Harmonogramy prípravy novely zákona

Prinášame Vám orientačné porovnanie časového harmonogramu prípravy návrhu zákona predloženého do Národnej rady Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky a prípravy návrhu zákona predloženého do legislatívneho procesu poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj komentár k obom uvedeným spôsobom iniciovania legislatívneho procesu v širších súvislostiach.

V Slovenskej republike schvaľuje zákony najvyšší zákonodárny zbor, ktorým je podľa Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky.

Podľa čl. 86 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky:
„Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä:
uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú,”.

Podľa čl. 87 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky:
„(1) Návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky.”.

Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarnú iniciatívu (právo podávať návrhy zákonov) majú výbory, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky. Zákonodarný proces sa realizuje v Národnej rade Slovenskej republiky prostredníctvom troch čítaní návrhu zákona, z ktorých je ťažiskové najmä druhé čítanie na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, samozrejme okrem záverečného hlasovania o návrhu zákona ako celku v treťom čítaní. Dôležité je aj prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a osobitne v gestorskom výbore, ktorý podľa vecnej oblasti upravovanej problematiky schváli Národná rada Slovenskej republiky v rámci prvého čítania na návrh predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

V prvom čítaní po všeobecnej rozprave, v ktorej sa nepredkladajú návrhy na zmeny návrhu zákona má Národná rada Slovenskej republiky tieto možnosti:

V druhom čítaní môže Národná rada Slovenskej republiky rokovať o návrhu zákona najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu.
O skrátení tejto lehoty môže na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodnúť národná rada bez rozpravy, ak ide o jednoduchý návrh zákona. (§ 81 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky)
Podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu k návrhu zákona je v tomto štádiu podmienené súhlasom najmenej 15 poslancov. (§ 82 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.)

V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívnotechnických a jazykových chýb.
Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu iných chýb vzťahujúcich sa na ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy a návrh na opakovanie druhého čítania môže predložiť najmenej 30 poslancov. (§ 85 ods. 1 až 3 zákona č. 350/1996 Z. z.)
V treťom čítaní sa Národná rada Slovenskej republiky uznáša na schválení návrhu zákona nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov, t. j. pri splnení podmienky uznášaniaschopnosti na minimálnej hranici (76 poslancov) je možné aby návrh zákona bol schválený 39 hlasmi poslancov (viď čl. 84 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Tvorbu všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky upravuje všeobecne záväzný právny predpis schválený Národnou radou Slovenskej republiky, konkrétne zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon je právne záväzný pre všetky právnické osoby a fyzické osoby na území Slovenskej republiky teda vrátane poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z.:
“Cieľom tvorby právnych predpisov je pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky (ďalej len „právny poriadok“) zlučiteľného s právom Európskej únie a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.”.

Aj z tohto dôvodu sú všeobecne záväzné právne predpisy v drvivej väčšine prijímané v Slovenskej republiky v štandardnom legislatívnom procese v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t. j. v dlhodobejšom transparentnom procese s využitím oficiálneho právneho a informačného portálu SLOV-LEX za aktívnej účasti verejnosti, najmä expertov príslušných dotknutých rezortov, územnej samosprávy, záujmovej samosprávy, odborných inštitúcií, záujmových organizácií či organizácií tretieho sektora, ako aj ďalšej širokej odbornej a laickej verejnosti.

Hoci na jednej strane nie je možné a nebolo by ani vhodné upierať poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ich ústavou garantované právo podať návrh zákona do Národnej rady Slovenskej republiky, na strane druhej sú pri jeho využití aj poslanci povinní zodpovedne voči spoločnosti postupovať v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z., t. j. tak, aby v čo najväčšom rozsahu dodržali ustanovený cieľ tvorby právnych predpisov “pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky …”.

V štandardnom legislatívnom procese sa maximalizuje využitie analytických podkladov, poznatkov a skúseností existujúcich v legislatívne upravovanej oblasti vzťahov na Slovensku, ktoré sú počas jednotlivých fáz legislatívneho procesu predmetom spoločensky prínosnej vecnej diskusie, ktorej výsledky sa premietnu aj do legislatívneho návrhu. 

Pri predložení poslaneckého návrhu zákona (akéhokoľvek) je celý tento dôležitý a pre hľadanie čo najoptimálnejších pravidiel dotknutých práv, záujmov a vzťahov vecne prínosný proces spravidla zúžený iba na stručné stanoviská a často nejednoznačné až alibistické vyjadrenia dotknutých rezortov nezriedka v rozsahu niekoľkých viet (determinované aj tým, či ide o návrh zákona koaličného poslanca alebo opozičného poslanca). Tieto stanoviská navyše pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nie sú ani záväzné, majú len indikatívny charakter.

Predložením poslaneckého návrhu zákona sa fakticky vylúči tak možnosť efektívnej odbornej diskusie rezortov, odbornej i laickej verejnosti. Takto nemá prebiehať tvorba kvalitnej legislatívy, obzvlášť, keď sa majú návrhmi zákonov riešiť dlhodobé koncepčné úlohy vlády, systémové zmeny v pravidlách fungovania slovenskej spoločnosti, vytváranie nových inštitúcií zákonom či iné zmeny s podstatným dopadom na štátny rozpočet, ktoré nie sú svojou povahou urgentné.

Ak podá Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona poslanec Národnej rady Slovenskej republiky mal by, resp. podľa vyššie citovaného § 2 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. je povinný, vo vzťahu k slovenskej spoločnosti (verejnosti) pred podaním návrhu zákona alebo aj počas prebiehajúceho legislatívneho procesu v Národnej rade Slovenskej republiky vykonať alebo iniciovať uskutočnenie takých aktivít (napr. analýzy, články, rozhovory, tematické okrúhle stoly, stretnutia s odborníkmi, verejné diskusie, odborná konferencia, tlačové konferencie a pod.), ktorými by naplnil zákonom ustanovený cieľ tvorby právnych predpisov “pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky …”.

Chceli by ste žiť v takom štáte, v ktorom sa aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky snažia dôsledne dodržiavať zákony?

Poznámka k časovým harmonogramom:
Časové harmonogramy uvedené v tabuľkách č. 1 a 2 sú len orientačné a vychádzajú z praktických poznatkov o priebehu legislatívneho procesu v prevažujúcom počte prípadov, pričom nie je vylúčené, že v extrémnych pomerne ojedinelých prípadoch môže dôjsť k schváleniu návrhu zákona aj v podstatne kratšom čase (v prípade doplnenia návrhu zákona prerokovávaného v druhom čítaní o ďalší novelizačný článok, ktorého predmetom je novela ďalšieho úplne iného zákona, na základe pozmeňujúceho návrhu 15 poslancov to môže byť otázka niekoľkých dní) prípadne aj v podstatne dlhšie trvajúcom legislatívnom procese.