Vážené dámy, vážení páni, vážení priatelia športu,
to, že tu dnes spolu sedíme a diskutujeme o športe znamená, že šport má v živote nás všetkých veľmi dôležité miesto. V dnešnom silne komerčnom svete zameranom často na materiálne hodnoty každodenne okolo nás prebieha súťaž a konkurencia ponúk a možností, projektov, vízií, ambícií a cieľov. Ide o množstvo ľudských záujmových aktivít zameraných často na deti a mládež s využitím rôznych reklamných, marketingových, psychologických, podprahových metód pôsobenia.
Tieto aktivity sa snažia vyvolať v človeku určitú emóciu, časom môžu prerásť do životného štýlu, pasie, či závislosti. Je potrebné zabojovať o pozornosť a záujem detí, mládeže ale aj dospelých. Pozitívna myšlienka by mala oslovovať - jednotlivcov, skupiny či celú spoločnosť. Mala by byť tým elementom v spoločnosti, ktorý je vzorom, ktorý je ideou dokonalosti. O takúto priazeň súťaží aj šport.
Túto súťaž aktivít musíme akceptovať, hoci vieme, že rozdiely v ich užitočnosti sú často priepastné a pre nás je šport v rebríčku aktivít niečo úplne “extra”, mnohokrát najpodstatnejšia zložka a súčasť našej existencie.
Takáto súťaž je v dnešnom systéme fungovania ľudskej spoločnosti úplne legitímna a je len na nás, aby sme ponuku športu ako celku zatraktívnili, vytvorili priaznivcov športu všeobecne, vytvorili vzory. Vzory správania, riadenia, správy a existencie. Šport na to bezpochyby má potenciál. Je potrebné vytvárať širokú ponuku športových aktivít. Výber športovej aktivity a jej vykonávanie nie je len o behaní, plávaní, či zápasení - ide o životný štýl, ide o pocit spolupatričnosti ku komunite. Bezpochyby, práve v tom sa prejavuje sociálny aspekt športovania. Preto je potrebné nielen samotný športový výkon, ale aj všetky procesy v športe ako autonómnej oblasti ľudského záujmu zatraktívniť, a čo je podstatné - na základe prínosov športu pre celú spoločnosť dosiahnuť súhlas/mandát od občanov, rodičov, športovcov a ich volených zástupcov, aby sme šport v záujme podpory jeho rozšírenia aj efektívne a s patričným “výtlakom” voči rôznym iným, menej prospešným aktivitám privilegovali (vytvorením verejných politík, projektov a programov).
Pre nás, čo tu sedíme, by bolo asi nadbytočné opakovať argumenty o prospešnosti športu pre človeka ako jedinca, i pre ľudskú spoločnosť. Táto mnohostranná prospešnosť robí šport významne odlišnou aktivitou od iných ľudských záujmových aktivít, čo sa premietlo aj do čl. 165 ods. 1 Lisabonskej zmluvy, v ktorom sa potvrdzuje osobitná povaha športu. Na základe uvedeného sa môže zohľadniť špecifická štruktúra športu, špecifiká jeho riadenia, správy, charakteristické črty súťaží, môže sa samostatne a špecificky vyvíjať zákonodarstvo upravujúce oblasť športu, ako aj jednotlivé autonómne - športové predpisy. Môže sa naplno prejaviť jeho spoločenská, kultúrna, zdravotná, výchovná, ako aj vzdelávaciu úloha.
Čo však považujeme za potrebné pripomenúť a vyzdvihnúť, sú základné atribúty športu ako fair play a dodržiavanie pravidiel, s čím sa - najmä - športujúce deti a mládež stretnú vo svojom živote oveľa skôr, ako so zákonmi, zákonnými príkazmi, dovoleniami či zákazmi.
V tomto smere je systém fungovania športu dosť podobný ako je systém fungovania spoločnosti vo forme štátu, ktorý má morálne pravidlá (v športe fair play) a všeobecne záväzný právny poriadok (v športe sú to športové predpisy a pravidlá - tzv. “lex sportiva”).
Dodržiavanie pravidiel a ochrana integrity (férového súťaženia) je v športe absolútnou prioritou, ktorá sa v športovej praxi vynucuje veľmi efektívne zákazom súťaženia či vykonávania inej športovej činnosti. Rozhodca na športovisku, disciplinárny alebo iný orgán rozhodne a hriešnik sa v drvivej väčšine prípadov podriadi ich rozhodnutiu. Ak nie, prichádza ďalšia sankcia až po tú najzásadnejšiu - možný zákaz vykonávania športovej činnosti.
Sporov v športe je pomerne málo v porovnaní s ostatným zvyškom spoločnosti. Všetci chcú v prvom rade súťažiť. Nové pravidlá skôr, ako sa dajú do ostrej praxe, sú často vopred testované na pilotných projektoch, vyhodnocované odborníkmi, a po testovaní sa ešte pružne modifikujú.
Naša skúsenosť z fungovania športu potvrdzuje, že v športe je základný poriadok (drobné nedostatky sa vyskytnú) a nasledovaniahodná je vysoká úroveň vynútiteľnosti dodržiavania športových pravidiel a predpisov vďaka činnosti rozhodcov a disciplinárnych orgánov, ktoré majú stabilnú rozhodovaciu prax. Aktivita týchto orgánov je aktivitou, ktorá musí byť vykonávaná v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Prirodzene, kvalita týchto procesov je zodpovednosťou každého jedného zväzu a jeho vrcholných predstaviteľov. Musíme však lakonicky skonštatovať, že táto úroveň je dnes - rozdielna.
Záujem dodržiavať zákon však nemôže byť variabilnou vlastnosťou, musí byť celospoločenský a jeho prípadná absencia musí byť orgánmi štátu postihovaná. Inak sa oblasť športu nestane vzorom, lídrom a nebude vzbudzovať dôveru - detí, rodičov či sponzorov. Tí, ktorí konajú v súlade so zákonom by mali požívať rešpekt, úctu, a mali by mať postavenie a prirodzenú autoritu lídrov.
Rovnako tak by sa malo poukazovať ale aj na tých, ktorí v súlade so zákonmi nekonajú, ale uprednostňujú špekulatívne spôsoby, a vytvárajú tak neželané - negatívne vzory.
Ako je to dnes však v štátnej legislatíve?
Namiesto pilotných projektov a adaptívneho prispôsobovania noriem máme pomerne zložitý legislatívny systém prípravy návrhou zákona, verejného pripomienkového konania, prerokovania návrhu zákona vo vláde a poradných orgánoch vlády, tri čítania v NR SR a nakoniec schválené znenie zákona musia podpísať traja najvyšší ústavní činitelia. Následne sa takýto zákon publikuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Počas tohto procesu dôjde k mnohým zásahom do pôvodných konceptov navrhovaných nových pravidiel. Niekedy sú tieto zásahy pozitívne na vecnom odbornom základe, no často sú aj politické bez vyriešenia všetkých vecných súvislostí,.
Po tomto procese máme v rukách účinný zákon Slovenskej republiky, ktorý bol v rovine teórie a logiky síce otestovaný v legislatívnom procese, avšak v praxi neodskúšaný. Ide o súpis nových pravidiel - práv a povinností, podľa ktorého má - a musí - spoločnosť fungovať od prvého dňa účinností jednotlivých pravidiel.
Ak sa v nejakej oblasti robí reforma, je to veľká výzva i zásah do každodenného života tejto oblasti. Preto je pozoruhodné, keď návrh takejto zmeny schváli a akceptuje celé politické spektrum v parlamente, ale - čo je podstatné - i podstatná väčšina športového spektra zastúpeného kolektívnymi i individuálnymi športmi. Tými, ktorí chcú zmenu v športe a veria v novú cestu budovania športu podľa nových pravidiel.
Právny poriadok Slovenskej republiky predstavujú pravidlá fungovania právneho štátu, ktorý občanom Slovenska i ostatným ľuďom združujúcim sa na suverénnom území Slovenskej republiky poskytuje. Je to pevný základ i garancie pre plné využívanie základných ľudských práv a slobôd na úrovni moderného demokratického systému. Dodržiavanie a súvisiace vynucovanie dodržiavania zákonov je základom pre zachovanie fungovania právneho štátu i jeho autority a tým aj plného využívania základných ľudských práv a slobôd na Slovensku.
Kto nectí a nedodržiava zákony Slovenskej republiky, popiera základný princíp právneho štátu ako formy politického usporiadania a fungovania komunity ľudí na vymedzenom území, spochybňuje jeho základy, čím ohrozuje aj autoritu právneho štátu, ktorý predstavuje garanciu využívania základných ľudských práv a slobôd na Slovensku. Týmto prístupom však charakterizuje aj sám seba, vymedzuje a odčleňuje sa voči ostatným členom spoločenstva - a bolo by správne, keby aj spoločenstvo takéhoto “outsidera” nepriamo zo svojho zdravého jadra - vytláčalo na okraj záujmu, rešpektu, a úcty.
Ktorý zákon je dosť dobrý a má sa dodržiavať a ktorý zákon je zlý a nemusí sa preto dodržiavať, hoci je platný a účinný?
V právnom štáte takáto otázka nesmie byť pripustená!
Zákon riadne schválený demokraticky zvoleným zastupiteľským zborom občanov Slovenska (poslancami Národnej rady SR), podpísaný prezidentom a riadne publikovaný v zbierke zákonov je zákonom Slovenskej republiky, (a nie zákonom politickej strany, záujmovej skupiny či pracovnej skupiny) je súčasťou záväzných pravidiel právneho poriadku Slovenskej republiky ako právneho štátu, podľa ktorého je povinný sa správať každý človek, zdržujúci sa na území Slovenska. Je odkazom, je dedičstvom nás všetkých. Nami Slovákmi prijatý zákon podľa našich legislatívnych pravidiel nás definuje - historicky, znalostne, odborne.
Ak sa dôsledným dodržiavaním zákona v praxi identifikujú právne vzťahy alebo súvislosti, ktoré je potrebné upraviť alebo upraviť v ktoromkoľvek zákone inak, je legitímne otvoriť o tom vecnú diskusiu a navrhnúť legislatívnu zmenu zákona. Kým sa tak však nestane, sme všetci povinní dodržiavať zákon v záujme ochrany právneho štátu ako systému garantujúceho využívanie základných ľudských práv a slobôd Slovákov. V záujme ochrany nášho spoločného života, kvality našich spoločných vzťahov a bytia.
Na záver uvedieme pár vážnych myšlienok, ktoré je jednoduché napísať či povedať, ale je veľkou výzvou podľa nich aj dlhodobo žiť. Ak by sa stali východiskom každej činnosti, diskusie či spolupráce (nielen) v športe, veľa vecí by išlo rýchlejšie smerom k rozumnému a hodnotovo správnemu usporiadaniu veci.
“Tvorba vyvážených pravidiel, ich poznanie, vysvetľovanie, dôsledné dodržiavanie a vynucovanie je dobrou cestou pre dosiahnutie dlhodobo udržateľného rozvoja a stability nielen právnych, ale i medziľudských vzťahov a synergickú tvorbu hodnôt ... (nielen) v športe.”
"Kľúčom k progresu je človek, a nie nové pravidlá, ktoré sú len impulzom k zmene prístupu. Na začiatku (pri tvorbe pravidla) i na konci každého pravidla (pri jeho realizácii v praxi) je človek. Ten človek môže byť skôr pozitívny, zodpovedný a ochotný hľadať spôsob ako dôsledne naplniť literu zákona či športového pravidla … alebo to môže byť človek negativisticky naladený, neochotný, egocentrický bez schopnosti komunikovať, či dokonca deštrukčne zmýšľajúci, ktorý si nájde spôsob “ako” i dôvod “prečo” bude pravidlá spochybňovať alebo ignorovať”.
A ČO VY?
AKÝ ČLOVEK JE VÁM BLIŽŠIE?
(Peter Sepeši, Jaroslav Čollák a UčPS tím)
