Na základe poslaneckého pozmeňujúceho návrhu prišlo k zmenám v § 142 odsek 1, § 149 odsek 2, ktoré súvisia s úplne novým znením § 148 odsek 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov- ďalej len “TP”, ktorý s účinnosťou k 1.1.2016 znie:
„(1) Duševný stav obvineného vyšetruje znalec z odboru psychiatrie.“.
Vzhľadom na skutočnosť, že zmena bola prijatá na základe poslaneckého pozmeňujúceho návrhu je možné jeho stručné zdôvodnenie doplniť o nasledujúce úvahy, ktoré mohli viesť k prijatiu zmeny.
Prvým možným dôvodom od upustenia obligatórnej podmienky vyšetrenia duševného stavu obvineného dvoma znalcami z odboru psychiatrie je zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená v § 2, ods. 12 TP, ktorá neustanovuje nijaké pravidlá vzhľadom na mieru a váhy jednotlivých dôkazov získaných zákonným spôsobom potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ktorú orgány činné v trestnom konaní hodnotia rovnako ako všetky iné okolnosti prípadu vrátane duševného stavu obvineného.
Druhým možným dôvodom je zásada kontradiktórnosti zakotvená v TP, ktorá umožňuje, aby si obvinený popri súdom resp. orgánmi činnými v trestnom konaní nariadenom znaleckom dokazovaní na náklady štátu, sám vo vlastnom záujme a na vlastné náklady zaobstaral a predložil akýkoľvek dôkaz vrátane i znaleckého posudku vo vzťahu k jeho duševnému stavu.
Tretím možným dôvodom je fakt, že Česká republika zmenou v trestnom práve procesnom upustila v roku 2001 od obligatórneho vyšetrenia dvoma znalcami a nahradila ho vyšetrením jedným znalcom, pričom nie sú známe žiadne robustné argumenty na základe viac ako 10- ročnej aplikačnej praxe, ktoré by spochybňovali opodstatnenosť tohto riešenia.
Štvrtým možným dôvodom je fakt, že v rámci civilného práva procesného pri konaní o spôsobilosti na právne úkony, ktorým sa rozhoduje o obmedzení resp. úplnom pozbavení spôsobilosti na právne úkony podľa § 186 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, sa predpokladá znalecké dokazovanie vykonané iba jedným znalcom na náklady štátu. Konanie o spôsobilosti na právne úkony môže mať ďaleko vážnejšie dopady z pohľadu obmedzenia základných ľudských práv a slobôd ním dotknutej osoby ako púhe vystavenie obvineného trestnému stíhaniu pri zásade in dubio pro reo.
Piatym možným dôvodom sú verejné tvrdenia samotného občianskeho združenia Asociácie súdnych psychiatrov Slovenska, Námestie sv. Anny 360/10, 911 01 Trenčín (ďalej ako „ASPS“)- združenia vybraných znalcov- fyzických osôb z odboru "Zdravotníctvo a farmácia", odvetvie Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) o tom, že vyšetrenie duševného stavu je špecifickým vyšetrením, kde v mnohých prípadoch neexistujú objektívne vyšetrovacie metódy, ktoré by dali jednoznačnú odpoveď na otázky dané orgánmi činnými v trestnom konaní, čím je podľa nich výstup psychiatrického vyšetrenia voči iným medicínskym vyšetreniam subjektívnejší. Psychopatológia, teda symptómy duševných porúch nie sú podľa ASPS exaktne zmerateľné a ich zaznamenateľnosť je vždy subjektívna.
Šiestym možným dôvodom je fakt, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uhradilo v roku 2013 za úkony znaleckej činnosti celkovú sumu 10 945 538,00 euro. Z tejto celkovej sumy bolo až cca 27% uhradených za znalečné za úkony znaleckej činnosti vypracované v odbore "Zdravotníctvo a farmácia", odvetvie Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria). Konkrétne išlo o 5752 úkonov znaleckej činnosti, za ktoré bolo celkovo uhradené 2 964 400 euro, pričom z cca 190 znalcov- fyzických osôb a 4 znaleckých organizácií zapísaných v tomto odbore a odvetví časť nevykonala v danom roku žiadny alebo veľmi malý počet úkonov. Celkové znalečné a celkový počet hodín údajne strávených výkonom znaleckej činnosti, ale najmä uhradených štátom za znalečné v režime tzv. tarifnej hodinovej odmeny vzhľadom na pracovné zaradenie niektorých vybraných znalcov- fyzických osôb vyvoláva v tomto odvetví dôvodné pochybnosti o kvalite znaleckej činnosti. Výsledky následných finančných kontrol vykonaných MS SR na všetkých súdoch Slovenskej republiky za znalečné vyplatené nimi v roku 2013 preukázali v aplikačnej praxi v tejto súvislosti viaceré podozrenia zo zneužívania inštitútu 2 znalcov v praxi. Jedným z dôležitých súčastí vyšetrenia je totiž osobný kontakt oboch znalcov- fyzických osôb s vyšetrovanou osobou v ÚVTOS a jeho pozorovanie. Overenie vôbec prítomnosti oboch znalcov- fyzických osôb a dĺžky času stráveného nimi v ÚVTOS na základe kníh osôb vstupujúcich do objektu ÚVTOS resp. ich elektronických evidencií ukázalo rozpory v nadväznosti na od súdov resp. orgánov činných v trestnom konaní oboma znalcami žiadané často identické znalečné (1 znalec predloží úplne totožné vyúčtovanie 2x za oboch) vzhľadom na odmenu za čas vyšetrenia obžalovaného resp. hotové výdavky na cestovné do/z ÚVTOS.
O tom, že horeuvedených 6 možných tvrdení/dôvodov vskutku nemusia byť bezdôvodných sa ukázalo krátko po prijatí zmeny i v susednom Rakúsku, kde vypukol veľmi rozsiahly škandál v tamojšej psychiatrickej znaleckej obci z pohľadu extrémne vysokého počtu úkonov v rámci jedného kalendárneho roku i u veľmi renomovaných odborníkov i rozvrstvenia početnosti všetkých úkonov medzi jednotlivými znalcami.
