Do roku 2020 chce ministerstvo vnútra dostať väčšinu svojich agend na web

Kľúčom k dverám elektronickej komunikácie je zaručený elektronický podpis /ZEP/ – ten si občania v prípade záujmu pomocou eID karty môžu v vytvoriť zadarmo. Jeho bežná cena sa pohybuje v desiatkach eur, čo v kombinácii s postupmi pri vybavovaní mnohých záujemcov odrádzalo. Záujem o ZEP jednoducho a zadarmo získaný cez eID kartu bude pravdepodobne veľký – len za prvých päť dní vydávania eID kariet sme dostali 10184 žiadostí, z dosiaľ vydaných eID kariet si 32 percent občanov vyžiadalo aj kryptografické kľúče, teda nástroj na tvorbu ZEP.

Samotná existencia média, akou je eID karta a možnosti, ktoré v sebe dokáže absorbovať, vytvorí podľa ministra Roberta Kaliňáka tlak na inštitúcie štátneho i súkromného sektora, aby urýchlili sprístupnenie elektronických služieb. Ich užívatelia z radov občanov či podnikateľov si totiž začnú zvykať na pohodlnosť a komfort, rovnako ako je to v krajinách, kde je elektronizácia na vyššej úrovni.

Minister zároveň upozornil, že spustenie elektronickej komunikácie v rámci agend ministerstva vnútra v mnohom závisí od služieb Ústredného portálu verejnej správy /UPVS/, budovaného Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby /NASES/. Dôležitý je napríklad elektronický platobný styk /správne poplatky za služby štátu/, ktorý je v kompetencii NASES, a dosiaľ nie je sprístupnený. Ďalšou dôležitou súčasťou je dátová schránka, do ktorej bude občan prijímať elektronické dokumenty. Kým dátové schránky nebudú fungovať, doručovanie bude stále klasické – „ručné“. Ministerstvo vnútra je klientom ÚPVS a aktívne pripomienkuje architektúru aplikácií pre jednotlivé služby – chceme, aby boli z pohľadu bežného užívateľa zrozumiteľné a čo najjednoduchšie.

Generálny riaditeľ sekcie informatiky, bezpečnosti a telekomunikácií MV SR Jozef Čapuška a jeho zástupca a zároveň riaditeľ odboru aplikácií Pavol Maliarik prezentovali niekoľko elektronických služieb až do úrovne, kedy sú potrebné služby ÚPVS. Zodpovedali na viacero otázok týkajúcich sa autentifikácie a problematiky certifikačných autorít, vysvetľovali spôsoby blokovania eID karty v prípade krádeže či podozrenia zo zneužitia.

Novinárov zaujímala aj elektronická komunikácia cez mobilné zariadenia – predchádzať tomu musí štúdia uskutočniteľnosti. Rovnako boli zodpovedané otázky týkajúce sa možností využitia eID karty v komerčnej sfére, napríklad u bánk, kde má veľký potenciál. Banky si budú musieť vypracovať vlastné aplikácie, štát im poskytne možnosť, aby mohli vo vlastných systémoch eID kartu využiť ako autentifikačný nástroj.