Stav, keď štatutár zväzu je zároveň štatutárom obchodnej spoločnosti, v ktorej má zväz 100% podiel a je zrejmé, že obchodná spoločnosť dodáva tovary a služby zväzu, nie je konfliktom záujmov, nakoľko záujmy zväzu a o.s. sú spoločné. Cieľom a úlohou o.s. je vykonávať činnosti na podporu príslušného športu. Zväz má 100% kontrolu nad o.s. - jej konaním a hospodárskymi výsledkami. Výročná správa takejto o.s., ktorej obsahom je aj ročná účtovná závierka /§ 9 ods. 5 písm c) Zákona o športe/ je súčasťou výročnej správy národného športového zväzu, ktorá sa prerokúva pred najvyšším orgánom zväzu, zverejňuje a ukladá v registri účtovných závierok.
Podľa § 9 ods. 6 Zákon o športe
"(4) Ak športová organizácia podľa odseku 4 je zakladateľom alebo spoločníkom obchodnej spoločnosti a má podiel na obchodnej spoločnosti alebo akcie obchodnej spoločnosti, výročná správa športovej organizácie obsahuje aj údaje podľa odseku 5 o tejto obchodnej spoločnosti."
Podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, čl. 3 ods. 4 "Rozpor záujmov na účely tohto zákona je skutočnosť, keď verejný funkcionár pri výkone svojej funkcie uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom." Ide síce len o definíciu na účely tohto ústavného zákona, ale vzhľadom na neexistenciu definície konfliktu záujmov v zákone o športe, je možné vychádzať analogicky z tejto definície.
Verejný záujem v športe je definovaný v § 2 ZoŠ takto: "Verejným záujmom v športe je podpora a rozvoj športu mládeže, zabezpečenie prípravy a účasti športovej reprezentácie Slovenskej republiky (ďalej len „športová reprezentácia“) na významnej súťaži, ochrana integrity športu a podpora zdravého spôsobu života obyvateľstva.".
Z hľadiska výkladu, či ide o situáciu uvedenú v § 67 ods. 3 písm. e) je potrebné rozlišovať konflikt záujmov a nezlučiteľnosť výkonu funkcie.
V § 20 ods. 1 sa uvádza:
"(1) Národný športový zväz upravuje konflikt záujmov tak, aby bola zabezpečená nezlučiteľnosť výkonu funkcie v
a) kontrolnom orgáne s výkonom funkcie vo výkonnom orgáne, disciplinárnom orgáne, orgáne na riešenie sporov alebo v licenčnom orgáne,
b) štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne národného športového zväzu alebo jeho člena s výkonom funkcie v štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne dodávateľa tovarov alebo služieb pre národný športový zväz alebo jeho člena.".
Z uvedeného predvetia vyplýva, že najprv je potrebné skúmať, či existuje konflikt záujmov, ak áno, tak je potrebné, aby bola v druhom kroku zabezpečená nezlučiteľnosť výkonu funkcie, v tomto prípade v štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne národného športového zväzu alebo jeho člena s výkonom funkcie v štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne dodávateľa tovarov alebo služieb pre národný športový zväz alebo jeho člena.
Ak za konflikt záujmov považujeme analogicky v zmysle definície z ústavného zákona 357/2004 skutočnosť, keď verejný funkcionár pri výkone svojej funkcie uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom, tak je potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či môže byť záujem 100% dcérskej spoločnosti NŠZ považovaný za osobný záujem funkcionára NŠZ, najmä z hľadiska skutočnosti, že podľa § 18 ods. 3 ZoŠ "Národný športový zväz môže použiť zisk obchodnej spoločnosti podľa odsekov 1 a 2 alebo podiel na zisku obchodnej spoločnosti podľa odsekov 1 a 2 len na plnenie úloh podľa § 16 ods. 1 písm. d) až f) a ods. 2 písm. l).".
Z hľadiska uvedeného sa domnievame, že v prípade, ak je rovnaká osoba v štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne národného športového zväzu alebo jeho člena a v štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne svojej 100% dcérskej spoločnosti, ktorá je dodávateľom tovarov alebo služieb pre národný športový zväz alebo jeho člena, nedochádza ku konfliktu záujmov, keďže nemôže nastať situácia, že by v prípade 100% dcérskej spoločnosti NŠZ išlo o osobný záujem, ktorý by bol uprednostnený pred verejným záujmom z dôvodu, že zisk tejto obchodnej spoločnosti môže NŠZ použiť len na plnenie úloh, ktoré sú verejným záujmom v športe. Preto nie je potrebné zabezpečiť nezlučiteľnosť výkonu funkcie takejto osoby.
Ešte na postup, keby štát použil § 67 ods. 3 písm. e) a NŠZ by stratil spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov by sa možno dali použiť tieto judikáty, aj keď sa týkajú pracovného práva, ale je to celkom všeobecné a podľa mňa výstižné:
judikáty Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 5 Cdo 255/2008, 2M Cdo 2/2010, a pod., podľa ktorých „Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na to, že objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovanému právnou normou. Ak však účastník právneho vzťahu síce formálne koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie je totiž realizované nie za účelom dosiahnutia výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len za tým účelom, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom. Preto je potrebné považovať takýto výkon práva, aj keď je formálne v súlade so zákonom, za výkon práva len zdanlivý. Účelom takéhoto konania nie je totiž výkon práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu.“.
http://www.supcourt.gov.sk/data/att/8696_subor.pdf
http://www.nssr.gov.sk/data/att/3869_subor.pdf