Štát nekúpil štadión a odkaz doby znie: Pán Kmotrík, urobte dobrý skutok. Nechajte si ho.

Na tomto mieste by sa žiadalo povedať: ďakujeme pánovi Ivanovi Kmotríkovi, že postavil nám slovanistom, fanúšikom futbalovej reprezentácie z celého Slovenska, ale i všetkým ostatným Národný futbalový štadión. Štát naň prispel 27,2 miliónmi eur z celkovej ceny 118 miliónov eur.

Sme radi, že sa teraz prejavil jeho ľudský a občiansky postoj a v stave núdze solidárne so štátom a so všetkými občanmi bude rokovať, za akých detailných podmienok bude na jeho štadióne na Tehelnom poli tri- až päťkrát za rok hrávať slovenská futbalová reprezentácia.

Musíme však skonštatovať, že hore uvedené je zatiaľ len v rovine želaní. Ale nádej umiera posledná a ako povedal Václav Havel, “nádej nie je to presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že má niečo zmysel - bez ohľadu na to, ako to dopadne".

Pre nás má zmysel verejný záujem. Verejný záujem sa týka každého z nás. Záleží pri ňom na každom z nás.

Po vzniku novej vlády poznáme polčasový výsledok zatiaľ dvojmesačného zápasu o podpísanie kúpy Kmotríkovho štadióna štátom - podľa písomnej informácie z ministerstva školstva k 23. marcu 2020 nepodpísané. Navyše, ako sme už viackrát písali, štát podľa nášho názoru nemá povinnosť štadión od Kmotríka odkúpiť ani za pôvodných 75 miliónov, keďže bývalý minister školstva Plavčan nebol oprávnený takúto zmluvu podpísať.

Ide však iba o priebežný stav prebiehajúceho zápasu. Aspoň dočasne v ňom vyhráva verejný záujem, a to pri veľmi náročných východiskách spred dvoch mesiacov.

Priebežný stav zápasu o finalizáciu najväčšej verejnej investície do športu od samotného vzniku Slovenska si však zaslúži zviditeľnenie už dnes. Výsledok je dôležitý, lebo môže pomôcť mobilizovať ľudí, a to ešte (ne)existujúcich anonymných hrdinov.

Nádej musí byť i mottom dnešných dní, lebo ešte pred vznikom súčasnej epidemiologickej krízy a núdzového stavu sa v zápase o kúpu Kmotríkovho štadióna štátom úplne naplno ukázalo, ako veľmi záleží na každom jednom z nás.

Výsledok iba prvého polčasu, nie celého zápasu

Dnes už bývalá ministerka školstva Lubyová napokon Dodatok č. 2 k budúcej kúpnej zmluve nepodpísala. Jeho predmetom má byť kúpa štadióna štátom od NFŠ, a.s. Ivana Kmotríka za 118 miliónov eur, no nie je platný ani účinný.

Plnú zodpovednosť za vývoj v najbližších rokoch má preto dnes v rukách už nová vláda pod vedením Igora Matoviča, nový minister školstva Branislav Gröhling a jeho nový štátny tajomník zodpovedný iba za oblasť športu Ivan Husár.

Prajeme im najmä zdravie, ale i širokú podporu epidémiou skúšaného národa. Veríme, že svoje sľuby spred volieb dodržia a dostanú ich aj v núdzovom stave do Programového vyhlásenia vlády SR.

Veríme, že tieto plány sa v najbližších mesiace a rokoch zmenia na výsledky. Všetci rozumieme, že v momentálnej situácii sú úplne iné priority a chýbajú zdroje, z recesie sa zrejme dostaneme do krízy a nebude možné všetko pred voľbami sľúbené či naplánované vykonať.

Dôkladné preverenie všetkých aspektov možnej kúpy štadióna od Ivana Kmotríka štátom by ani v tejto situácii nemalo chýbať. Každé euro nám pomôže.

Mementom je vyjadrenie OĽaNO ako víťaza volieb ešte pred ich konaním: “Budeme trvať na zrušení akýchkoľvek zmlúv, ktoré boli podvodne a nezákonne podpísané. A všetky zmluvy, ktoré boli v rozpore s Hodnotou za peniaze a ktorých hodnota prevyšovala bežnú cenu, ak to bude možné, vypovieme, aby sme zabránili plytvaniu a tunelovaniu rozpočtu.”.

Stanovisko strany Sloboda a solidarita spred volieb, ktorá nominovala ministra školstva Gröhlinga i jeho štátneho tajomníka Husára bolo: “Považujeme navýšenie kúpnej ceny za Národný futbalový štadión na takmer 100 miliónov eur za nehoráznu zlodejinu tejto dosluhujúcej vlády. Je absolútne neprijateľné, aby ministerka SNS prišla s návrhom na zvýšenie ceny Národného futbalového štadióna o 23 miliónov eur. Už minulý rok sme varovali, že sa záverečný účet môže vyšplhať na 100 miliónov eur! Ak sa na tento dodatok nepozrie polícia či NKÚ, zaväzujeme sa, že túto zmluvu po voľbách dôsledne preveríme.”

Naplniť vyššie uvedené záväzky vyplývajúce z predvolebných vyhlásení a vyjadrení by malo byť povinnosťou novej vlády spolu so súčasným vedením ministerstva. Radi k tomu v prípade záujmu prispejeme. Pomôcť by mali všetci možní aktéri vrátane lídrov športového hnutia. Nerobíme si ilúzie a vnímame, že i na nové vedenie nielen ministerstva, ale i vlády a parlamentu, ešte len budú vyvíjané obrovské tlaky.

Ale netreba sa báť. Sme s vami.

Poďakovanie anonymným hrdinom dnešných dní

Za posledné dni počas epidémie je možné na celom svete pozorovať krásny úkaz ľudskosti. Večer zo svojich balkónov či okien ľudia potleskom ďakujú všetkým anonymným hrdinom dnešných dní. Potlesk nemusia síce fyzicky počuť, no aj tak sa k nim dostane. Mobilizuje nielen ich, ale aj nás všetkých. Keď budete preto nebodaj najbližšie dni tlieskať zdravotníkom, máme prosbu.

Prosím spomeňte si pritom okrem anonymných hrdinov dnešných dní i na iných. Spomeňte si na seba, ale najmä na vašich partnerov, deti, najbližších. Anonymní hrdinovia dnešných dní sme my všetci, ktorí sa staráme o deti doma namiesto školy, starých ľudí, či ľudí zo dňa na deň bez práce či príjmu. My všetci si zaslúžime vzájomnú solidaritu, vďačnosť a ocenenie. Nikto sa nesmie cítiť sám zabudnutý v kúte, lebo ťažké dni ešte budú trvať.

Záleží na každom jednom z nás

91 miliónov eur, ktoré vo februári 2020 poslal na kúpu štadióna už bývalý minister financií Ladislav Kamenický ministerke Lubyovej, sú stále na účte ministerstva školstva.

Kľúčová otázka je, ako nielen s nimi, ale všetkými dnes existujúcimi kapacitami, vrátane tých nefinančných, zmysluplne naložiť v existujúcom stave núdze.

Sme svedkami extrémov, ktoré existujú popri sebe. Doma izolovaní ľudia niekedy i bezcieľne hľadajú, čo s deťmi či časom. Na druhej strane, unavení hrdinovia dnešných dní v permanentnom strese, bez dostatočného oddychu, po zlom spánku často bez akýchkoľvek či úplne nedostatočných ochranných pomôcok makajú ako stroje, ktorými však nie sú.

Nájdete ich dnes najmä v obchode či v lekárni. V sebazničujúcej solidarite časť ľudí čelí často neuveriteľnému egoizmu ich ľudských protipólov. Nedovoľme sa však rozdeliť na dva tábory. Všetci sme na jednej lodi.

Do nemocníc, ktoré ani dnes ešte nie sú vybavené často základným materiálom, to cunami ešte iba naplno príde. Pôjde o konkrétne ľudské životy. Každého z nás sa táto situácia už dotýka, alebo môže dotknúť.

Príbeh možnej kúpy Kmotríkovho štadióna štátom sa neskončil, bude pokračovať ako exemplárny príklad. Verme, že prekonáme zdravotnícku krízu. V stave núdze či neskôr v čase vstávania spoločnosti z popola recesie či krízy ale bude všade brutálny nedostatok financií. Mnohí ľudia budú mesiace bez príjmu.

Ak v takej situácii ktokoľvek navrhne či nebodaj bude presadzovať túto kúpu, bude nevyhnutné verejne jasne vyjadriť svoj názor. Neskrývať sa za mlčanie ako doteraz.

Bude určujúce, koľko a akých aktérov sa verejne postaví na stranu zdravotníkov a iných anonymných hrdinov dnešných dní. Naše hlasy už zaznievajú a veríme, že zaznejú konečne aj hlasy i zo športového hnutia.

Športové hnutie bude pre zákazy, ktoré dnes šport likvidujú, odkázané na záchranu cez nevyhnutnú podporu štátom. Bude však potrebovať aj dobrovoľnú solidaritu bežných ľudí. Mieru ich solidarity budú určovať i postoje športového hnutia k možnej kúpe Kmotríkovho štadióna štátom.

Aj keď to nie je vždy očividné, za každých okolností záleží na každom jednom z nás. Presne ako dnes počas nákazy. Riziká starnutia totiž nie sú pre dnešnú epidémiu iba otázkou veku, ale aj straty ideálov. Individualít i spoločnosti. Spolu je viac ako sám. Ak chceme žiť v lepšom svete, musíme sa polepšiť najprv my sami. Dokážeme to iba spolu.

Odkaz Ivanovi Kmotríkovi: urobte najlepší z dobrých skutkov vo vašom živote. Nechajte si štadión.