1. ANALÝZA DOTERAJŠIEHO STAVU
Obsahom nového zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola nová právna úprava úpadku, ktorá mala za cieľ zohľadniť osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzali z legislatívnemu zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.
Podľa legislatívneho zámeru cieľom nového zákona bolo upraviť bankrot moderným zákonom, ktorý by zohľadnil osobitosti slovenského právneho a ekonomického prostredia, riešil problematické otázky súčasného právneho stavu a dosiahol podľa možností nasledujúce: (1) zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; (2) zabezpečenie zrýchlenia konania (zohľadňujúc však prirodzené obmedzenia, ktoré zväzujú súdny systém) a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne; (3) naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ako alternatívy formálneho konania pred súdom; (4) zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; (5) zabezpečenie konzistencie cieľov reformy a práva zabezpečenia záväzkov, konkurzného práva a koherentnosti právnej úpravy; (6) odstránenie alebo zmenšenie priestoru pre korupciu; (7) odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.
Nový zákon upravil dve základné konania: konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie, ktoré nahradilo vyrovnacie konanie. Rozhodovacia agenda bola v súvislosti s optimalizáciou súdnej sústavy premiestnená z troch krajských súdov, na osem okresných súdov sídliacich v sídle toho ktorého krajského súdu. Súčasťou reformy bankrotového práva bola ďalej statusová úprava správcov, kde sa vytvoril jeden zoznam správcov vedený Ministerstvom spravodlivosti a upravili sa základné štandardy pre fungovanie správcovských kancelárií, v rátane dohľadu a sankcií.
Nová právna úprava posilnila postavenie zúčastnených strán a oslabila zasahovanie súdu do procesu, ktorý vstupuje do procesu iba v prípade ak vznikne medzi zúčastneným i stranami spor, prípadne ak niektorá strana nekoná. Naproti tomu, právna úprava mala za cieľ posilniť zodpovednosť zúčastnených strán za ich rozhodovanie. Nový zákon mal zámer byť pro-veriteľský, avšak prax ukázala, že niektoré opatrenia posilnili nakoniec skôr postavenie dlžníka, ako veriteľov. Inštitút reštrukturalizácie možno hodnotiť úspešne s tým, že aplikačná prax prirodzene vyhodila potrebu zaviesť do procesu mechanizmy zužujúce priestor na zneužitie tohto inštitútu. Nový zákon upravil tiež osobný bankrot fyzických osôb, ktorý sa však zatiaľ nerozvinul v takom rozsahu, ako je to bežné v západných jurisdikciách.
2. CIELE NÁVRHU ZÁKONA:
Predložený návrh zákona má snahu nadviazať na pôvodné zámery nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii s cieľom riešiť tie oblasti bankrotovej úpravy, ktoré boli v rámci doterajšej aplikačnej praxe vytypované buď ako problematické, prípadne z pohľadu procesov ako málo efektívne alebo komplikované, prípadne v aplikačnej praxi nedostatočným spôsobom upravené. Predložený návrh zákona rieši problematiku korporátnych bankrotov, nie osobných bankrotov. Osobné bankroty budú riešené v rámci samostatnej novely zákona.
V rámci všeobecnej časti dôvodovej správy uvádzame hlavné okruhy, ktoré návrh zákona rieši, resp. mení a upravuje, ide o tieto nasledovné ciele:
Všeobecne
(A) Upraviť definíciu predĺženia spôsobom bežným vo vyspelých zahraničných právnych úpravách, po vzore napr. v Českej republike alebo Nemecku.
Viď najmä § 3 ods. 3 návrhu zákona.
(B) Upraviť zodpovednosť štatutárov pre prípad oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu tak, aby sledovala princíp zachovania základného kapitálu a bola rýchlo a efektívne ustálená a vymáhaná.
Viď najmä § ...
Konkurz
(C) Spriechodniť veriteľské návrhy na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka a tým vytvoriť prirodzený tlak na dodržiavanie platobnej disciplíny, ako aj tlak na včasné riešenie hroziaceho úpadku alebo úpadku dlžníkom iným spôsobom ako konkurzom, a to neformálnou alebo formálnou reštrukturalizáciou. Naproti tomu sa navrhuje vypustiť povinnosť dlžníka iniciovať konkurzné konanie z dôvodu platobnej neschopnosti, t.j ponechať moment iniciovania konkurzného konania z dôvodu platobnej neschopnosti iba výlučne na rozhodnutí zúčastnených strán, tj. buď dlžníka alebo veriteľa, pričom dlžníka z dôvodu platobnej neschopnosti prechodného charakteru nenútiť iniciovať konkurzné konanie, pokiaľ veritelia takýto stav akceptujú, tj. sami sa nerozhodnú iniciovať konkurzné konanie.
Viď najmä § 12 ods. 2 návrhu zákona.
(D) Upraviť „konanie“ o vyhlásení konkurzu v prípade veriteľského návrhu tak, aby konanie bolo efektívne a rýchle, avšak tak, aby dlžník mal účinnú možnosť sa brániť v prípade, že jeho úpadok je sporný.
Viď najmä § 19 návrhu zákona.
(E) Zjednodušiť prihlasovanie pohľadávok nasledovne:
o umožniť prihlásiť veriteľom viacero nezabezpečených pohľadávok jednou prihláškou a tým zjednodušiť proces prihlasovania nezabezpečeným veriteľom;
o upraviť povinné prihlasovanie pohľadávok veriteľmi už len u správcu, a to len v jednom rovnopise;
o umožniť veriteľovi prihlásiť pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty 45 dní od vyhlásenia konkurzu, avšak iba ako nezabezpečenú pohľadávku bez hlasovacieho práva.
Viď najmä § 28 a nasl. návrhu zákona
(F) Umožniť veriteľom popierať pohľadávky iných veriteľov zo súčasným zavedením prekážok obmedzujúcich zneužívanie tohto práva.
Vid najmä § 32 návrhu zákona.
(G) Komplexne riešiť postavenie zabezpečených veriteľov, ktorí nie sú obligačnými veriteľmi dlžníka, najmä umožniť prihlasovať do konkurzu pohľadávky zabezpečených veriteľov, ktorí nie sú obligačnými veriteľmi úpadcu.
Viď najmä § 28 ods. 7 návrhu zákona.
(H) Obmedziť spriazneným veriteľom vykonávať hlasovacie práva v konkurze a podriadiť ich uspokojenie ostatným veriteľom.
Viď najmä § 35 ods. 4 a § 95 návrhu zákona.
(I) Vypustiť zodpovednosť veriteľov za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške vzhľadom na jednoduchú možnosť „obísť“ tento inštitút v prípadoch, pre ktoré bol pôvodne zavedený, t.j. pre prípady prihlasovania zjavne neexistujúcich pohľadávok.
(J) Riešiť odporovateľnosť právnych úkonov, resp. riešiť niektoré aplikačné problémy v súvislosti s odporovateľnosťou, najmä upraviť v prospech odporovateľnosti niektoré lehoty spojené s uplatnením odporovaciwho práva.
Viď najmä § 57 návrhu zákona.
(K) Pripustiť výmenu správcu kedykoľvek počas konkurzu v prípade rozhodnutia kvalifikovanej väčšiny veriteľov.
Viď najmä § 36 ods. 1 návrhu zákona.
(L) Znížiť náklady konkurzu reštriktívnou úpravou rozsahu pohľadávok proti podstate, t.j. reštriktívnym spôsobom upraviť okruh pohľadávok proti podstate tak, aby šlo výlučne o pohľadávky, ktoré súvisia so správou a speňažovaním majetku, odmenou a výdavkami správcu, prípadne prevádzkou podniku počas konkurzu.
Viď najmä § 87 návrhu zákona.
Reštrukturalizácia
(M) Upraviť povinnosť skúmať odporovateľnosť právnych úkonov v rámci prípravy reštrukturalizačného posudku.
Viď najmä § 110 návrhu zákona.
(N) Zjednodušiť prihlasovanie pohľadávok v reštrukturalizácii obdobne ako v konkurze.
Viď najmä § 121 a nasl. návrhu zákona.
(O) Obmedziť spriazneným veriteľom vykonávať hlasovacie práva v reštrukturalizácii a zaraďovať ich vždy do samostatnej skupiny.
Viď najmä § 126 ods. 3, § 137 ods. 5 a § 146 ods. 5 návrhu zákona.
(P) Uložiť dlžníkovi povinnosť poskytnúť zabezpečenému veriteľovi bezodkladne a bezodplatne všetku súčinnosť tak, aby zabezpečený veriteľ mohol dať pre potreby reštrukturalizačného plánu stanoviť hodnotu svojho zabezpečenia znaleckým posudkom.
Viď najmä § 134 ods. 4 návrhu zákona.
(Q) Stanoviť rozhodný dátum, ku ktorému sa porovnáva uspokojenie veriteľov z pohľadu konkurzu a z pohľadu reštrukturalizačného plánu, a to ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, t.j. upraviť pre potreby reštrukturalizácie moment posudzovania miery uspokojenia veriteľov v konkurze oproti reštrukturalizácii ku dňu začatia reštrukturalizačného konania.
Viď najmä § 135 ods. 1 návrhu zákona.
(R) Zaviesť povinnosť vytvoriť samostatnú skupinu pre každú zabezpečenú pohľadávku a tým posilniť postavenie zabezpečených veriteľov v reštrukturalizácii.
Viď najmä § 137 ods. 4 návrhu zákona.
(S) Umožniť hlasovať na schôdzi veriteľov a schvaľovacej schôdzi aj zabezpečenému veriteľovi popretému čo do zabezpečenia alebo poradia zabezpečovacieho práva.
Viď najmä § 146 ods. 5 návrhu zákona.
Osobný bankrot
Návrh zákona rieši osobný bankrot iba okrajovo, nakoľko apriori sa zameriava na riešenie korporátnych bankrotov. Komplexné riešenie osobného bankrotu bude predmetom samostatnej novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
