NÁVRHY, PODNETY A ZÁVERY - „ŠPORT A PRÁVO 2017“

NA ÚVOD:

Každý účastník konferencie Šport a právo disponuje určitou osobitou znalosťou, poznaním a skúsenosťou v oblasti športu.

Niečo o športe vie zrejme každý človek. Aj deti a mládež si formujú svoj názor na šport, ktorý je (mal by byť) dôležitou súčasťou ich života. Postupne získavajú o športe rôzne informácie a praktické skúsenosti, ktoré im prinášajú pozitívnu emóciu a budujú zdravé návyky.

Každý, kto pôsobí v športe, každý kto je „zasiahnutý športom“ a premýšľa o ňom má určité vízie, predstavy o tom, ako by mohol alebo mal slovenský šport ako celok alebo aspoň ten „jeho“ šport fungovať, ako by sa mohol a mal v budúcnosti vyvíjať.

Zrejme každý z účastníkov konferencie pôsobí v určitej komunite, spoločenskej, športovej či politickej, je členom záujmovej skupiny v športe ako hráč alebo športový odborník alebo zastáva určitú rolu či vykonáva funkciu v športe alebo vo verejnej správe, ktorá mu dáva možnosť ovplyvniť určitým spôsobom veci súvisiace so športom.

Všetci žijeme na Slovensku a chceme pre slovenský šport, pre slovenskú spoločnosť, len to najlepšie. Každý by sa však k tomu „najlepšiemu“ chcel dopracovať možno trochu inými cestami, ktoré sa môžu čiastočne alebo úplne vzájomne vylučovať.

Ako by to ale bolo možné dosiahnuť alebo sa k tomu aspoň ľahšie približovať?

Prvé dôležité východisko, ktoré je treba prijať/akceptovať je, že každý sa prirodzene díva na šport cez prizmu svojho poznania, svojej skúsenosti a treba bez výhrad rešpektovať, že aj cez prizmu záujmov a potrieb záujmovej skupiny, ktorej je členom alebo v nej pôsobí. To je celkom prirodzené a bolo by nekorektné očakávať či vyžadovať, že by to malo byť inak. Treba na to prihliadať.

Najrýchlejšia a najjednoduchšia cesta je, pokúsiť sa formulovať záujmovo a hodnotovo vyváženú víziu slovenského športu (ako by mal šport vyzerať o 5, resp. 10 rokov), na ktorej sa zhodne relevantná väčšina spoločnosti a jej čiastkové ciele. Potom sa synergicky snažiť o ich dosiahnutie.

Ak je toto východisko pre nás prijateľné, druhé východisko je, že musíme spolu veľa komunikovať, diskutovať, čítať, vzájomne sa obohacovať o detaily nášho poznania. Pri každom zásadnom probléme si treba vypočuť tých, ktorí majú o ňom najvyšší stupeň znalosti i bohaté skúsenosti z praxe. To nám pomôže vytýčiť kontúry spoločnej či aspoň väčšinovej vízie budúcej podoby slovenského športu vytvorenej na znalostnom základe a určiť čiastkové ciele jej napĺňania vrátane časových horizontov. Akonáhle budeme mať stanovené východiská, môžeme tvoriť a ponúkať alternatívy riešení a testovať, ktoré z nich bude sledovať víziu a jej čiastkové ciele čo najpriamejšie s využitím synergie ľudí pôsobiacich v športovej obci, vo verejnej správe, na ministerstvách, vo vláde či v parlamente, v školách či v médiách, ktorým bude známa, akceptovaná a verejne dostupná vízia budúcej podoby slovenského športu i čiastkové ciele na ceste jej napĺňania.

Ak sa dokážeme zamerať na základný cieľ a čiastkové ciele, ktoré vedú k jeho naplneniu, prekážky na ceste sa prekonávajú oveľa ľahšie, lebo všetci vieme, ktorým smerom hľadať riešenie prekážky.

Za tým účelom bol vytvorený dokument s názvom „Návrhy, podnety a závery VI. ročníka konferencie”, ktorého cieľom je zachytiť znalosť, ktorú nám priniesli vystúpenia a formálne i neformálne diskusie na športové témy počas VI. ročníka konferencie „ŠPORT a PRÁVO 2017“, aby sme aj s pomocou obsahu tohto dokumentu formovali spoločnú alebo aspoň väčšinovú víziu budúcej podoby slovenského športu, ktorú pripravia na znalostnom základe Slováci pre Slovákov.

Zásadná téza, ktorá opakovane rezonovala počas VI. ročníka konferencie Šport a právo 2017:

„Tvorba vyvážených pravidiel, ich poznanie, vysvetľovanie, dôsledné dodržiavanie a vynucovanie je dobrou cestou pre dosiahnutie dlhodobo udržateľného rozvoja a stability nielen právnych, ale i medziľudských vzťahov a synergickú tvorbu hodnôt
... (nielen) v športe.“

Tematické oblasti, ktoré boli zaradené do programu VI. ročníka konferencie Šport a právo 2017:

Na konferencii Šport a právo 2017 okrem úvodného slova moderátorov, ktoré odprezentoval Peter Sepeši a úvodných príhovorov Petra Haňdiaka (za UčPS), doc. Petra Potáscha (za Fakultu práva PEVŠ) a Jána Kováčika (za SFZ) odznelo 25 odborných príspevkov k rôznym témam súvisiacim so športom a právom, ktoré boli v rámci programu konferencie rozdelené do týchto piatich blokov:

Prezentácie k jednotlivým príspevkom lektorov sú zverejnené vo verejne zdieľanom priečinku - https://drive.google.com/drive/folders/0BwUZQ71hqGyJTlY2emd6SG9uRkE.

Lektori rozpracujú nimi prezentovanú tému detailnejšie v odbornom príspevku, ktorý bude publikovaný v odbornom časopise Magister Officiorum, kde budú publikované aj odborné príspevky niektorých ďalších autorov, ktorých vystúpenia do programu konferencie z kapacitných (časových) dôvodov neboli zaradené.

Predmetom diskusie na konferencii bola aj aktuálna novela Zákona o športe, ku ktorej krátko vystúpil pán poslanec Jozef Mihál, ktorý informoval o jej obsahu i stave rokovaní o tejto novele (12.10.2017 bola schválená v prvom čítaní).

UčPS vypracovala k návrhu novely odborné stanovisko, ktoré je publikované na jej webovom sídle - http://www.ucps.sk/Stanovisko_UcPS_k_aktualnej_legislative_v_oblasti_sportu_2017.

DÔLEŽITÁ VÝZVA PRE POSLANCOV NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY:

Účastníci konferencie si dovoľujú požiadať a vyzvať poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“), aby poslaneckú novelu zákona o športe (parlamentná tlač 718) opravujúcu vážnu chybu vo vzorci schválila NR SR v skrátenom konaní prednostne tak, aby novela mohla nadobudnúť účinnosť čo najskôr ešte v roku 2017. Podľa prechodného ustanovenia novely sa navrhuje zverejnenie výpočtov podľa novelou opraveného vzorca až k 31.1.2018, ku ktorému dňu má však byť za súčasného stavu podľa § 68 ods. 3 Zákona o športe zväzom uhradená už prvá 25%-ná splátka príspevku uznanému športu na rok 2018, pričom účinnosť § 68 ods. 3 sa neupravuje a teda aj v roku 2018 má byť dodržané, vyvstáva však otázka ako, keď sa podľa návrhu k tomuto dátumu iba zverejnia sumy príspevkov uznanému športu na rok 2018 určené jednotlivým národným športovým zväzom). Posunutie účinnosti novely zákona o športe a skoršie zverejnenie výpočtu príspevkov uznanému športu na skorší termín veľmi pomôžu tomu, aby zväzy mohli ešte koncom roku 2017 so znalosťou výšky ich príspevku (vypočítanej už podľa zmenenej právnej úpravy) pripravovať plány športovej prípravy a rozpočty na rok 2018, ktoré musia schvaľovať ich najvyššie zastupiteľské orgány. 

Účastníci zároveň vyzývajú poslancov Národnej rady SR, aby prerokovali a schválili pozmeňovací návrh, ktorý by zabezpečil sfunkčnenie a daňové zatraktívnenie transparentnej zmluvy o sponzorstve v športe oproti zmluve o reklame a iným zmluvným typom, ktoré sa využívajú na podporu športu.

Text pozmeňovacieho návrhu je k dispozícii -ttps://docs.google.com/document/d/1aKJVsyQLqN2gKT5yrz4q_aNRXkuQrERyXMGP7GTZFXs/edit.

Účastníci konferencie vyzývajú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, aby bolo nápomocné a ústretové národným športovým zväzom tým, že vykoná výpočet príspevku uznanému športu pre jednotlivé športy ihneď po schválení novely zákona o športe v NR SR a sprístupní tieto „predbežné“ údaje (neoficiálne) národným športovým zväzom pre účely prípravy rozpočtov a plánov športovej prípravy na rok 2018 ešte v priebehu roku 2017. Taktiež je potrebné, aby ministerstvo školstva dôsledne dbalo na to, aby bolo dodržané zákonom ustanovené garantované minimum, ktoré sa štát v § 75 ods. 1 písm. a) Zákona o športe zaviazal poskytnúť formou príspevku uznanému športu národným športovým zväzom a prostredníctvom nich aj športovým klubom na základe výpočtu podľa vzorca, do ktorého štát v roku 2017 určil sumu o 2,7 mil. EUR nižšiu ako podľa zákona mala byť.

Odborná športová verejnosť a UčPS vyzývajú ministerstvo školstva, aby vysvetlilo športovej verejnosti dôvody pozastavenia prác na informačnom systéme športu, kde posledné práce boli zazmluvnené ešte v apríli 2016, pričom dôležitý modul pre agendu zmluvy o sponzorstve v športe napriek tomu, že bol riadne odovzdaný, bol ministerstvom školstva bez vysvetlenia vypnutý. Vzhľadom na to, že sa blíži koniec roka 2017, kedy sa podnikatelia budú rozhodovať podľa predpokladaného hospodárskeho výsledku o poskytnutí sponzorského športovým klubom, zväzom, športovcom a športovým odborníkom ešte v roku 2017, účastníci konferencie žiadajú ministerstvo školstva o opätovné spustenie modulu IS športu pre agendu zmluvy o sponzorstve v športe alebo o primerané vysvetlenie, prečo športová obec nemôže využívať to, čo bolo pre ňu na základe zákona za verejné prostriedky vytvorené.

Odborná športová verejnosť a UčPS vyzývajú ministerstvo školstva a hlavnú kontrolórku športu, aby s využitím potenciálu viac ako 60 kontrolórov národných športových zväzov zabezpečili dôsledné plnenie povinností vyplývajúcich zo Zákona o športe národnými športovými zväzmi ich členmi, ale aj štátom, aby sa dodržiavanie zákona v športe „oplatilo“ a zároveň, aby zväzy a ich kontrolóri mali dostatok informácií i možnosť konzultovať vecné problémy pri implementácii zákona o športe do praxe.

Účastníci konferencie, odborná športová verejnosť a UčPS vyzývajú vládu Slovenskej republiky k tomu, aby vyčlenila potrebné zdroje a zaviedla do praxe ako kľúčový systémový nástroj „príspevok na športový poukaz“ pre deti od 5 do 14 rokov, ktorý má silný potenciál transparentne a spravodlivo stimulovať a podporiť nielen masový šport, ale nepriamo aj profesionálny šport a reprezentáciu Slovenska (rozšírenie základne pre výber talentov). Predpokladom je funkčnosť všetkých predpokladaných funkcionalít IS športu.

Športové poukazy sú projektom s očakávaným mimoriadne pozitívnym celospoločenským, ekonomickým, výchovno-vzdelávacím i zdravotným dopadom, ktorý má potenciál rozvinúť na celom Slovensku transparentné športové i ekonomické procesy, ktorých výsledkom bude podstatné zvýšenie kvalitných možností na vykonávanie pohybových aktivít (športovanie) pre deti školského veku a podpora vytvárania zdravých návykov a zdravého životného štýlu detí.

„Ministerstvo školstva tvrdí, že na to, aby bolo možné peniaze na poukazy vyčleniť, treba pripraviť nový zákon o fonde na podporu športu. A ten by mal byť účinný najskôr od januára 2019.“^[1]

Na rozdiel od citovaného tvrdenia z článku v e-Trende sú právnici pôsobiaci na platforme UčPS toho názoru, že preto, aby sa mohol spustiť projekt športových poukazov, zákon o športe vôbec nie je nevyhnutné meniť. Postačuje, ak vláda Slovenskej republiky nájde/vyčlení „disponibilný objem prostriedkov štátneho rozpočtu“, ktorý účelovo určí na športové poukazy.

Ak by štát a jeho vrcholový manažment mal skutočnú vôľu, spustiť „príspevok na športový poukaz“ vie celý projekt naštartovať aj podľa dnes platnej právnej úpravy. Treba naň len vyčleniť finančné prostriedky^[2] ako na iné niekedy možno aj menej potrebné veci/projekty. Aby bola táto agenda manažovaná transparentne a bola zabezpečená verejná kontrola využívania tohto inštitútu športovými klubmi, športovými odborníkmi, deťmi a ich zákonnými zástupcami, je potrebné organizačne a technicky pripraviť pre agendu športových poukazov IS športu.

Agendu prideľovania a vykazovania športových poukazov je možné efektívne i transparentne riešiť prostredníctvom IS športu, ak by ho štát budoval tak ako dobrý/zodpovedný správca vecí verejných v oblasti športu a najmä v súlade s platným znením zákona o športe. Doterajšie (ne)budovanie IS športu začína pripomínať „sabotáž“.

Pripájame znenie § 76 ods. 1 Zákona o športe:
㤠76
Príspevok na športový poukaz
(1) Ministerstvo školstva môže poskytnúť príspevok na športový poukaz v závislosti od disponibilného objemu prostriedkov štátneho rozpočtu.“

Pôvodný zámer bol, že príspevok na športový poukaz bude poskytnutý dva razy ročne vo výške 40 alebo 50 eur, t. j. spolu 80 alebo 100 eur ročne na dieťa vo veku 5 až 14 rokov, ktorý si uplatní dieťa+rodič ako zákonný zástupca v športovej organizácii, ktorú si vyberú.

Jednoduchou matematikou si vieme vypočítať, že ak je v jednom populačnom ročníku cca 50 až 60 tisíc detí (aby sa ľahšie počítalo dajme 50 tis.) na 10 populačných ročníkov detí vo veku od 5 do 14 rokov, t.j. na 500.000 detí by bolo potrebné vyčleniť ročne 50 mil. eur (pri poukazoch v hodnote 50 eur). Celá táto suma by sa použila, iba ak by každé dieťa poukaz využilo, čo zrejme nebude reálne, nie každý bude chcieť športovať.

Je možné predpokladať, že využitie športových poukazov bude postupne narastať, t. j. reálne by bolo treba, aby „disponibilný objem prostriedkov štátneho rozpočtu“ určený na športové poukazy bol niekde cca okolo 40 mil. eur ročne 20 mil. eur na februárové športové poukazy a 20 mil. eur na septembrové športové poukazy (ak ich využije 80% detí). Na základe poskytnutých športových poukazov vo februári bude možné kvalifikovane odhadnúť, koľko detí ich využije v septembri a podľa toho upraviť rozpočtové nároky.

Fond, na ktorý sa podľa článku údajne odvoláva vláda, by mohol byť iba nástrojom/cestou na ich vyplácanie, ale z hľadiska platnej právnej úpravy nie je nevyhnutnosťou pre spustenie športových poukazov.

Veď čo môže byť viac ako zdravý životný štýl a športové návyky detí, čo je predpokladom pre dlhodobé udržiavanie zdravých obyvateľov o sekundárnych ekonomických dopadoch civilizačných chorôb z nezdravého životného štýlu ani nehovoriac.

V rámci jednotlivých tematických blokov boli prijaté tieto závery:

1. K bloku „Strešná organizácia športu - možnosť alebo nutnosť na ceste k dobrej správe autonómneho športu?“
(odborní garanti: Mgr. Zuzana Zajíčková a JUDr. Peter Sepeši)

Skôr ako sa začne stavať akýkoľvek model strešnej organizácie slovenského športu, je potrebné vybudovať jej pevné základy „zdola“. Strešná organizácia má byť výsledkom vecnej diskusie a spoločenskej objednávky športového hnutia „zdola“ bez politických vplyvov pri rešpektovaní autonómie a osobitosti športu, nie rozhodnutím a procesom, ktorý sa začne a bude uskutočňovaný „zhora“. Čerpať je potrebné aj z pozitívnych vzorov a modelov z okolitých krajín, predovšetkým pokiaľ ide o rozhodovacie procesy a kompetencie jednotlivých orgánov a funkcionárov strešnej organizácie športu a vyvarovať sa chýb, ku ktorým môže dochádzať pri niektorých zahraničných modeloch, najmä ak predseda strešnej organizácie volený členmi strešnej organizácie zároveň týmto členom rozdeľuje finančné prostriedky, čo môže viesť k riziku klientelizmu a korupcie.

Zároveň je na mieste otázka, či by nebolo vhodnejšie na zastrešenie agendy športu vytvoriť samostatné ministerstvo športu namiesto strešnej organizácie podobne, ako je to pri kultúre, prípadne zvážiť spojenie agendy kultúry a športu pod jedným ministerstvom „kultúry a športu“ s dvomi štátnymi tajomníkmi - jeden pre kultúru a druhý pre šport.

2. K bloku „Digitalizácia športu - prítomnosť a svetlá budúcnosť“.
(odborný garant: Ing. Ján Letko)

Dobrovoľníctvo - Spoločenský pohľad na dobrovoľníctvo u nás a vo svete je úplne odlišný a je nevyhnutné komunikovať hodnoty dobrovoľníctva ako služby spoločnosti, nielen športovej obci, so všetkými skutočnými hodnotami ktoré dobrovoľníctvo prináša.

Informačný systém športu je nevyhnutnou súčasťou slovenskej spoločnosti. Jeho úlohou je vytvoriť nielen základné registre športovcov, športových odborníkov a športových organizácií, ale aj nástroje pre komfortnú komunikáciu medzi „štátom“ a športovým hnutím.
Vieme si predstaviť že by neexistovali alebo boli znefunkčnené registre na ministerstve financií alebo ministerstve vnútra?

Štruktúra nevýrobných odvetví národného hospodárstva obsahuje odvetvia ako školstvo, zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie, kultúra, veda a výskum, súdnictvo, obrana, osobná doprava, bytové hospodárstvo, poisťovníctvo a peňažníctvo, spoločenské organizácie, ostatné nevýrobné služby. Ale kde je šport? Chýba nám zadefinovanie športu ako nevýrobného odvetvia národného hospodárstva s príslušným postavením a zastúpením v slovenskej spoločnosti ako aj vo výkonnej moci Slovenska.

3. K bloku „Fond na podporu športu ako moderný transparentný nástroj na financovanie športu zo štátnych prostriedkov.“.
(odborný garant: Mgr. Mgr. Ladislav Križan, PhD.)

Implementácia projektu „hodnota za peniaze“ i do športu nezoberie politikom možnosť rozhodnúť sa v súlade so svojou víziou a programom, ale umožní im lepšie rozhodovať v prospech celej spoločnosti, keď majú uprednostniť verejný záujem pre úzkymi záujmami lobistov akéhokoľvek typu.

4. K bloku „Riešenie sporov v športe - Aké by mohlo byť systémové riešenie zabezpečenia rýchlej špecializovanej spravodlivosti pre šport?“
(odborný garant: JUDr. Jaroslav Čollák, PhD.)

 

Sekcia riešenia sporov v športe sa obsahom jednotlivých príspevkov zaoberala riešením sporov komplexne, ich aktuálnou štruktúrou a možnosťami, ako aj jednotlivými typmi riešení sporov v športovej oblasti. Možno konštatovať, že bola istou formou reakcie na neúspech legislatívnych snáh pri príprave Zákona o športe o vytvorenie Stáleho súdu pre šport, to na základe vedomosti o extrémnej potrebe špecifického prístupu a samotného riešenia sporov prameniacich zo športovej oblasti. Všeobecným poznatkom a spoločným menovateľom týchto príspevkov bola autonómia športu, ako aj možnosť upraviť si riešenie sporov v konkrétnych športoch – alebo unifikovane – nezávisle od štátnej moci, nezávisle od štátnych orgánov – ale spoločne na multizväzovej úrovni. To na základe vylúčenia právomoci všeobecného súdnictva. O už existujúcom spôsobe riešenia sporov v športe pojednával JUDr. Lukáš Pitek, šéf legislatívneho oddelenia SFZ, ktorý poukázal na praktické dôvody zrušenia rozhodcovského riešenia sporov v slovenskom futbale, a odôvodnenie odklonu a zotrvania na tzv. „DRC“ riešení sporov – to prostredníctvom Komory SFZ na riešenie sporov zriadenej v zmysle ustanovení Zákona o športe. JUDr. Marcel Blažo, advokát, prvý viceprezident Slovenskej plaveckej federácie, člen UčPS v rámci diskusie vyzdvihol tie športy, ktoré pracujú so spomínanou dvojstupňovosťou riešenia sporov v športe a súčasne konštatoval, že ju je možné vnímať pri istom extenzívnom výklade (v rozsahu športových organizácií) ako súčasť práva na spravodlivý súdny proces.

Možno konštatovať, že efektivita, včasnosť predmetného konania, odbornosť obsadenia orgánov ochrany spravodlivosti - akými sú napr. disciplinárne orgány, orgány na rozhodovanie sporov, orgány rozhodujúce o porušení antidopingových pravidiel v jednotlivých športových organizáciách - sú súčasťou akéhosi „športového práva na spravodlivý proces“ v konaniach, ktoré nezastrešuje štát. JUDr. Peter Šustek, PhD. advokát pôsobiaci v Prahe, člen Zboru rozhodcov FAČR a člen legislatívnej rady Vlády Českej republiky poukázal na prepracovanosť dvojinštančnosti riešenia sporov v českom futbale.

V nadväznosti na myšlienku potreby efektivity, rýchlosti a najmä odbornosti orgánov športových riešenia sporov športových organizácii sa vrcholní zástupcovia národných športových zväzov, ako aj iných športových organizácii, ktoré sú členmi týchto zväzov – takmer „unisono“ zhodli na tom, že je potrebné trvať na kvalitnom personálnom obsadení týchto orgánov, to v rozsahu osôb rozhodujúcich tieto spory. Z diskusie vyvstala úvaha o možnosti akéhosi spoločného zdieľania odborníkov, ktorí by boli odborne spôsobilí prijímať rozhodnutia v rámci orgánov na riešenie sporov – a to nielen na zväzovej, ale aj na multizväzovej, spoločnej úrovni.

BOLO BY PRÍNOSNÉ UNIFIKOVAŤ RIEŠENIE SPOROV V ŠPORTE A VYTVORIŤ JEDINÝ UNITÁRNY ORGÁN NA RIEŠENIE SPOROV?

Zdá sa, že obsah formálnej, ale aj neformálnej diskusie priniesol na nastolenú otázku pozitívnu odpoveď. Právne riešenia uvedenej situácie, ako konštatoval JUDr. Jaroslav Čollák, PhD., advokátsky koncipient, asistent na Právnickej fakulte UPJŠ, člen Komory SFZ pre riešenie sporov, člen Legislatívnoprávnej a etickej komisie SFZ, člen legislatívnoprávnej komisie SOV - existujú, akurát je potrebné, aby sa predstavitelia športovej obce ustálili, ktoré z nich bude preferované. Odporučil to riešenie, ktoré si nevyžaduje súčinnosť štátu, štátnej moci. Konštatoval, že následne to už je len jednoduchá úloha pre právnikov a členov športovej obce takúto myšlienku dotiahnuť do konca. Prezident SFZ Ján Kováčik, podnikateľ a filantrop konštatoval, že impulz a snaha o vytvorenie takéhoto orgánu musí prísť zdola, od športových organizácií a vyzdvihol dôležitosť osobného prvku – teda odbornej znalosti a vysokého morálneho kreditu osôb, ktoré by takýto orgán obsadili. V diskusii účastníkov Oliver Pravda, právnik a člen vedenia SIPHA (Slovak ice hockey association) poukázal na skutočnosť, že na aktivitu štátu sa v tejto oblasti pravdepodobne nie je možné spoliehať a podporil potrebu vytvorenia takéhoto orgánu práve pre zväzy, ktoré prepracovaný systém riešenia sporov v športe nemajú. V diskusii bolo rovnako poukázané na skutočnosť, že priemerná dĺžka civilných súdnych konaní pred všeobecnými súdmi v dĺžke 17 mesiacov pre rok 2016 je pre spory v športe neakceptovateľným časovým horizontom. Rozhodovanie sporov v športe v takejto dĺžke stráca svoje opodstatnenie, a praktické skúsenosti ukazujú, že súdy majú veľký problém pri oboznamovaní sa a aplikovaní systému športových predpisov, ktoré upravujú z hľadiska hmotného práva oblasť športu, často označovaný ako systém „lex sportiva“.

Bolo by možné vytvoriť subjekt rozhodovania sporov v športe, ktorý by spočíval na akýchsi paneloch odborníkov, pričom zväzy a ich členovia by na základe vlastného slobodného rozhodnutia poverili takýto orgán právomocou a príslušnosťou (podriadili by sa právomoci takéhoto orgánu) riešiť spory medzi ich členmi, vyplývajúce zo športovej činnosti? Bolo by možné takýto orgán vytvoriť, a systematizovať jeho disciplinárnu časť, sporovú časť, a antidopingovú časť? Diskusnou odpoveďou bola spoločná konštatácia o významných pozitívach takéhoto riešenia. JUDr. Ing. Miroslav Chlipala, PhD., advokát a predseda právnej komisie Antidopingovej agentúry SR konštatoval špecifickosť riešenia tzv. „antidopingovej“ agendy, pričom vyzdvihol potrebu zohľadnenia nutnosti celosvetovej vykonateľnosti rozhodnutia orgánu v tejto oblasti. Diskusia v tomto rozsahu priniesla konštatáciu o limitoch „slovenského“ dopingového rozhodnutia. Mgr. Marek Majtán, člen vedenia a právnik popredného športového futbalového klubu MŠK ŽILINA zase poukázal na úskalia riešenia sporov organizáciou FIFA, pričom z jeho príspevku bolo možné badať istú výhradu voči dĺžke konania pred orgánom na riešenie sporov FIFA (Dispute resolution chamber FIFA) a rovnako zdôraznil potrebu vytvorenia uceleného systému riešenia sporov v športe bez ohľadu na to, že futbalové hnutie už takéto riešenie sporov v športe má nastavené, zastabilizované a efektívne fungujúce.
Účastníci konferencie sa však zhodli a sú s tým uzrozumení, že naplnenie myšlienky vytvorenia samotného, od štátu nezávislého orgánu na riešenie sporov v športe musí vzísť od a byť požiadavkou samotných športových organizácií a zväzov, ktoré myšlienku príjmu za svoju a v jej intenciách následne podniknú reálne kroky k vytvoreniu takéhoto orgánu. Pozitívum by malo predovšetkým riešenie, ak by išlo o unifikovaný orgán riešenia sporov, ktorý by bol dostupný – pre celú športovú obec. Myšlienku spoločného orgánu na riešenie sporov podporila aj prítomná prezidentka Slovenskej plaveckej federácie, Irena Adámková, prokurátor generálnej prokuratúry a zakladajúci člen UčPS, člen VV SFZ pre právne otázky JUDr. Peter Sepeši, ako aj mnohí ďalší predstavitelia športových klubov.

K BUDÚCEMU VÝVOJU DOPINGOVÝCH TÉM:

K ZOSTAVOVANIU VÝNIMOČNÉHO DRUŽSTVA, REALIZAČNÉHO TÍMU ČI PROJEKTOVÉHO TÍMU:

Z vystúpenia športového psychológa Miroslava Mackulína o tímovosti vyplynul záver, že pri zostavovaní úspešného tímu by jeho zostavovatelia okrem veci bežných a praktizujúcich /vzdelanie, kariérny rast, pri športovcoch ich štatistiky, videá, zdravotný stav, referencie.../ nemali zabúdať na veci, ktoré na prvý pohľad „nie je vidieť, sú ťažko merateľné a uchopiteľné“, ale o to dôležitejšie. Sú to napríklad veci ako: /reakcie členov tímu v zložitých a vypätých situáciách-krízový režim, postoje a nastavenia, poznanie a akceptovanie svojho miesta v rámci tímovej mozaiky, stupeň vnútorného sebavedomia a sebaúcty, ochota podriadiť sa vyššiemu záujmu-tímovosti, cieľom, vnútorná energetika tela a psyché, ústretová komunikácia a dokonalé poznanie sociálno-kultúrneho prostredia, kde sa formoval charakter-osobnosť člena tímu. Mnohé z týchto kľúčových schopností sa naplo prejavia až v záťažových situáciách, a keď ich zostavovateľ tímu nedokáže správne odhadnúť či identifikovať a formovať ich skôr ako prídu ťažké „ostré“ testy, je ľahko možné, že náš tím nezvládne záťažovú situáciu a tímová reťaz v jej najslabšom bode povolí.