Regulácia právneho postavenia futbalového agenta

JUDr. Viliam Janáč, PhD.
Ústav štátu a práva SAV, v.v.i.
E-mail: vjanac@gmail.com

ABSTRAKT^[1]

V našom príspevku sa zameriame na právne postavenie futbalového agenta.^[2] Postavenie agenta je vždy zaujímavé skúmať, pretože sa jedná o významného „stakeholdera“ v rámci futbalového priemyslu. Právna regulácia postavenia futbalového agenta vo futbale zaznamenala určitý vývoj. A tento vývoj aj naďalej prebieha. Uvedené súvisí so skutočnosťou, že niektoré východiská, ktoré boli rozhodujúce pre prijímanie regulácie v určitom období sa v neskoršom období ukázali byť neefektívne, čo tvorcov regulácie viedlo k prehodnoteniu pôvodných úvah. Hľadanie optimálneho modelu fungovania agentov na futbalovom trhu tak ďalej prebieha. Pokiaľ ide o spomínanú reguláciu, v príspevku budeme pracovať predovšetkým s predpismi FIFA a na nich nadväzujúcu úpravu národného futbalového zväzu, ktorým je v našich podmienkach Slovenský futbalový zväz (SFZ). Na účely tohto príspevku budeme pod právnou reguláciou rozumieť predovšetkým statusovú reguláciu, t.j. kto všetko môže nadobudnúť postavenie futbalového agenta, či získaniu tohto statusu predchádza licenčné konanie, alebo nie; ďalej či existuje regulácia výšky provízie agenta, alebo akým spôsobom sa rieši možný konflikt záujmov pri poskytovaní služieb zo strany agenta.

Kľúčové slová: agent, sprostredkovateľ, FIFA, konflikt záujmov

ABSTRACT

This article is focused on the legal status of a football agent. It is always interesting to study the position of the agent, because he is an important "stakeholder" within the football industry. The legal regulation of a football agent has recorded some development over last decades. And the development continues. The above stated is related to the fact that some starting points that were decisive for the adoption of certain regulation in a certain period of time turned out to be ineffective in a later period. And the regulators reevaluate its original considerations. The search for the optimal regulation of agents in the football market continues. As far as the mentioned regulation is concerned, in the article, we will work primarily with FIFA regulations and the regulation of the national football association, which is represented by the Slovak Football Association (SFZ). For the purposes of this article, we will understand the legal regulation primarily as the status regulation, i.e. who can acquire the status of a football agent, whether the gaining of this status is preceded by a licensing procedure or not; further, whether there is a cap for the amount of the agent's commission, or how a possible conflict of interests is resolved.

Key words: agent, intermediary, FIFA, conflict of interest

1.         SPROSTREDKOVATEĽ ALEBO AGENT?

Úvodom začnime najskôr vymedzením pojmu a postavenia sprostredkovateľa v športovom práve, konkrétne v oblasti futbalu. Vývoj regulácie postavenia futbalového agenta sa okrem iného dotkol aj samotnej pojmológie. Osoba poskytujúca sprostredkovateľské služby vo futbale sa pomerne dlhé obdobie označovala pojmom „hráčsky agent“ alebo „agent“. Od roku 2015 sa táto osoba oficiálne označuje pojmom „sprostredkovateľ“ (z anglického pojmu „intermediary“). Táto zmena úzko súvisela so zmenou celovej filozofie FIFA v otázke získavania statusu hráčskeho agenta, kedy sa pôvodný licenčný systém (dôraz sa kládol na odbornosť a získané vedomosti a skúsenosti kandidáta) nahradil obyčajným registračným prístupom (v ktorom sa hráčskym agentom môže stať prakticky ktokoľvek, kto požiada o registráciu. Stačí spĺňať minimálne kritéria akými sú vek, ukončené stredoškolské vzdelanie, bezúhonnosť, etc.^[3]). Avšak v rámci prebiehajúcich diskusií o opätovnom zavedení licenčného konania, sa aj pojmológia opätovne vracia k označeniu futbalový agent namiesto súčasného pojmu sprostredkovateľ. Nakoľko je vlastne táto terminológia odlišná, resp. nejedná sa v uvedenom prípade len o synonymá? 

Vo všeobecnosti možno o akomkoľvek sprostredkovateľovi povedať, že tento je zmluvnou stranou zmluvy o sprostredkovaní. Zmluva o sprostredkovaní v domácich podmienkach predstavuje pomenovaný zmluvný typ v súkromnom práve. Vzhľadom na pretrvávajúci stav dualizmu záväzkového práva v Slovenskej republike, je zmluva o sprostredkovaní osobitne upravená v Občianskom zákonníku^[4], a aj v Obchodnom zákonníku^[5]. Sprostredkovateľa možno v prípade obidvoch zmlúv považovať za subjekt, ktorý ingeruje, či už v prospech strany dopytu alebo ponuky v kontraktačnom procese, pričom jeho motiváciou je získanie provízie ako druhu odmeny. Preto má sprostredkovateľ záujem, aby medzi stranami došlo k uzatvoreniu obchodu.

V prostredí futbalu tieto sprostredkovateľské činnosti vykonávajú futbaloví agenti. Ich činnosť spočíva o.i. v sprostredkovaní prestupu hráča z jedného futbalového klubu do druhého. Sú činní buď pre hráčov, pre ktorých sprostredkúvajú uzavretie pracovnej zmluvy so športovým klubom, alebo pre športové kluby, pre ktoré sprostredkúvajú prestup vlastného hráča do iného klubu, alebo príchod hráča z iného klubu na základe prestupovej (transferovej)zmluvy uzavretej s iným klubom.^[6] Správne v tejto súvislosti poznamenáva Husár, ktorý uvádza, že pokiaľ činnosť agenta spočíva v tom, že by pre ten istý športový klub vyvíjal činnosť smerujúcu k uzatváraniu profesionálnych zmlúv s hráčmi alebo transferových zmlúv s inými klubmi pravidelne resp. sústavne, bolo by možné jeho zmluvný vzťah s takýmto športovým klubom považovať za zmluvu o obchodnom zastúpení.^[7][8] Len doplňme, že pre túto kvalifikáciu sa vyžaduje, aby futbalový agent vykonával uvedenú činnosť ako podnikanie. 

Sprostredkovateľ je subjektom práva, je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá vykonáva sprostredkovateľskú činnosť, a to či už vo vzťahu k hráčom alebo vo vzťahu k futbalovým klubom. Postavenie sprostredkovateľa je normované zákonom č. 440/2015 Z.z. o športe v platnom znení (ďalej v texte príspevku len ako „zákon o športe“)^[9]. Táto zákonná regulácia je len parciálna. Priznáva sprostredkovateľovi status športového odborníka a umožňuje mu túto činnosť vykonávať ako podnikanie^[10], ale aj ako zamestnanie, alebo ako výkon dobrovoľníckej činnosti.^[11]. Na uvádzanú zákonnú úpravu nadväzuje interná úprava SFZ, ktorú v tomto prípade predstavuje smernica SFZ o činnosti sprostredkovateľov schválená na zasadnutí výkonného výboru SFZ dňa 07.04.2015 v znení zmien a doplnení (schválených výkonným výborom SFZ dňa 1. mája 2018) (v texte len „smernica SFZ“). Smernica SFZ upravuje činnosť sprostredkovateľa, ktorý poskytuje služby vrátane konzultačných a poradenských služieb hráčom a klubom v súvislosti s

1. uzatváraním, zmenou alebo ukončením zmluvy medzi hráčom a klubom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, z ktorých aspoň jeden je členom SFZ,
2. uzatváraním zmluvy o transfere hráča medzi dvomi klubmi v rámci SFZ, ako aj v prípade transferu hráča z klubu, ktorý je členom SFZ, do klubu príslušného k inému národnému zväzu a naopak,1
3. poskytovaním konzultačných a poradenských služieb, ktorých následkom nemusí byť uzatvorenie, zmena alebo ukončenie zmlúv podľa písm. a) a b) tohto odseku.

Napriek skutočnosti, že platné predpisy používajú termín „sprostredkovateľ“, tento výraz nie je podľa nášho názoru terminologicky presný. Vychádza z prekladu anglického pojmu „intermediary“ používaného v predpisoch FIFA bez hlbšieho skúmania náplne činnosti sprostredkovateľa. Podľa názoru Ioannidisa, pojem "sprostredkovateľ" nevystihuje v plnej miere skutočnú prácu, ktorú vykonávajú mnohí odborníci v tejto oblasti.^[12] Úloha futbalového agenta je v modernej spoločnosti mnohostranná a nemôže sa obmedzovať len na rokovania vedúce k prestupu hráča medzi dvoma futbalovými klubmi. Uvedená konštatácia je pravdivá. Kariéra futbalového hráča by mohla byť komplikovaná bez služieb futbalového agenta. Vzťah medzi futbalovým agentom a hráčom sa častokrát nekončí umiestnením hráča do futbalového klubu. Je tu športová kariéra hráča, ktorú treba manažovať. Radiť hráčovi, aké kroky má urobiť alebo ako sa má správať v kritických situáciách a chrániť jeho záujmy počas trvania hráčskeho kontraktu vo futbalovom klube. V závislosti od popularity hráča je potrebné spravovať aj jeho osobnostné a marketingové práva, etc.^[13]

Je faktom, že náplň práce futbalového agenta je komplexnejšia než by sa mohla javiť na prvý pohľad. Dokazuje to jednak samotné znenie smernice SFZ. A preukazujú to aj dostupné štatistiky spracované na základe empirických dát mapujúcich druh a rozsah služieb poskytovaných futbalovými agentami v Európe.

Článok 2 ods. 1 písm. a) a b) smernice SFZ vymedzuje o činnosť futbalového agenta, ktorá sa týka komunikácie, negociácie a uzatvárania, či ukončovania zmlúv medzi hráčom a futbalovými klubmi. Podľa článku 2 ods. 1 písm. c) smernice SFZ však do portfólia činnosti futbalového agenta spadá pomerne široká škála konzultačných a poradenských služieb, ktoré sa môžu týkať služieb PR a marketingu, vrátane výkonu správy sociálnych sietí, dokonca aj služieb na ktoré už sprostredkovateľ vyžaduje osobitnú kvalifikáciu, napr. právne služby. Ale aj tento výpočet je len príkladný. Katalóg služieb, ktorý sprostredkovateľ hráčovi poskytuje, resp. zabezpečuje je oveľa širší. Pritom možno konštatovať, že rozsah týchto služieb postupom doby narastá, čo je vyvolané jednak dopytom po neustále sa zvyšujúcich kvalitatívnych nárokov na hráčov zo strany futbalových klubov a jednak samotnou konkurenciou medzi futbalovými agentami navzájom. Samotné vyhľadávanie príležitostí, resp. dojednanie obchodu spočívajúceho v transfere hráča z jedného futbalového klubu do iného (spojeného s inkasovaním provízie) je už len vrcholom ľadovca, ktorý dokáže verejnosť bežne vnímať. V skutočnosti nároky na činnosť futbalového agenta sú omnoho širšie.

Niektorí futbaloví agenti investujú nielen vlastný čas a úsilie, ale aj peniaze do plánovania kariéry svojich hráčskych klientov v ich mládežníckom veku. Agent vyhľadáva mladých hráčov, čo je obsahovou náplňou skautingu. Zväčša sa jedná o talentovaných jednotlivcov vo veku od 12 rokov; čo nevyhnutne predpokladá aj zapojenie zákonných zástupcov hráča (rodičov) do kontraktačného procesu, spojeného s poskytovaním služieb ktoré so sprostredkovaním súvisia. Sprostredkovateľ sa v mnohých prípadoch stavia do úlohy určitého mentora, ktorý mladistvého hráča vychováva. Sprostredkovateľ dnes v mnohých ohľadoch supluje činnosť, ktorú historicky plnili samotné futbalové kluby. Dnes, a máme na mysli predovšetkým situáciu v Slovenskej republike, je táto ponuka len veľmi limitovaná a obmedzuje sa výhradne na futbalové kluby s istým finančným zázemím, ktoré vďaka tomu dokážu prevádzkovať vlastné mládežnícke akadémie. Takýchto klubov je však v domácich súťažiach len veľmi málo (Slovan, Žilina, Dunajská Streda, Šamorín). V dnešnej dobe je to preto najmä o šikovnosti a schopnostiach agenta, ktorý hráča ako klienta profiluje. A to najmä tým, že zabezpečuje služby kondičných trénerov, fyzioterapeutov, či odborníkov na zdravú výživu a pod.. Po skautingu (ktorý je spojený s prvotným vyhliadnutím si hráča, a tiež s podstúpením prvotného obchodného rizika, že kvality takéhoto hráča sa v neskoršom období nerozvinú dostatočne, aby bol dotyčný hráč pre trh atraktívny), sú to práve tieto služby, ktoré sú v činnosti agenta dominantné. Pritom nejedná sa len o samotné vyhľadanie týchto odborníkov, ale aj o zakontrahovanie ich služieb a priebežné sledovanie kvality nimi poskytovaných služieb. Ďalej sem možno pripočítať kontrolu hráča ako jednotlivca (dodržiavanie životosprávy, výkony a progres v tréningovom procese, a pod.). Aktuálna situácia na trhu mladých hráčov je dnes fakticky taká, že hráč sa bez vyššie uvedeného, pomerne širokého, portfólia služieb nezaobíde. Hráč a ani jeho rodičia takéto portfólio služieb nie sú schopní sami zabezpečiť; preto na ich zabezpečenie sa využívajú služby futbalového agenta.

Hráčom sa niekedy poskytujú aj finančné služby, ako je bankovníctvo a riadenie peňažných tokov, investičné plánovanie a riadenie rizík. Existuje aj druh služieb, typicky pôjde o právne služby alebo služby daňového poradenstva, kde agent bude skutočne vystupovať iba v pozícií sprostredkovateľa. Dôvodom je skutočnosť, že vo väčšine prípadov futbalový agent ako podnikateľ nebude kumulatívne nositeľom osobitnej licencie a členstvom v záujmovej samospráve (typicky by sa jednalo o futbalového agenta, ktorý je zároveň advokátom a teda aj členom Slovenskej advokátskej komory), ktoré právne poriadky s výkonom uvedenej profesie spájajú. Avšak túto kumuláciu nemožno apriori vylúčiť, a preto nielenže sprostredkovateľ môže za uvedených okolností poskytovať napríklad hráčovi ako klientovi právne služby pri dojednávaní obsahu zmlúv medzi hráčom a futbalovým klubom, ale aj pri zastupovaní hráča v rámci sporovej agendy.  

Skutočnosť, že činnosť agentov sa neobmedzuje len na sprostredkovanie a negociáciu kontraktov, možno podporiť aj empiricky. Ako už bolo spomenuté, rôznorodé predchádzajúce pracovné skúsenosti umožňujú futbalovým agentom ponúkať viacero druhov služieb. Tie sú z ich pohľadu kľúčové, a to nielen pre diverzifikáciu zdrojov ich vlastných príjmov, ale najmä pre udržanie si hráčov ako lojálnych klientov z dlhodobého hľadiska. Výskumná štúdia z roku 2012^[14] uvádza sedem vybraných druhov služieb, ktoré boli identifikované ako kľúčové, a ku ktorých poskytovaniu sa futbaloví agenti bežne hlásili na svojich webových stránkach a prezentačných brožúrach. Štúdia poskytuje empirické dáta, aké percento spomedzi futbalových agentov poskytuje hráčom ako klientom daný typ služby: 

Okrem najbežnejšej služby týkajúcej sa vyjednávania hráčskych zmlúv takmer 2/3 hráčskych agentov asistujú hráčom aj pri marketingových a reklamných zmluvách. Z finančného hľadiska nadobudli v posledných rokoch väčší význam pre všetkých špičkových hráčov. Marketingové práva sa stali kľúčovým faktorom, o ktorom treba rokovať medzi klubmi a agentmi.^[15]

Úlohu zohrávajú aj ďalšie významní faktory akými sú dosiahnuté vzdelanie, jazykové znalosti a celkové poznanie futbalového ekosystému. Hoci sa podľa platnej regulácie na získanie registrácie žiadne osobitné vzdelanie nevyžaduje, podľa dostupných štatistík až 74 % spomedzi dotázaných futbalových agentov disponovala vysokoškolským vzdelaním. Úroveň vzdelania je doplnená o dobré jazykové znalosti. Na futbalovom transferovom trhu hráčov, ktorý je nadnárodný, je jazyková výbava futbalových agentov nevyhnutná. Angličtina je najpopulárnejším cudzím jazykom, po nej nasleduje francúzština, a v menšej miere potom španielčina. Pokiaľ ide o poznanie prostredia, viac ako polovica (54 %) dotázaných futbalových agentov sa vyjadrilo, že pred prácou agenta pracovali vo futbalovom priemysle. Celkovo 23 % agentov malo kariéru vo futbale ako hráči, približne 13 % pracovalo na pozícií klubových skautov, 7,5 % pracovalo ako futbalový manažér a 5,5 % bolo na pozícií športových riaditeľov.^[16]

A hoci oficiálne došlo k premenovaniu futbalových agentov na sprostredkovateľov, obsah právnych vzťahov sa nikdy neobmedzil len na sprostredkovateľskú činnosť, a fakticky vždy zostal rovnaký a zahŕňal v sebe celý komplex právnych vzťahov počnúc negociáciami a zastúpením, cez manažment hráčskej kariéry, mentorovanie, manažment osobnostných a marketingových práv, či poradenstvo a jeho zabezpečovanie v oblasti právnych služieb, daňového poradenstva, či investičných služieb. Preto termín „futbalový agent“ považujeme jednoznačne za vhodnejší a výstižnejší, než aktuálne oficiálne používaný termín „sprostredkovateľ“.

Pojem „futbalový agent“ taktiež lepšie zodpovedá skutočnému obsahu právnych vzťahov, ktoré na linke agent – hráč, agent – tréner, agent – klub existujú alebo môžu vznikať. Označenie „agent“ poukazuje tiež na prvok zastúpenia, a teda poukazuje na mandátnu zmluvu resp. inominátnu zmluvu, ktorá obsahuje tak prvky mandátnej zmluvy a sprostredkovateľskej zmluvy. Ako uvádza Gábriš najčastejšie sa zmluvy s agentami uzatvárajú ako nepomenované, inominátne kontrakty, a to so súhlasom oboch strán zásadne podľa ust. 269 ods. 2 OBZ.^[17] 

Ako sme to už čiastočne v texte naznačili, určitým špecifikom činnosti futbalového agenta je, že tento v praxi (najmä v prípadoch transferov hráčov alebo pri uzatváraní profesionálnych hráčskych zmlúv medzi hráčom a športovým klubom) častokrát zastupuje nielen samotného hráča (klienta), ale aj futbalový klub, s ktorým hráč (klient) transferový kontrakt uzatvára, a v niektorých prípadoch dokonca aj futbalový klub z ktorého daný hráč (klient) aktuálne prestupuje. Takáto triáda právnych vzťahov zastúpenia nie je v súčasnej praxi nijak ojedinelá. Uvedené platí tak pre domáce prostredie, ako aj zahraničie. S prvkom zastúpenia však úzko súvisí aj možný konflikt záujmov pri zastupovaní hráča futbalovým agentom.

Smernica SFZ ako interný predpis tento problém explicitne rieši. Hráč alebo klub sú pred angažovaním sprostredkovateľa povinní vykonať všetko, čo je od nich spravodlivé požadovať, aby zabránili konfliktu záujmov (článok 8 ods. 1). Prvou požiadavkou je, aby sa strany správali tak, že preventívnym spôsobom budú vzniku konfliktu záujmov predchádzať. V prípade ak už konflikt záujmov prítomný bude, potom Smernica SFZ predpisuje postup na jeho odstránenie (článok 8 ods. 2 a 3). V takom prípade sa vyžaduje, aby futbalový agent písomne informoval hráča aj futbalový klub o všetkých existujúcich alebo potencionálnych konfliktoch záujmov, v ktorých by mohol byť s inou zo strán zúčastnených v konkrétnej veci, v súvislosti s transakciou, zmluvou o zastupovaní alebo spoločnými záujmami. Situácia sa nebude považovať za konflikt záujmov, pokiaľ futbalový agent získal výslovný písomný súhlas všetkých zúčastnených strán, a to pred začatím príslušných rokovaní. Ďalšou podmienkou je, že okrem získaného písomného súhlasu musela byť zmluva o zastupovaní s hráčom a futbalovým klubom uzatvorená vopred, t.j. pred začatím príslušných rokovaní. Porušenie týchto ustanoví Smernice SFZ zakladá disciplinárne previnenie v zmysle interných noriem SFZ.

Existenciu konfliktu záujmov v prípade dojednávanej transakcie však treba vnímať aj z pohľadu súkromného práva, konkrétne ako problém konfliktu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. Podľa § 22 ods. 2 OZ: „Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.“ Cieľom tejto normy je ochrana záujmov zastúpeného. Pretože pokiaľ na strane zástupcu bude existovať konflikt záujmov, bude sporné, či zástupca za daných okolností konal v najlepšom záujme zastúpeného. Premietnuté do praxe, pokiaľ rovnaký futbalový agent bude napr. pri dojednávaní hráčskej zmluvy zastupovať aj hráča aj futbalový klub, potom nepochybne vznikne otázka, či daný agent uprednostní výšku provízie, ktorú môže z obchodu inkasovať, pretože z pohľadu hráča a rozvoja jeho ďalšej profesionálnej kariéry nemusí byť jeho umiestnenie v danom klube a v danom čase vôbec vhodné, vzhľadom na aktuálnu skladbu družstva, filozofie trénera a pod.

Vráťme sa ale späť k meritu veci. Súčasná doktrína takmer jednotne prijíma záver, podľa ktorého sú právne úkony zástupcu zaťažené konfliktom záujmov v rozpore s § 22 ods. 2 OZ postihnuté sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 39 OZ.^[18] V staršej československej literatúre je ale prezentovaný odchýlny názor, ktorý bezhraničnú aplikáciu absolútnej neplatnosti spochybňuje. Neplatnosť títo autori pripúšťajú; zdôrazňujú však princíp ochrany dobrej viery tretích strán a neplatnosť pripúšťajú, ak tretie osoby vedeli alebo aspoň mohli o strete záujmov vedieť (a nevedeli o ňom na základe vlastnej nedbanlivosti).^[19] Súčasný doktrinálny prístup treba jednoznačne odmietnuť; o to viac, že sa v danom prípade jedná o zastúpenie zmluvné.

Je potrebné využiť dostupnú judikatúru NS ČR, v zmysle ktorej len samotná existencia konfliktu záujmov nestačí pre vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu; konflikt záujmov musí reálne existovať (NS ČR sp. zn. 32 Cdo 679/2009 z 25.8.2009)^[20]. 

Jedným z uvažovaných riešení je nahradenie sankcie absolútnej neplatnosti právneho úkonu sankciou relatívnej neplatnosti, kedy by vadu zastúpenia v podobe konfliktu záujmov mohol zhojiť sám zastúpený, ktorý by sa rozhodol, či chce byť viazaný konaním zástupcu. Druhou rovinou problému je ochrana záujmov tretej dobromyseľnej strany, ktorá nemala vedomosť o konflikte záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. Problémom v našom uvažovanom prípade, že právne vzťahy zastúpenia sú viacstranné a zastúpenými sú tak hráč (klient) ako aj futbalový klub (klient).

Najrozumnejšie sa v tomto prípade javí konštrukt, ktorý poznajú aj Princípy európskeho zmluvného práva (PECL). Podľa článku 3:205 písm. a) a b) PECL: Zastúpený sa nemôže dovolať neplatnosti zmluvy, ak (a) súhlasil alebo nemohol nevedieť o takom konaní zástupcu, alebo (b) zástupca oznámil konflikt záujmov zastúpenému a ten v primeranom čase nenamietal.^[21] Pravidlá smernice SFZ v tomto ohľade fakticky kopírujú PECL, čo je rozhodne správny prístup, pričom rovnakého prístupu by sa mal držať aj zákonodarca v procese rekodifikácie súkromného práva.        

Nemáme vedomosť, že by sa v praxi vyskytovali prípady, kedy by sa niekto z aktérov (hráči alebo futbalové kluby) skutočne domáhal absolútnej neplatnosti uzatvorenej hráčskej zmluvy z dôvodu existencie konfliktu záujmov na strane futbalového agenta. Pri súčasnom platnom právnom stave ich však spoľahlivo vylúčiť nemožno.

2.        VÝVOJ REGULÁCIE FIFA TÝKAJÚCEJ SA FUTBALOVÉHO AGENTA

Regulácia FIFA týkajúca sa futbalových agentov má pomerne dlhú históriu a táto trvá už takmer 30 rokov. FIFA sa v minulosti niekoľkokrát pokúšala regulovať činnosť futbalových agentov.

Prvou zásadnou reguláciou v tejto oblasti predstavoval predpis s názvom „Players’ Agents Regulations“ z roku 1994. Táto regulácia priniesla prísne licenčné kritériá a zaťažila futbalové kluby a hráčov, aby zamestnávali len futbalových agentov s platnou licenciou. Podmienkou na vydanie licencie bol čistý register trestov a banková záruka vo výške 200.000 švajčiarskych frankov (vo forme kaucie).^[22]

V priebehu rokov sa uskutočnili ďalšie tri veľké revízie regulácie týkajúcej sa futbalových agentov (2006, 2008 a 2015), čo svedčí o zložitosti a rýchlosti, akou sa futbalový trh pohybuje. Nemožno povedať, že FIFA by pri tvorbe týchto predpisov bola úplne lakonická, ale posledná revízia z roku 2015 znamenala značný stupeň deregulácie v tomto segmente. Inak povedané, revízia z roku 2015 vniesla do systému absolútnu liberalizáciu pomerov. Tá bola natoľko robustná, že žiadna regulácia na úrovni FIFA tak fakticky neexistuje. Tento prístup sa v súčasnosti prehodnocuje. Samotná FIFA sa vyjadrila, že krok k zrušeniu futbalových agentov v roku 2015 bola chyba.

Na pôde FIFA tak prebiehajú diskusie smerom novej revízií postavenia futbalových agentov. Tieto diskusie sú pomerne náročné, o čom svedčí fakt, že tieto na pôde FIFA prebiehajú už minimálne od roku 2020, avšak táto téma nie je definitívne uzatvorená v podobe, že by dnes na úrovni FIFA existovala nová záväzná regulácia, ktorú majú jednotlivé národné futbalové zväzy implementovať a uviesť do života. Jedným z uvažovaných termínov, kedy do nová regulácia mohla vstúpiť do platnosti bol dátum 1.1.2022. Je zrejmé, že túto ambíciu sa tvorcom nového predpisu naplniť nepodarilo. Diskutované východiská však oproti terajšej regulácií predstavujú otočku o 180 stupňov, kde registračný princíp má nahradiť princíp licenčný. Striktne regulovanej výške dosahovanej provízie futbalového agenta.

Vývoj regulácie FIFA po roku 2001. Najprv boli agenti licencovaní priamo svetovým futbalovým riadiacim orgánom FIFA až do roku 2001. A hoci povinnosť futbalových agentov zložiť skúšku zostala v platnosti, FIFA zaviedla požiadavku bezúhonnosti, ktorú museli kandidáti preukázať. Po splnení takejto požiadavky národné futbalové zväzy vydávali licencie pre futbalových agentov, ktorí splnili kritériá. Uvedená revízia znamenala, že futbalovými agentami mohli byť len fyzické osoby (bezúhonnosť sa v tom období týkala len fyzických osôb) a licenciu namiesto FIFA začali vydávať príslušné futbalové asociácie krajiny, ktorej je žiadateľ štátnym príslušníkom. Od tohto obdobia sa datuje aj eufemizmus „agent FIFA“, ktorí používali niektorí futbaloví agenti aj naďalej, a niektorí ho ešte používajú aj dnes. Hoci nič také ako „agent FIFA“ od roku 2008 neexistuje. Používanie tohto termínu je zrejme snahou navodiť v rámci konkurenčného boja klamlivý dojem, že daný futbalový agent automaticky disponuje vyššími kvalitami služieb, nakoľko ho „certifikovala“ priamo nadnárodná a celosvetová organizácia FIFA.

Súčasne platná regulácia od roku 2015. V roku 2015 FIFA pristúpila k zrušeniu licenčného systému futbalových agentov, kvôli narastajúcemu množstvu nezrovnalostí v procese udeľovania licencií zo strany národných zväzov. Dovtedajšia prax jednotlivých národných zväzov bola poväčšine taká, že futbaloví agenti museli prejsť na úrovni národných futbalových zväzov pomerne náročnými skúškami a až po ich úspešnom absolvovaní mohli získať licenciu, ktorá ich oprávňovala vykonávať činnosť sprostredkovateľa vo futbale. Avšak až príliš často sa stávalo, že licencie boli futbalovým agentom vydávané na základe subjektívnych kritérií; a rozhodnutia o vydaní licencie bývali arbitrárne. Pôvodným úmyslom FIFA bolo, že dereguláciou systému úlohu regulátorov presunie na jednotlivé národné zväzy. Ako sme už vyššie uviedli, tieto v úlohe regulátorov fakticky zlyhali. Dokazovali to aj štatistiky, podľa ktorých len 25 – 30 % transakcií bolo v období rokov 2008 až 2015 uskutočnených prostredníctvom licencovaných futbalových agentov.  

Aj na základe týchto poznatkov pristúpila FIFA k celkovej deregulácií v oblasti postavenia futbalových agentov v záujme celkového zjednodušenia získaniu statusu sprostredkovateľa vo futbale. Počnúc prvým aprílom 2015 sa každý (fyzická ako aj právnická osoba) môže stať sprostredkovateľom na základe jednoduchej registrácie. FIFA úplne zrušila systém udeľovania licencií, tento nahradila súborom usmernení o tom, ako by „sprostredkovatelia“ mali konať, a delegovala možnosť ich interpretácie a vynucovania v prospech národných futbalových zväzov.

Návrhy pripravovanej revízie. Nová regulácia FIFA. Hoci sa FIFE nepodarilo novú reguláciu presadiť v plánovanom dátume 1. január 2022; rámec regulácie nebol definitívne zmietnutý zo stola a ďalej sa o jeho obsahu diskutuje. Na tomto mieste je potrebné si uvedomiť, akým veľkým celospoločenským fenoménom futbal je a tiež že FIFA je celosvetová organizácia, ktorá združuje národné futbalové federácie, asociácie a zväzy zo všetkých kontinentov sveta, kde sú zastúpené rôzne názorové spektrá ako aj záujmy. Je preto prirodzené, že žiadna regulácia sa v takomto prostredí nerodí ľahko. O to viac pokiaľ majú nové pravidlá sprísniť podmienky pre fungovanie agentov, ako aj zasiahnuť do výšky provízií a tieto limitovať.     

Navrhuje sa niekoľko dôležitých zmien vrátane:

1. opätovné zavedenie licenčného systému a požiadavka, aby agenti zložili skúšku ako predpoklad pre získanie licencie. Po získaní licencie musia agenti absolvovať ďalšie vzdelávanie, aby si licenciu udržali a platiť FIFE ročný poplatok;
2. aby agenti získali licenciu, budú existovať určité požiadavky na spôsobilosť, aby agenti, ktorí nie sú bezúhonní, alebo ktorí poskytli nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, nezískali licenciu na vykonávanie činnosti agenta;
3. právnici alebo rodinní príslušníci hráčov už nebudú oslobodení od získania licencie, ak chcú pôsobiť ako futbaloví agenti;
4. neplnoletého hráča môže agent osloviť alebo ho začať zastupovať len 6 mesiacov predtým, ako takýto hráč dosiahne spôsobilosť na uzatvorenie prvej profesionálnej zmluvy, a predtým musí agent absolvovať špecifický tréningový kurz;
5. hráči a futbalové kluby ako klienti budú môcť využívať služby výhradne od licencovaných agentov;
6. navrhuje sa ďalšie obmedzenie možných konfliktov záujmov, kedy by funkcionári futbalových klubov alebo národných zväzov nemohli vlastniť podiel v právnických osobách, ktoré pôsobia ako agenti;
7. navrhuje sa tiež obmedzenie viacnásobného zastúpenia a zavedenie stropu provízií pre agentov.

V súčasnosti môžu agenti (s výhradou určitých požiadaviek na riešenie konfliktu záujmov) konať za viacero strán aj v rámci jednej transakcie. FIFA navrhuje zakázať, aby mohli agenti konať za všetky tri strany v transakcii, napr. hráč, uvoľňujúci klub a angažujúci klub alebo pre hráča a uvoľňujúci klub v transakcii. Možnosť zastupovať hráča aj angažovaný klub v transakcii má zostať naďalej prípustné; bude ale regulované osobitnými požiadavkami. FIFA tiež navrhuje obmedziť provízie na 3% z hrubej odmeny hráča, ak agent zastupuje hráča alebo angažujúci klub, takže maximálna výška provízie, ktorú by agent mohol získať (pokiaľ by zastupoval obidve strany) by za týchto okolností bolo 6 % z hrubej odmeny hráča. V súčasnosti sa štandardná výška provízia pohybuje na úrovni, 5%, niekedy až 10% z hrubej odmeny hráča. Zavedenie uvažovaného horného stropu na provízie tak predstavuje významnú zmenu oproti doterajšiemu stavu. Navyše informácie o agentmi inkasovaných províziách plánuje FIFA zverejňovať ako voľne dostupné informácie.
Uvidíme v akej finálnej podobe a kedy sa FIFE podarí novú revíziu pravidiel presadiť.

POUŽITÉ PRAMENE

1. ČORBA, J.: Obchodnoprávne a súťažnoprávne aspekty športu. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Košice. 2012. s. 202, ISBN: 978-80-7097-994-5
2. FEKETE, I. Občiansky zákonník. 1. Veľký komentár, Bratislava : Eurokódex. 2011. ISBN: 978-80-89447-50-3
3. GÁBRIŠ, T., GREGUŠ, J.: Práva a povinnosti v profesionánom športe. Praha: Leges. 2021. 263 s.
4. JURČOVÁ, M. a kol.: Zastúpenie v súkromnom práve. Praha : C. H. Beck, 2012, 272 s.
5. MAREK, K.: Smluvní obchodní právo. Kontrakty. Brno: Masarykova univerzita, 2006, s. 311, ISBN:978-80-210-4619-1
6. SUCHOŽA, J. a kol.: Obchodný zákonník a súvisiace predpisy. Komentár. Bratislava: Eurounion, 2007, s. 856
7. internetový zdroj: IOANNIDIS, G.: Football intermediaries and self-regulation: the need for greater transparency through disciplinary law, sanctioning and qualifying criteria. In International Sports Law Journal 19. 2019. 154 – 170 s. [online]. [citované 3.12.2022] Dostupné na internete: https://link.springer.com/content/pdf/10.1007/s40318-019-00159-2.pdf   https://doi.org/10.1007/s40318-019-00159-2
8. internetový zdroj: POLI, R., ROSSI, G.: Football Agents in the biggest five European football markets. An Empirical Rresearch Report. 2012. s. 56 [online]. [citované 3.12.2022] Dostupné na internete: https://football-observatory.com/IMG/pdf/report_agents_2012-2.pdf
9. internetový zdroj: LAMBREGTS, M.: 2015 How to become a football players agent/intermediary. [online]. [citované 3.12.2022] Dostupné na internete: https://www.theplayersagent.com/knowledgecenter/article/how_to_become_a_players_agent#
10. smernica SFZ o činnosti sprostredkovateľov schválená na zasadnutí výkonného výboru SFZ dňa 07.04.2015 v znení zmien a doplnení (schválených výkonným výborom SFZ dňa 1. mája 2018)
11. Players’ Agent Regulations (2008) FIFA
12. Players’ Agent Regulations (2015) FIFA
13. Principles of European Contract Law - PECL