J. Závery
84. Dôvod pre nezávislosť sudcov je jasný. Rozdelenie moci a právo na spravodlivý proces sú bez sudcovskej nezávislosti nemysliteľné. Pri prokurátoroch to nie je až také jednoznačné najmä z dôvodu rozmanitých systémov počnúc nezávislosťou až po plnú integráciu do výkonnej moci.
85. Z pohľadu diverzity sa správa o prokurátoroch zameriava na garancie pre prokuratúru na zabránenie vonkajším tlakom. Najmä ak ide o podriadenie prokuratúry výkonnej moci, sú takéto garancie potrebné za účelom ochrany pred politickým vplyvom. Jednou z často používaných garancií je zriadenie nezávislej rady prokurátorov alebo rady prokuratúry, ktorá sa bude zaoberať vymenovaním, postupom a disciplinárnymi opatreniami.
86. Nezávislosť prokurátorov nemá tú istú povahu ako nezávislosť sudcov. Hoci všeobecnou tendenciou je zabezpečiť pre prokuratúru viac nezávislosti, neexistuje spoločný štandard, ktorý by si to vyžadoval. Nezávislosť alebo autonómia nie sú samy osebe účelom a musia byť opodstatnené v každom prípade s odvolaním sa na účel, ktorý sa má dosiahnuť.
87. Za účelom poskytnutia garancií nezasahovania Benátska komisia odporúča:
1. V procese menovania generálneho prokurátora by bolo vhodné vziať do úvahy rady od relevantných osôb ako napr. zástupcov právnickej obce (vrátane prokurátorov) a občianskej spoločnosti.
2. V tých krajinách, kde je generálny prokurátor volený parlamentom, by bolo možné znížiť riziko politizácie procesu jeho vymenovania tým, že by voľbu pripravil parlamentný výbor.
3. Použitie kvalifikovanej väčšiny pre voľbu generálneho prokurátora by mohlo byť chápané ako mechanizmus na podporu širokého konsenzu pri takýchto menovaniach.
4. Generálny prokurátor by mal byť vymenovaný bez časového obmedzenia alebo na relatívne dlhé obdobie bez možnosti opätovne sa uchádzať o funkciu na konci funkčného obdobia. Trvanie jeho funkčného obdobia by sa nemalo presne zhodovať s obdobím, na aké bol zvolený parlament.
5. Ak sa dopredu urobí nejaká dohoda týkajúca sa budúceho zamestnania generálneho prokurátora (napr. ako sudcu) po uplynutí jeho funkčného obdobia, bolo by potrebné tieto veci vyjasniť ešte pred jeho vymenovaním do funkcie. Na druhej strane by ale nemal existovať všeobecný zákaz týkajúci sa možnosti generálneho prokurátora uchádzať sa o ďalšie verejné funkcie počas svojho funkčného obdobia alebo po jeho uplynutí.
6. Dôvody pre odvolanie generálneho prokurátora musia byť ustanovené zákonom a osobitný orgán by mal poskytnúť stanovisko, či existujú dostatočné dôvody na jeho odvolanie.
7. Generálny prokurátor by mal mať možnosť na spravodlivé vypočutie v konaní o jeho odvolaní, a to aj pred parlamentom.
8. Zodpovednosť generálneho prokurátora parlamentu v jednotlivých prípadoch trestného stíhania alebo nezačatia trestného stíhania by mala byť vylúčená. Rozhodnutie, či začať trestné stíhanie alebo nie, by malo byť na prokuratúre samotnej, a nie na orgánoch výkonnej alebo zákonodarnej moci. Avšak vytváranie prokurátorskej politiky sa zdá byť záležitosťou, kde môže mať rozhodujúce postavenie zákonodarný zbor a ministerstvo spravodlivosti alebo vláda.
9. Parlament by si mohol od generálneho prokurátora vyžiadať predloženie verejnej správy, ktorá by slúžila ako nástroj zodpovednosti. Generálny prokurátor by mal v správe uviesť prehľadný výpočet toho, ako boli implementované pokyny, ktoré dostal od exekutívy.
10. Najväčší problém týkajúci sa zodpovednosti (alebo skôr nedostatku zodpovednosti) vznikne, keď sa prokurátor rozhodne, že nezačne trestné stíhanie. Ak neexistuje opravný prostriedok, napr. pre jednotlivcov ako obete trestných činov, je tu veľké riziko, že vznikne nedostatok zodpovednosti.
11. Za účelom prípravy vymenovania kvalifikovaných prokurátorov (okrem generálneho prokurátora) by bol užitočný prínos expertov.
12. Prokurátori (okrem generálneho prokurátora) by mali byť vymenovaní až do ich odchodu do dôchodku.
13. V disciplinárnych prípadoch by mal mať dotknutý prokurátor právo byť vypočutý.
14. Prokurátor by mal mať možnosť odvolať sa na súde voči disciplinárnym postihom.
15. Záruka poskytnutá v Odporúčaní 2000 (19) voči údajne nezákonným pokynom nie je vhodná a mala by byť širšie rozpracovaná, pretože nezabraňuje vydaniu nezákonných pokynov. Každý pokyn, ktorý by mal zvrátiť stanovisko prokurátora na nižšom stupni, by mal byť odôvodnený a v prípade tvrdenia, že pokyn je nezákonný, by mal súd alebo nezávislý orgán ako rada prokuratúry rozhodnúť o zákonnosti pokynu. 16. Hrozba preradenia prokurátora môže byť použitá ako nástroj nátlaku na prokurátora alebo „neposlušný“ prokurátor môže byť odvolaný z chúlostivého prípadu. Malo by byť možné odvolať sa na nezávislom orgáne ako napr. rade prokuratúry alebo podobnom orgáne.
17. Prokurátori by nemali požívať všeobecnú imunitu.
18. Prokurátor nemôže vykonávať inú štátnu funkciu alebo zastávať štátny úrad, ktoré by boli považované za nevhodné aj pre sudcov. Prokurátori by sa mali vyhýbať činnosti, ktorá by mohla byť v rozpore s princípom nestrannosti.
19. Tam, kde existuje rada prokuratúry, mala by byť zložená z prokurátorov všetkých stupňov, ale aj z právnikov a akademikov. Ak sú členovia takejto rady volení parlamentom, malo by ísť o parlamentnú väčšinu.
20. Ak sú sudcovské rady a rady prokuratúry samostatné orgány, je potrebné zabezpečiť, aby sudcovia a prokurátori nemohli vzájomne ovplyvňovať svoje vymenovania a disciplinárne konania.
21. Odmeňovanie prokurátorov v súlade so závažnosťou vykonávaných úloh je nevyhnutné pre efektívne a spravodlivé trestné súdnictvo.
22. Špecializovaný orgán, ako napr. rada prokuratúry, by mohol zohrávať významnú rolu pri definovaní školiacich programov.
23. Činnosť prokurátorov, ktorá sa dotýka ľudských práv, ako pátranie alebo väzba by mala ostať pod kontrolou sudcov.
24. Zdá sa, že v niektorých krajinách vedie „tendencia podporovať prokurátorov” ku kvázi automatickému schváleniu všetkých požiadaviek prokurátorov. To je nebezpečné nielen pre ľudské práva dotknutých osôb, ale aj pre nezávislosť súdnictva ako celku.
25. Prokuratúra by sa mala predovšetkým zamerať na oblasť trestného práva.
