FUTBAL A PRÁVO VO SVETLE ROZHODNUTÍ ODVOLACEJ KOMISIE SFZ

FOOTBALL AND LAW IN THE LIGHT OF THE SLOVAK FOOTBALL ASSOCIATION (SFZ)

APPEAL COMMITTEE'S DECISIONS

Kľúčové slová:

pramene práva, právne princípy, výklad práva, športové precedensy, právo vo futbale

Key words:

sources of law, legal principles, interpretation of law, sports precedents, law in football

Abstrakt:

Príspevok v prvej časti systematizuje pramene práva aplikované vo futbale. Podáva ich v hierarchii podľa stupňa právnej sily na vrchole s Ústavou Slovenskej republiky. Do tohto systému začleňuje interné futbalové predpisy a osobitne precedensy vydávané Odvolacou komisiou Slovenského futbalového zväzu. V druhej časti potom približuje samotný obsah najvýznamnejších rozhodnutí tohto najvyššieho orgánu pre riešenie sporov v športe.

Abstract/Summary:

In its first part, this paper systematises sources of law applied in football. It presents them according to the hierarchy of their level of legal force, with the Constitution of the Slovak Republic at the top. This system incorporates internal football regulations, especially precedents issued by the Appeal Commission of the Slovak Football Association. The second part of this paper illustrates the very content of some of the most important decisions of this supreme dispute settlement body in sport.

Odvolacia komisia SFZ (ďalej „OK SFZ“) je kreovaná na základe článku 60 Stanov Slovenského futbalového zväzu (ďalej „Stanovy SFZ“) ako orgán na riešenie sporov s odvolacou a preskúmavacou pôsobnosťou. Vo svojich rozhodnutiach OK SFZ vychádza zo systému prameňov práva vo futbale, pričom plne rešpektuje hierarchiu ich právnej sily s osobitným dôrazom na suverénne postavenie Ústavy Slovenskej republiky a ústavných princípov v slovenskom právnom poriadku. Jednoznačne sa k rešpektovaniu hierarchie právnej sily prameňov práva v slovenskom futbale vyjadrila OK SFZ v rozhodnutí č. OK 4/2017 bod 4: „Odvolacia komisia SFZ po posúdení právnych argumentov DK SFZ na jednej strane a Spartakom Myjava a. s. na druhej strane dáva do popredia potrebu zdôraznenia právnej sily prameňov práva, ktoré sú kladené a vzájomne komparované obidvomi účastníkmi konania. Slovenský futbalový zväz je ako občianske združenie súčasťou ústavnoprávneho systému Slovenskej republiky, ktorá je založená na princípe právneho štátu. Jeho základom je zvrchovanosť ústavy, ktorá znamená, že

•   ústava je z hľadiska právnej sily najvyšším prameňom práva,
•  všetky právne predpisy s nižším stupňom právnej sily nemôžu odporovať ústave, resp. ich obsah musí byť vykladaný ústavnokonformne.

Táto hierarchia právnych predpisov platí aj pre SFZ, kde Stanovy SFZ prijímané Konferenciou SFZ ako najvyšším zastupiteľským orgánom SFZ sú na úrovni ústavy, ďalšie právne predpisy vydávané Konferenciou SFZ sú na úrovni zákonov a právne predpisy, medzi ktoré patria aj pravidlá Súťažného poriadku futbalu prijímané Výkonným výborom SFZ možno porovnať s nariadeniami vlády, resp. na nižších úrovniach s vyhláškami ministerstiev. Z uvedeného vyplýva, že na spor vzniknutý pri aplikácii právnych predpisov v SFZ platí, že na prvom mieste a s najvyššou právnou silou sa uplatňujú Stanovy SFZ.“

Keby sme premietli predmetné rozhodnutie do schematickej podoby, tak by nám vyšiel nasledovný obrázok:

Zo schémy vyplývajú, okrem princípu hierarchie právnej sily prameňov práva upravujúceho futbal (veľmi zjednodušenie ich možno laicky pomenovať ako „futbalové právo“), aj ďalšie dve skutočnosti, a to

a) mimoriadne postavenie ústavy a ústavných princípov v aplikácii futbalového práva,

b) osobitné postavenie zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o športe“) ako určitého „dispečera“ pri výbere právnej normy z futbalového práva, ktorá bude upravovať spoločenské vzťahy vzniknuté pri futbale a v súvislosti s ním.

Ad a) Mimoriadne postavenie ústavy vo futbalovom práve je len dôsledkom európskeho vývoja po 2. svetovej vojne a nárastu významu konštitucionalizmu nielen pre axiologickú podstatu písaných právnych predpisov, ale aj pre priamu aplikáciu ústavy. Priama aplikácia ústavy vzhľadom na teleologickú konštrukciu ústavnoprávnych noriem dáva do popredia ústavné princípy. OK SFZ ich výslovne „považuje s právnou doktrínou za optimalizačné príkazy (ALEXY, R.: Theorie der Grundrechte. 23 Aufl., Frankfurt am Mein, 1974, s. 75 a nasl.) na riešenie sporov“ (rozhodnutie OK SFZ č. OK/4/2017).

Kľúčovým ústavným princípom, ktorý OK SFZ priamo aplikuje vo svojej činnosti je princíp právneho štátu v jeho materiálnom vyjadrení ako to uviedla OK SFZ v rozhodnutí č. OK 20/2014, že „aj v športe musí platiť zásada, že formálne musí sledovať materiálny účel. Ak tomu tak nie je, stáva sa formalistickým, ktoré nemožno akceptovať.“

Princíp materiálneho právneho štátu aplikuje OK SFZ na

• procesnoprávne základy svojej činnosti, kde preferuje obsah pred formou a ako príklad možno uviesť prístup k návrhom, ktoré sú označované ako „odvolanie“, avšak z obsahového hľadiska ide o „podnet“, pretože ním sa neodvoláva proti prvostupňovým neprávoplatným rozhodnutiam, ale podáva sa podnet na preskúmanie súladu napadnutého právoplatného rozhodnutia s právnymi predpismi (napríklad rozhodnutie OK SFZ č. OK 17/2014),
• individuálne právne akty OK SFZ sformulovala v rozhodnutí č. OK 8/2017 bod 6: „Z hľadiska ustálenej praxe Odvolacej komisie SFZ nie je dôležité a rozhodujúce, ako je príslušný individuálny akt aplikácie športového práva z hľadiska jeho formy označený, ale podstatnou skutočnosťou je to, či športovo-technický orgán individuálnym aktom (z obsahového hľadiska) autoritatívne zasiahol do právnej sféry odvolateľa.“
• hmotné právo a napríklad v rozhodnutí č. OK 2/2015 uviedla: „Po prešetrení všetkých priložených listinných materiálov došla k záveru, že Disciplinárna komisia SFZ uložila disciplinárne opatrenie na základe formalistického prístupu k aplikácii príslušných noriem a pravidiel Slovenského futbalového zväzu. Za kumulatívne a viacnásobné porušenie ustanovení interných predpisov Slovenského futbalového zväzu považovala v skutočnosti odmietnutie výkonu rozhodnutia Disciplinárnej komisie SFZ vychádzajúce z jednej a tej istej skutkovej podstaty, a to uzatvorenia trénerskej zmluvy s p. R. v čase, keď neboli ešte vysporiadané záväzky z predchádzajúcej trénerskej zmluvy s p. H.. Formalistický prístup v tomto prípade znamenal gramatický výklad čl. 13 písm. g) Rozpisu súťaží ÚLK – sezóna 2014/2015, podľa ktorého „FK môže uzatvoriť novú trénerskú zmluvu až po vysporiadaní všetkých záväzkov, vyplývajúcich z predchádzajúcej trénerskej zmluvy". Slová „vysporiadanie všetkých záväzkov“ Disciplinárna komisia SFZ vykladala ako okamžité vyplatenie celej dlžnej sumy, pričom dostatočne nezohľadňovala skutkový stav, ktorý na základe predložených dôkazov dostatočne presvedčivo poukazoval na to, že došlo k „vysporiadaniu“ záväzkov iným spôsobom, a to po prvé prevzatím záväzku dlžnej sumy, po druhé dohodou o vyplatení dlžnej sumy v splátkach a po tretie splatením prvej splátky vo výške polovice dlžnej sumy.“

Spomedzi ďalších ústavných princípov, ktoré OK SFZ priamo aplikuje vo svojej rozhodovacej činnosti možno uviesť princípy

• zákazu retroaktivity, ktorý OK SFZ aplikovala v rozhodnutí č. OK 12/217 bod 7: „Ústavná záruka podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, spočívajúca v zákaze retroaktivity v neprospech páchateľa /previnilca/ – je prípustnosť trestania podľa nového práva iba v prípade, ak je taká úprava pre páchateľa výhodnejšia – platí aj v konaní o sankcii za športovo-právne delikty. Vo svojich dôsledkoch znamená, že rozhodnutie vydané za účinnosti nového práva (teda aj disciplinárneho poriadku), za skutok spáchaný podľa predchádzajúcej právnej úpravy, nemôže uložiť trest podľa nového práva bez toho, že by sa príslušný nevysporiadal s otázkou, či nové právo vôbec prevzalo staré skutkové podstaty, a pokiaľ áno, či trest za také priestupky ukladané, sú aj podľa nového práva miernejšie alebo prísnejšie než podľa práva predchádzajúceho. Rozhodnutie, ktoré sa touto otázkou vôbec nezaoberalo, či nevysporiadalo a celkom ju pominie – tak, ako sa to stalo aj v tomto prípade – je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a tým aj arbitrárne.“
• non bis in idem v rozhodnutí č. OK 6/2013 bod 2: „Odvolacia komisia sa najprv vyporiadala námietkou veci rozhodnutej (res iudicata), ktorá mala nastať tým, že Disciplinárna komisia uznesením č. 319 uložila predbežným opatrením tú istú sankciu za skutok, ktorý spočíval v tom, že 1. FC Tatran Prešov nevykonal Rozsudok Rozhodcovského súdu SFZ č. 19/12 RS. Vzhľadom na to, že Disciplinárna komisia uložila Uznesením č. 319 predbežným opatrením zastavenie pretekárskej činnosti A družstvu dospelých z dôvodu nesplnenia povinnosti zaslať relevantné stanovisko k existencii alebo neexistencii pohľadávky klubu voči M. F. a Uznesením č. 350 za nesplnenie Rozsudku Rozhodcovského súdu SFZ č. 19/12 RS je zrejmé, že formálne totožná sankcia bola uložená na základe rôznych skutkových okolností. Keďže pre totožnosť veci je potrebná nielen totožná sankcia (následok), ale aj skutok, tak podľa Odvolacej komisie nedošlo k porušeniu zásady res iudicata a teda zásady non bis in idem. Navyše je zrejmé, že predbežné opatrenie nie je rozhodnutím vo veci samej a preto ani jeho zrušenie formou autoremedúry nemá vplyv na posúdenie vecnej stránky prípadu a rozhodnutie vo veci samej.“
• nemo turpatudenem suam alegore potest (nikto nemôže mať výhodu zo svojej nepoctivosti) a ius ex iniuria non oritur (právo nemôže vzniknúť z bezprávia) v rozhodnutí č. OK 3/2011 bod 5: „Ako obiter dictum však odvolacia komisia na adresu odvolateľa dodáva, že aj v športovom prostredí platia klasické prirodzenoprávne zásady, ako napr. nikto nesmie ťažiť, resp. mať výhodu zo svojej nepoctivosti (nemo turpatudinem suam alegore potest), alebo právo nikdy nemôže vzniknúť z bezprávia (ius ex iniuria non oritur) a pod., ktoré by mali byť športovými klubmi, teda aj futbalovým klubom rešpektované.“
• vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) v rozhodnutí č. OK/1/2013 bod 4: „Materský klub sa v tomto konaní nemôže brániť odvolaním sa za svoje zlyhanie pri ochrane svojich práv, či nedostatočnej procesnej aktivity v rámci prestupného konania. Možno mu pripomenúť starú zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým), ktorá sa premieta do ďalších hodnôt, ako sú právna istota, či ochrana nadobudnutých práv, legitímne očakávanie, a pod. Púhy nesúhlas s postupom lege artis Matričnej komisie SFZ v konaní o odvolaní túto vec do meritórneho prieskumu posunúť zásadne nemohol. Preto odvolanie materského klubu nemá ratione materiae, takže ho odvolacia komisia zamietla [čl. III, bod 8, písm. c) Štatútu].“

Z ústavných princípov odvodila OK SFZ aj základné princípy športového práva, ktoré sú uvedené v olympijskej charte (čestnosť, fair play, mier, priateľstvo, solidarita) a v Stanovách SFZ (fair play, olympizmus, odbornosť, slušnosť, primeranosť, efektívnosť a hospodárnosť, kauzalita, apolitickosť, lojalita, spravodlivý proces).

Medzi najčastejšie princípy, ktoré priamo aplikuje OK SFZ patrí najmä princíp fair play a primeranosť. V rozhodnutí č. OK 2/2014 OK SFZ uviedla: „Zmyslom každého futbalového zápasu je dosiahnuť víťazstvo, pričom zmyslom Fair-play je dosiahnuť ho na ihrisku športovými výkonmi, za rovnakých podmienok pre všetkých, čo činí zápas nepredvídateľným po športovej stránke čo do výsledku. Každá činnosť namierená proti tomu potom musí byť vykladaná ako porušujúca základné zásady a pravidlá futbalu. Porušenie základných zásad Fair-play sú totiž sankcionované všeobecne veľmi prísne, a to až absolútnymi zákazmi. Preto je dôvodné aj v tomto smere dodržať tieto tendencie na ochranu regulárnosti futbalových súťaží a zápasov. Ovplyvňovanie futbalových zápasov totiž sleduje cieľ nezlučiteľný so základnými princípmi a zásadami a je v rozpore so spoločenskými hodnotami.“

Osobitným princípom, ktorý OK SFZ uplatňuje pri svojom rozhodovaní je favorizácia výsledku dosiahnutého vo futbalovom stretnutí pred rozhodovaním o tomto výsledku za „zeleným stolom“. Spolu s upevňovaním precedenčného systému rozhodovania aj iných orgánov pre riešenie sporov v rámci SFZ to OK SFZ výslovne uviedla v rozhodnutí č. OK 5/2017: „Rozumným usporiadaním je preto v prejednávanej veci ponechanie v platnosti výsledku stretnutia dosiahnutého na hracej ploche, nakoľko tento bol dosiahnutý v riadnom a čestnom súboji, čo je v súlade s princípmi športovej súťaže ako takej. Favorizácia výsledku dosiahnutého na hracej ploche je v súlade s princípom fair play, pretože podporuje integritu športovej súťaže tým, že napĺňa legitímne očakávania hráčov, funkcionárov a fanúšikov, ktoré vychádzajú z predpokladu, že výsledky sa tvoria na ihrisku a nie za zeleným stolom.“

Ad b) Zákon o športe má v systéme prameňov ústavného práva dôležité postavenie, a to vo vzťahu k

• nadnárodným právnym normám, najmä futbalovým predpisom FIFA a UEFA,
• vnútroštátnym právnym predpisom, najmä zákonom a podzákonným právnym normám.

Pre vzťah k nadnárodným právnym predpisom futbalového práva je dôležité ustanovenie § 3 písm. p) zákona o športe (ďalej ako „zákon o športe“), ktorý vníma športovú infraštruktúru národného významu ako „športovú infraštruktúru spĺňajúcu požiadavky medzinárodnej športovej organizácie, ktorá je určená na medzinárodnú súťaž alebo na prípravu športových reprezentantov“. Týmto zákon o športe blanketne odkazuje na interné predpisy medzinárodných športových organizácií, ktorých stanovené podmienky považuje za rozhodujúce pre naplnenie pojmu „športová infraštruktúra národného významu“ a preto dáva adresátovi normy priamy odkaz, že na naplnenie tohto pojmu potrebuje vykonať kogentne stanovené požiadavky obsiahnuté v interných normách medzinárodnej športovej organizácie.

Zákon o športe aj expressis verbis stanovuje povinnosť pre športové organizácie v § 8 ods. 6 písm. a), aby športová organizácia zabezpečila vo svojej pôsobnosti dodržiavanie pravidiel Svetového antidopingového programu, opatrení proti manipulácii priebehu a výsledkov súťaží a iných opatrení proti negatívnym javom v športe vyplývajúcich z medzinárodných predpisov a rozhodnutí. Týmto sa jednoznačne konštituuje povinnosť vnímať právnu úpravu v nadnárodných predpisoch a rozhodnutiach nadnárodných inštitúcií na naplnenie povinností stanovených zákonom o športe.

V rozhodovacej praxi OK SFZ sa priama aplikácia nadnárodného futbalového práva premietla napríklad do rozhodnutia č. OK 19/2017: „Futbalové zápasy a šport vôbec nemajú slúžiť na politickú agitáciu (zakazuje to expressis verbis čl. 45 Safety and Security regulations, ktorý hovorí, že „Akákoľvek propagácia alebo oznamovanie politických odkazov alebo iných politických činov vo vnútri alebo v bezprostrednej blízkosti štadióna je prísne zakázané pred, počas a po zápase.“. Z minulosti, ale aj zo súčasnosti je však zrejmé, že šport sa politickej agitácii nevyhne, ba za určitých okolností môže byť aj vítaná. Tým hlavným meradlom pozitívnej a negatívnej politickej agitácie je mier. Je všeobecne známou skutočnosťou, že práve šport je jedným z dôležitých faktorov, ktorý zabezpečil celosvetový mier od druhej polovice 20. storočia. Aktuálnym príkladom je účasť KĽDR na ZOH 2018, kde k mierovej politickej agitácii nepochybne slúži spoločný nástup športovcov politicky rozdeleného Kórejského polostrova počas slávnostného otvorenia olympijských hier. Na druhej strane nemožno za posla mieru označiť dron, ktorý vniesol nacionalistickú vlajku „Veľkého Albánska“ s menami revolučných vodcov na hraciu plochu belehradského štadióna v 44. minúte kvalifikačného zápasu o postup na EURO 2016 medzi Srbskom a Albánskom dňa 14. októbra 2014. V tomto prípade ide jednoznačne o politickú agitáciu, ktorá je zakázaná a UEFA to potvrdila dodatočnou kontumáciou výsledku stretnutia v prospech hostiteľov, no zároveň im odobrala body za víťazstvo a obidva futbalové zväzy museli zaplatiť pokutu 100 000 švajčiarskych frankov a Srbsko muselo odohrať dva zápasy bez divákov. V tomto smere možno považovať rozhodnutie UEFA za precedenčné vo vzťahu k používaniu štátnych symbolov cudzieho štátu.“

Vo vzťahu k vnútroštátnym právnym predpisom vydávanými slovenskými štátnymi orgánmi má zákon o športe povahu lex specialis k ostatným zákonom. Pre konkrétnu aplikáciu futbalového práva to znamená

• uplatnenie princípu lex specialis derogat legi generali alebo pravidlo, že každá právna úprava spoločenských vzťahov upravených odlišne v zákone o športe ako vo všeobecnom predpise napríklad v Občianskom zákonníku má prednosť pred týmto zákonníkom,
• autonómnosť futbalového práva, ktoré vychádza jednak z dôvery štátu, ktorý zákonom o športe prejavil futbalu a jeho inštitucionálnej a organizačnej štruktúre a jednak z princípu právneho štátu

Základný princíp právneho štátu uplatnila OK SFZ na futbalové právo v rozhodnutí č. OK 10/2015 dvomi základnými premisami, a to

Po prvé. Ústava Slovenskej republiky v článku 1 ods. 1 definovala Slovenskú republiku ako právny štát. V čl. 2 ods. 2 a 3 definovala potom východiskové princípy právneho štátu, ktoré sú založené na tom, že

• štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon;
• každá (fyzická a právnická osoba ako subjekt súkromného práva) môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Na základe týchto východísk sa právny štát odlišuje od totalitného štátu, kde vôľa subjektu súkromného práva je ohraničená subjektom verejnej moci (často aj jeho svojvôľou) a môže konať len to, čo mu zákon dovoľuje alebo povoľuje.

Po druhé. Šport je v Slovenskej republike vykonávaný vo verejnom záujme čo kontinuálne s predchádzajúcou právnou úpravou deklaruje aj nový zákon o športe. V rámci zachovania autonómnosti športu a zabráneniu zásahov orgánov verejnej moci do športových súťaží preniesol podstatnú časť výkonu verejnej správy na nezávislé orgány kreované okrem iného aj v rámci jednotlivých športových zväzov s tým, že určenie ich právomoci je ponechané na interné rozhodnutie športového zväzu vyjadrené v jeho predpisoch. Tým zároveň orgány športového zväzu vymedzil ako verejnoprávne orgány, na ktoré sa vzťahuje ústavný princíp, že môžu konať iba na základe a v rozsahu stanovenom ústavou a zákonmi. To sa plne vzťahuje aj na predmetné orgány Slovenského futbalového zväzu – Matričnú komisiu ZsFZ, Športovo – technickú komisiu ZsFZ a Disciplinárnu komisiu ZsFZ.

Na druhej strane sú športové kluby a športovci subjektmi súkromného práva, ktorých slobodná vôľa je determinovaná v tomto prípade okrem všeobecnoprávnych predpisov aj pravidlami vytvorenými príslušnými športovými zväzmi a ich porušenie môže byť sankcionované, ale len na základe princípu zákonnosti, ktorý vylučuje svojvôľu verejnoprávnych orgánov, na ktoré bol prenesený výkon štátnej správy v tejto oblasti.

Z princípu právneho štátu a zákona o športe vyplýva aj pozícia futbalových orgánov pre riešenie sporov vo vzťahu k štátnym orgánom, osobitne súdnictvu, ktorú možno diferencovať podľa odvetví práva na

• súkromnoprávnu,
• trestnoprávnu a
• správnu (administratívnu). 

Súkromnoprávna oblasť je determinovaná základnými princípmi, ktoré vyplývajú z článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkov 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky definujúcich obsah práva na súdnu ochranu.

Imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu je právo na prístup k súdu.

Z práva na prístup k súdu, ktoré je zakotvené v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že

• riešenie sporov vzniknutých v rámci SFZ je prioritne rozhodované v rámci orgánov SFZ, avšak nikto tým nemôže byť zbavený práva na prístup k všeobecným súdom a Ústavnému súdu Slovenskej republiky,
• OK SFZ pri riešení sporov vzniknutých v rámci SFZ nemôže nahrádzať (suplovať) činnosť iných orgánov SFZ. 

K prioritnému riešeniu sporov na orgánoch zriadených Stanovami SFZ sa jednoznačne OK SFZ vyjadrila napríklad v rozhodnutí č. OK 21/2014 bod 5: „Odvolacia komisia SFZ nad rámec vyššie uvedeného uvádza, že podľa článku 23 ods. 1 Stanov SFZ je členstvo v SFZ dobrovoľné a každý člen združenia môže kedykoľvek v súlade so stanovami SFZ zo SFZ vystúpiť. Ako člen zduženia však podľa článku 23 ods. 3 Stanov SFZ vznikom členstva v SFZ prejavil svoj súhlas a vôľu podriadiť sa platným pravidlám futbalového hnutia, ktoré sú vyjadrené v stanovách SFZ a ostatných predpisoch SFZ, UEFA a FIFA, ako aj rozhodnutiam príslušných orgánov vydaným v súlade s nimi. Zároveň je člen SFZ podľa článku 33 ods. 1 písm. b) Stanov SFZ povinný prijať záväzok, že akýkoľvek domáci spor, súvisiaci so stanovami, predpismi a rozhodnutiami SFZ, FIFA a UEFA, bude prednostne riešiť prostredníctvom príslušných orgánov SFZ a rozhodcovského súdu, pokiaľ to nevylučuje zákon. Možno teda konštatovať, že člen SFZ získaním členstva v SFZ uzavrel s ostatnými členmi SFZ súkromnoprávnu zmluvu, ktorou sa zaviazal dodržiavať pravidlá takejto zmluvy vyjadrené v stanovách SFZ a v súbore ostatných predpisov SFZ. Dodržiavanie uvedených pravidiel nie je síce v zásade vynútiteľné orgánmi štátu alebo orgánmi medzinárodných organizácií, avšak člen SFZ sa v prípade nedodržania uvedených pravidiel vystavuje riziku zániku členstva v SFZ, pretože porušil svoj záväzok dodržiavať pravidlá, na ktorých sa vznikom členstva v SFZ dohodol s ostatnými členmi SFZ.“

V súvislosti s „trestnoprávnou vetvou“ rozhodovania OK SFZ je dôležitý vzťah medzi disciplinárnym previnením a trestným konaním, pričom v „hre“ je predovšetkým dodržanie princípu non bis in idem v duchu najnovšej rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva uplatnenej najmä v rozhodnutiach Veľkej komory G. I. E. M. S. r. l a ostatní c. Taliansko (z 28. júna 2018, č. 1828/06, 34163/07 a 19029/11 – pričom tento rozsudok Veľkej komory má význam aj pre posudzovanie predbežného opatrenia ako formy trestnoprávnej sankcie) a A. a B. c. Nórsko (z 15. novembra 2016, č. 24130/11 a 29758/11).

Najmä nórsky prípad je veľmi problematický vzhľadom na možnosť zamieňania významu zásady non bis in idem. Táto zásada je totiž od čias starého Ríma chápaná ako právo človeka, aby za rovnaký skutok nebol dvakrát potrestaný a nie ako prostriedok na zabránenie „manipulácie“ obvineného s trestným stíhaním v záujme menšieho potrestania. Do pozornosti možno dať slová sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva Pinta de Albuquerque, kde po rozsiahlej analýze tejto zásady vo svojom nesúhlasnom stanovisku uviedol: „Tak ako vec Jussila upresnila a obmedzila dopad rozsudku vo veci Öztürk, tak rozsudok vo veci A a B proti Nórsku upresňuje a obmedzuje dopad rozsudku vo veci Sergey Zolotukhin. Predchádzajúci veľkorysý postoj k idem factum je dosť obmedzený novou zvieracou kazajkou bis. Keďže väčšina prejavila obžalovaným nedôveru, rozhodla sa upustiť od základnej zásady európskej právnej kultúry, že tá istá osoba nemôže byť stíhaná dvakrát za ten istý skutok (zásada jednoty represívnych úkonov či Einmaligkeit der Strafverfolgung). Zásada ne bis in idem stráca svoju propersona povahu, ktorá je podkopaná striktným pro auctoritate postojom Súdu. Prestáva byť individuálnou zárukou, ale nástrojom, ako obžalovaným zabrániť v „manipulácii a beztrestnosti“. Po prevrátení logiky zásady ne bis in idem otvára tento rozsudok nevídané dvere leviatanskej represívnej politike založenej na viacnásobnom konaní vedenom štátom, ktoré sú strategicky prepojené a zavedené za účelom dosiahnutia maximálneho možného represívneho účinku. Táto politika sa môže zvrhnúť do nekonečného pomstychtivého príbehu o dvoch či viac súbežných alebo po sebe idúcich konaniach, ktoré sú vedené proti tomu istému obžalovanému za rovnaké skutky, s vyhliadkou na to, že obžalovaný bude dokonca odvetným spôsobom postihnutý za to, keď uplatní svoje legitímne procesné práva a najmä svoje právo podať opravný prostriedok.“

Predmetný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva na jednej strane zabraňuje rôznym „špekuláciám“ stíhaných osôb, ktoré radi podstúpia minimálnu sankciu v správnom konaní (napríklad symbolickú pokutu za mnohomiliónové daňové úniky), aby sa tak vyhli trestnému konaniu s hrozbou niekoľkoročných trestov odňatia slobody, avšak na druhej strane by mal byť mementom najmä pre orgány činné v trestnom konaní, aby nezneužívali trestnú represiu. Príkladom takéhoto postupu by zrejme bolo trestné stíhanie osoby, ktorá už bola disciplinárne potrestaná niekoľkoročným zákazom činnosti, čo pre futbalistu (športovca všeobecne) fakticky znamená definitívnu stratu zárobkových činností z výkonu svojej profesie. Navyše treba vziať aj do úvahy oveľa širšie možnosti posúdenia materiálnej stránky trestného činu v disciplinárnom konaní v porovnaní s trestným konaním, ktoré je po roku 2004 ovládané formálnou stránkou trestného činu, čo obmedzuje možnosti individuálneho (spravodlivého) posúdenia konkrétneho prípadu.

Vzťah medzi disciplinárnym konaním a trestným konaním má aj ďalšie aspekty, ktoré súvisia najmä s možnosťami využívania dôkazov získaných v trestnom konaní pre potreby disciplinárneho konania.

Ku vzťahu disciplinárneho konania a trestného stíhania sa OK SFZ vyjadrovala z pohľadu stíhania disciplinárneho previnenia v súbežnosti s trestným konaním a v rozhodnutí č. OK 7/2014 k tomu uviedla: „Námietka o neprípustnosti toho, aby súkromné občianske združenie a jeho orgán Disciplinárna komisia „vyhodnocovala predbežnú otázku o tom, či konkrétna osoba naplnila znaky skutkovej trestnej činnosti“ je založená na tom, že v disciplinárnom konaní sa rozhodovalo na základe skutkovej podstaty trestného činu, o ktorej sa môže rozhodovať výlučne v trestnom konaní. Disciplinárna komisia SFZ však nerozhodovala o trestnom čine, ale o disciplinárnom previnení a na základe skutkových podstát vymedzených v Disciplinárnych poriadkoch SFZ, ktorých cieľom je zachovanie regulárnosti športovej súťaže a jednotlivých futbalových zápasov. Vyšetrovanie trestnej činnosti a dôkazy v ňom vykonávané boli len jedným z východísk pre preukázanie spáchania disciplinárneho previnenia, pričom medzi dôkazné prostriedky patrili aj osobitné konania, vrátane ústneho pojednávania na Odvolacej komisii SFZ, kde disciplinárne stíhanie osoby potvrdili participáciu na ovplyvňovaní priebehu a výsledkov futbalových zápasov FK DAC 1904 Dunajská Streda. Kompetencia subjektov súkromného práva kreovať disciplinárne orgány a viesť disciplinárne konanie podľa vnútorných (často aj v zákone uvedených) pravidiel a predpisov je aprobovaná aj v rámci verejného práva, kde niektoré sankcie svojou závažnosťou prekračujú aj sankcie určované vo verejnom práve ako napríklad doživotný zákaz činnosti. Samozrejmou podmienkou je súhlas subjektu súkromného práva (fyzickej alebo právnickej osoby) s takýmto konaním daný príklad pri vzniku členstva v predmetnom občianskom združení alebo pri vstupe do súťaže organizovanej subjektom súkromného práva. V tomto prípade išlo o Záväznú prihlášku FK DAC 1904 Dunajská Streda, do „Corgoň ligy“, v ktorej sa tento futbalový klub dobrovoľne zaviazal v zmysle čl. 1 „riadiť sa platnými futbalovými normami, normami, pokynmi a rozhodnutiami vydávanými oprávnenými orgánmi ÚLK a SFZ“, ku ktorým patria aj Disciplinárne poriadky SFZ.“

K výsledkom (preukázaným) prebiehajúceho trestného konania (vyšetrovania trestného činu) sa OK SFZ vyjadrila aj z hľadiska ich dôkaznej presvedčivosti v rozhodnutí č. OK 18/2018 bod 9: „Vo vzťahu k výrokovej časti napadnutého Rozhodnutia zastávame názor, že uloženie predbežného ochranného opatrenia spočívajúceho v pozastavení výkonu športu L. Š. je v tomto štádiu nepreskúmateľné. Zatiaľ neboli v tomto disciplinárnom konaní predložené žiadne podklady, ktorými by boli osvedčené dôvody na uloženie predbežného ochranného opatrenia. Samotný podnet Oddelenia integrity SFZ ako aj vyšetrovanie príslušníkmi NAKA, ako bolo doložené samo o sebe bez ďalšieho nemôže viesť k takémuto vážnemu zásahu. Vo vzťahu k uvedenému zastávame názor, že prepojením medzi závažnosťou predbežného opatrenia a skutkovou situáciou, má uloženie predbežného opatrenia v tejto podobe charakter absolútnej sankcie a teda je vzhľadom na skutkový stav neadekvátne.“

Napokon prenosom právomocí na riadenie futbalových súťaží zákonom o športe prešli na orgány SFZ aj kompetencie, ktoré sú typické pre výkon verejnej správy. Okrem disciplinárnych konaní, ktoré sú však z pohľadu článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vnímané ako súčasť trestnoprávnej vetvy súdnictva je to predovšetkým udeľovanie rôznych licencií. Aj v tomto prípade sa na licenčné konania vzťahujú princípy spravodlivého súdneho procesu garantované Európskym súdom pre ľudské práva a rozsah preskúmavanej právomoci z pohľadu nesporového súdneho konania by nemal zasahovať do voľnej úvahy licenčných orgánov z vecnej stránky, ale mal by sa zamerať na dodržiavanie procesných záruk spravodlivého súdneho konania chráneného článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Rozhodovacia činnosť OK SFZ sa však nezaoberá len prameňmi práva, právomocou a pôsobnosťou futbalových orgánov na riešenie sporov, ale aj vecnou stránkou prípadov, ktorá je priblížená v publikácii: SVÁK, J., PITTEK, L.: Šport, futbal a právo vo svetle rozhodnutí Odvolacej komisie SFZ a tvorí základ precedenčného futbalového práva na Slovensku.