Návrh opatrení na zvýšenie transparentnosti pri nákupe a využívaním informačno-komunikačných technológií vo verejnom sektore

Nákup a prevádzka informačno-komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) je odborne náročná problematika, ktorá bola v minulosti často zneužívaná na neadekvátne zisky súkromných firiem a osôb na úkor daňovníkov. Základným cieľom tohto návrhu je lacnejší, transparentnejší a efektívnejší nákup IKT.

Navrhované opatrenia majú výrazným spôsobom zmeniť „pravidlá hry“ pri nákupe a využívaní IKT vo verejnom sektore. Pri využívaní týchto nových pravidiel sa predpokladá, že sa ukážu námety na užitočné zlepšenia a spresnenia. Cieľom tohto návrhu, ktorý je založený na úlohách pre verejné inštitúcie vo forme uznesenia vlády, je uviesť zmeny do života, overiť si ich funkčnosť a následne ich aj s prípadnými vylepšeniami zakomponovať do legislatívy verejného obstarávania.

Cieľom tohto návrhu opatrení je preto dosiahnuť, aby sa finančné prostriedky určené na informatizáciu spoločnosti nečerpali „za každú cenu“, ale aby sa namiesto toho realizovali skutočne efektívne investície. Je nevyhnutné, aby sa tieto finančné prostriedky vnímali ako investície do kvalitných služieb, do efektívnejšej štátnej a verejnej správy, do odbremenenia občana od nadbytočných byrokratických úkonov a do transparentnosti.

Viac konkurencie vo verejnom obstarávaní

Vo veľkej väčšine obstarávaní IKT je možné vytvoriť tvrdé konkurenčné prostredie, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre získanie vyššej kvality a/alebo nižšej ceny. Bez konkurenčného prostredia je ťažko možné vytvoriť tlak na dodávateľa. Je jednoznačne úlohou obstarávateľa zabezpečiť konkurenčné prostredie, ktorého prejavom je predovšetkým vyšší počet nezávislých a teda nijako neprepojených účastníkov súťaže.

Naopak, nízky počet účastníkov súťaže a teda slabé konkurenčné prostredie je výsledkom zle pripravenej súťaže. Existujú samozrejme výnimky na veľmi špecifické tovary alebo služby, ktoré nie sú schopné dodávať mnohí dodávatelia. Musí ísť však skutočne len o výnimky, ktoré budú musieť byť jasne zdôvodnené.

V poslednom období malo veľa verejných obstarávaní na IKT len jedného súťažiaceho. Takáto situácia by sa nemala opakovať. Slabé konkurenčné prostredie nie je chybou súťažiacich, ale chybou obstarávateľa.

Zastaviť zneužívanie autorských práv

Autorské práva sú pravidelne zneužívané na to, aby sa nové kontrakty uzatvárali bez skutočnej súťaže. Každá nová zmluva by mala preto v budúcnosti obsahovať štandardizované ustanovenia, ktoré zabezpečia, že verejný obstarávateľ sa nestane „zajatcom“ víťaza verejnej súťaže. Naopak obstarávateľ by mal mať v budúcnosti vždy možnosť bez obmedzení vymeniť dodávateľa služieb údržby alebo rozvoja systému, keď nie je spokojný s cenou alebo kvalitou prác pôvodného dodávateľa. Hlavným cieľom aj tohto opatrenia je posilniť konkurenčné prostredie pri zabezpečovaní ďalších služieb a rozvoja existujúcich informačných systémov.

Transparentnosť subdodávateľov

Využívanie sprostredkovateľov pri dodávkach služieb je častým spôsobom „odlievania“ peňazí z verejného sektora. Pre zvýšenie efektívnosti je potrebné stanoviť jasné pravidlá pre využívanie sprostredkovateľov, aby sa neobmedzili skutoční subdodávatelia, ale aby sa eliminoval priestor pre špekulantov. Zmluvy musia obsahovať štandardizované ustanovenia o tretích stranách, vrátane zverejňovania subdodávateľov. Zoznam subdodávok a ich rozsah musí byť súčasťou predkladaných ponúk. V prípade, že niektorý zo subdodávateľov nie je v okamihu podpisu zmluvy známy a vstúpi do procesu v priebehu plnenia predmetu zmluvy, musí byť tento subdodávateľ odsúhlasený formou dodatku k zmluve.

Obmedzené „dodatkovanie“ zmlúv

Často využívaným spôsobom ako sa vyhýbať súťažným postupom verejného obstarávania pri nových dodávkach je využívanie dodatkov, resp. nových zmlúv uzatváraných na základe rokovacieho konania bez zverejnenia. Ich objem je síce v niektorých prípadoch v zákone o verejnom obstarávaní obmedzený aj v súčasnosti, toto obmedzenie je však nedostatočné. Je potrebné prijať prísnejšie pravidlá pre možnosti dodatkovania existujúcich projektov.

Vzhľadom na skutočnosť, že pri projektoch v oblasti IKT ide často o významné sumy, je potrebné sprísnenie dodatkovania zmlúv. Dodatkovanie uzatvorených zmlúv, resp. uzavretie zmlúv postupom rokovacieho konania bez zverejnenia (ďalej len „RKbZ“) bude len v prípade obstarávania IKT služieb a to maximálne vo výške 10% z ceny zmluvy, pričom však absolútny objem navýšenia nesmie prekročiť 1 milión Eur.

V prípade hardvéru a krabicového softvéru, resp. licencií, by sa vôbec nemalo využívať navýšenie zmluvnej ceny dodatkovaním ani uzatvorením zmluvy postupom RKbZ.

Zavedenie štandardnej klasifikácie služieb a základných tovarov

Jasné a konkrétne zadefinovanie služieb a základných tovarov výrazne zvýši transparentnosť verejných obstarávaní. Základom je jasne a konkrétne zadefinovať požiadavky už v úvodnej fáze procesu verejného obstarávania, teda v opise predmetu dodávky. To isté by malo vždy samozrejme pokračovať aj v ponuke, následne v zmluve a nakoniec aj vo fakturácii.

Cenové limity na nákup hardwaru a služieb

Náklady na nákup bežného hardwaru a služieb sú vo verejnom sektore v mnohých prípadoch oveľa vyššie ako v súkromnom sektore. Určenie finančných limitov na nákup konkrétnych tovarov a služieb podľa štandardnej klasifikácie môže výrazne znížiť náklady verejného sektora. Aj v tomto prípade bude samozrejme potrebné pravidelne aktualizovať cenové úrovne.

Materiál na stiahnutie:

• Návrh opatrení na zvýšenie transparentnosti v súvislosti s nákupom a využívaním informačno-komunikačných technológií vo verejnom sektore