Pri akceptovaní všetkých východísk právnej a vedeckej športovo teoretickej spisby
by sme problematiku diváckeho násilia a neviazanosti divákov na športovom podujatí chceli doplniť svojou vlastnou víziou efektívneho predchádzania, riešenia a jeho budúceho zamedzenia, ako aj sledovania výkonu trestov a postihnutí vinných osôb. Úvodom, pre ozrejmenie si pojmového aparátu pertraktovanej témy uveďme, že pojem divácke násilie sa síce laickej ale aj odbornej verejnosti javí ako jasný, no jeho obsahová náplň je o to komplikovanejšia. Tento pojem je dokonca použitý/uvedený iba v jedinom právnom dokumente publikovanom v Zbierke zákonov SR a to v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci v boji proti trestnej činnosti, pri ochrane verejného poriadku a pri ochrane štátnej hranice z 27.1.2004 (publ. pod č. 35/2005 Z.z.), kde v článku 2 písm. t) sú uvedené "
prejavy diváckeho násilia" ako jedna z oblastí spolupráce, na ktoré sa táto dvojstranná medzinárodná zmluva vzťahuje
[1].
Divácke násilie je definované v podmienkach Slovenskej republiky v nariadení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky uverejneného v čiastke č.45/2004 Vestníka MV SR. Definícia, ku ktorej máme čiastočnú logickú výhradu znie:
- „Diváckym násilím sa rozumejú hromadné fyzické agresívne aktivity v súvislosti so spoločenským podujatím, ktoré spôsobujú fyzickú ujmu na zdraví, škodu na majetku alebo narušujú verejný poriadok“
Bolo by možno na mieste, aby sa táto definícia netýkala iba hromadných fyzických útokov, keďže diváckeho násilia sa logicky môže dopúšťať aj osoba ako individualita, jedinec bez nutnej spolupráce iných fyzických osôb.
Je treba povedať, že tak ako tvrdia aj iní autori, vzniku diváckeho násilia napomáhajú často sporo hmotne vybavené fanúšikovské sektory, práve v ktorých sa toto divácke násilie koná a vidí najčastejšie. Socializácia tohto priestoru a jej kvalitatívne hodnotnejšie vybavenie sa síce v podmienkach Slovenskej republiky javí ako zbytočným hádzaním hrachu na stenu, avšak pri zavedení primárnych zákonných opatrení pre efektívne vyvodzovanie právnej zodpovednosti voči osobám divácke násilie konajúcim sa toto opatrenie javí ako vhodný „socializačno – psychologický“ sekundárne pristupujúci moment snahy o vytlačenie diváckeho násilia nielen zo slovenských športových podujatí. Potešujúcou je správa, že napríklad Slovenský futbalový zväz pripravuje v rokoch 2011 a 2012 projekt rekonštrukcie práve týchto sektorov hostí na všetkých ligových štadiónoch.
Čo je účelom problematiky snahy o zamedzenie diváckeho násilia či iných diváckych výtržností na športových podujatiach najlepšie vystihuje myšlienka hovoriaca o snahe a postupe verejných orgánov v týchto veciach a to tak, aby proces, v rámci ktorého sa z agresívneho diváka stane právoplatne postihnutý priestupca alebo odsúdený páchateľ so „zákazom vstupu na verejné podujatie“ bol čo najkratší a aby bol efektívne zabezpečený výkon a kontrola tohto rozhodnutia[2].
Aktuálny skutkový stav diváckeho násilia:
Každému problematike znalému, ale aj neznalému športovému priaznivcovi by malo byť viac ako jasné, že skutková podstata množiny skutočností tvoriacich tento problém vyzerá v súčasnosti nasledovne:
Tento stav je de facto v čoraz viac „kultivujúcom“ sa športovom prostredí nechcený, zlý a nevyhovujúci. Výtržnosti športových „chuligánov“ zachádzajú častokrát až do takej neúnosnej miery, že zásahy Policajného zboru získavajú (a musia, pozn. aut.) charakter policajnej brutality. Práve pod prizmou toho by sme mali vyvinúť snahu hľadať možné východiská riešení, ktoré poskytujú podklad pre vyriešenie tohto problému ako celku ale hlavne pod prizmou naplnenie dôležitej myšlienky, hovoriacej o ochrane „slušného diváka“, jeho pocitu zo sledovania športového zápasu a celkovej kultúre sledovania, za ktoré si platí.
Reálny pohľad na anglické, španielske, portugalské, talianske či iné futbalové zázemie, ktoré v počte rádovo nad 50 000 fanúšikov sedí a kultúrne povzbudzuje svoj tím je podmienkam Slovenskej republiky prirodzene vzdialený nielen počtom, ale aj samotnou kultúrou fandenia, či stavom a kvalitou povzbudzovania. Invektívy, osobné urážky či vyhrážky športovcom sú každodennou praxou slovenských štadiónov a je dosť možné, že všetky snahy o skultúrnenie podmienok pre fanúšikov budú neustále zlyhávať práve na „kultúrnom, hodnotovom či sociologickom“ aspekte slovenského fanúšika. S týmto faktom však nič neurobíme, je odzrkadlením celospoločenskej úrovne dnes existujúceho spoločenského zriadenia ale na druhej strane všetky snahy o vytlačenie negatívnych stránok povzbudzovania treba všetkými desiatimi privítať a zatlieskať im.
Ideálny stav vzťahovej systematiky predchádzaniu diváckeho násilia:
V tomto príspevku sa snažíme poskytnúť skutkové riešenie diváckeho násilia a neviazanosti, ktoré dnes existuje vo forme opísanej vyššie. V nami ponímanej uspokojivej systematike riešenia ho charakterizujú nasledovné oporné body:
Osobnostný aparát riešenia:
Takto vymedzené skutkovo - technické riešenie problému samozrejme vyžaduje požiadavku prítomnosti kamerového systému prítomného na športoviskách naprieč celým územím Slovenskej republiky. Finančne náročná požiadavka, no kým sa tak nestane, kultúrne povzbudzujúcich fanúšikoch v sektoroch „fans“ budeme pravdepodobne vídavať iba na obrazovkách televízorov. Nami vymedzené skutkové riešenie problému diváckeho násilia súčasne vyjadruje požiadavku na nasledujúci, podľa nášho názoru nenáročný osobnostný aparát:
Takto by podľa nášho názoru mala vyzerať množina vzťahov realizujúcich sa pri skutočnosti zvanej vyriešenie diváckeho násilia. Poskytnuté prepojené systémové, osobnostné a procesné vzťahy by mu zamedzovali, a dovolíme si tvrdiť, dialo by sa tak bez narušenie komfortu slušného diváka, čo je prirodzene snahou číslo jeden. Pripusťme a kriticky podotknime, že ak do sektoru fanúšikov domácich alebo hostí vkročí a zakročí súbor tažkoodetých príslušníkov policajného zboru, je to predstavenie častokrát „pútavejšie“ ako samotný priebeh športového zápolenia, čo v konečnom dôsledku odpútava „slušného diváka“ od kultúrneho a tak chceného sledovania športového zápolenia. Poďme ale na podrobnejšie rozobratie si nami poskytnutého riešenia.
Rozbor navrhnutého riešenia diváckeho násilia a neviazanosti divákov:
Skutočnosťou, že športové podujatia prvej, a v dvoch prípadoch aj druhej slovenskej futbalovej ligy sú monitorované kamerovým systémom je skutočnosť, ktorá možnosti zamedzenia a v budúcnosti odstránenia diváckeho násilia a neviazanosti nahráva do karát. Súhlasíme s názorom prezentovaným na inom mieste, že najlepšie výsledky je možné dosiahnuť, ak je kontrola kamerových systémov zverená polícii alebo profesionálne vyškoleným pracovníkom pod dohľadom polície[10]. Je to skutočnosť síce pravdivá, no v podmienkach Slovenskej republiky pravdepodobne finančne priveľmi nákladná. Ak by mal kamerový systém na každom športovom podujatí obhospodarovať a jeho činnosť zabezpečovať príslušník policajného zboru, platcovia daní by určite nadšení neboli. Nie je však problémom, aby ako nevyhnutný personálny aparát klubu cestou samotných licenčných podmienok účasti v súťaži bol ustanovený jeden „profesionálne a odborne vyškolený pracovník kamerového systému“, ktorý by mal za úlohu v prípade potreby vyhotovovať vizuálny alebo audio - vizuálny záznam konania fanúšika páchajúceho divácke násilie či iné výtržnosti.
Spomenuté materializovanie formou dokumentácie prostredníctvom kamerového systému by sa udialo osobou snímača po upozornení na previnilca, ktoré by formou telefonickej komunikácie bolo adresované „sledovateľom“ osobe snímača a to vo chvíli, kedy by „pozorovateľ“ previnilca v predmetnej časti hľadiska poskytnutého fanúšikom alebo iného priestoru individualizoval, alebo v situácii (v súlade s našou pozn.pod.čirou č.7), ak by ho spozoroval snímač sám. Skutkový stav založený na skutočnostiach individualizácia vinníka pozorovateľom – dokumentácia jeho protiprávneho správania snímačom veľmi efektívne vytvára podklady pre potrestanie previnilca. Máme za to, že takéto riešenie zatláča do úzadia inak vytvorené systémy sledovania rizikových častí hľadiska obsahovo tvorené množstvom personálneho a technického aparátu. Myslíme si, že jedna, nanajvýš dve osoby „pozorovateľov“ postavených pred daným sektorom priamo na hracej ploche tvárou k sektoru[11] dokážu mať absolútny prehľad o osobách, ktoré prejavujú svojim konaním prípadné protiprávne, násilné či výtržné konanie. Takýto pracovník do niekoľkých sekúnd „skutkovou identifikáciou“[12] vie informovať „snímača“ o potrebe zdokumentovania protiprávneho konania toho ktorého fanúšika, ktorý tak následne formou identifikácie jeho protiprávneho konania prostredníctvom kamerového systému a jeho vizuálneho alebo audio - vizuálneho zachytenia učiní[13].
Takto identifikovaný previnilec je osobou, za ktorou vyrazí na mieste prizvaný príslušník policajného zboru a to za účelom jeho identifikácie čo do rozsahu potrebného pre jeho následné trestnoprávne, priestupkovoprávne, občianskoprávne alebo iné postihnutie, ako aj pre zaradenie do evidencie „čierneho zoznamu divákov“ (o tomto zozname pojednávame v ďalšej časti práce). Po tejto bude spomenutý fanúšik príslušníkom policajného zboru zo štadióna vyvedený. Ak je takýchto výtržníkov viac, identifikácia a ich následné vykázanie by prebiehalo postupnou formou[14], pričom v extrémnom prípade by tieto osoby mohli byť odvádzané rovno na výsluch či iný procesný úkon na to ktoré policajné oddelenie, a to či už individuálne, alebo skupinovo.
Proces jeho potrestania vyčerpávajúco prebrali, zhodnotili, kvalitatívne vylepšili iní autori zaoberajúci sa touto problematikou, preto odkazujeme na ich prezentácie riešenia[15]. Vyjadrujeme snáď len požiadavku, že proces potrestania takéhoto fanúšika by mal disponovať vlastnosťami rýchly a efektívny, nakoľko ďalšie športové podujatie sa koná v častých prípadoch už po niekoľkých dňoch[16]. Obdoba super rýchleho procesu ako ho poznáme z iných procesov pri kvalitatívne odlišných protiprávnych konaniach je pravdepodobne najlepším riešením uvedenej situácie či už bude osobou trestajúcou konanie fanúšika obec, súd alebo iný orgán. Samozrejme, tento proces potrestania musí dopĺňať komunikácia medzi orgánom vinníka trestajúcim a športovými klubmi, prípadne plošne národným športovým zväzom. Takto potrestané osoby by sa dostávali na už skôr spomenuté „čierne zoznamy diváckych výtržníkov“ automaticky, ktoré by viedli športové kluby ako jednotlivé celky, alebo športové zväzy ako národné orgány toho ktorého športového hnutia. Osoba umiestnená na tomto zozname by v ňom bola evidovaná po celú dobu svojho potrestania, ako aj istý čas po skončení potrestania (navrhujeme polovicu z potrestania). Význam evidencie aj po vypršaní uloženého trestu je v tom, že ak by sa v tomto čase „po“ uplynutí trestu osoba dopustila opätovného výtržníctva či iných protiprávnych konaní na športových podujatiach, za ktoré bude opäť právoplatne potrestaná, navrhujeme ako subsidiárny trest doživotný zákaz vstupu na akékoľvek športové podujatia[17].
Zamedzenie ďalšieho prístupu – finančná pokuta ako všeliek
Najdôležitejším v celom probléme diváckeho násilia je prirodzene zamedzenie prístupu potrestaného diváka na ďalšie športové podujatia. Na tomto mieste spomíname úvahy ako napríklad nevyhnutná identifikácia všetkých fanúšikov prostredníctvom ID kariet[18], skenovanie tváre a podobne, ktoré však nielen v podmienkach Slovenskej republiky hovoria o ich extrémnej finančnej náročnosti, pričom daňový platca by týmto dostal pod pás druhú ranu.
Máme však opäť za to, že najefektívnejší spôsob zamedzenia prístupu „potrestaného“ diváka je možnosť finančne ho sankcionovať za dokázané porušenie zákazu vstupu na športové podujatia pod prizmou jeho predošlej výtržnej alebo inej protiprávnej činnosti, za ktorú je právoplatne potrestaný. Ak by pokuta za takého porušenie nadobúdala exemplárne rozmery, zatlačili by sme do úzadia akékoľvek snahy previnilej osoby o snahu dostať sa na športové podujatie aj napriek uloženému zákazu. Výšku tejto sankcie nevyslovujeme, no vyjadrujeme požiadavku, že sankcia v podmienkach Slovenskej republiky v hodnote viac ako 10.000,- € by robila dodržiavanie uloženého zákazu viac menej rehoľným pravidlom, ako jeho porušovaním. V neposlednom rade by robila všetky finančne náročné mechanizmy technického zabezpečovania dohľadu, osobného zabezpečovania dohľadu, či probačného dohľadu tak, ako to je v susednej Českej republike nadbytočnými.
Exemplárna finančná sankcia podľa nášho názoru jednoznačne odstraňuje a robí tak jednoduchou formou zbytočnú problematickosť, zložitosť a finančnú náročnosť sledovania výkonu trestu.
Záver:
Poskytnutá systematika vyriešenia a odstránenia diváckeho násilia mala za cieľ priniesť možno niektoré inovatívne názorové platformy pre všetkých, ktorí sa touto problematikou odborne, vedecky a právne zaoberajú. Prirodzene, že nejde o absolutizované tvrdenia, veľa z nich môže byť vyvrátených logickými argumentmi založenými na praktických skúsenostiach. Máme však za to, že nenáročný osobnostný aparát potrebný na jej realizáciu a dá sa povedať, že aj jej finančná nenáročnosť z nej robia efektívny prvok odstránenia a eliminácie tak ad hoc, ako aj ex post už vzniknutého diváckeho násilia a diváckych výtržností na slovenských hokejových, futbalových alebo iných štadiónoch. Tak, ako sme písali v skoršej časti textu, chovanie slovenských fanúšikov je čiastočným obrazom sociologického, mentálneho, hodnotového a kultúrneho stavu spoločnosti v ktorej žijeme, a jej negatívnym stránkach pravdepodobne nedokáže zabrániť žiaden „kultúrny stav“ ochraňujúci či už právny alebo technický systém.
Tak, ako sme v tomto príspevku spomínali športové podujatia, tak nie je vylúčené, že sa divácke násilie môže preniesť aj na iné kultúrne akcie ako napríklad koncerty, hudobné festivaly či iné kultúrne akcie, a preto sa stotožňujeme s tvrdeniami iných autorov, že komplexná úprava športového násilia by mala byť doplnená aj úpravou pre spomenuté kultúrne akcie, a to novelizáciou zákona SNR č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach. Bolo by to logickým legislatívnym doplnením riešenia predmetného problému, ktorý každej či už športovej alebo kultúrnej akcii uberá na jej kvalite, dojme, pocitu a celkovej popularite.
Záverom vyslovme prianie či požiadavku, že viac ako päťdesiattisícové návštevy kultúrne povzbudzujúcich športových fanúšikov nebudú len utopistickou predstavou športovo – právnej verejnosti, a že sa športové podujatia prebiehajúce naprieč celou Slovenskou republikou postupným vývojom posunú na kvalitatívne vyššiu úroveň. Nech sa tak stane pod prizmou vyššej intelektuálnej úrovne správania sa, účasti a fandenia samotných športových fanúšikov, avšak nesmieme zabúdať na to, že práve kvôli jej absencii vznikol aj tento príspevok.
