Zdroj:Správa o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za rok 2015
V. Časť – Používanie jazykov národnostných menšín
Ústava v čl. 34 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zaručuje občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny za podmienok ustanovených zákonom okrem iného právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku a právo používať ich jazyk v úradnom styku.
Používanie jazykov národnostných menšín v zmysle ústavnej úpravy dopĺňajú ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, a to najmä zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 184/1999 Z. z.), ako aj zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 270/1995 Z. z.“).
Ďalšie zákony upravujúce používanie jazykov národnostných menšín sa zaoberajú rôznymi oblasťami, ako napr. správne konanie, občianske súdne konanie, trestné konanie, voľby, školstvo, meno a priezvisko, matrika, televízne a rozhlasové vysielanie a pod.
Ochrana práv príslušníkov národnostných menšín je predmetom úpravy medzinárodných zmlúv a dokumentov v rámci rôznych organizácií a na rôznych úrovniach (OSN, Rada Európy a OBSE). Najdôležitejšie medzinárodné zmluvy v oblasti ochrany jazykových práv národnostných menšín, ktorými je Slovenská republika viazaná sú
- Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a
- Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov.
Zákon č. 184/1999 Z. z. upravuje používanie jazykov národnostných menšín občanov Slovenskej republiky, ktorí patria k národnostným menšinám a ustanovuje pravidlá používania jazyka menšiny v úradnom styku a v ďalších oblastiach v obciach, v ktorých podiel občanov patriacich k národnostnej menšine dosahuje zákonom požadovanú percentuálnu hranicu. Jazykom národnostnej menšiny je podľa tohto zákona deväť jazykov:
- bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk.
Zákon č. 184/1999 Z. z. teda upravuje predovšetkým používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku, označenia v jazyku národnostných menšín, miestne referendum o zmene označenia obce v jazykoch menšín, informovanie v jazykoch národnostných menšín, právomoci úradu vlády na úseku používania jazykov národnostných menšín a správne delikty na úseku používania jazykov národnostných menšín.
V niektorých ďalších ustanoveniach zákon č. 184/1999 Z. z. odkazuje na iné existujúce právne predpisy.
Zákon č. 270/1995 Z. z. upravuje používanie štátneho jazyka, ktorým je v Slovenskej republike slovenský jazyk ako základný dorozumievací prostriedok, ako aj pravidlá používania ostatných jazykov vo vzťahu k štátnemu jazyku vrátane jazykov národnostných menšín. Ide o základnú normu upravujúcu používanie jazykov na území Slovenskej republiky, ktorá má postavenie lex specialis vo vzťahu k normám upravujúcim používanie menšinových jazykov.
Zákon č. 270/1995 Z. z. a zákon č. 184/1999 Z. z. boli novelizované v roku 2011 s cieľom zabezpečiť zvýšenú ochranu práv príslušníkov národnostných menšín žijúcich na území Slovenskej republiky tak, aby sa posilnil súlad s ľudsko-právnymi princípmi zakotvenými v medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vykonávacím predpisom k zákonu č. 184/1999 Z. z. je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 535/2011, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, ktoré upravuje podrobnosti v súvislosti s informovaním o možnosti používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku a v súvislosti s formou dvojjazyčných úradných dokumentov.
Novela zákona č. 184/1999 Z. z. účinná od 1. júla 2011, zrušila zákon č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín (tzv. tabuľový zákon), ktorý obsahoval zoznam označení obcí v jazykoch národnostných menšín. Používanie označení obcí v jazykoch národnostných menšín upravuje od 1. júla 2011 zákon č. 184/1999 Z. z. a od 1. januára 2012 nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 534/2011 Z. z. (ďalej len „ nariadenie vlády č. 221/1999 Z. z.“). Predmetnou novelou nariadenia vlády č. 221/1999 Z. z. sa k jednotlivým názvom obcí pripojili ich označenia v jazykoch národnostných menšín. Tým sa ustanovil nový oficiálny zoznam označení obcí v jazykoch národnostných menšín.
Označenia obcí v jazykoch národnostných menšín uvedené v nariadení vlády č. 221/1999 Z. z. sa v oblasti verejného styku používajú v rozsahu vymedzenom zákonom č. 184/1999 Z. z. v § 4 ods. 1 až 3. Znamená to, že podľa platnej právnej úpravy sa označenia obcí v jazykoch národnostných menšín umiestňujú na osobitných dopravných značkách pod dopravnými značkami s úradným názvom obce v štátnom jazyku, ktoré označujú začiatok a koniec obce. Okrem toho zákon č. 184/1999 Z. z. umožňuje zobrazenie označenia obce v jazykoch národnostných menšín spolu s úradným názvom obce aj v týchto presne vymedzených prípadoch: pri označení železničnej stanice, autobusovej stanice, letiska a prístavu, ak sa nachádzajú v obci patriacej pod pôsobnosť zákona č. 184/1999 Z. z. Všade inde sa úradný názov obce používa bez súbežného zobrazenia obce v jazykoch národnostných menšín.
Zákon č. 184/1999 Z. z. má územne obmedzenú pôsobnosť, väčšina jeho ustanovení sa vzťahuje na územie obcí, ktoré sú uvedené v nariadení vlády č. 221/1999 Z. z. Výnimkou je používanie jazyka národnostnej menšiny v ústnej komunikácii so zamestnancom orgánu verejnej správy, za podmienky, že s tým zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúčastnené na konaní súhlasia, a pri používaní označení geografických objektov v publikáciách a na iných miestach, kde sa používajú jazyky národnostných menšín.
5.1 Aplikačná prax zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov
Úrad vlády poskytuje v zmysle § 7a ods. 1 č. 184/1999 Z. z. odbornú a metodickú pomoc orgánom verejnej správy, ako aj organizačným zložkám bezpečnostných a záchranných zborov pri vykonávaní tohto zákona. Za týmto účelom bola na úrade vlády zriadená odborná komisia, ktorá je stálym poradným orgánom vedúcej služobného úradu.
Členmi komisie sú zástupcovia úradu vlády, MK SR, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „MDVRR SR“), Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“), MPSVR SR, Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR“), Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“), Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „MPRV SR“), Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky („ÚGKK SR“) a ZMOS.
Cieľom komisie je poskytovať odbornú a metodickú pomoc orgánom verejnej správy a organizačným zložkám bezpečnostných a záchranných zborov pri vykonávaní zákona o používaní jazykov národnostných menšín a vypracovávanie stanovísk k podnetom podaným podľa zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Úrad vlády v zmysle § 7a ods. 1 zákona č. 184/1999 Z. z. poskytuje prostredníctvom úradu splnomocnenca odbornú a metodickú pomoc orgánom verejnej správy aj v oblasti zabezpečenia starostlivosti o odbornú terminológiu v jazykoch národnostných menšín prípravou odborných terminologických slovníkov.
Odborné terminologické slovníky majú slúžiť na zjednodušenie, uľahčenie a zefektívnenie používania menšinových jazykov v úradnom styku. Určené sú predovšetkým zamestnancom orgánov verejnej správy, ktorí v každodennej komunikácii používajú jazyky národnostných menšín, ďalej pre tlmočníkov a prekladateľov, ktorí pracujú s odbornými textami z oblasti verejnej správy, ako aj pre občanov, ktorí pri vybavovaní svojich záležitostí potrebujú používať odborné terminologické výrazy v menšinových jazykoch. Pre vypracovanie terminologických slovníkov bol vytvorený terminologický rámec v štátnom jazyku, ktorý bol prerokovaný všetkými dotknutými rezortmi a predstavuje databázu najfrekventovanejších výrazov a fráz z vybraných oblastí štátnej správy a samosprávy Slovenskej republiky.
Doposiaľ boli na webovom sídle úradu splnomocnenca zverejnené:
- Slovenskomaďarský odborný terminologický slovník,
- Slovensko-rómsky odborný terminologický slovník a
- Slovensko-rusínsky terminologický slovník.
Slovníky vypracovali uznávaní odborníci, ktorí pôsobia ako právnici a jazykovedci v uvedených menšinových jazykoch. Dôležitým príspevkom v oblasti starostlivosti o odbornú terminológiu v ukrajinskom jazyku v zmysle § 7a ods. 1 zákona č. 184/1999 Z. z. bola v roku 2015
príprava Slovensko-ukrajinského odborného terminologického slovníka z iniciatívy splnomocnenkyne. Tento slovník má ambíciu vytvoriť terminologický rámec, ktorý by mohol príslušníkom ukrajinskej národnostnej menšiny významne uľahčiť predovšetkým písomnú komunikáciu s orgánmi verejnej správy a samosprávy v Slovenskej republike.
Vypracovali ho uznávaní odborníci, ktorí pôsobia ako právnici a jazykovedci v ukrajinskom jazyku. Slovensko-ukrajinský odborný terminologický slovník je dostupný aj na webovom sídle úradu splnomocnenca.[1] Z iniciatívy splnomocnenkyne boli všetky slovenské časti odborných terminologických slovníkov predmetom odbornej jazykovej korektúry, ktorou sa dokončila práca na tvorbe slovníkov.
Správne delikty na úseku používania jazykov národnostných menšín prerokúva v zmysle § 7b zákona o používaní jazykov národnostných menšín úrad vlády. V mene úradu vlády koná v tejto oblasti vedúca služobného úradu v I. stupni a vedúci úradu vlády v II. stupni. Odborná komisia pripravuje aj odporúčania pre vedúcu služobného úradu k podaniam vo veci podozrenia z porušenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
V súvislosti s uplatňovaním zákona č. 184/1999 Z. z. Kancelária vedúcej služobného úradu v roku 2015 prijala 2 podania fyzických osôb pre podozrenie z porušenia § 2 ods. 5 zákona č. 184/1999 Z. z. a 1 podanie právnickej osoby pre podozrenie z porušenia § 2 ods. 6 a § 4 ods. 1 zákona č. 184/1999 Z. z v 68 rusínskych obciach. Za účelom zistenia skutočného stavu veci sa vo vybraných rusínskych obciach uskutočnila v decembri 2015 kontrola namietaných skutočností. V rámci vykonanej kontroly boli obce metodicky usmernené vo vzťahu k realizácii povinností vyplávajúcich zo zákona č. 184/1999 Z. z. V 56 prípadoch boli zistené nedostatky odstránené a v ostatných prípadoch sú prešetrované veci v štádiu vybavovania.
V zmysle § 7a zákona o používaní jazykov národnostných menšín úrad vlády predkladá vláde SR raz za dva roky správu o stave používania jazykov menšín na území Slovenskej republiky (ďalej len „jazyková správa). K jazykovej správe pred jej predložením zaujíma stanovisko rada vlády. S cieľom získať informácie k príprave správy je úrad vlády oprávnený vyžadovať od orgánov verejnej správy informácie a písomné podklady o používaní jazyka menšín v oblasti ich pôsobnosti. Jazyková správa za obdobie rokov 2013 – 2014 bola prerokovaná 10. decembra 2014.[2]
Najbližšia jazyková správa bude predložená na rokovanie vlády SR v decembri 2016.
5.2 Jazykové témy Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny
Ruský jazyk a srbský jazyk
Proces uznania ruského a srbského jazyka za menšinové jazyky v Slovenskej republike v zmysle jazykovej charty, ktorý opätovne inicioval v roku 2014 úrad splnomocnenca po schválení návrhu na ich zaradenie výborom, intenzívne pokračoval aj v roku 2015. Úrad splnomocnenca viedol viacero rokovaní s relevantnými subjektmi a podnikol ďalšie kroky pre úspešnú finalizáciu celého procesu. Návrh na uznanie ruského jazyka a srbského jazyka za menšinové jazyky v SR v zmysle časti II jazykovej charty rada vlády schválila na svojom 22. zasadnutí 15. októbra 2015. Následne bol predmetný materiál schválený vládou SR 18. novembra 2015 uznesením č. 618/2015.[3] Týmto uznesením bolo podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky uložené notifikovať generálnemu tajomníkovi Rady Európy uznanie ruského jazyka a srbského jazyka za menšinové jazyky v Slovenskej republike v zmysle časti II jazykovej charty. V zmysle uvedeného uznesenia bola táto skutočnosť notifikovaná generálnemu tajomníkovi Rady Európy listom stáleho predstaviteľa SR pri Rade Európy 25. novembra 2015. Vyhlásenie Slovenskej republiky bolo zaregistrované Sekretariátom generálneho tajomníka Rady Európy 27. novembra 2015. Rada Európy následne na svojom webovom sídle zverejnila informáciu, že Slovenská republika deklarovala uznanie ruského jazyka a srbského jazyka za menšinové jazyky v Slovenskej republike v zmysle časti II jazykovej charty.[4]
