Návrh zákona o elektronizácii administratívnych procesov a informatizácia verejnej správy

Zákon o elektronizácii administratívnych procesov vychádza z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy, ktorá popisuje princípy budovania eGovernmentu a zavádzania elektronických služieb na Slovensku.

Cieľom zákona je ustanovenie všeobecnej právnej úpravy spôsobu výkonu verejnej správy a verejnej moci elektronickou cestou, vrátane súvisiacich právnych inštitútov, a tým umožniť realizáciu elektronických služieb verejnej správy jednotným spôsobom, bez potreby výrazného zásahu (s výnimkou procesných predpisov) do každého osobitného právneho predpisu, ktorý upravuje v konkrétnych prípadoch tento výkon.

Platná právna úprava elektronickej verejnej správy je fragmentovaná a obmedzená na úpravu niektorých inštitútov, mnohokrát osobitne pre každú oblasť výkonu verejnej správy a verejnej moci, rovnakou mierou duplicitne ako aj odlišne pri rovnakých inštitútoch. Spoločným menovateľom je takmer výlučná čiastková úprava, resp. úprava len časti z celého reťazca procesu výkonu verejnej správy a verejnej moci, mnohokrát tým znemožňujúc reálny a plnohodnotný výkon v jednotlivých konaniach.

Návrh zákona upravuje základné pravidlá pre fungovanie základných registrov medzi ostatnými informačnými systémami verejnej správy (ďalej len „IS VS“), nakladanie s ich obsahom, úpravu postavenia osôb zodpovedných za správu údajov a podmienky nakladania s týmito údajmi. IS VS nebudú ako doteraz zakaždým nanovo vytvárať jednotlivé súbory údajov pre každú rezortnú oblasť osobitne, ale budú preberať údaje zo základných registrov, čím sa zabezpečí ich konzistentnosť a zabráni sa vkladaniu hodnotovo odlišných alebo nepravdivých údajov do rôznych evidencií. Referenčné údaje registrov by nemali byť vyžadované od občana resp. právnickej osoby subjektom verejnej správy, pokiaľ ich už niekedy predtým poskytli príslušnému subjektu, zodpovednému za ich registráciu (tzv. „registrátorovi“). Návrh zákona v nadväznosti na zavedenie referenčných údajov zavádza úpravu získavania informácií z informačných systémov.

Cieľom druhej časti zákona je zavedenie základných rámcov elektronizácie úkonov v administratívnom styku, čo znamená, že v nadväznosti na referenčnú údajovú bázu pokrytú základnými registrami by všetka úradná komunikácia mala prebiehať elektronicky, ak je to z povahy veci možné. Návrh zákona sa zaoberá zavedením právnych rámcov pre procesné náležitosti fyzického sveta, akými je doručovanie, podanie a rozhodovanie. Ďalšou dôležitou súčasťou návrhu zákona je zavedenie úplne nových právnych inštitútov (napríklad konverzia dokumentov, elektronické osobné schránky, úradný záznam), ktoré v doterajšom právnom prostredí absentovali a sú nevyhnutné alebo významným prínosom pre riadne fungovanie elektronických procesov.

Zákon sa nevzťahuje na vedenie a využívanie vnútorných evidencií spravodajských služieb, vojenských evidencií v oblasti vnútro-bezpečnostnej a zahranično-bezpečnostnej politiky štátu, zahraničné a medzinárodné informačné systémy a na nakladanie s utajovanými informáciami. Na ich informačné systémy ako také sa však zákon vzťahuje. V záujme jednotných postupov pri zdieľaní dát preto umožňuje zákon pri týchto činnostiach využívať postupy v zákone zakotvené. V opačnom prípade by uvedené osobitné zložky nemohli využívať pri svojej činnosti základné registre a spoločné moduly.

Návrhom zákona sa ďalej menia a dopĺňajú nasledovné právne predpisy: Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok, Správny poriadok, zákon o správnych poplatkoch a zákon o informačných systémoch verejnej správy.