VÝZNAM ODHAĽOVANIA NEKALÝCH PRAKTÍK V ŠPORTE - WHISTLEBLOWING

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
šport, stávkovanie, ovplyvňovanie zápasov, korupcia, nekalé praktiky, verejný záujem, verejný statok, súd, oznamovanie protispoločenskej činnosti, Ministerstvo spravodlivosti, Ministerstvo vnútra, Generálna prokuratúra, Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu

KEY WORDS:
sport, betting, rules, match fixing, corruption, unfair practices, public interest, public good, court, whistleblowing, Ministry of Justice, Ministry of Interior, General Prosecution, Ministry of Education, Science, Research and Sport

ABSTRAKT:
Šport tak ako iné druhy ľudskej činnosti nie je imúnny voči rôznym formám porušovania pravidiel, ktorých dopad je pomerne širší ako iba výsledok jednej športovej súťaže. Na jednej strane rozširujúce sa formy ovplyvňovania športových zápasov za účelom dosiahnutia zisku (tzv. match fixing) a na druhej strane slabo pripravené športové zväzy, pričom priamo ohrozenými sú aj nižšie súťaže. Kombinácia týchto dvoch skutočností priamo núti hľadať efektívne riešenia pre boj proti nekalým praktikám. Vedeckými výskumami a aj praktickou aplikáciou je potvrdené chránené oznamovanie – whistleblowing ako najúčinnejší nástroj na odhaľovanie nekalých praktík. Jeho rozšírenie aj v oblasti športu má za sebou prvé príklady zo zahraničia.

ABSTRACT/SUMMARY:
Sport, like other types of human activity, is not immune to various forms of violation of its rules and regulation, the impact of which is far wider than just the result of one sporting competition. On the one hand, expanding forms of match fixing and, on the other, poorly prepared sports federations to this threat especially in lower competitions level which are even more vulnerable. Combining these two facts directly forces us to look for effective solutions to fight against match fixing and other unfair practices. Scientific research, as well as practical application, confirms protected whistleblowing as the most effective tool for detecting and uncovering unfair practices. Its expansion in the field of sports has also been the first examples from abroad.

K športu a športovej činnosti prirodzene patrí aj idea súťaženia podľa pravidiel „fair-play“. Ak má športové súťaženie motivovať ďalších športovcov, musia byť zrejmé atribúty úspechu. Medzi takéto atribúty bezpochyby patrí úsilie jednotlivca a kolektívov, ktoré je podporené talentom a rovnako podanie športového výkonu, ktoré je odmenené víťazstvom. Neprekvapuje, že aj športová činnosť čelí snahám o dosiahnutie výsledkov prostredníctvom zakázaných praktík. Zaujímavé však je, že niektoré formy ovplyvňovania športových zápasov sú známe už z dávnej minulosti.

Prvým zaznamenaným prípadom ovplyvňovania športového zápasu bol prípad Nicantinous a Demetrius z roku 267 n.l. v Egypte. Mladí zápasníci sa dostali do finále prestížnej súťaže, no ich otcovia tréneri sa dohodli na zmanipulovaní výsledku. Demetrius mal tri-krát spadnúť a prehrať zápas za odmenu 3800 drachiem, čo bola v danom čase hodnota jedného osla. Ak by tak neurobil, platil by pokutu vo výške až 18000 drachiem. To, že k takémuto ovplyvneniu zápasu došlo, vieme na základe tej skutočnosti, že obe strany svoju dohodu potvrdili aj písomne. A tak máme zdokumentovaný v listinnej podobe prvý prípad ovplyvňovania zápasov.

Šport v súčasnosti predstavuje fenomén s vplyvom na celú spoločnosť. Okrem športovcov a osôb participujúcich na športe sú to aj diváci. A predovšetkým záujem divákov prináša aj financie, kde dominantné miesto získava stávkovanie. Podľa International Centre for Sport Security predstavuje stávkovanie globálne sumu až 2 bilióny dolárov ročne. Rovnako táto organizácia odhaduje, že až 140 miliárd dolárov ročne tvoria zisky z ovplyvnených zápasov a nelegálnych stávok. Ovplyvneným je jedno zo sto športových podujatí, pričom nekalé praktiky nájdeme v každom športovom odvetví.

Ovplyvňovanie zápasov je výrazným, ale žiaľ nie jediným problémom, ktorý podkopáva pozitívne vnímanie športu. Dôležitým je aj transparentný a dôveryhodný proces výberu podujatí medzinárodného významu, ktoré rovnako na seba viažu obrovské finančné prostriedky. Práve výber dejiska olympijských hier alebo majstrovstiev sveta vo futbale so sebou nesú podozrenia z nekalých praktík.

Ak sa pozrieme na situáciu na Slovensku zaznamenali sme iba menšie prípady. Jednak bola objasnená trestná činnosť spojená s korupciou pri administratívnych úkonoch vo futbalovom zväze. A tiež rozsiahlejší prípad ovplyvňovania zápasov hráčmi futbalového klubu z Dunajskej Stredy.

Na druhej strane zaznamenávame čoraz väčší rozmach ovplyvňovania zápasov z cieľom dosiahnutia ziskov zo stávkovania. Tento negatívny trend podporujú:

• priame alebo online prenosy aj z nižších súťaží, ktoré umožňujú viaceré formy stávkovania, 
• nedostatočné ohodnotenie športovcov v nižších súťažiach,
• techniky známe ako „grooming“ (prikrmovanie) alebo „honey trap“, na ktoré nie sú športovci pripravení a školení,
• autonómnosť športových organizácií bez externej kontroly, 
• nedostatočné využívanie analytika pri detekcii podozrivých stávok.

Základným omylom pri riešení nekalých praktík v organizáciách je presvedčenie, že stačí identifikovať zlých a nečestných jednotlivcov a zvyšok organizácie bude čistý a etický. To, že na spáchanie podvodu niekedy stačí iba súhra okolností, preukazuje tzv. trojuholník podvodného správania. Ako sa teda z čestného športovca stane podvodník? Musia byť súčasne splnené tri podmienky: Prvou je motivácia, ktorá môže byť aj v podobe tlaku (napr. rodinné problémy, závislosti, nedosiahnuteľné ciele), druhou je príležitosť, čo v sebe zahŕňa poznanie prostredia a jeho kontrolných mechanizmov. A napokon poslednou podmienkou je racionalizácia, teda vnútorne stotožnenia sa so svojim konaním. K tomuto poslednému kroku často pomôže príklad zo svojho okolia alebo nedôvera v spoločnosť (napr. známe „kto nekradne okráda svoju rodinu“).

Napriek tomu, že sa organizácie snažia o dosahovanie výsledkov aj v oblasti odhaľovania nekalých praktík, dosahovanie výsledkov je skôr problematické. Faktory, ktoré sú zodpovedné za nefunkčné budovanie etického prostredia v organizáciách sú:

• formalistický prístup,
• deklaratórne plnenie povinností,
• absentujúce sústavné uplatňovanie a podpora vo forme vzdelávania,
• využívanie pasívnych vzdelávacích techník,
• nepodporovanie „kultúry všímavosti“.

Podľa Association of Certified Fraud Examiners je najúčinnejším spôsobom pre odhaľovanie nekalých praktík obdržanie oznámenia od člena organizácie. Úspešnosť tohto spôsobu odhaľovania podvodov je až 39,1 %, pričom tradičné spôsoby prostredníctvom interného auditu alebo kontroly managementu dosahujú iba tretinovú úspešnosť. Vysoká úspešnosť chráneného oznamovania je dôvodom jeho rozšírenia tak do súkromného ako aj verejného sektora. Svoje vyjadrenie nachádza aj v legislatívnych úpravách v čoraz väčšej skupine štátov a medzinárodných zmluvách.

Príklady dobrej praxe sú dva z Českej republiky. Jednak prípad celospoločenskej kampane „Nedopusťme, aby se korupce stala sportovní disciplínou“ a tiež prípad prevádzkovania Etickej linky v hokejovom zväze „Zapískej, když vidíš faul!“.

Bojovať s rôznymi nekalými praktikami vo futbale sa snaží aj FIFA, ktorá vytvorila komunikačný nástroj pre anonymné prijímanie oznámení.