Návrhu zákona všeobecne - (O)
Na úvod považujeme za potrebné uviesť, že Učená právnická spoločnosť neparticipovala na príprave návrhu novely zákona o športe. Na tom nič nemení ani fakt, že niektorí jej sympatizanti, spolupracovníci, bývalí členovia UčPS alebo aj aktuálni členovia UčPS pôsobia v rôznych verejných funkciách v oblasti športu, prípadne ako poradcovia poslancov Národnej rady SR či splnomocnenca vlády SR pre šport.
Návrh novely zákona o športe vypracovala pracovná skupina ministerstva školstva, vedy výskumu a športu, v ktorej experti nominovaní za UčPS neboli.
V rámci IX. ročníka konferencie Šport a právo 2021 v Poprade vytvorila UčPS v programe priestor na prezentovanie riešení pripravovaného návrhu novely zákona o športe. Nakoniec však legislatívny materiál prezentovaný ministerstvom nebol a teda nebol ani podrobený širšej odbornej verejnej diskusii. Ministerstvo zverejnilo návrh novely pre všetkých, vrátane expertov UčPS, až v medzirezortnom pripomienkovom konaní. To je východisko, ktore treba vziať ako fakt a rešpektovať ho, hoci by sme si vedeli predstaviť iný podstatne participatívnejší proces prípravy návrhu novely zákona o športe (taký ako bol uplatnený v roku 2015).
To však už nezmeníme, preto sa zameriame na to, čo zmeniť ešte vieme.
Napriek uvedenému veríme, že cieľom návrhu zákona je zlepšenie regulácie v oblasti športu, preto pristúpime k pripomienkového konania maximálne vecne a konštruktívne.
Každá celospoločenská diskusia o športe je dôležitá pre pripomenutie a zvýraznenie postavenia a úlohy športu v modernej občianskej spoločnosti.
Preto chceme ponúknuť zástupcom štátu naše poznatky a skúsenosti, názory a argumenty expertov UčPS. Zároveň opäť ponúkame priestor na pripravovanom X. ročníku konferencie Šport a právo 2022, ktorý sa bude konať 13.- 14. októbra 2022.
Ak dospeje predkladateľ návrhu zákona na základe zaslaných pripomienok v rámci MPK k záveru, že niektoré témy je ešte potrebné podrobiť celospoločenskej odbornej diskusii, veľmi by sme to privítali a aktívne by sme sa do nej aj zapojili.
Niektoré navrhované zmeny sa javia ako veľmi potrebné a vhodné. Tie by mali byť identifikované a schválené v rámci prebiehajúceho legislatívneho procesu. Viaceré návrhy zmien sú zásadné až kontroverzné (úprava súťaží v e-športoch, vypustenie športu pre všetkých z predmetu úpravy ZoŠ, vypustenie úpravy talentovaných športovcov, vrátane povinných telovýchovných prehliadok a niektoré ďalšie), preto si podľa názoru UčPS a jej spolupracujúcich expertov vyžadujú informovanie a uzrozumenie širokej športovej obce i slovenskej spoločnosti o tom, ako a s akým cieľom sa majú meniť verejné politiky v oblasti športu a v čom treba vidieť prínos navrhovaných zmien.
V návrhu zákona sme identifikovali okrem iných najmä tieto návrhy úprav, ktoré považujeme za veľmi prínosné:
1. Zefektívnenie a zjednodušenie procesov pri jednotlivých úkonoch súvisiacich s výkonom podnikania športových odborníkov
2. Spresnenie pravidiel pre zisťovanie počtu aktívnych športovcov
3. Úprava pravidiel športu zdravotne znevýhodnených
4. Zahrnutie športov futbal a hokej do „vzorca“ na výpočet príspevku uznanému športu
5. Zvýšenie podielu rozdeľovanie podľa vzorca na 82% a účelové viazanie až 96,5 % prostriedkov MŠVVaŠ SR určených na šport (na štátne politiky v oblasti športu ostáva 3,5 %)
6. Centralizácia výdavkov štátneho rozpočtu na šport (okrem financovania rezortných športových stredísk) cez MŠVVaŠ SR a IS športu
7. Rozšírenie pôsobnosti Antidopingovej agentúry SR
8. Vyčlenenie 2% prostriedkov pre školský šport
Naopak považujeme za potrebné podrobiť hlbšej odbornej diskusii tieto témy:
1. zúženie predmetu úpravy ZoŠ na súťažný šport a školský šport
2. vypustenie nástrojov na uskutočňovanie štátnych politík v oblasti športu pre všetkých bez odôvodnenia a bez systémovej alternatívy
3. zahrnutie súťaži v e-športoch medzi súťaže tradičných športov
4. zmena pojmológie ZoŠ bez dostatočného zdôvodnenia vypustenia pojmov resp. zavádzania nových pojmov
5. zásadná zmena obsahu pojmu "športová činnosť", ktorá môže mať negatívny dopad na množstvo osôb pôsobiacich v riadení a správe športu, ktorým statusoch zákony pripúšťajú príjem zo športovej činnosti
6. Opustenie východiska, že IS športu má byť centrálny uzol a nástroj financovania a kontroly uskutočňovania verejných politík v oblasti športu s ponukou služieb pre malé športové zväzy
7. Opustenie sui generis zamestnaneckého vzťahu pri profesionálnych športovcoch a nahradenie statusom SZČO
8. Vypustenie talentovaného športovca a vrcholového športovca zo ZoŠ
9. Zúženie zákonnej povinnosti telovýchovných prehliadok len na reprezentantov
10. Nahradenie spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov sankciami, resp. pozastavením financovania pri porušení akejkoľvek zákonnej povinnosti NŠZ
Navrhujem na záver uviesť tieto konkrétne pripomienky uplatnené v minulosti:
1. Doplnenie verejného záujmu v športe zdravotne znevýhodnených
2. Zavedenie superodpočtu v zákone o dani z príjmov.
K čl. I bod 2 (§ 4 ods. 2) - (Z)
Novela zákona ustanovuje, že profesionálny športovec už nebude mať postavenie zamestnanca, hoci na vzťah zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (ktorá, bola do tzv. Tittel - Jančulovskej novely Zákona o športe rýdzo zamestnanecká) aplikuje ustanovenia Zákonníka práce (Na prekážky na strane športovca vo vykonávaní športu sa primerane vzťahujú § 141 ods. 1, § 141a a § 144 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Na prekážky na strane športovej organizácie vo vykonávaní športu sa primerane vzťahujú § 142 a § 144 ods. 3 Zákonníka práce), pritom ustanovuje, že vzťah z tejto zmluvy je "osobitným", ale nie pracovnoprávnym, iným obdobným pracovným ani obchodnoprávnym vzťahom.
Zákonodarca teda predkladanou novelou zákona o športe hovorí, akým vzťahom tento vzťah nie je, ale neustanovuje, akým vzťahom je, a uspokojuje sa vágnym pojmom a vymedzením "osobitný".
Okrem uvedeného, návrh novely zákona o športe pri delení športovcov hovorí o tom, že profesionálny športovec vykonáva šport ako zárobkovú činnosť, a tým sa športovci delia na profesionálnych a amatérskych, avšak, na inom mieste hovorí aj o tom, že ako zárobkovú činnosť šport môže vykonávať aj amatér.
Definovanie profesionálneho športovca hraničným určovateľom “prevažná časť príjmu športovca” je vágnym legislatívnym pojmom, ktorý prinesie do zmluvného systému športu chaos, pretože to, či je športovec profesionál alebo amatér nebude možné určiť pri podpise zmluvy, ale až po čase výkonu športovej činnosti v časovom momente možnosti preukázania, či športovec vynaložil prevažnú časť príjmov na šport, alebo nie. Ide o zásah do systematiky už dnes nesprávne nastaveného systému zmluvných vzťahov v športe, kedy zákon o športe dnes ustanovuje ústavnoprávne rozpornú konštatáciu o charaktere výkonu športovej činnosti profesionálneho športovca (ustanovenie § 46 ods. 10 dnes účinného ZoŠ: "Zmluvný vzťah športovca a športovej organizácie založený inou zmluvou, ak športovec vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to aj spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, sa považuje za obchodnoprávny vzťah.Zmluvný vzťah športovca a športovej organizácie založený inou zmluvou, ak športovec vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to aj spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, sa považuje za obchodnoprávny vzťah"). Zákonodarca nielenže neodstraňuje uvedené zmätočné legislatívne uchopenie profesionálneho športovca, ale prichádza s priamou negáciou závislej činnosti v športe, a ustanovuje, že profesionálnym športovcom berie zamestnanecký status. Ide o zásadný zásah do práv a právom chránených záujmov športovcov, kedy samotná Ústava (čl. 36) týmto garantuje práva zamestnanca v prípade, ak osoba vykonáva závislú činnosť v zmysle Zákonníka práce (ustanovenie § 1 ods. 2: “Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.”). V európskej únii je takmer väčšinovo, a to aj na vedeckej či odbornej úrovni uzavreté, že činnosť profesionálnych športovcov spĺňa znaky závislej práce, pričom tento záver nie je rešpektovaný len v niektorých krajínách, medzi ktoré sa dnes novelou zákona zaraďuje aj Slovenská republika. V tomto smere je navrhovaná novela zákona o športe v rozpore s legislatívou Európskej únie.
Ďalším lapsusom novely zákona v tomto rozsahu je, že táto že profesionálny športovec vykonáva šport ako zárobkovú činnosť, čo robí “zárobkovú činnosť” definičným kritériom profesionálneho športovca, ale novela zároveň pripúšťa, že ako zárobkovú činnosť vykonáva (môže vykonávať) šport aj amatérsky športovec (ustanovenie § 4 ods. 4 písm. a)).
K čl. I bodu 3 a 5 (§ 5 ods. 1, § 5 ods. 3, § 6 ods. 1 písm. c) a d), § 41 ods. 2, § 44 ods. 4, § 53 ods. 2 až 4 a § 54 ods. 1, 2 a 4 ) - (Z)
Nepovažujeme za dôvodné vypustenie pojmu „športový zväz“ zo zákona o športe, nakoľko športovým zväzom je okrem regionálnych, oblastných a krajských zväzov aj taký zväz s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý ešte nezískal prívlastok „národný“, resp. ho stratil. Obdobne ako „športová organizácia“ a „národná športová organizácia“. Nie sú nám známe dôvody z aplikačnej praxe, ktoré by si vyžadovali navrhované riešenie, resp. nevidíme jeho vecný prínos. Zákonodarca týmto zásahom vymaže právne uchopenie športových zväzov, ktorých sú na Slovensku stovky, pričom zasiahne aj do priamej definície “športovej organizácie”, ktorá ako pojem pri priajtí zákona o športe v roku 2016 unifikovala všetky druhy právnických osôb v športe. Stabilita zavedenej právnej úpravy má svoju hodnotu.
K čl. I. bodu 91 (§ 52 ods. 5) - (O)
V rozsahu riešenia sporov v športe návrh novely zákona o športe ustanovuje, že ak národný športový zväz nemá zriadený orgán podľa ustanovenia § 52 ZoŠ a nasl. (teda orgán na riešenie sporov), môže tento zväz v zakladajúcom dokumente ustanoviť, že spory medzi jeho členmi rieši iný orgán - orgán iného zväzu. Zároveň ale návrh novely zabúda na to, že iná časť zákona ustanovuje (i) povinnosť zriaďovať orgány tak, aby orgán na riešenie sporov existoval (ustanovenie § 19 ods. 1 písm. g) ZoŠ), a keď neexistuje, (ii) zákon o športe trestá a postihuje neexistenciu tohto orgánu stratou spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov (ustanovenie § 66 ods.3 písm. a) ZoŠ v spojení s ustanovením § 19 ods. 1 písm. g) ZoŠ.).
Ide o absolútne nelogické, neudržateľné, a do subjektívnych práv členov národných športových zväzov zasahujúce riešenie. Táto časť návrhu novely je okrem uvedeného v absolútnom rozpore so základnými princípmi združovacieho práva. Ak sa niekto stane členom národného športového zväzu, a to pre potreby registračného vzťahu a tým pádom pre potreby vykonávania športu (bez registrácie v národnom športovom zväze fyzická osoba nevie vykonávať na území Slovenskej republiky organizovaný šport), národný športový zväz nemôže v zakladajúcom dokumente odkázať riešenie sporov medzi svojimi členmi na orgán iného národného - alebo iného športového zväzu či športovej organizácie, pretože je to v rozpore so zákazom združovania. Člen zväzu sa môže podriadiť pod iný orgán v zmluvnom podklade na základe slobodnej vôle, ale táto doložka právomoci nemôže byť podmienená ako súčasť členského vzťahu s národným športovým zväzom. Upozorňovali na to rešpektovaní autori vo viacerých čiastkových výstupoch už v skorších publikáciách (Procesnoprávne súvislosti modelov unifikovaného alternatívneho riešenia sporov v športe / Jaroslav Čollák . In: Magister Officiorum : Odborný časopis Učenej právnickej spoločnosti. - ISSN 1338-5569. - Roč. 3, č. 2 (2019), s. 77-84.), či v samostatných konferenčných výstupoch dodnes dostupných online (ako vystúpenie v rámci konferencie Šport a právo 2016: Riešenie sporov v športe a limity združovacieho práva), ale aj v našich posledných monografických výstupoch (Decízne systémy. Vzťahy súdnych a alternatívnych foriem prejednania a rozhodnutia sporov / Jaroslav Čollák ; recenzenti Peter Vojčík, Marek Števček, Ján Svák. - 1. vyd. - Praha : C.H. Beck, 2022. - 484 s. - ISBN 9788074008641.).
Ak by predpisy národného športového zväzu odkázali riešenie sporu medzi svojimi členmi na riešenie sporu iným zväzom a jeho orgánom, odkazovalo by sa tým na činnosť orgánov iného zväzu. Okrem uvedeného, právomoc tohto iného orgánu iného zväzu nemá žiadnym spôsobom pokrytú právomoc nad členmi iného zväzu - a samozrejme, vice versa, túto právomoc mu nemôžu založiť zakladajúce dokumenty (napr. stanovy) iného zväzu. Uvedené potvrdzuje aj explicitne ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o združovaní občanov: (Nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti. Zo združenia môže každý slobodne vystúpiť).
