1. Rozhodcovské konanie
Dňa 22.08.2014 Národnej rade Slovenskej republiky doručený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Predmetným zákonom dochádza k podstatnej novelizácii predovšetkým zákona č. 244/2002 Z. z. Prvou zásadnou zmenou je vyčlenenie tzv. spotrebiteľských sporov z pôsobnosti zákona č. 244/2002 Z. z. Nejde však o úplné vylúčenie spotrebiteľských sporov z právomoci rozhodcovských súdov. S cieľom posilňovania pozície spotrebiteľa v právnych vzťahoch a za účelom posilnenia jeho ochrany aj s ohľadom na rozhodovaciu prax v spotrebiteľských veciach, budú tieto spory podliehať prísnejšej úprave osobitného zákona upravujúceho rozhodcovské konanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zároveň dôjde k rozšíreniu tzv. objektívnej spôsobilosti na rozhodcovské konanie, t. j. k rozšíreniu okruhu vecí, ktoré bude možné prejednať v rozhodcovskom konaní, a to konkrétne o spory, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, dôjde teda k rozšíreniu príslušnosti rozhodcovských súdov na prejednanie určovacích žalôb. Je teda evidentné, že pokiaľ ide o zákon č. 244/2002 Z. z., na jednej strane dôjde k zúženiu samotnej arbitrality sporov o spotrebiteľské spory, na strane druhej však táto, bude rozšírená o určovacie žaloby. Arbitralitou sporu v rozhodcovskom konaní rozumieme okruh právnych vzťahov vyňatých z právomoci všeobecných súdov, ktoré sú oprávnené prejednávať a rozhodovať rozhodcovské súdy ako inštitúcie súkromného práva, resp. rozhodcovia ako fyzické osoby zapísané v zozname rozhodcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti.
Zmeny sa dočkala aj forma rozhodcovskej zmluvy, keď došlo explicitným zakotvením k rozšíreniu obsahu pojmu „písomná forma rozhodcovskej zmluvy“. Písomnou formou sa bude rozumieť aj rozhodcovská doložka obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácií strán, či uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu, a osoby, ktorá právny úkon urobila. Za platne uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu sa bude považovať aj jej uzatvorenie prostredníctvom odkazu v zmluve alebo v písomnej komunikácii, na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú zmluvu. V dôsledku uvedeného tak dôjde nie len k podstatnému rozšíreniu možností zmluvných strán v súvislosti s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, ale aj k prelomeniu rozhodovacej praxe súdov, na základe ktorej bola rozhodcovská zmluva, odkazujúca na Všeobecné obchodné podmienky zmluvných strán, neplatným právnym úkonom, keď konštatovali, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v §4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola...[1]
Ďalšou z podstatných zmien, ktoré novela zákona prináša je založenie príslušnosti súdu v dôsledku nečinnosti jednej zo zmluvných strán, a to v dôsledku navrhovaného ustanovenia, v zmysle ktorého sa rozhodcovská zmluva považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. Nie je tak vylúčené ani konanie a rozhodnutie rozhodcovského súdu, či následný výkon takéhoto rozhodnutie bez faktickej existencie rozhodcovskej zmluvy, napr. aj v dôsledku nečinnosti žalovaného.
Výrazná zmena sa týka aj samotných stálych rozhodcovských súdov. Zatiaľ čo v súčasnosti môže zriadiť rozhodcovský súd prakticky akákoľvek právnická osoba, po novelizácii bude takáto možnosť podstatne obmedzená. Počíta sa totiž, že právo zriadiť stály rozhodcovský súd bude patriť výlučne záujmovému združeniu právnických osôb, národnému športovému zväzu, Slovenskému olympijskému výboru a komore zriadenej zákonom. Aj keď v dôsledku možnosti zriadiť stály rozhodcovský súd aj záujmovým združením právnických osôb nedôjde vo vzťahu k právnickým osobám k úplnému odňatiu práva zriadenia takejto inštitúcie. Stále rozhodcovské súdy zriadené pred 01.01.2015 budú povinné prispôsobiť sa novej úprave, a teda, do šiestich mesiacov od účinnosti novely, bude vytvorenie záujmového združenia s inou právnickou osobou. V opačnom prípade dôjde k zrušeniu stáleho rozhodcovského súdu.
2. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie
Ako je uvedené vyššie, z doterajšej úpravy rozhodcovského konania bola vyňatá oblasť sporov v spotrebiteľských veciach, ktorá bude podľa novej právnej úpravy prejednávaná a rozhodovaná v tzv. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, upravenom samostatným zákonom.
Spôsobilosť sporu byť predmetom spotrebiteľského rozhodcovského konania je vymedzená jednak pozitívne: V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spotrebiteľské spory[2], ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ, ako aj negatívne: V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu alebo súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním.
Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní predstavuje lex specialis k zákonu č. 244/2002 Z. z. ako lex generalis, a je vývojom dlhodobého trendu posilňovania ochrany spotrebiteľa v právnych vzťahoch, pričom reflektuje aj judikatúru súdov v tzv. spotrebiteľských veciach. Predkladaný návrh zákona obsahuje v súlade s uvedeným, prísnejšiu úpravu rozhodcovského konania, a to vo všetkých jeho štádiách. Už samotná rozhodcovská zmluva, ako základný predpoklad rozhodcovského konania, musí byť pod sankciou absolútnej neplatnosti samostatným právnym úkonom oddeleným od spotrebiteľskej zmluvy, pričom takáto spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať iné ustanovenia ako tie, ktoré súvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Popri náležitostiach klasickej, „nespotrebiteľskej“ rozhodcovskej zmluvy, musí spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahovať napr. aj webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, obsahujúcu rokovací poriadok predmetného súdu. Podstatnou zmenou pokiaľ ide o rozhodcovskú spotrebiteľskú zmluvu je nemožnosť zmluvných strán rozhodnúť o osobe rozhodcu, v dôsledku čoho je tak vylúčená ad hoc arbitráž a spor strán je možné prejednať výlučne pred stálym rozhodcovským súdom. V dôsledku navrhovaných zmien by už rozhodcovská zmluva odnímajúca spotrebiteľovi možnosť riešiť spor v konaní pred všeobecnými súdmi nemala byť absolútne neplatným právnym úkonom, avšak takáto zmluva nebude obmedzovať právo spotrebiteľa, riešiť spor pred všeobecným súdom, aj v prípade, ak takáto možnosť v rozhodcovskej zmluve výslovne zahrnutá nebude.
Ako je vyššie uvedené, navrhovaný zákon nezakotvuje prísnejšie podmienky iba pre rozhodcovskú zmluvu, ale prakticky pre každú fázu rozhodcovského konania. Prísnejšie podmienky sa týkajú aj rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, ktorý budú po novom zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory.
