Podstata pravidla uvedeného v § 20 ods. 1 Zákona o športe spočíva v tom, že vo VV by nemal byť človek, ktorý priamo rozhoduje o tom, či jeho firma (v ktorej je štatutárom alebo členom výkonného orgánu) bude dodávať tovar (napr. športovú výstroj, kancelárske potreby) alebo služby (ubytovanie, letenky) zväzu.
Prácu trénera pre zväz by som nekvalifikoval ako dodávanie tovaru alebo služieb zväzu, pretože činnosť trénera, rozhdocu, delegáta je v zmysle zákona o športe potrebné vnímať ako vykonávanie originálnej športovej činnosti, nie ako dodávanie tovaru alebo služby pre zväz, aj keď to vykazuje takéto znaky. V tomto smere bude rozhodujúci názor členskej základne (najvyššieho orgánu zväzu), či bude považovať za vhodné/prospešné, ak by napr. reprezentačný tréner, rozhodca alebo delegát zväzu boli členmi VV.
Na prípady možného konfliktu záujmov, keď sa členom VV stane člen Zväzu (športovec, tréner, rozhodca, delegát a pod.), ktorý vykonáva vo Zväze športovú činnosť, sa vzťahuje ustanovenie § 20 ods. 2 Zákona o športe, ktorý znie:
(2) Ak v konkrétnej veci existuje alebo hrozí konflikt záujmov člena orgánu národného športového zväzu alebo jeho člena, tento člen sa nesmie zúčastniť na jej prerokovaní a rozhodovaní. Ak je pochybnosť o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov, rozhoduje predsedajúci orgánu, o člena ktorého ide; ak ide o predsedajúceho, o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov rozhodujú ostatní členovia príslušného orgánu tajným hlasovaním.
Ak by teda napr. reprezentačný alebo iný tréner bol členom VV, nemohol by byť prítomný na rokovaní a hlasovať o otázkach, ktoré priamo súvisia s jeho záujmami, kde by sa dostal do konfliktu záujmov, t. j. na rokovaní a rozhodovaní o tom, čo súvisí s jeho zmluvou, jeho platom, hodnotením plnenia jeho zmluvy alebo jej ukončením/predĺžením a pod., ak by bol takýto bod predmetom rokovania VV.