
KALOKAGATHIA - IDEOVÝ NÁVRH NOVEJ SPOLOČENSKEJ ZMLUVY V ŠPORTE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
23.10.2019
Záver preukázaný časom a dátami nielen v Slovenskej republike hovorí, že vo vrcholovom športe uspeje iba drvivá menšina z oň sa usilujúcich mladých ľudí. Aký ďalší osud a s ako kvalitným vzdelaním čaká na väčšinu, ktorá čelí problémom tzv. dvojitej kariéry, je veľmi komplikovaná téma v rámci každej krajiny EÚ i pre výraznú globalizáciu športu a množstvo športovcov pôsobiacich v krajinách EÚ z Afriky, Ameriky či Ázie. Autor predstavuje návrh komplexného riešenia, ktoré by mohlo zároveň pomôcť niekoľkým tisícom slovenským talentovaným športovcom vo veku 15 až 23 rokov rozvíjať ich duálnu kariéru a zároveň i slovenským športovým organizáciám optimalizovať ich náklady pri zabezpečovaní starostlivosti o nich. Ak by pri dnešnej čistej mzde 752 euro, hrubej mzde 1000 euro a superhrubej mzde až 1352 euro na 1 športovca bolo toto navrhované riešenie prijaté, tak po prijatí návrhu by sme za skoro rovnaký celkový objem zdrojov (cca 1400 euro) dokázali podporovať nie iba 1 športovca ako dnes, ale až 2 športovcov, a pritom rovnakou celkovou, dokonca nezdaňovanou mesačnou sumou cca 700 euro, pričom by títo športovci boli zároveň zdravotne poistení a rozvíjali by zároveň svoju duálnu kariéru.
„FROM A CONTRACT FOR THE PREPARATION OF A TALENTED ATHLETE TO A CONTRACT FOR THE PROMOTION OF A ATHLETE'S DUAL CAREER“:
RECOMMENDED POLICY ACTIONS IN FINANCIAL SUPPORT OF BOTH SPORTS ORGANISATIONS AND YOUNG SLOVAK TALENTED ATHLETES IN AGE 15 TO 23 IN DEVELOPING THEIR DUAL CAREERS IN HIGH-PERFORMANCE SPORT IN THE SLOVAK REPUBLIC
Kľúčové slová:
šport, športové politiky, financovanie športu, športové právo, duálna kariéra, talentovaný športovec, študent, univerzita, univerzitný šport, školský šport, športové štipendium
Key words:
sport, sports policy, financing of sport, sports law, dual career, talented sportsman, student, university, university sport, school sport, sports stipendium
Abstrakt:
Záver preukázaný časom a dátami nielen v Slovenskej republike hovorí, že vo vrcholovom športe uspeje iba drvivá menšina z oň sa usilujúcich mladých ľudí. Aký ďalší osud a s ako kvalitným vzdelaním čaká na väčšinu, ktorá čelí problémom tzv. dvojitej kariéry, je veľmi komplikovaná téma v rámci každej krajiny EÚ i pre výraznú globalizáciu športu a množstvo športovcov pôsobiacich v krajinách EÚ z Afriky, Ameriky či Ázie. Autor predstavuje návrh komplexného riešenia, ktoré by mohlo zároveň pomôcť niekoľkým tisícom slovenským talentovaným športovcom vo veku 15 až 23 rokov rozvíjať ich duálnu kariéru a zároveň i slovenským športovým organizáciám optimalizovať ich náklady pri zabezpečovaní starostlivosti o nich. Ak by pri dnešnej čistej mzde 752 euro, hrubej mzde 1000 euro a superhrubej mzde až 1352 euro na 1 športovca bolo toto navrhované riešenie prijaté, tak po prijatí návrhu by sme za skoro rovnaký celkový objem zdrojov (cca 1400 euro) dokázali podporovať nie iba 1 športovca ako dnes, ale až 2 športovcov, a pritom rovnakou celkovou, dokonca nezdaňovanou mesačnou sumou cca 700 euro, pričom by títo športovci boli zároveň zdravotne poistení a rozvíjali by zároveň svoju duálnu kariéru.
Abstract/Summary:
The conclusion, proved not only with time and data in the Slovak Republic, is that only a very small minority of young people succeeds in top sport. What further fate and quality education is waiting for the majority who are facing the dual career is a very complicated topic within every EU country also because of a significant globalization of sport and a number of foreign athletes competing in the EU countries from Africa, America or Asia. The author presents a proposal for a comprehensive solution that could also help Slovak sports organizations optimize their costs in providing care for young talented mostly Slovak athletes and at the same time several thousand Slovak talented athletes aged 15-23 develop their dual career. If today's net wage is 752 euro, the gross wage is 1000 euro and the supergross wage is up to 1352 euro per 1 athlete and this suggested solution will be accepted, so after the adoption of the proposal we would be able to support not just 1 athlete for almost the same total amount of resources as today, but up to 2 athletes with the same total and also non-taxed monthly amount of about 700 euros, while being health insured and developing their dual career.
PROBLÉM
Túžba stať sa vrcholovým športovcom je snom mnohých detí na celom svete.
Odpoveď na otázku, či bolo a je možné sa aj v Slovenskej republike živiť ako aktívny športovec najmä súťažením legálne, t. j. vykonávať športovú činnosť ako svoje legálne povolanie – profesiu, bez rôznorodých komplikácii vzhľadom k platnému a účinnému právnemu poriadku pri uzatváraní zmluvných vzťahov so športovými organizáciami a súvisiacim daňovo- odvodovým povinnostiam, je v Slovenskej republike už dlhodobo veľmi, veľmi problematická.[2]
Už v roku 1996 sa totiž v Bratislave konal medzinárodný seminár o integračnom procese Slovenska do EÚ a jeho dopade na šport. V príspevku za slovenskú stranu reprezentovanú vysokými predstaviteľmi štátu zodpovednými za oblasť športu bolo už vtedy prezentované i nasledovné: „... v pláne našich legislatívnych úloh na nasledujúce obdobie zvažujeme ...generálnu právnu úpravu týkajúcu sa profesionalizmu a športovcov, ktorí sa na ňom zúčastňujú.“ )[3], no z hľadiska dosiahnutých zmien sa 20! rokov nepodarilo nič podstatné zmeniť až do 1.1.2016 a účinnosti nového zákona o športe (ďalej len „ZoŠ“), ktorým bola predmetná problematika profesionálnych športovcov detailnejšie upravená.[4]
Do Zákonníku práce (ďalej len „ZP“) prijatom v roku 2001, konkrétne v jeho § 3 ods. 2 sa dostala iba strohá zmienka: „Pracovnoprávne vzťahy... ...profesionálnych športovcov sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“
Tento „osobitný predpis“ však dlhodobo až do 1.1.2016 neexistoval.
Pre komplexnosť informácie treba dodať, že legislatívne iniciatívy snažiace sa zmeniť daný stav tu boli na vládnej úrovni (napr. projekt Viktória)[5], i ako poslanecké pozmeňujúce návrhy k inej športovej legislatíve napr. i v roku 2008[6], no nikdy sa nestali súčasťou právneho poriadku pre nesúhlas NR SR.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z augusta 2006 takisto žiadnu ďalšiu legislatívnu iniciatívu v tejto oblasti nepredpokladalo a zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu vo svojej dôvodovej správe iba konštatoval, že: „ Preto sa navrhuje v súlade s legislatívnym zámerom vlády... – vyňať právnu úpravu problematiky zmluvných vzťahov medzi športovcami a športovými klubmi na samostatnú úpravu, pretože jej riešenie sa ukazuje zložitejšie a vyžiada si dlhšiu prípravu.“.
V predchádzajúcich riadkoch takto tkvie i dôležité poznanie pre našu prácu, ktoré vtesnané do nasledujúceho súvetia znie: „Podporná pôsobnosť ZP sa neexistenciou osobitného právneho predpisu upravujúceho profesionálny šport od roku 2001 na cca 15 rokov zmenila v slovenskej právnej úprave na pôsobnosť de facto priamu úplnú[7]. Tento fakt so sebou prinášal množstvo aplikačných problémov[8] i vzhľadom športu napr. i komunitárnym právom priznaný fenomén tzv. špecifickosti[9], ktorá však nemala znamenať jeho úplnú exkluzivitu vo vzťahu k platnému právu .“[10]
Jadro problému tak roky predstavovala nie prostá existencia samotného povolania vrcholového resp. profesionálneho športovca u nás, ale konkrétna právna úprava spoločenských vzťahov, ktoré v súvislosti s ním v našich podmienkach vznikali a menili sa i vplyvom nášho členstva v EÚ.
Problém rástol a stal sa záujmom už aj iba na tento problém tzv. športového práva zameraných vedeckých resp. kvalifikačných prác monografického charakteru.[11]
Vskutku dlhodobo neradostný[12]stav v tejto oblasti sa podarilo pozitívne zmeniť i na základe tlaku spoločenského vývoja v ostatných krajinách[13]EÚ i po vzniku nášho členstva v nej od 1.5.2004, tlaku zo sveta športu najmä od FIFA resp. UEFA resp. v plynúcom čase vznikajúcich vedeckých prác monografického charakteru najmä od Tomáša Gábriša[14]až v procese prípravy nového ZoŠ[15]. ZoŠ zaviedol do platnej právnej úpravy európske štandardy[16], ktoré dnes v rámci EÚ nespĺňajú iba Malta a Česká republika, s účinnosťou od 1.1.2016.
Postupnú implementáciu zmien do praxe vrátane zvýšených nákladov v novom zákone o športe mali športovým organizáciám pomôcť zvládnuť v zákone zakotvené tzv. odvodové prázdniny[17], ktoré boli pôvodne iba od 1.1.2016 do 31.12.2018.
Tieto boli po uplynutí týchto 36 mesiacov napokon iba ďalším „časovým odsunutím skutočného riešenia problému“ predĺžené v NR SR o ďalšie tri roky do 31.12.2021.[18]
Udialo sa tak napriek rozsiahlej odbornej diskusii[19]obsahujúcej mnohé alternatívne návrhy vrátane vypočítaných rozpočtových dopadov.[20]
NAVRHOVANÉ RIEŠENIE AKO ZÁROVEŇ I ALTERNATÍVNA KRITICKÁ REFLEXIA INÝCH AKTUÁLNE V ROKU 2018 NAVRHOVANÝCH, NO NAPOKON NEPRIJATÝCH RIEŠENÍ
Nižšie je veľmi zjednodušená podstatu návrhu, ktorý by (predpokladáme) vedel pomôcť súčasne
S cieľom podporiť duálnu kariéru[21]niekoľkých tisícov mladých talentovaných (§ 4, ods. 5 ZoŠ) slovenských športovcov v podobe harmonického spájania vrcholového športu vrátane reprezentácie SR a ich vzdelávania a prípravy na budúce povolanie v podobe ich denného štúdia na strednej škole resp. vysokej škole sa javí vhodné bližšie preskúmať možnosť zmien aktuálnej právnej úpravy týkajúcej sa zmluvy o príprave talentovaného športovca (§ 48 ZoŠ).
Podstatu možných zmien by verne odrážala i zmena názvu zmluvy – zo zmluvy o príprave talentovaného športovca na zmluvu o podpore duálnej kariéry športovca.
Regulácia peňažného i nepeňažného plnenia podľa dnešnej zmluvy o príprave talentovaného športovca, pri ktorej má športovec status SZČO, by sa mohla/ mala zmeniť, lebo je nevýhodná z viacerých dôvodov:
Zmena by bola zavedená po vzore už viac rokov existujúceho a zabehnutého inštitútu, čo by mohlo uľahčiť jej prijímanie v NR SR.
Ide o analógiu voči statusu cca 8000 v akademickom roku 2017/18 už dlhodobo existujúcich štipendií (§ 54 zákona 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov[22] - ďalej len „ZoVŠ“) udeľovaných doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia (PhD. študentov na vysokých školách v SR v 3. stupni) pri vytvorení nového inštitútu tzv. športového štipendia, ktoré by mohlo byť poskytované NŠZ a/alebo ŠK vo výške od 1 až do viac ako cca 700 euro = t. j. maximálnej výšky ako je to dnes u „PhD. Študentov“.
Tzv. športové štipendium je inštitút v rôznych podobách známy i z iných krajín EÚ.[23]
Štipendium by bolo na strane poskytujúcej športovej organizácie (NŠZ, ŠK alebo iná športová organizácia vrátane národných) vždy daňovo uznateľným výdavkom za podmienky,
a. žiakom (§ 2, písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov- ďalej len „ZoVaV“) strednej školy v dennej forme (§ 33, ods. 1 ZoVaV) alebo
b. študentom (§ 69, ods.1 ZoVŠ) vysokej školy v dennej forme (§ 60, ods.2 ZoVŠ).
Športovec by bol vzhľadom na jeho status žiaka alebo študenta na účely zdravotného poistenia poistencom štátu na jeho náklady.
Športovec ani športová organizácia, v ktorej by športovec vykonával šport na základe zmluvy o duálnej kariére športovca, by neplatili ani zdravotné odvody a ani povinné odvody na sociálne poistenie, nakoľko štipendium by bolo príjmom oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov po vzore statusu štipendií udeľovaných doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia.
Možnosť dobrovoľne sa poistiť sa existuje vždy, no napr. pri úrazovom poistení určite treba zvažovať i zákonnú povinnosť NŠZ/ ŠK športovcovi v Sociálnej poisťovni príslušné poistné hradiť i pre zvýšené riziko nielen športových úrazov pri športovej činnosti.
Rozdelenie tejto výhody medzi jednotlivé NŠZ a v rámci nich medzi ŠK by mohlo byť dané % výškou im prideleného príspevku uznanému športu na daný rok, keďže temer všetky NŠZ sú z výraznej miery financované štátom ako de iure síce stále občianske združenia, no z pohľadu výšky príjmov od štátu vzhľadom vo vzťahu k ich celkovým príjmom sú de facto príspevkovými organizáciami, niektoré dokonca skoro rozpočtovými organizáciami.
Výpočet potenciálnych dopadov na rozpočet verejnej správy (každý rok vždy určiteľné dopady na rozpočet verejnej správy by boli dané vždy maximom, ktoré by vychádzalo z maximálneho počtu a uhradenej sumy „PhD. Študentom“ od VŠ, na ktorých by študovali za predchádzajúci kalendárny (akademický) rok na princípe rovnakého prístupu štátu k podpore slovenskej vedy a mladých vedcov a slovenského športu a mladých športovcov – (budúcich) reprezentantov štátu.
I predbežný a veľmi hrubý výpočet potenciálnych reálnych dopadov na rozpočty športových klubov (v 1. fáze napr. športové kluby najvyššej futbalovej, hokejovej, volejbalovej či basketbalovej súťaže v SR) ukazuje, že takéto riešenie je spoločensky priechodnejšie a zásadne spravodlivejšie i pri odpovediach na otázku, o čo je menšia pridaná hodnota pre slovenskú spoločnosť napr. učiteľa na ZŠ, SŠ či VŠ, ktorý musí spolu s jeho zamestnávateľom platiť a platí vyššie odvody z nižšieho platu ako je/má byť tomu o športového klubu a športovca – legionára staršieho ako 18 rokov, ktorí ich z výrazne vyššej sumy nemajú platiť vôbec alebo výrazne znížené.
Toto riešenie by mohlo zároveň slovenské športové organizácie i ekonomicky motivovať, aby v rámci svojej personálnej politiky namiesto kvôli zásadne vyšším nákladom na športovcov bez slovenského štátneho občianstva a vo vyššom veku ako 23 rokov na základe s nimi uzavretých zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu (§ 35 ZoŠ) začali postupne vo vyššej miere preferovať mladých talentovaných najmä slovenských športovcov v zmysle prípadne novelizovaného ZoŠ cez uzatváranie nových inštitútov- zmlúv o podpore duálnej kariéry športovca. Existuje odôvodnený predpoklad, že popri stále existujúcich cudzích, i mladých štátnych príslušníkoch (museli by však rovnako i denne študovať v SR, čím by sa zvýšila miera ich integrácie do spoločnosti vrátane perspektív do budúcnosti) a angažovaných primárne pre účely ich následného transferu za odplatu do cudziny, by bolo uzavretých slovenskými športovými organizáciami i množstvo zmlúv o podpore duálnej kariéry športovca s množstvom osôb so slovenským štátnym občianstvom vo veku 15 až 23 rokov[24], ktorí na rozdiel od legionárov starších ako 23 rokov môžu reprezentovať v budúcnosti Slovenskú republiku ako jej športoví reprezentanti, ak dostanú na to od všetkých dotknutých v správnom čase priestor, podporu a potrebné príležitosti.
Toto riešenie by zároveň okrem kolektívnych športov, v ktorých sa prevažne vykonáva závislá práca v športe, pomohlo zároveň i NŠZ a ŠK v individuálnych športoch, ktoré by takto vedeli podporiť jednoduchšie, kvalitnejšie a viac svojich mladých talentovaných slovenských športovcov.
Prijatím tohto riešenia by získal i štát a slovenská spoločnosť, pretože perspektívy mladých talentovaných športovcov do budúcnosti by sa vplyvom zlepšenia motivácií pre podporu duálnej kariéry v športe zásadne zlepšili a myšlienka, že vzdelanie a vrcholový šport majú patriť k sebe, by bola nie iba slovne, ale i reálne v športovej praxi veľmi konkrétnymi, merateľnými a kontrolovateľnými finančnými stimulmi s jednoduchou administratívou i zásadne reálne podporovaná.
19.10.2019
23.10.2019
19.10.2019
23.10.2019
19.10.2019
19.10.2019
10.9.2020
23.10.2019
23.10.2019
23.10.2019
23.10.2019
19.10.2019
19.10.2019
23.10.2019
23.10.2019