„ZO ZMLUVY O PRÍPRAVE TALENTOVANÉHO ŠPORTOVCA K ZMLUVE O PODPORE DUÁLNEJ KARIÉRY ŠPORTOVCA“: ODPORÚČANÉ OPATRENIA NA SÚČASNÚ FINANČNÚ PODPORU ŠPORTOVÝCH ORGANIZÁCII I TALENTOVANÝCH SLOVENSKÝCH ŠPORTOVCOV VO VEKU 15 AŽ 23 ROKOV PRI ROZVOJI ICH DUÁLNYC

pondelok, 10.06.2019|Posledná aktualizácia 19.10.2019 15:25
Autor: Mgr. Mgr. Ladislav Križan, Spracoval: UčPS tím

Záver preukázaný časom a dátami nielen v Slovenskej republike hovorí, že vo vrcholovom športe uspeje iba drvivá menšina z oň sa usilujúcich mladých ľudí. Aký ďalší osud a s ako kvalitným vzdelaním čaká na väčšinu, ktorá čelí problémom tzv. dvojitej kariéry, je veľmi komplikovaná téma v rámci každej krajiny EÚ i pre výraznú globalizáciu športu a množstvo športovcov pôsobiacich v krajinách EÚ z Afriky, Ameriky či Ázie. Autor predstavuje návrh komplexného riešenia, ktoré by mohlo zároveň pomôcť niekoľkým tisícom slovenským talentovaným športovcom vo veku 15 až 23 rokov rozvíjať ich duálnu kariéru a zároveň i slovenským športovým organizáciám optimalizovať ich náklady pri zabezpečovaní starostlivosti o nich. Ak by pri dnešnej čistej mzde 752 euro, hrubej mzde 1000 euro a superhrubej mzde až 1352 euro na 1 športovca bolo toto navrhované riešenie prijaté, tak po prijatí návrhu by sme za skoro rovnaký celkový objem zdrojov (cca 1400 euro) dokázali podporovať nie iba 1 športovca ako dnes, ale až 2 športovcov, a pritom rovnakou celkovou, dokonca nezdaňovanou mesačnou sumou cca 700 euro, pričom by títo športovci boli zároveň zdravotne poistení a rozvíjali by zároveň svoju duálnu kariéru.

„FROM A CONTRACT FOR THE PREPARATION OF A TALENTED ATHLETE TO A CONTRACT FOR THE PROMOTION OF A ATHLETE'S DUAL CAREER“:

RECOMMENDED POLICY ACTIONS IN FINANCIAL SUPPORT OF BOTH SPORTS ORGANISATIONS AND YOUNG SLOVAK TALENTED ATHLETES IN AGE 15 TO 23 IN DEVELOPING THEIR DUAL CAREERS IN HIGH-PERFORMANCE SPORT IN THE SLOVAK REPUBLIC

Mgr. Mgr. Ladislav Križan, PhD.^[1]
Univerzita Komenského v Bratislave
Právnická fakulta, Katedra Teórie práva a sociálnych vied

Kľúčové slová:

šport, športové politiky, financovanie športu, športové právo, duálna kariéra, talentovaný športovec, študent, univerzita, univerzitný šport, školský šport, športové štipendium

Key words:

sport, sports policy, financing of sport, sports law, dual career, talented sportsman, student, university, university sport, school sport, sports stipendium

Abstrakt:

Abstract/Summary:

The conclusion, proved not only with time and data in the Slovak Republic, is that only a very small minority of young people succeeds in top sport. What further fate and quality education is waiting for the majority who are facing the dual career is a very complicated topic within every EU country also because of a significant globalization of sport and a number of foreign athletes competing in the EU countries from Africa, America or Asia. The author presents a proposal for a comprehensive solution that could also help Slovak sports organizations optimize their costs in providing care for young talented mostly Slovak athletes and at the same time several thousand Slovak talented athletes aged 15-23 develop their dual career. If today's net wage is 752 euro, the gross wage is 1000 euro and the supergross wage is up to 1352 euro per 1 athlete and this suggested solution will be accepted, so after the adoption of the proposal we would be able to support not just 1 athlete for almost the same total amount of resources as today, but up to 2 athletes with the same total and also non-taxed monthly amount of about 700 euros, while being health insured and developing their dual career.

PROBLÉM

Túžba stať sa vrcholovým športovcom je snom mnohých detí na celom svete.

Odpoveď na otázku, či bolo a je možné sa aj v Slovenskej republike živiť ako aktívny športovec najmä súťažením legálne, t. j. vykonávať športovú činnosť ako svoje legálne povolanie – profesiu, bez rôznorodých komplikácii vzhľadom k platnému a účinnému právnemu poriadku pri uzatváraní zmluvných vzťahov so športovými organizáciami a súvisiacim daňovo- odvodovým povinnostiam, je v Slovenskej republike už dlhodobo veľmi, veľmi problematická.^[2]

Už v roku 1996 sa totiž v Bratislave konal medzinárodný seminár o integračnom procese Slovenska do EÚ a jeho dopade na šport. V príspevku za slovenskú stranu reprezentovanú vysokými predstaviteľmi štátu zodpovednými za oblasť športu bolo už vtedy prezentované i nasledovné: „... v pláne našich legislatívnych úloh na nasledujúce obdobie zvažujeme ...generálnu právnu úpravu týkajúcu sa profesionalizmu a športovcov, ktorí sa na ňom zúčastňujú.“ )^[3], no z hľadiska dosiahnutých zmien sa 20! rokov nepodarilo nič podstatné zmeniť až do 1.1.2016 a účinnosti nového zákona o športe (ďalej len „ZoŠ“), ktorým bola predmetná problematika profesionálnych športovcov detailnejšie upravená.^[4]

Do Zákonníku práce (ďalej len „ZP“) prijatom v roku 2001, konkrétne v jeho § 3 ods. 2 sa dostala iba strohá zmienka: „Pracovnoprávne vzťahy... ...profesionálnych športovcov sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“

Tento „osobitný predpis“ však dlhodobo až do 1.1.2016 neexistoval.

Pre komplexnosť informácie treba dodať, že legislatívne iniciatívy snažiace sa zmeniť daný stav tu boli na vládnej úrovni (napr. projekt Viktória)^[5], i ako poslanecké pozmeňujúce návrhy k inej športovej legislatíve napr. i v roku 2008^[6], no nikdy sa nestali súčasťou právneho poriadku pre nesúhlas NR SR.

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z augusta 2006 takisto žiadnu ďalšiu legislatívnu iniciatívu v tejto oblasti nepredpokladalo a zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu vo svojej dôvodovej správe iba konštatoval, že: „ Preto sa navrhuje v súlade s legislatívnym zámerom vlády... – vyňať právnu úpravu problematiky zmluvných vzťahov medzi športovcami a športovými klubmi na samostatnú úpravu, pretože jej riešenie sa ukazuje zložitejšie a vyžiada si dlhšiu prípravu.“.

V predchádzajúcich riadkoch takto tkvie i dôležité poznanie pre našu prácu, ktoré vtesnané do nasledujúceho súvetia znie: „Podporná pôsobnosť ZP sa neexistenciou osobitného právneho predpisu upravujúceho profesionálny šport od roku 2001 na cca 15 rokov zmenila v slovenskej právnej úprave na pôsobnosť de facto priamu úplnú^[7]. Tento fakt so sebou prinášal množstvo aplikačných problémov^[8]i vzhľadom športu napr. i komunitárnym právom priznaný fenomén tzv. špecifickosti^[9], ktorá však nemala znamenať jeho úplnú exkluzivitu vo vzťahu k platnému právu .“^[10]

Jadro problému tak roky predstavovala nie prostá existencia samotného povolania vrcholového resp. profesionálneho športovca u nás, ale konkrétna právna úprava spoločenských vzťahov, ktoré v súvislosti s ním v našich podmienkach vznikali a menili sa i vplyvom nášho členstva v EÚ.

Problém rástol a stal sa záujmom už aj iba na tento problém tzv. športového práva zameraných vedeckých resp. kvalifikačných prác monografického charakteru.^[11]

Vskutku dlhodobo neradostný^[12]stav v tejto oblasti sa podarilo pozitívne zmeniť i na základe tlaku spoločenského vývoja v ostatných krajinách^[13]EÚ i po vzniku nášho členstva v nej od 1.5.2004, tlaku zo sveta športu najmä od FIFA resp. UEFA resp. v plynúcom čase vznikajúcich vedeckých prác monografického charakteru najmä od Tomáša Gábriša^[14]až v procese prípravy nového ZoŠ^[15]. ZoŠ zaviedol do platnej právnej úpravy európske štandardy^[16], ktoré dnes v rámci EÚ nespĺňajú iba Malta a Česká republika, s účinnosťou od 1.1.2016.

Postupnú implementáciu zmien do praxe vrátane zvýšených nákladov v novom zákone o športe mali športovým organizáciám pomôcť zvládnuť v zákone zakotvené tzv. odvodové prázdniny^[17], ktoré boli pôvodne iba od 1.1.2016 do 31.12.2018.

Tieto boli po uplynutí týchto 36 mesiacov napokon iba ďalším „časovým odsunutím skutočného riešenia problému“ predĺžené v NR SR o ďalšie tri roky do 31.12.2021.^[18]

Udialo sa tak napriek rozsiahlej odbornej diskusii^[19]obsahujúcej mnohé alternatívne návrhy vrátane vypočítaných rozpočtových dopadov.^[20]

NAVRHOVANÉ RIEŠENIE AKO ZÁROVEŇ I ALTERNATÍVNA KRITICKÁ REFLEXIA INÝCH AKTUÁLNE V ROKU 2018 NAVRHOVANÝCH, NO NAPOKON NEPRIJATÝCH RIEŠENÍ

Nižšie je veľmi zjednodušená podstatu návrhu, ktorý by (predpokladáme) vedel pomôcť súčasne

niekoľkým tisícom prevažne slovenských talentovaných športovcov vo veku 15 až 23 rokov rozvíjať ich duálnu kariéru s cieľom zladiť vrcholový šport s denným štúdiom na strednej resp. vysokej škole
a zároveň ich športovým klubom (ďalej iba „ŠK“) resp. ich národným športovým zväzom (ďalej iba „NŠZ“) optimalizovať ich náklady pri zabezpečovaní starostlivosti o nich ako mladých talentovaných športovcov v zmysle ich povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZoŠ (vrátane ŠK resp. NŠZ zastrešujúcich i individuálne športy, a nie iba kolektívne športy, v ktorých sa vykonáva závislá práca, a ktorých sa týkali všetky v roku 2018 predstavené alternatívne návrhy) tak, že ak dnes pri celkovej cene práce v NŠZ, ŠK či tzv. rezortnom športovom stredisku (§ 3 písm. c) ZoŠ – Dukla, Športové centrum polície či Národné športové centrum) sú tieto náklady zjednodušene pri čistej mzde 752 euro, hrubej mzde 1000 euro až 1352 euro na 1 športovca (nepočítame v tomto zjednodušení so špecifikami tzv. tabuľkových miest športovcov- policajtov resp. športovcov- vojakov), po prijatí návrhu by sme za skoro rovnaký objem celkových zdrojov (cca 1400 euro) nepodporovali 1, ale až 2 športovcov rovnakou výškou cca 700 euro mesačne „čistého“.

S cieľom podporiť duálnu kariéru^[21]niekoľkých tisícov mladých talentovaných (§ 4, ods. 5 ZoŠ) slovenských športovcov v podobe harmonického spájania vrcholového športu vrátane reprezentácie SR a ich vzdelávania a prípravy na budúce povolanie v podobe ich denného štúdia na strednej škole resp. vysokej škole sa javí vhodné bližšie preskúmať možnosť zmien aktuálnej právnej úpravy týkajúcej sa zmluvy o príprave talentovaného športovca (§ 48 ZoŠ).

Podstatu možných zmien by verne odrážala i zmena názvu zmluvy – zo zmluvy o príprave talentovaného športovca na zmluvu o podpore duálnej kariéry športovca.

Regulácia peňažného i nepeňažného plnenia podľa dnešnej zmluvy o príprave talentovaného športovca, pri ktorej má športovec status SZČO, by sa mohla/ mala zmeniť, lebo je nevýhodná z viacerých dôvodov:

fixné náklady na zdravotné poistenie, ktorá znáša športovec ako SZČO,
povinnosť športovca zdaniť cestovné náhrady od športovej organizácie poskytnuté športovcovi ako SZČO,
povinnosť športovca zdaňovať všetky peňažné i nepeňažné plnenia poskytnuté športovcovi (odmena alebo mzda- § 33, písm. b) ZoŠ) a pri prekročení určitej výšky príjmu športovcovi vzniká športovcovi povinnosť (ako každej inej SZČO) platiť povinné sociálne odvody do Sociálnej poisťovne.

Zmena by bola zavedená po vzore už viac rokov existujúceho a zabehnutého inštitútu, čo by mohlo uľahčiť jej prijímanie v NR SR.

Ide o analógiu voči statusu cca 8000 v akademickom roku 2017/18 už dlhodobo existujúcich štipendií (§ 54 zákona 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov^[22]- ďalej len „ZoVŠ“) udeľovaných doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia (PhD. študentov na vysokých školách v SR v 3. stupni) pri vytvorení nového inštitútu tzv. športového štipendia, ktoré by mohlo byť poskytované NŠZ a/alebo ŠK vo výške od 1 až do viac ako cca 700 euro = t. j. maximálnej výšky ako je to dnes u „PhD. Študentov“.

Tzv. športové štipendium je inštitút v rôznych podobách známy i z iných krajín EÚ.^[23]

Štipendium by bolo na strane poskytujúcej športovej organizácie (NŠZ, ŠK alebo iná športová organizácia vrátane národných) vždy daňovo uznateľným výdavkom za podmienky,

a. žiakom (§ 2, písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov- ďalej len „ZoVaV“) strednej školy v dennej forme (§ 33, ods. 1 ZoVaV) alebo

b. študentom (§ 69, ods.1 ZoVŠ) vysokej školy v dennej forme (§ 60, ods.2 ZoVŠ).

Športovec by bol vzhľadom na jeho status žiaka alebo študenta na účely zdravotného poistenia poistencom štátu na jeho náklady.

Športovec ani športová organizácia, v ktorej by športovec vykonával šport na základe zmluvy o duálnej kariére športovca, by neplatili ani zdravotné odvody a ani povinné odvody na sociálne poistenie, nakoľko štipendium by bolo príjmom oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov po vzore statusu štipendií udeľovaných doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia.

Možnosť dobrovoľne sa poistiť sa existuje vždy, no napr. pri úrazovom poistení určite treba zvažovať i zákonnú povinnosť NŠZ/ ŠK športovcovi v Sociálnej poisťovni príslušné poistné hradiť i pre zvýšené riziko nielen športových úrazov pri športovej činnosti.

Rozdelenie tejto výhody medzi jednotlivé NŠZ a v rámci nich medzi ŠK by mohlo byť dané % výškou im prideleného príspevku uznanému športu na daný rok, keďže temer všetky NŠZ sú z výraznej miery financované štátom ako de iure síce stále občianske združenia, no z pohľadu výšky príjmov od štátu vzhľadom vo vzťahu k ich celkovým príjmom sú de facto príspevkovými organizáciami, niektoré dokonca skoro rozpočtovými organizáciami.

Výpočet potenciálnych dopadov na rozpočet verejnej správy (každý rok vždy určiteľné dopady na rozpočet verejnej správy by boli dané vždy maximom, ktoré by vychádzalo z maximálneho počtu a uhradenej sumy „PhD. Študentom“ od VŠ, na ktorých by študovali za predchádzajúci kalendárny (akademický) rok na princípe rovnakého prístupu štátu k podpore slovenskej vedy a mladých vedcov a slovenského športu a mladých športovcov – (budúcich) reprezentantov štátu.

I predbežný a veľmi hrubý výpočet potenciálnych reálnych dopadov na rozpočty športových klubov (v 1. fáze napr. športové kluby najvyššej futbalovej, hokejovej, volejbalovej či basketbalovej súťaže v SR) ukazuje, že takéto riešenie je spoločensky priechodnejšie a zásadne spravodlivejšie i pri odpovediach na otázku, o čo je menšia pridaná hodnota pre slovenskú spoločnosť napr. učiteľa na ZŠ, SŠ či VŠ, ktorý musí spolu s jeho zamestnávateľom platiť a platí vyššie odvody z nižšieho platu ako je/má byť tomu o športového klubu a športovca – legionára staršieho ako 18 rokov, ktorí ich z výrazne vyššej sumy nemajú platiť vôbec alebo výrazne znížené.

Toto riešenie by mohlo zároveň slovenské športové organizácie i ekonomicky motivovať, aby v rámci svojej personálnej politiky namiesto kvôli zásadne vyšším nákladom na športovcov bez slovenského štátneho občianstva a vo vyššom veku ako 23 rokov na základe s nimi uzavretých zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu (§ 35 ZoŠ) začali postupne vo vyššej miere preferovať mladých talentovaných najmä slovenských športovcov v zmysle prípadne novelizovaného ZoŠ cez uzatváranie nových inštitútov- zmlúv o podpore duálnej kariéry športovca. Existuje odôvodnený predpoklad, že popri stále existujúcich cudzích, i mladých štátnych príslušníkoch (museli by však rovnako i denne študovať v SR, čím by sa zvýšila miera ich integrácie do spoločnosti vrátane perspektív do budúcnosti) a angažovaných primárne pre účely ich následného transferu za odplatu do cudziny, by bolo uzavretých slovenskými športovými organizáciami i množstvo zmlúv o podpore duálnej kariéry športovca s množstvom osôb so slovenským štátnym občianstvom vo veku 15 až 23 rokov^[24], ktorí na rozdiel od legionárov starších ako 23 rokov môžu reprezentovať v budúcnosti Slovenskú republiku ako jej športoví reprezentanti, ak dostanú na to od všetkých dotknutých v správnom čase priestor, podporu a potrebné príležitosti.

Toto riešenie by zároveň okrem kolektívnych športov, v ktorých sa prevažne vykonáva závislá práca v športe, pomohlo zároveň i NŠZ a ŠK v individuálnych športoch, ktoré by takto vedeli podporiť jednoduchšie, kvalitnejšie a viac svojich mladých talentovaných slovenských športovcov.

Prijatím tohto riešenia by získal i štát a slovenská spoločnosť, pretože perspektívy mladých talentovaných športovcov do budúcnosti by sa vplyvom zlepšenia motivácií pre podporu duálnej kariéry v športe zásadne zlepšili a myšlienka, že vzdelanie a vrcholový šport majú patriť k sebe, by bola nie iba slovne, ale i reálne v športovej praxi veľmi konkrétnymi, merateľnými a kontrolovateľnými finančnými stimulmi s jednoduchou administratívou i zásadne reálne podporovaná.

1.: Vďaka za podnety a pripomienky pri tvorbe, zlepšovaní a spresňovaní myšlienok pri písaní tohto príspevku patria viacerým osobám- abecedne najmä Irene Adámkovej, Alici Fisterovej, Ivanovi Greguškovi, Viktorovi Karelovi, Petrovi Sepešimu, Zuzane Zajíčkovej i ďalším. Prípadné chyby a nepresnosti sú iba moje vlastné.^{^}
2.: SAMECKÝ, O.: Sféra výkonnostního a vrcholového sportu a pracovní sféra sportovce. In : Teorie a praxe tělesné výchovy, 23, 1975, č.2, s.69 a nasl., KRYŠTOF, K.: Amatéŕi nebo profesionálové?- Finanční odměňovaní sportovcu za výkon. In: Kultúrní tvorba, 6, 1988, č.8, s.7, HAJN, P.: Umelci a sportovci v reklamě. In: Právní rozhledy, 1995, č.2, s. 55 a nasl., MAZÁK, J.: Právomoc a obsadenie súdu so zreteľom na tzv. štatutárne zmluvy vo vrcholovom športe. In: Socialistická zákonnosť, roč. 38, 1990, č. 2, s. 95 a nasl., PEŠTA, J. : Sport sa stal zaměstnaním, ale… In: Hospodářske noviny, 29.9.1993, č.190, s.23, VÁLA, V. : K právnímu postavení sportovních oddílu a profesionálních sportovců. In. : Časopis pro právní vědu a praxi. 1996, č. 2, s. 329 a nasl., MACKOVÁ, Z. : Sociálne zabezpečenie umelcov, športovcov a obchodných zástupcov. In : Jednoduché účtovníctvo pre podnikateľov a živnostníkov. Žilina : Informačné centrum podnikateľov, r. 2000, číslo 4, s. 62-82, KOPÁL, L. K problematike športovej činnosti v podmienkach živnostenského podnikania. In: Obchodné právo, 2002, č.12, s.25, STLOUKALOVÁ, B. : Profesionalizmus a amatérizmus v zrcadle socialistického sportu. In : Tělesná kultura, 2008 (31), č.1, s. 68-84., DOLOBÁČ, M. : Pracovné vzťahy v športe. In : KOLEKTÍV AUTORÚ : Otázky sportovního práva. Praha- Plzeň : Ústav státu a práva AV ČR, v.v.i. a Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čenek, s.r.o. 2008, s. 96-102, ČORBA, J. : Potreba liberalizácie pracovnoprávnych vzťahov v oblasti športu. In: Liberalizácia pracovného práva a nové trendy vo vývoji pracovných vzťahov: zborník vedeckých prác. Košice: UPJŠ, 2010. S. 50-58., DOLOBÁČ, M. : Právne postavenie športovcov. In : Justičná Revue, 2010, č. 6-7, s. 796-801., ČOLLÁK, J.: Profesionálna športová činnosť: súčasnosť a možné trendy jej vývoja. In: Justičná revue, Roč. 63, č. 10 (2011), s. 1400-1408, ČORBA, J. : Ešte raz k právnemu postaveniu športovcov. In: Justičná revue, Roč. 64, č. 4 (2012), s. 552-559, ČORBA, J. : Nevyriešené otázky právneho statusu športovcov a športových klubov. In : Dny práva 2011 – Days of Law 2011 [online]. Brno: Masarykova univerzita, 2012, [citované 29.12.2018]. Dostupné na internete :https://www.law.muni.cz/sborniky/dny_prava_2011/files/prispevky/04%20OBCHOD/JOZEF%20CORBA.pdf, ČORBA, J. : Právne postavenie profesionálneho športovca a jeho vplyv na niektoré právne vzťahy. In: Sport a (nejen) pracovní právo. Praha : Wolters Kluwer, 2014. s. 181-191.^{^}
3.: KOMADEL, Ľ. – TKÁČ, M. : Integration Proces to the European Union- Impact on Sports (Proceedings of the international Seminar held in Bratislava, Slovakia, October 24-25, 1996.) Bratislava : Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 1996. s.26^{^}
4.: Pozri napr. PORUBAN, A.: Právno-teoretická interakcia práva a športu – problematika stále živá. In: Acta Universitatis Tyrnaviensis – Iuridica 7., Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2010, s. 201-214, PORUBAN, A.: Športová činnosť ako výkon závislej práce. In: Acta Universitatis Tyrnaviensis – Iuridica 8. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2011, s. 183-194.^{^}
5.: Neexistuje už bohužiaľ funkčný odkaz na webovú stránku, ktorá ho predstavovala- www.refomasportu.sk^{^}
6.: Išlo o iniciatívu zaviesť v minulých legislatívnych návrhoch spomínané tzv. športové zmluvy poslankyňou NR SR- matkou našej známej tenistky Dominiky Cibulkovej. Porovnaj s CIBULKOVÁ, K : Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. [online] Bratislava, 2008. [citované 29.12.2018]. Dostupné na internete : http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2438^{^}
7.: Pozri BARANCOVÁ, H. – SCHRONK, R. : Pracovné právo. Bratislava : Sprint, 2004. s. 74^{^}
8.: Porovnaj s názormi bývalej dekanky Právnickej Fakulty Trnavskej Univerzity Trnave a prednej slovenskej odborníčky na pracovné právo prof. Heleny Barancovej- pozri BARANCOVÁ, H. : Slovenské a európske pracovné právo.Žilina : Poradca podnikateľa s.r.o., 2004., ktorá na strane 88 tvrdí nasledovné : „Medzi kategórie osôb, s právnou pozíciou ktorých súčasná aplikačná prax má nemalé problémy, patria najmä členovia štatutárnych orgánov právnických osôb. Sporná z vyššie uvedeného pohľadu je aj právna pozícia... ...profesionálnych športovcov...“^{^}
9.: Porovnaj s názormi bývalej dekanky Právnickej Fakulty Trnavskej Univerzity Trnave a prednej slovenskej odborníčky na pracovné právo prof. Heleny Barancovej- pozri BARANCOVÁ, H. : Slovenské a európske pracovné právo.Žilina : Poradca podnikateľa s.r.o., 2004., ktorá na strane 88 tvrdí nasledovné : „Medzi kategórie osôb, s právnou pozíciou ktorých súčasná aplikačná prax má nemalé problémy, patria najmä členovia štatutárnych orgánov právnických osôb. Sporná z vyššie uvedeného pohľadu je aj právna pozícia... ...profesionálnych športovcov...“^{^}
10.: Porovnaj s Európska komisia : Biela kniha o športe. Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2007. s.24 a nasl.^{^}
11.: Pozri napr. SLUKA, T. : Právní a obchodně- podnikatelské aspekty činnosti profesionálniho sportovce. Dizertační práce na Ekonomické fakulte Vysoké školy Banské- Technické Univerzity v Ostrave. 2004 216 s., Školiteľ: Naděžda Rozehnalová vyšla knižne ako SLUKA, T.: Profesionální sportovec(právní a ekonomické aspekty). Havlíček Brain Team, 2007, ČORBA, J. : Obchodnoprávne vzťahy v oblasti športu. Dizertačná práca na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 2008. 194 s. Školiteľ : Ján Husár. alebo KRIŽAN, L.: Právne aspekty profesionálneho futbalu a povolania profesionálneho futbalistu na Slovensku po roku 1989. Doktorandská dizertačná práca na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. 2010. 309 s. Školiteľ : Miroslav Bobrík, Školiteľ- špecialista: Ján Svák.^{^}
12.: KRÁLÍK, M.: Analýza právního postavení „amaterského“ a „profesionálního“ sportovce v kolektivních a individuálních sportech de lege lata a de lege ferenda (vybrané otázky). Zlín: 2003^{^}
13.: Pozri napr. PORUBAN, A.: Historicko-geografický pohľad na vzťah profesionálneho športovca a klubu. In: Magister Officiorum, Roč. 2, č. 2 (2012), s. 8-15. ^{^}
14.: GÁBRIŠ, T.: Behaviour Clauses in Sports: Basic Rights of Sportsmen. Záverečná práca v rámci LLM programu International and European Labour Law. Tilburg: Schol of Law, Tilbug Univesity, 2010, 98 s. Školitelia : Roger Blanpain, Michelle Colucci resp. GÁBRIŠ, T.: Zmluvné záväzky a základné práva športovcov. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2011 či GÁBRIŠ, T.: Športové právo. Bratislava: Eurokódex, 2011.^{^}
15.: ČOLLÁK, J.: Obchodné spoločnosti v športe – súčasnosť a perspektívy vo svetle procesu prijímania nového zákona o športe. In: Acta Iuridica Olomucensia : Vol. 8, no. 2 (2013), s. 71-92., ČOLLÁK, J.: Definujme (ne)nedefinovateľné – profesionálny, poloprofesionálny a amatérsky výkon športovej činnosti na pozadí procesu prijímania „nového zákona o športe" In: Sport a (nejen) pracovní právo. – Praha : Wolters Kluwer, 2014., s 148-159, ČOLLÁK, J.: Status a pozícia športovcov – návrhy de lege ferenda – impuls k dišpute potrebnej (nielen) pre optiku prípravy „návrhu nového zákona o športe" In: Magister Officiorum, Roč. IV, č. 3-4 (2014), s. 82-87.^{^}
16.: Pozri viac v napr. PORUBAN, A.: Pracovnoprávne vzťahy profesionálnych športovcov v súvislosti s výkonom závislej práce. In: Magister Officiorum. Roč. 1, č. 1 (2011), s. 85-93, PORUBAN, A.: Zabezpečenie rovnováhy medzi športovými klubmi a obmedzenie slobody pohybu. In: Sport a (nejen) pracovní právo. Praha : Wolters Kluwer, 2014, s. 218-230.^{^}
17.: Pozri viac napr. v FISTEROVÁ, A.: Porovnanie odvodového zaťaženia profesionálneho športovca a športovej organizácie podľa jednotlivých druhov zmlúv [online] Bratislava, 18.12.2015. [citované 29.12.2018]. Dostupné na internete : http://www.ucps.sk/Porovnanie_odvodoveho_zatazenia resp. v ČOLLÁK, J.: Odvodové zaťaženie profesionálnych športovcov v novom zákone o športe (a súvisiacej legislatívy). In: Magister Officiorum, Roč. V, 2015, č. 1, s. 69-76^{^}
18.: SEPEŠI, P. : Do NR SR bol doručený návrh zákona, ktorým sa navrhujú predĺžiť „odvodové prázdniny" športovcov a klubov o ďalšie 3 roky do 31.12.2021. [online] Bratislava, 29.9.2018. [citované 29.12.2018]. Dostupné na internete :http://www.ucps.sk/Do_NR_SR_bol_doruceny_navrh_zakona__ktorym_sa_navrhuju_predlzit_odvodove_prazdniny_sportovcov_do_31_12_1921^{^}
19.: Pozri napr. SEPEŠI, P. : Je profesionálny športovec iný zamestnanec ako bežný zamestnanec? [online] Bratislava, 15.4.2018. [citované 29.12.2018]. Dostupné na internete : http://www.ucps.sk/PRECO_JE_SPORTOVEC_INY_AKO_BEZNY_ZAMESTNANEC resp. SEPEŠI, P. : O blížiacom sa ekonomickom probléme slovenského profesionálneho športu z pohľadu (makro)ekonomiky Slovenska a (mikro)ekonomiky profesionálnych klubov. [online] Bratislava, 21.4.2018. [citované 29.12.2018]. Dostupné na internete : http://www.ucps.sk/O_bliziacom_sa_ekonomickom_probleme_slovenskeho_profesionalneho_sportu_z_pohladu_makroekonomiky_Slovenska_a_mikroekonomiky_profesionalnych_klubov resp. SEPEŠI, P. : Ešte raz a inak k problému odvodov profesionálnych športovcov – zamestnancov. [online] Bratislava, 31.5.2018. [citované 29.12.2018]. Dostupné na internete : http://www.ucps.sk/Este_raz_a_inak_k_problemu_odvodov_profesionalnych_sportovcov_zamestnancov^{^}
20.: Pozri podklady i závery tzv. Okrúhleho stola k téme: Odvody profesionálnych športovcov po 1.1.2019, ktorý sa konal 25. októbra 2018 počas konferencie „Šport a právo 2018” za účasti okrem iného ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Martiny Lubyovej, splnomocnenca vlády pre šport Dušana Galisa, bývalého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a poslanca Jozefa Mihála a ďalších poslancov. Stará Lesná, 25.10.2018. [citované 29.12.2018]. Dostupné na internete : http://www.ucps.sk/Okruhly_stol^{^}
21.: Pozri viac o duálnej kariére v športe v medzinárodnom dokumente, na ktorého príprave sa podieľal experti z celej EÚ a autor príspevku je veľmi hrdý, že bol vybratý EK ako jeden z nich- EU Guidelines on Dual Careers of Athletes. Recommended Policy Actions in Support of Dual Careers in High-Performance Sport [online], 16.11.2012 [citované 22.12.2018] Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/assets/eac/sport/library/documents/dual-career-guidelines-final_en.pdf.^{^}
22.: Pozri pre inšpiráciu i už zrušený predpis- Vyhlášku Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 204/2002 Z. z. o poskytovaní štipendia doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia. ^{^}
23.: Pozri viac na strane 29 a nasledujúcej v EU Guidelines on Dual Careers of Athletes. Recommended Policy Actions in Support of Dual Careers in High-Performance Sport [online], 16.11.2012 [citované 22.12.2018] Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/assets/eac/sport/library/documents/dual-career-guidelines-final_en.pdf.^{^}
24.: Na rozdiel od Davida Musuľbesa, ktorý „v SR bol vskutku ako olympionik iba krátko obchodne”, je pozitívnym príkladom skutočnej integrácie napr. Anastasia Kuzminová, ktorá po zisku štátneho občianstva SR dlhodobo získava športové úspechy, no na území SR i žije spolu so svojou rodinou a vychováva tu svoje deti.^{^}