MEASURES AGAINST MATCH-FIXING IN THE ACT ON SPORTS[1]
JUDr. Jozef Čorba, PhD.
Katedra Obchodného práva a hospodárskeho práva,
Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach
E-mail: jozef.corba@upjs.sk
Kľúčové slová:
športové kluby, obchodné spoločnosti, športová súťaž, majetkové a personálne prepojenie športových klubov, obmedzovanie hospodárskej súťaže
Key words:
sport clubs, commercial corporations, sport competition, multiple ownership of sport clubs, limitation of competition
Abstrakt:
Príspevok sa zaoberá pravidlami smerujúcimi k eliminácii niektorých negatívnych javov, ku ktorým dochádza pri realizácii športovej činnosti, tak ako boli upravené v zákone č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konkrétne sa zameriava na úpravu opatrení proti manipulácii výsledkov športových súťaží, a to najmä pokiaľ ide ovplyvňovanie výsledkov súťaží v dôsledku majetkového alebo personálneho prepojenia športových klubov. V príspevku hodnotíme najmä právnu úpravu následkov, ktoré nedávno prijatá zákon o športe s faktom prepojenia športových klubov pôsobiacich v rovnakej športovej súťaži spája. Ide o právnu úpravu, ktorá je unikátna, pretože v ostatných krajinách nie je zakotvená na úrovni zákona, ale je upravená len v autonómnych pravidlách športových zväzov. Na základe poznatkov z riešenia takýchto situácií v pravidlách niektorých medzinárodných športových zväzov, navrhujeme zaviesť aj ďalšie následky, ktoré by mala táto právna skutočnosť vyvolať na úrovni danej športovej súťaže.
Abstract/Summary:
The article deals with the rules to eliminate some negative effects arising by sport activities, as they have been adopted in act No. 440/2015 Coll. on sports and on the change and amendment of some other Acts. To be more specific, the article focuses on measures against manipulation of the results of sport competitions, especially influence of the results of competitions as a consequence of multiple ownership of sport clubs. We are considering the legal regulation of consequences of multiple ownership of sport clubs in the same sport competitions, in the way, they are governed by the mentioned Act on Sports. This legal regulation is unique, because in other countries such rules are not governed by Acts, but they are included only in autonomous regulations of the sport bodies. Based on the experiences with the context of some similar regulations of international sport federations, we propose to issue a regulation also with other legal consequences regarding the sport competition.
ÚVOD
Dňa 1. januára 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoŠ“), ktorý možno oprávnene považovať za významné legislatívne dielo, keďže pomerne komplexne upravuje rozsiahle spektrum právnych vzťahov, ktoré vznikajú pri vykonávaní profesionálnej i amatérskej športovej činnosti alebo v súvislosti s ňou.
Zaviedol pritom právnu úpravu aj v takých oblastiach, ktoré posiaľ neboli explicitne upravené aj preto, že predchádzajúce snahy o zákonnú reguláciu týchto sfér vyvolávali búrlivé diskusie v odbornej verejnosti i v samotnom športovom hnutí a nepodarilo sa dosiahnuť širší spoločenský konsenzus na konkrétnom legislatívnom riešení. Takou oblasťou je nepochybne právna úprava právneho vzťahu medzi športovým klubom a profesionálnym športovcom.
Zákon považujeme za cenný i z iného hľadiska. Zavádza všeobecne záväznú právnu úpravu na úrovni zákona v oblasti postihovania niektorých negatívnych javov v športe, ktoré sú tradične v iných krajinách iba predmetom športových regulácií, prijímaných a schvaľovaných príslušnými orgánmi národných alebo medzinárodných športových zväzov, bez toho, aby boli vybavené všeobecnou záväznosťou garantovanou štátnou mocou.
I. OPATRENIA PROTI MANIPULÁCII VÝSLEDKOV ŠPORTOVÝCH SÚŤAŽÍ
Zákon zavádza niektoré pravidlá smerujúce k boju proti manipulácií výsledkov športových súťaží najmä v ustanovení § 94 ZoŠ, ktoré jednako vo všeobecnosti vymedzuje aké správanie je treba považovať za manipuláciu športovej súťaže, a následne reaguje na niektoré časté konania osôb za účelom ovplyvnenia výsledkov súťaže. Venuje sa problematike stávkovania na výsledky súťaží zúčastnenými športovcami, športovými odborníkmi či inými osobami, zneužívaním dôverných informácií o športovej organizácii, či športovou korupciou.
Na dosiahnutie účelu zachovania integrity a férovosti športových súťaží však slúžia aj iné ustanovenia ZoŠ, napr. ustanovenia o kontrole v rámci športových organizácií, o nezlúčiteľnosti funkcií členov orgánov národných športových zväzov a pod.
Dôležité pravidlo smerujúce k zabraňovaniu manipulácií športových súťaží obsahuje podľa nás § 15 ods. 6 ZoŠ, ktorý zakazuje majetkové alebo personálne prepojenie športových klubov súťažiacich v rovnakej športovej súťaži.
II. ZÁKAZ MAJETKOVÉHO A PERSONÁLNEHO PREPOJENIA ŠPORTOVÝCH KLUBOV
Pravidlá o zákaze majetkového alebo personálneho prepojenia športových klubov (v odbornej literatúre často označované ako pravidlá o „multiple ownership of sport clubs“) nie sú žiadnou novinkou, predsa sa s nimi však skôr stretávame v autonómnych reguláciách športového hnutia,[2] než vo všeobecne záväzných právnych predpisoch.
V zmysle § 15 ods. 6 ZoŠ platí, že fyzická osoba ani právnická osoba nesmie mať kontrolu alebo vplyv v dvoch alebo viacerých športových kluboch, ktorých družstvá dospelých alebo dospelí jednotlivci pôsobia v tej istej súťaži, najmä nesmie súčasne byť spoločníkom, vykonávať funkciu v orgánoch alebo mať podiel na hlasovacích právach v orgánoch v takých športových kluboch, a to ani prostredníctvom ovládanej alebo ovládajúcej osoby a ani prostredníctvom holdingovej spoločnosti alebo spriaznenej osoby podľa osobitných predpisov.
Zákon sa snažil uvedený zákaz vymedziť čo najširšie, aby pod tento zákaz spadali podľa možnosti všetky tak prepojené športové kluby, že jeden športový klub by mohol mať z rôznych príčin určitý vplyv na rozhodovanie iného športového klubu, pôsobiaceho v tej istej súťaži. Ak existuje možnosť vplyvu na rozhodovacie procesy v rámci iného športového klubu, potom je tu stále nebezpečenstvo, že medzi takto prepojenými klubmi by mohlo dochádzať k dohodám o tom, s akým výsledkom sa má skončiť ich vzájomný súboj, alebo k dohodám o tom, v akom zložení nastúpi tím toho ktorého športového klubu na dané stretnutie, ba dokonca by to mohlo byť predmetom príkazu zo strany jedného klubu druhému klubu.
Ustanovenie § 15 ods. 6 ZoŠ tak podľa nášho pôsobí preventívne vo vzťahu k ustanoveniu § 94 ZoŠ. Vďaka tejto právnej norme sa Slovenská republika dostala trocha ďalej, ako niektoré iné krajiny, pretože povýšila tradičné pravidlo autonómnych športových regulácií na zákonnú úroveň, čím mu dala všeobecnú záväznosť, bez ohľadu na to, či jednotlivé športové zväzy alebo iné športové organizácie organizujúce športové súťaže, budú na takéto opatrenie pamätať, alebo nie.
II. 1 PRÁVNA PODSTATA PRAVIDLA O ZÁKAZE PREPOJENIA ŠPORTOVÝCH KLUBOV
Majetkové alebo personálne prepojenie športových klubov vytvára predpoklady pre dohodnutie spoločného postupu v športových súťažiach, resp. pre uzavieranie dohôd smerujúcich k manipulácii športových súťaží, najmä pokiaľ ide o dohadovanie výsledkov súťaží alebo zápasov vopred.
Existuje nebezpečenstvo, že takto prepojené kluby budú medzi sebou súťažiť iba zdanlivo, v skutočnosti sa vopred dohodnú na takom výsledku, ktorý vyhovuje obom alebo jednému z nich.
V podstate tým dochádza k obmedzovaniu športovej súťaže, k obmedzovaniu jej intenzity, pretože prepojené kluby medzi sebou reálne nesúťažia, na miesto konkurenčného vzťahu je medzi nimi kooperačný vzťah. Kooperácia môže viesť k získaniu výhodnejšej pozície niektorého z prepojených klubov na úkor iných klubov, čo môže viesť k skresľovaniu výsledkov športovej súťaže. Tým sa zasahuje nielen do práv iných súťažiteľov (iných športových klubov) ale aj do práv divákov ako spotrebiteľov vo vzťahu k športovému produktu, pretože tí sú oklamaní, nesledujú skutočnú športovú súťaž, ako by sa mohli domnievať, ale v skutočnosti je im ponúkané iba nejaké predstierané súťaženie medzi týmito klubmi.
Kooperácia športových klubov v súťaži, v ktorej by si mali navzájom konkurovať je rovnako negatívnym javom, ako kooperácia súťažiteľov v hospodárskej súťaži v tých prípadoch, v ktorých by si mali navzájom vytvárať zdravú konkurenciu a súťažiť o priazeň spotrebiteľa.
Právo na takéto negatívne externality trhu reaguje systémom právnych noriem ochraňujúcich hospodársku súťaž pred jej obmedzovaním, ktoré sa v našich podmienkach odzrkadľujú v zákone č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOHS“) ako aj v čl. 101 – 106 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Tieto predpisy o ochrane hospodárskej súťaže zakazujú niektoré druhy dohôd medzi súťažiteľmi pôsobiacimi na relevantnom trhu (kartelové dohody) ako aj také vzájomné prepojenie súťažiteľov, ktoré by mohlo mať podľa posúdenia príslušných orgánov (Európsky komisia, Protimonopolný úrad SR) negatívny dopad na hospodársku súťaž na relevantnom trhu.
Z uvedeného dôvodu sa vyvinuli v športovom svete pravidlá, ktoré zakazujú prepojenie športových klubov, ktoré pôsobia v rovnakej športovej súťaži. Kooperácia športových klubov v športovej súťaži môže mať obdobne negatívny dopad na intenzitu a integritu športovej súťaže ako kartelové dohody alebo nedovolená koncentrácia na relevantnom trhu v hospodárskej súťaži.
Porovnanie týchto športových pravidiel s pravidlami na ochranu hospodárskej súťaže podľa niektorých autorov nie je na mieste, pretože medzi účastníkmi športových súťaží sa nevytvára súťažný vzťah ako medzi účastníkmi hospodárskej súťaže[3] . Podľa nášho názoru sa však medzi účastníkmi športových súťaží nevytvára len športovo-súťažný vzťah, ale aj hospodársko-súťažný vzťah. Športové kluby, ktoré pôsobia v profesionálnych športových súťažiach nezriedka ako obchodné spoločnosti, medzi sebou nesúťažia len o výsledky, góly, body a pod., ale aj o fanúšikov, o podiel na príjmoch z vysielacích práv či o finančné odmeny za dosiahnuté športové výsledky. Ich športové výsledky dosiahnuté v športovej súťaži pritom majú vo väčšej či menšej miere vplyv na počet ich „zákazníkov“ – divákov na športovisku, divákov pred televíznymi obrazovkami či na objem príjmov od sponzorov, teda odzrkadlia sa aj v ekonomickej sfére daného klubu. K záveru, že športová činnosť má okrem iného aj hospodársky či ekonomický charakter dospel vo svojich rozhodnutiach aj Európsky súdny dvor (ďalej „ESD“), a preto uzavrel, že pravidlá o hospodárskej súťaži sa vzťahujú aj na oblasť športu.[4] Jeden z lídrov nemeckej doktríny športového práva prof. Heermann dodáva, že našťastie sa predstaviteľom profesionálnych športových klubov a športových zväzov nepodarilo presadiť, aby sa predpisy o ochrane hospodárskej súťaže nevzťahovali na oblasť športu.[5]
Športové pravidlá však zašli o niečo ďalej, keď postihujú ipso facto samotnú prepojenosť športových klubov cez osoby v ich manažmente alebo v ich vlastníckych štruktúrach bez toho, aby bol posudzovaný vplyv tohto prepojenia na športovú súťaž. V tomto zmysle sú prísnejšie než pravidlá obsiahnuté vo všeobecne záväzných predpisoch na ochranu hospodárskej súťaže proti jej obmedzovaniu, ktoré nepostihujú samotné prepojenie súťažiteľov na relevantnom trhu[6] . Sloboda rozhodovať sa pre spojenie či zlúčenie s inými podnikateľmi, je súčasťou slobody podnikania[7] . Rovnako tak možno vnímať slobodu vytvárať holdingy, investovať do viacerých spoločností a pod. Kooperácia viacerých podnikateľov nemusí byť limitovaním hospodárskej súťaže, ale naopak môže byť prospešná pre zdravé vytváranie konkurenčného prostredia na trhu.
Protiprávnosť majetkového alebo personálneho prepojenia súťažiteľov nastáva až vtedy, ak takíto súťažitelia začnú realizovať dohody obmedzujúce súťaž, začnú zneužívať svoju dominanciu na trhu, alebo ak svoj povinnej kontrole podliehajúci proces ekonomického spájania nepodrobia tejto kontrole, alebo nebudú rešpektovať výsledky takejto kontroly.
V tomto kontexte vyznievajú samosprávne regulácie, ktoré zakazujú samotné prepojenie dvoch súťažiteľov, ako obmedzenie slobody podnikania či súťaženia, ktoré ide nad rámec pravidiel na ochranu hospodárskej súťaže.
II. 2 OPODSTATNENOSŤ ZÁKAZU MAJETKOVÉHO ALEBO PERSONÁLNEHO PREPOJENIA ŠPORTOVÝCH KLUBOV
Vzhľadom na uvedenú striktnosť pravidla o zákaze majetkového a personálneho prepojenia, ktoré predstavuje väčšie obmedzenia pre účastníkov športovej súťaže ako stanovuje právo proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže pre súťažiteľov na relevantnom trhu, vznikali polemiky o tom, či takéto pravidlo (pokiaľ je zakotvené iba v predpisoch športových organizácií) nie je v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. Tieto polemiky by mohli byť sčasti zažehnané práve v dôsledku toho, že sa uvedené pravidlo dostalo na zákonnú úroveň, stále však prichádza do úvahy posúdenie jeho konformnosti s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými aktami Európskej únie.
Skutočnosť, že takéto pravidlá predstavujú obmedzenie hospodárskej súťaže, tým, že obmedzuje súťažiteľov v investovaní kapitálu do takých obchodných spoločností, ktoré pôsobia v oblasti futbalu, bola namietaná napr. v konaní pred Športovým arbitrážnym súdom vo veci sp. zn. CAS 98/200 vo veci AEK Athens & Slavia Praha vs. UEFA. Žalobca okrem iného argumentoval, že obmedzenie slobodného investovania na finančnom trhu pritom škodí samotnému futbalovému trhu, keďže zabraňuje prílevu investícií do futbalových klubov, mení povahu a intenzitu súťaže a spôsobuje naopak nerovnováhu medzi klubmi a vedie k vzrastu dominancie zopár klubov na trhu. Tieto obmedzenia súťaže nemožno odôvodniť ani športovou špecifickosťou ani výnimkami podľa 81 ods. 3 Zmluvy o Európskych spoločenstvách (ďalej „ZES“)[8] . Navyše toto pravidlo zakazujúce účasť majetkovo či personálne prepojených športových klubov v rovnakej súťaži už a priori predpokladá ovplyvňovanie výsledkov športových zápasov zo strany týchto klubov bez toho, aby boli objektívne preukázané nejaké skutočnosti, ktoré by nasvedčovali takýmto nekalým praktikám.
Uvedené obmedzenie je však na prospech celkovému účelu, ktoré predpisy o ochrane hospodárskej súťaže sledujú. Primárnym účelom týchto predpisov je podpora intenzity súťaže, ale je potrebné mať na zreteli, že záujem na intenzívnej hospodárskej súťaži je len prostriedkom k dosiahnutiu vyššieho cieľa, ktorý si môžeme dovoliť označiť ako dosiahnutie „blaha spotrebiteľa“. Pokiaľ je totiž hospodárska súťaž intenzívna súťažitelia sa v rámci konkurenčného boja snažia ponúkať čo najkvalitnejšie služby či tovary za čo najvýhodnejších podmienok pre spotrebiteľa. Spotrebiteľovi sa tak naskytujú širšie možnosti a posilňuje sa predpoklad, že bude dostávať stále kvalitnejšie služby za stále výhodnejších podmienok. V rámci športového trhu sú súťažiteľmi športovci či športové kluby a divák, ktorý príde priamo na štadión, alebo sleduje športové zápolenie prostredníctvom masovo komunikačných médií, vystupuje v pozícii spotrebiteľa.
Uvedený princíp správne vystihol aj Športový arbitrážny súd (ďalej len „CAS“), keď v rozhodnutí v tejto veci uviedol, že napadnuté pravidlo UEFA je nevyhnutné a vlastné povahe športu, pretože základným elementom poctivosti futbalu, je predpoklad verejnosti o autenticite futbalových výsledkov. Podľa CAS najdôležitejšie pre šport nie je to, či sú aktéri športových zápolení čestný a výsledky autentické, ale potreba vnímania týchto zápolení zo strany verejnosti ako čestných a autentických[9]. Tým, že CAS považoval za ochranyhodnú a už samotnú predstavu verejnosti o čistote a čestnosti športových súťaží, naznačil, že športové pravidlá môžu obmedzovať súťažiteľov v záujme ochrany tejto predstavy či viery verejnosti nastavením takých podmienok, ktoré obmedzujú možnosť zneužívania účasti v súťaži (napr. dohodami obmedzujúcimi súťaž) bez toho, aby bolo preukázané, že k takémuto zneužívaniu dochádza alebo môže dôjsť.
S touto argumentáciou sa stotožnila i Európska komisia, keď vo svojom rozhodnutí na základe sťažnosti ENIC-u uviedla, že takéto pravidlá UEFA nemožno považovať za nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže, pretože ich účelom nie je obmedzenie súťaže, ale naopak zachovanie integrity súťaže a zamedzenie konfliktom záujmov medzi účastníkmi súťaže. Tým sa zároveň zabezpečuje neistota výsledku športových súťaží a zaručuje sa, že spotrebiteľ si bude môcť zachovať predstavu o tom, že futbalové (alebo iné) zápasy, ktoré sleduje sú prejavom čestnej športovej súťaže medzi jej účastníkmi. Uvedené pravidlo UEFA je navyše nevyhnutné na naplnenie tohto cieľa a neobmedzuje súťažiteľov viac než je to na dosiahnutie tohto cieľa potrebné. Pravidlá o zákaze multiple ownership podľa komisára Maria Montiho nezabraňujú investorom investovať kapitál do športových klubov, teda neničia hospodársku súťaž v tomto smere, zabraňujú len tomu, aby športové kluby, ktoré majú rovnakých investorov (spoločníkov) nesúťažili v tej istej súťaži. Pritom sa investori môžu slobodne rozhodovať, do ktorých športových klubov investujú svoje peniaze. Európsky komisár Monti uviedol vo svojom stanovisku presne to, čo už sme tvrdili vyššie, že pravidlo UEFA o zákaze multiple ownership nemôže byť v rozpore s čl. 81 ZES (teraz čl. 101 ZFEÚ), keďže jeho účelom nie je obmedzovanie súťaže, ale ochrana integrity súťaže[10] .
Môžeme teda konštatovať, že pravidlo ktoré ZoŠ zaviedol v ustanovení § 15 ods. 6 do istej miery obmedzuje ústavne garantovanú slobodu podnikania resp. právo vlastniť majetok a slobodne sa rozhodovať ako so svojím majetkom naložiť, avšak toto obmedzenie je ospravedlniteľné pre potrebu ochrániť verejný záujem v športe na spravodlivom a férovom súťažení a na celkovej integrite športových súťaží, tak ako to má na mysli § 2 ZoŠ. Podľa nášho názoru je preto ustanovenie § 15 ods. 6 ZoŠ konformné s Ústavou SR aj s európskym právom.
III. PRÁVNE NÁSLEDKY PORUŠENIA PRAVIDLA O ZÁKAZE MAJETKOVÉHO A PERSONÁLNEHO PREPOJENIA ŠPORTOVÝCH KLUBOV
Porušenie pravidla o zákaze majetkového alebo personálneho prepojenia športových klubov klasifikuje § 95 ods. 4 písm. c) ZoŠ ako správny delikt fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá má kontrolu alebo vplyv v dvoch alebo viacerých športových kluboch, ktorých družstvá dospelých alebo dospelí jednotlivci pôsobia v tej istej súťaži, za ktorý umožňuje uložiť ako sankciu pokutu vo výške od 100 do 10.000,- eur podľa § 96 ods. 5 ZoŠ.
Fyzická osoba, ktorá má kontrolu alebo vplyv v dvoch alebo viacerých športových kluboch, ktorých družstvá dospelých alebo dospelí jednotlivci pôsobia v tej istej súťaži podľa § 15 ods. 6 ZoŠ sa dopúšťa priestupku, za ktorý jej možno podľa § 96 ods. 7 ZoŠ uložiť sankciu v podobe pokuty vo výške od 500 do 10.000,- eur alebo zákaz činnosti až na 5 rokov.
V zmysle § 98 ZoŠ môžu byť tieto sankcie zvýšené až do výšky dvojnásobku hornej hranice sankcie uvedenej vyššie.
Zákon teda ráta skôr s uložením administratívnych sankcií, ktoré podľa nášho názoru dostatočne neriešia problém, ktorý sa snaží pravidlo o zákaze prepojenia športových klubov potierať. Uloženie pokuty športovému klubu alebo konkrétnej osobe v klubovej štruktúre či v riadiacej alebo inej funkcii iba samo o sebe neodstráni fakticitu previazanosti konkurujúcich si klubov a ich potencionálne pôsobenie smerom k ovplyvňovaniu výsledkov športovej súťaže, teda neodstránia nebezpečenstvo, že dôjde k manipulácii súťaže.
Ani sankcia zákazu činnosti nemusí znamenať elimináciu rizika manipulácie súťaže. V prvom rade zákon nešpecifikuje, o zákaz akej činnosti by malo ísť. Ak by išlo o športové kluby, vytvorené vo forme obchodných spoločností, ktoré sú prepojené cez osoby svojich spoločníkov, alebo ktoré sú navzájom v pozícii ovládanej a ovládajúcej osoby a pod., sankcia zákazu činnosti by sa na ne ťažko mohla uplatniť. Podľa nášho názoru tento zákaz činnosti sa nemôže vzťahovať na spoločníkov obchodných spoločností. Pozíciu spoločníka v obchodnej spoločnosti nemožno vnímať ako výkon nejakej činnosti, ide skôr o majetkovú účasť v spoločnosti, o určitú formu investície či dispozície s vlastným majetkom[11].
Zákaz činnosti by mohol skôr spočívať v nemožnosti vykonávať funkciu v orgánoch spoločnosti či v orgánoch športového klubu. Ani to však nemusí byť efektívne opatrenie. Pokiaľ sa niekto formálne vzdá výkonu určitej funkcie v športovom klube, resp. ju prestane oficiálne vykonávať, nemusí automaticky znamenať, že prestal pôsobiť na rozhodovacie procesy v tomto klube a že už naďalej nemá na dianie v tomto klube žiadny vplyv.
Ak majú opatrenia proti manipulácii súťaže zabezpečovať integritu súťaže v súlade s verejným záujmom v športe podľa § 2 ZoŠ, domnievame sa, že by porušenie zákazu majetkového alebo personálneho prepojenia športových klubov malo vyvolať následky aj v športovej rovine, nielen v administratívnej rovine.
IV. NÁVRH RIEŠENIA
Porušenie zákazu prepojenia športových klubov by malo podľa nášho názoru mať za následok nemožnosť spoločného súťaženia športových klubov v rovnakej športovej súťaži. Za účelom dosiahnutia cieľa sledovaného ustanovením § 15 ods. 6 ZoŠ by malo dôjsť k eliminácii športového klubu (alebo viacerých športových klubov) zo športovej súťaže, v ktorej by mohol ostať pôsobiť iba jeden z prepojených športových klubov. Sankcia pre porušenie spomenutého zákazu by mala teda spočívať vo vylúčení športového klubu zo športovej súťaže. Takýmto spôsobom riešia následky porušenia zákazu multiple ownership športové predpisy, ktoré sme spomínali a zároveň to považujeme za jediné opatrenie, ktoré môže ochrániť integritu súťaže a dôveru divákov vo férovosť športovej súťaže.
Vzniká otázka, ktorý z viacerých konkurujúcich si športových klubov, ktoré porušujú zákaz prepojenia, má byť vylúčený z danej súťaže. Keďže zákaz porušujú súčasne všetky prepojené športové kluby, natíska sa možnosť postihnúť sankciou vylúčenia zo súťaže všetky zúčastnené kluby. Takáto sankcia sa však nejaví byť v súlade so záujmom na ochrane integrity súťaže. Pokiaľ dôjde k vylúčeniu viacerých klubov zo súťaže, výraznejšie tým utrpí športová úroveň a kvalita súťaže, ako keby došlo k vylúčeniu len jedného klubu.
Navrhovali by sme preto, aby následok vylúčenia zo súťaže postihoval iba nevyhnutný počet vzájomne prepojených klubov, teda aby jeden z klubov porušujúcich daný zákaz mohol v súťaži ostať (samozrejme nevyhol by sa uloženiu pokuty v zmysle vyššie citovaných predpisov).
Pri posudzovaní otázky, ktorý z prepojených športových klubov by mal byť zo súťaže eliminovaný, vychádzame z toho, že ak má byť účelom, čo najviac ochrániť integritu súťaže, prihovárali by sme sa za to, aby bol zo súťaže vylúčený ten klub, ktorý je najmenej konkurencieschopný. Mali by sa teda vziať do úvahy dosiahnuté športové výsledky za predchádzajúce športové obdobie a právo ostať v súťaži by malo byť zachované pre ten klub, ktorý dosiahol najlepšie športové výsledky[12] .
ZÁVER
Súčasná právna úprava športu v Slovenskej republike je prelomová v tom, že na zákonnej úrovni zakotvuje pravidlo o zákaze majetkového alebo personálneho prepojenia športových klubov, pôsobiacich v rovnakej súťaži. Na druhej strane právne sankcie, ktoré zákon zavádza a ktoré majú postihovať porušenie tohto pravidla ostávajú skôr v administratívnej rovine a nie sú schopné podľa nášho názoru dostatočne ochrániť integritu športovej súťaže v prípade takéhoto negatívneho javu.
Poukazujúc aj na závery, ku ktorým dospel Športový arbitrážny súd v spomenutej kauze ENIC vs. UEFA, resp. na závery, ktoré ku tomuto prípadu publikovala Európska komisia, v prípade, ak nastane situácia, že v jednej súťaži majú súťažiť navzájom prepojené športové kluby, je potrebné ochrániť najmä dôveru divákov (spotrebiteľov) vo férovosť danej súťaže. Na dosiahnutie tohto cieľa nestačí podľa nášho názoru uplatnenie administratívnych sankcií, a to ani pokiaľ by išlo o peňažné sankcie, ani pokiaľ by išlo o zákaz činnosti pre konkrétnych funkcionárov alebo iných predstaviteľov prepojených športových klubov.
Podľa nášho názoru by v takýchto prípadoch bolo potrebné uložiť aj sankcie športového charakteru (ak to takto môžeme nazvať) spočívajúce predovšetkým vo vylúčení jedného alebo viacerých prepojených klubov zo súťaže. Vyššie v texte sme sa snažili načrtnúť spôsob zakotvenia týchto sankcií do zákona o športe.
Vylúčenie niektorého z klubov z konkrétnej športovej súťaže, alebo zabránenie vstupu tohto klubu do súťaže, sa môže dotknúť majetkovej pozície aj iných klubov. Vylúčené kluby totiž budú v súťaži nahradené spravidla klubmi z nižšej súťaže, čo môže ovplyvniť atraktivitu súťaže z hľadiska záujmu divákov, sponzorov či televíznych vysielateľov. Ostatné kluby tak môžu utrpieť prípadne škodu v podobe ušlého zisku z časti vstupného, prípadne z poklesu hodnoty plnení od sponzorov, prípadne v dôsledku zníženia príjmov z predaja vysielacích práv alebo zníženia príjmov z iných marketingových aktivít. V tejto súvislosti by bolo možné uvažovať aj o uplatnené súkromnoprávnych sankcií v podobe nároku na náhradu škody voči klubom, ktoré boli v dôsledku porušenia zákazu majetkového prepojenia vylúčené zo súťaže.
