Potlesk pre otca a syna Jurajov Š.

„Chápem, že sú skeptickí, lebo v minulosti už nejaké dohody aj boli a neboli z našej strany plnené, ale teraz je situácia iná. Teraz sme si povedali, že to musíme celé vyriešiť,“ vyhlásil na adresu hráčov, ktorým Slovan dlhuje asi tri milióny eur, Juraj Široký mladší, viceprezident a člen predstavenstva klubu Slovan Bratislava. Ako bonus ešte dodal, že Slovan získal peniaze na vyplatenie dlhu od jeho otca, prezidenta a majiteľa klubu Juraja Širokého st.: „Peniaze sú od akcionára. Prišli na Slovan a ten im to zaplatí.“

(Medzitým vyšlo najavo, že tie peniaze mala hokejistom posunúť iná firma, čím by sa Slovan dostal do dlžného vzťahu iba s jedným subjektom a nie 60 hráčmi ako v súčasnosti, čo by mu mimoriadne zlepšovalo rokovaciu pozíciu pred konkurzným súdom aj orgánmi SZĽH.)

Mohlo by sa teda zdať, že koniec dobrý, všetko dobré, hokejoví fanúšikovia neprídu o bratislavský klub a po čase si zvyknú aj na opätovné derby s Trenčínom či Košicami. Zabudnúť na všetko, čo tomuto finálnemu kroku oboch Širokých predchádzalo, by však nielenže nebolo rozumné, ale ani by celkom nevysvetlilo situáciu, ktorá je oveľa zložitejšia, ako sa môže zdať po odhodlaní otca a syna splatiť svoje dlhy.

Hokejovú ligu tlačia termíny, a keďže Slovan nesplnil podmienky a nevyrovnal miliónové podlžnosti voči hráčom, ani nepredložil dohody o splátkových kalendároch v stanovenom termíne, t.j. do 1. júla, ProHokej neodporučil Výkonnému výboru SZĽH udeliť klubu licenciu na pôsobenie v extralige. Iste toto je len odporúčanie, VV SZĽH sa môže rozhodnúť inak a zrejme tak aj urobí. Medzitým totiž zväz ustúpil Širokým a predĺžil im termín na dohodu o podlžnostiach do 1. augusta. Bolo to prekvapujúce a zrejme to veľa dobrej krvi v hokejovej obci neurobí. Pravidlá, keď sú si všetci rovní a jeden ešte rovnejší, vedú väčšinou do pekiel. Aj keď objektívne treba uznať, že Slovan v domácej lige bude skôr prínosom ako škodnou.

Aby toho však nebolo málo, na Okresný súd Bratislava I bol 28. júna 2019 podaný návrh na vyhlásenie konkurzu HC Slovan Bratislava – a súd mal o prípadnom začatí konkurzného konania rozhodnúť do 15. júla. Zo smerníc SZĽH však vyplýva, že klubu, ktorý je v konkurznom konaní, nemôže byť udelená licencia. Doteraz však nevieme, ako súd rozhodol – rozhodnutie musí byť ešte zverejnené v obchodnom vestníku a do tejto chvíle sa tak nestalo. Bolo by však zrejme veľkým prekvapením, keby práve sudca Okresného súdu Bratislava I bol jediným, kto dodrží vopred stanovené a férové pravidlá a rozhodne ako jeho antická bohyňa - s mečom v ruke a páskou na očiach.

Mimozemšťan, ktorý by priletel pred hokejový štadión Slovana niekedy v tieto dni a ako prvého by stretol niektorého zo Širokých, by možno aj slzu uronil nad ich interpretáciou tohto smutného príbehu s črtajúcim sa svetielkom v tuneli - veď chcú splatiť dlhy, chcú sa s hráčmi dohodnúť – a vydávajú to za akýsi mimoriadny čin („teraz je situácia iná. Teraz sme si povedali, že to musíme celé vyriešiť“).

Iste, nielen pre stovky živnostníkov, subdodávateľov Váhostavu, môže znieť záväzok Juraja Širokého st. splatiť dlhy ako niečo mimoriadne, aj zo slov syna vyplýva, že spolu s otcom to aj oni sami považujú za niečo výnimočné – veď TERAZ je situácia iná, veď TERAZ si povedali, že to musia celé vyriešiť. Čo ešte chcete, burlaci, povedal by našinec, oligarcha sa sám rozhodol, TERAZ si so synom povedali, že TERAZ zaplatia to, čo sú už mesiace a roky dlžní desiatkam hráčov a ich rodinám.

Keď vyšli najavo informácie, že Široký st. dlhoval stovkám živnostníkov subdodávateľov rádovo vyššie sumy, zrejme ste mali pozornejšie čítať, aby ste vedeli, s kým máte do činenia.

Standing ovation pre otca a syna?