FAQ - financovanie športu

Povinnosť ustanovená v § 9 ods. 4 Zákona o športe sa týka športových organizácii, ktoré majú právnu formu občianskeho združenia a súčasne majú status prijímateľa verejných prostriedkov. Ďalšou podmienkou pre to, aby bola športová organizácia povinná mať riadnu účtovná závierku a výročnú správu overenú audítorom je, že dosiahne príjem z verejných prostriedkov viac ako 100.0000 eur alebo celkové príjmy, ktoré presiahnu 400.000 eur. V prípade, ak tieto športové organizácie splnia niektorú z alternatívnych podmienok uvedených v § 9 ods. 4 písm. a) alebo b) Zákona o športe, majú povinnosť zostaviť výročnú správu v rozsahu podľa § 9 ods. 5 ako aj povinnosť overenia účtovnej závierky a výročnej správy audítorom. Ak športová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia ani jednu z uvedených podmienok nespĺňa povinnosť uvedená v § 9 ods. 4 Zákona o športe sa na ňu nevzťahuje.

Športové organizácie, ktoré majú inú právnu formu ako občianske združenie sa pri zostavovaní účtovnej závierky, povinnosti auditu a zostavovania výročnej správy riadia Zákonom o účtovníctve, Zákonom o dani z príjmov resp. podľa predpisov, na základe ktorých sú zriadené napr. nadácie a pod.

ŠTÁT SI NEBERIE členské príspevky, tieto prostriedky si má vybrať športová organizácia a použiť ju na svoju športovú činnosť, čím sa napĺňa filozofické východisko nového zákona o športe, že "ten kto chce, aby mu štát - občania prispeli na jeho športovú (záujmovú) činnosť, musí sa na takúto činnosť zbierať aj sám z vlastných zdrojov". Peniaze z členského príspevku ostávajú v plnom rozsahu v dispozícii športovej organizácie. Členské príspevky sú príjmom športovej organizácie, sú predmetom dane, ale zároveň sú príjmom oslobodeným od dane (§ 13 ods. 2 písm b) zákona o dani z príjmov).

Audit za rok 2015 je potrebné urobiť. Prechodné ustanovenie v tomto prípade nie je potrebné. Ide o povinnosť športovej organizácie v roku 2016. Čiže účtovná závierka za rok 2015.
Rovnako je to aj s povinnosťou mať kontrolóra, podľa § 10 ods. 1. Tiež ide o dva predchádzajúce roky, 2015 - 2014.

Súhlas, takto to upravuje § 13 ods. 2. písm. b) zákona o dani z príjmov.

Pokiaľ ide o povinnosť študenta, ktorý uzatvorí zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, nemusí sa registrovať na daňovom úrade. To vyplýva z odseku 4 § 49a zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, podľa ktorého "Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 5, § 7 alebo § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43), alebo kombináciu týchto príjmov. ". Keďže je príjem zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu príjmom podľa § 5 ods. 1 písm. m) citovaného zákona, registračná povinnosť sa na profesionálneho športovca nevzťahuje. Registračnú povinnosť však má jeho zamestnávateľ (klub, zväz), pokiaľ dovtedy nebol ako zamestnávateľ registrovaný, t.j. iba pri uzatvorení prvej zmluvy s prvým zamestnancom, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla klubu ako zamestnávateľovi povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, je klub povinný požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane (pozri § 49a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z.)

Otázka odvodov do sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne je riešená v príslušnej právnej úprave takto:
Odvody do Socialnej poisťovne by profesionálni športovci na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu platiť nemali, pretože v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v § 293do je uvedná výnimka až do 31.12.2018, a to, že sa takýto športovec nepovažuje za zamestnanca.
"Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2016
Zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.124)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 124 znie:
„124) § 35 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

Zároven nie je takýto športovec ani SZČO na účely sociálneho poistenia, lebo nespadá do definície SZČO:
"§ 5
Samostatne zárobkovo činná osoba
Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.".

Podľa § 3 ods. 1 pism. b) zákona č. 461/2003 Z.z. " b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.6)". Odseky 2 a 3 sa vzťahujú na činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov, čo nie je prípad profesionálnych športovcov.

Z uvedeného teda vyplýva, že športovci vykonávajúci šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu nie sú povinne sociálne poistení do 31. decembra 2018. Od 1.1.2019 však budú povinne poistený v plnej výške odvodov, ak medzičasom nedôjde k legislatívnej zmene.

Vzhľadom na to, že osoba, ktorá nie je poistená v Sociálnej poisťovni, nemá nárok na nemocenské (v prípade práceneschopnosti), doporučili by sme športovcovi, ktorý nie je z iného dôvodu povinne poistený v Sociálnej poisťovni (napr. na základe iného zmluvného vzťahu), aby sa poistil dobrovoľne. Musí však dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt, povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (§ 14 ods. 2, § 15 ods. 4, § 19 ods. 2 zák. 461/2003 Z.z.). Od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 je minimálny vymeriavací základ 441,50 eur(mesačne) a maximálny vymeriavací základ 6 181,00 eur). Z tohto vymeriavacieho základu si vypočíta 4,40 % na nemocenské poistenie, 18 % na starobné poistenie, 6 % na invalidné poistenie, 4,75 % do rezervného fondu solidarity a 2 % na poistenie v nezamestnanosti.

Pokiaľ ide o zdravotné odvody za roky 2017 a 2018, tak športovec, vykonávajúci šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu nie je povinný platiť zdravotné odvody ako zamestnanec, avšak bez zdravotného poistenia ošetrenie športovca nepreplatí poisťovňa, t.j. ošetrený bude iba za poplatok (okrem urgentných zákrokov). V prípade študenta za neho odvody platí štát, v prípade ostatných športovcov by si mal zdravotné poistenie platiť len ako samoplatiteľ, ak nemá príjmy z iného zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. To vyplýva z ustanovenia § 38ei zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého:

"§ 38ei
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017
(2) Zamestnanec na účely tohto zákona nie je v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 fyzická osoba, ktorá odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.64)".

A to aj preto, že nespadá ani do definície povinne verejne zdravotne poistenej osoby. (§ 3 ods. 2 a nasl. zák. 580/2004 Z. z.)

Športovec, ktorý je študentom, je poistencom štátu v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 582/2004 Z. z.,

Iná osoba, ktorá nie je ani zamestnancom, ani samostatne zárobkovo činnou osobou je tiež povinná platiť poistné, a to v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., a teda, ak by takýto športovec prestal byť poistencom štátu, musel by platiť zdravotné poistné, a to vo výške určenej sadzbou poistného vo výške 14% z vymeriavacieho základu [§ 12 ods. 1 písm. e)] z ním určenej sumy.

Vymeriavací základ poistenca (samoplatiteľa) podľa § 11 ods. 2 je základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e). Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma. Samoplatiteľ alebo poistenec štátu, ktorý má príjem z dividend, má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je suma vyplatená v kalendárnom roku z dividend. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (ďalej len „priemerná mesačná mzda“); táto suma sa alikvotne upraví o obdobie poistenia v cudzine. Samoplatiteľ alebo poistenec štátu, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období. V období, v ktorom je poistenec považovaný za samoplatiteľa, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ 50 % z priemernej mesačnej mzdy za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné, ktoré sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za samoplatiteľa.
Preddavok na poistné samoplatiteľov je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Samoplatitelia môžu na základe písomnej dohody so zdravotnou poisťovňou zaplatiť preddavok na poistné vopred.
Samoplatiteľ bude v roku 2017 uhrádzať preddavok najmenej 61,81 €.

Bola o tom diskusia a prevážil názor, že ak chceme kvantifikovať parametre športu, potrebujeme jednotne vykazovať príjmy a výdaje vrátane rovnakého obdobia a keďže dotácie obcí, VÚC i štátu sú viazané na kalendárny rok, určilo sa jednotné účtovné obdobie ako kalendárny rok.
Šport bol považovaný pracovníkmi MF za čiernu dieru, bez známych merateľných parametrov, preto bola snaha v športe zjednotiť niektoré prvky, aby sme vedeli spoločnosti lepšie kvantifikovať výkon športu nielen pre MF ale najmä pre slovenskú spoločnosť, ktorá na šport prispieva z verejných zdrojov na miestnej i štátnej úrovni.

Odvodové a daňové povinnosti sa líšia podľa právneho titulu, na základe ktorého športový odborník vykonáva činnosť pre športovú organizáciu:

• Príjem športového odborníka, ktorý vykonáva činnosť športového odborníka ako podnikanie /§ 6 ods. 3 písm. a) zákona o športe/ na základe obchodnoprávnych zmluvných vzťahov sa zdaňuje ako príjem z inej salmostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
• Príjem športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka /§ 6 ods. 3 písm. b) zákona o športe/ sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
• Príjem športového odborníka, ktorý vykonáva činnosť športového odborníka na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu /§ 6 ods. 3 písm. c) zákona o športe/ sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
• Príjem športového odborníka, ktorý vykonáva činnosť športového odborníka na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti v športe /§ 6 ods. 3 písm. d) zákona o športe/ vo forme náhrady za stratu času sa zdaňuje ako príjem podľa § 8 ods. 1 písm. r) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
  Plnenia poskytované dobrovoľníkovi podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 2 zákona č. 406/2011 Z.z. o dobrovoľníctve - materiálne zabezpečenie dobrovoľníka, ak bolo dohodnuté, najmä spôsob stravovania a ubytovania dobrovoľníka, spôsob dopravy alebo úhradu cestovných náhrad spojených s cestou na miesto výkonu dobrovoľníckej činnosti, príspevok na úhradu nevyhnutných výdavkov na miesto vykonávania dobrovoľníckej činnosti, alebo poskytnutie jednotného oblečenia alebo iného osobného vybavenia) sú oslobodené od dane na základe § 9 ods. 2 písm. x) zákona o dani z príjmu.
• Ak ide o príjem z činnosti bez zmluvy môže ísť o príležitostný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, prípadne pri príjme z činnosti, ktorá nie je príležitostnou činnosťou na základe ústnej dohody pôjde zrejme o príjem podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Dobrovoľníctvo:
V zákone o dani z príjmov sa pre rok 2018 nič nemení v ustanoveniach týkajúcich sa dobrovoľníctva:
§ 8, ods. 1
r) náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,37afb)
§ 9 ods. 1
m) podľa § 8 ods. 1 písm. r), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,

Príležitostný príjem:
Ustanovenie § 8 ods. 1 písm a) zákona o dani z príjmov:
a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu,33)

Toto ustanovenie nesúvisí s náhradou za stratu času dobrovoľníka.

Zmena v tomto ustanovení spresňuje, že ak na základe zmluvy vykoná fyzická osoba za odmenu akúkoľvek činnosť, hoci pôjde o jediný príjem fyzickej osoby v roku, a táto odmena bude napr. v s.r.o. daňovým nákladom, tento príjem bude pre fyzickú osobu zdaniteľným.

Zákon o dani z príjmov: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20180101

Podiel zaplatenej dane sa musí použiť na účely, ktoré sú uvedené v § 50 Zákona o dani z príjmov a súčasne sú uvedené aj v Stanovách/Štátútoch/Nadačných listinách.
Ak predmetom činnosti je organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti (§ 50 ods. 5 písm. i), tak je možné použiť podiel zaplatenej dane na tento účel.
K otázke týkajúcej sa nákladov na kúpu auta, nemáme dostatok informácií, ale pokiaľ sa použije podiel zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci, ktorá sa bude využívať na účely podľa odseku 5, tak by sa to nemalo považovať za porušenie finančnej disciplíny (§ 50 ods. 11). Obmedzenie by sa mohlo týkať účtovných pravidiel (odpisovanie dlhodobého hnuteľného majetku).

§ 50
(5) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú
a) ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,
b) podpora a rozvoj športu,
c) poskytovanie sociálnej pomoci,
d) zachovanie kultúrnych hodnôt,
e) podpora vzdelávania,
f) ochrana ľudských práv,
g) ochrana a tvorba životného prostredia,
h) veda a výskum,
i) organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

(11) Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku 5 najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu,74) pričom je povinný podiel zaplatenej dane vrátiť správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa do 90 dní odo dňa vzniku skutočnosti, s ktorou je spojená povinnosť vrátiť poskytnutý podiel zaplatenej dane. Ak prijímateľ použije poskytnutý podiel zaplatenej dane v rozpore s účelom podľa odseku 5, poruší finančnú disciplínu podľa osobitného predpisu.146) Použitie podielu zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti, ktoré sa využívajú na účely podľa odseku 5 sa nepovažuje za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.146) Rovnako sa posudzuje aj použitie podielu zaplatenej dane na reklamu,146aa) ktorá bola vynaložená na účely podľa odseku 5. Za použitie podielu zaplatenej dane sa považuje aj vklad do výšky 25 % z prijatého podielu zaplatenej dane do nadačného imania146aaa) nadácie.

Novela zákona o dani z príjmov, platná od 1.1.2018 aktualizovala § 8, odstavec 1), písmeno a) pod ktorý spadajú tzv.ostatné príjmy vyplácané napríklad na základe Občianskeho zákonníka. Do aktualizovaného znenie bolo doplnené:

Novela zákona o dani z príjmov § 8 odstavec 1), písmeno a)

„…za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnostivykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu“.

Keďže však odmena za stratu času dobrovoľníka je vyplácaná podľa zákona o dani z príjmov, § 8, odstavec 1), písmeno r) v tomto prípade nenastali zmeny a platí oslobodenie od dane za tento príjem do výšky 500 euro/rok.

Nasledujúce zmeny sa týkajú len príjmov a výdavkov vyplácaných na základe iných zmlúv, napríklad zmluvy podľa Občianskeho zákonníka:

Zákon teda ustanovuje, že za príjem oslobodený od dane pre fyzickú osobu nie je považovaný príjem na základe zmluvného vzťahu, avšak za podmienky, že si vyplácajúca organizácia oň môže znížiť základ dane. V praxi to znamená, že vyplácajúcim daňovníkom môžu byť dva druhy subjektov:

Športová organizácia s príjmami podľa § 6 (obchodná spoločnosť, občianske združenie so živnostenským listom)

• úhrada fyzickej osobe na základe zmluvy je daňovým výdavkom, zníži si oň základ dane
• fyzická osoba v tomto prípade tento príjem považuje za zdaniteľný príjem a uvádza ho v daňovom priznaní
• tento príjem vstupuje do ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré spracuje zdravotná poisťovňa

• úhrada fyzickej osobe na základe zmluvy je pre občianske združenie výdavkom k príjmom oslobodeným od dane alebo príjmom, ktoré nie sú predmetom dane, vyplácajúca organizácia si o ne teda nezníži základ dane
• fyzická osoba v tomto prípade tento príjem považuje do výšky 500 euro/rok za oslobodený od dane a neuvádza ho v daňovom priznaní, v daňovom priznaní uvádza len takýto príjem nad 500 euro/rok