Analýzou opatrenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva dňa 30.9.2020 pod sp. zn. OLP/7694/2020 s účinnosťou od 1.10.2020 sme dospeli k nižšie uvedeným vážnym pochybnostiam o jeho diskriminačnej povahe ako aj k ďalším poznatkom svedčiacich o nedostatkoch právneho aktu vydaného Úradom verejného zdravotníctva.
Tieto pochybnosti a poznatky nás viedli k tomu, aby sme naše zistenia a argumenty ponúkli formou zverejnenia odborného príspevku občianskej spoločnosti, aby ich prípadne subjekty dotknuté predmetným opatrením (podnikatelia v športe a/alebo v kultúre) mohli využiť napríklad pri podaní žaloby na správny súd, ktorý je na základe zákona oprávnený preskúmať predmetné opatrenie Úradu verejného zdravotníctva, a to aj s ohľadom na nižšie uvedené argumenty a posúdiť či nami konštatované vážne pochybnosti a poznatky o nedostatkoch tohto opatrenia sú vecne opodstatnené.
V právnom štáte musia vládnuť pravidlá a ich dôsledné uplatňovanie je osobitne dôležité v špeciálnom režime fungovania štátu - za vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo krízovej situácie vrátane núdzového stavbu, keď na území štátu platí súbor pravidiel výrazne zvyšujúci oprávnenie štátu zasahovať do základných práv a slobôd občanov, ako aj do práv a oprávnených záujmov právnických osôb, vrátane podnikateľských subjektov.
Diskriminačná povaha opatrení voči rôznym skupinám podnikateľov
Čo sa týka nami zistených vážnych pochybností a nedostatkov opatrenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva dňa 30.9.2020 pod sp. zn. OLP/7694/2020 s účinnosťou od 1.10.2020, v prvom rade považujeme za potrebné uviesť, že opatrenia, ktoré sú jeho súčasťou sa javia byť diskriminačné voči rôznym skupinám dotknutých podnikateľov, keď
1. skupine podnikateľov v oblasti obchodu a stravovacích služieb umožňujú naďalej podnikať pri dodržaní určených základných podmienok,
- aby počet zákazníkov v prevádzke v jednom okamihu neprekročil koncentráciu jeden zákazník na 10 m2 z predajnej plochy prevádzky určenej pre zákazníkov alebo
- dodržiavanie odstupu medzi jednotlivými zákazníkmi minimálne 2 metre (alternatívne táto podmienka neplatí pre prevádzky verejného stravovania, pokiaľ je prevádzkovateľ schopný zabezpečiť a dodržať odstup 2 metre medzi stolmi v zariadení určenými pre zákazníkov).
2. skupine podnikateľov v oblasti športu, kultúry, umenia ale aj vzdelávania (organizátori podujatí) štát neurčil obdobné obmedzenia vo vzťahu k počtu a správaniu ich zákazníkov, ale ich činnosť v rámci podnikania (organizovanie podujatí) mala byť najskôr (podľa vyjadrení krízového štábu) úplne zakázaná, resp. nakoniec po početných verejných prejavoch nespokojnosti bola v konečnej podobe opatrenia povolená účasť 50 osôb v jednom okamihu. pričom ak počet organizátorov a vystupujúcich/športovcov presahuje tento počet, podujatie sa môže bez prítomnosti obecenstva (zákazníkov). Paradoxne však horná hranica takýchto osôb nie je stanovená (organizátorov a vystupujúcich/športovcov). Ďalšou možnou výnimkou pre organizovanie hromadného podujatia je splnenie podmienky, že každý účastník hromadného podujatia (divák) bude v dobe začiatku podujatia disponovať negatívnym výsledkom RT-PCR testu (hodnota testu je cca 70 eur) nie starším ako 12 hodín (poznámka: na výsledky testu sa bežne čaká 24 hod).
V súvislosti s poukazom na zásadnú disproporciu prijatých opatrení voči uvedeným dvom rôznym skupinám podnikateľov poukazujeme na skutočnosť, že v priľahlých priestoroch obchodných centier - na chodbách, toaletách, vo výťahoch, na eskalátoroch či v podzemných parkoviskách sa môžu bez podstatných obmedzení či kontroly (stačí rúško a dezinfekcia rúk pri vstupe) vyskytovať, pohybovať, stretávať súčasne desiatky, stovky ba i tisíce občanov / zákazníkov - bez akéhoľvek testu (nieže nie staršieho ako 12 hodín) pred návštevou obchodného centra. Denne prejdú priestormi obchodných centier (uzavreté priestory) desiatky tisíc osôb z rôznych miest a obcí z celého Slovenska a na celom Slovensku takto dôjde k migrácii a stretnutiu státisícov zákazníkov denne. Všetci títo ľudia sa do obchodných centier prepravujú automobilmi alebo MHD, ak neprídu pešo. Obdobne je to pri Aquaparkoch (obmedzenie na 1000 osôb), ale aj pri veľkých fitnescentrách a pod.
Na druhej strane je potrebné uviesť, že kultúrne, športové, vzdelávacie či iné podujatia sa často uskutočňujú na otvorenom priestranstve a majú často aj viac vstupov ako obchodné centrá. Na týchto podujatiach sa navyše často zúčastňuje rovnaká komunita ľudí, z ktorých mnohí sa stretávajú aj v bežnom súkromnom živote. Pritom do úvahy pripadajú aj rôzne iné - miernejšie opatrenia, ktoré využité doposiaľ neboli. Pri športových podujatiach v uzatvorených priestoroch je pritom možné napríklad nariadiť zákaz účasti fanúšikov hosťujúceho družstva (obmedzí sa tým cestovanie fanúšikov do iných miest). Prípadne je možné opatrením nariadiť predaj vstupeniek na meno (identifikácia osôb, ktoré na podujatí boli v bezprostrednom osobnom styku) alebo využiť iné opatrenia na dosiahnutie legitímneho cieľa - prevencia a ochrana zdravia pred nákazou. Všetci účastníci podujatí sa do priestorov ich konania (štadióny, ihriská, sály, divadlá, expozície a pod.) rovnako prepravujú automobilmi alebo MHD, ak neprídu pešo.
S poukazom na uvedené sa prijaté opatrenia voči podnikateľom javia byť bez primeraného vecného dôvodu neprimerane obmedzujúce a navyše aj diskriminačné - nespravodlivo zasahujúce do slobody podnikania podnikateľov v rôznych oblastiach podnikania, t. j. v rôznom postavení a teda v rozpore s čl. 12, čl. 13 ods. 3 a 4 a čl. 35 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.
Vnútorná rozpornosť jednotlivých opatrení určených pre spoločenské podujatia
Čo sa týka obsahu jednotlivých opatrení Úradu verejného zdravotníctva zo dňa 30.9.2020 pod sp. zn. OLP/7694/2020, poukazujeme na to, že niektoré opatrenia uvedené pod bodom B) môžu vzhľadom na ich vágnosť a neurčitosť v praxi spôsobiť problémy a nejednotnosť postupu orgánov verejnej moci pri ich aplikovaní a vynútení.
V prvom odseku v bode B) sa „všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám zakazuje usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy v jednom okamihu v počte nad 50 osôb.”
Naproti tomu v treťom odseku bodu B) sa „všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám výslovne zakazuje usporadúvať hromadné podujatia spoločenského charakteru (svadobné hostiny, oslavy, plesy, kary, stužkové slávnosti a pod.)”.
Z uvedeného je zrejmé, že z opatrenia na dvoch odlišných miestach najskôr ÚVZ povoľuje hromadné podujatie spoločenskej povahy s účasťou maximálne 50 osôb, avšak na inom mieste zakazuje hromadné podujatie spoločenského charakteru bez výnimky.
Považujeme za nanajvýš sporné, čo správny orgán myslel pod pojmom „hromadné podujatie spoločenskej povahy” a „hromadné podujatie spoločenského charakteru”, navyše, ak zakazuje takéto podujatia len demonštratívnym spôsobom)
V prípade, ak je vynútenie dodržiavania určitej záväznej hmotnoprávnej normy obsahujúcej povinnosť, príkaz alebo zákaz zabezpečované prostredníctvom hrozby uloženia sankcie, je nevyhnutné, aby znenie tejto normy bolo jasné, určité, zrozumiteľné a nevyvolávajúce pochybnosti pri jej výklade.
Jednou zo základných podmienok vzniku administratívnoprávnej zodpovednosti je existencia normy/pravidla správania sa, ktorého porušenie sa na jej vznik predpokladá. V prípade, ak z opatrenia nie je zrejmé, čo sa jeho adresátovi zakazuje, resp. prikazuje, nemožno potom od neho vyžadovať, aby sa podrobil sankcii, ktorá za porušenie nejasného a vágneho zákazu/príkazu hrozí.
V neposlednom rade nie je zrejmé, čo tvorca opatrenia prezumuje pod pojmom “hromadné” podujatia, a to najmä v prípade podujatí spoločenského charakteru, kde sa usporiadanie podujatia zakazuje absolútne bez akéhokoľvek dovoleného počtu jeho účastníkov. Právny poriadok Slovenskej republiky nikde neobsahuje vymedzenie pojmu “hromadné podujatie”, tento pojem sa používa ojedinele (napr. zákonom č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 bol v čl. XXII zavedený do § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov rovnako bez jeho definície).
Pár poznámok k poučeniu uvedenému v opatrení
Taktiež poukazujeme na to, že na konci odôvodnenia opatrenia je uvedené „poučenie” v tomto znení:
„Nerešpektovanie opatrenia je správnym deliktom podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., za ktorý príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva uloží pokutu podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. vo výške do 20.000 eur.”
Pritom správneho deliktu sa v zmysle § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. môže dopustiť len fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, avšak opatrením sa zakazuje činnosť aj fyzickým osobám.
Pri fyzických osobách by zrejme išlo o priestupok podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z., kde zákon umožňuje v blokovom konaní uložiť pokutu do 1 000 euro (inak do 1 659 euro) alebo podľa § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z., kde zákon umožňuje uložiť pokutu do 5 000 eur.
Ešte jeden veľmi dôležitý rozmer.
Ak vezmeme ľuďom šport, kultúru a ich pozitívne návykové aktivity - nielen aktívnu formu (ako športovci, tréneri, rozhodcovia, herci, speváci, dirigenti, hudobné skupiny, orchestre, filharmónie), ale aj pasívny (ako diváci) nepochybne sa to negatívne dotkne aj psychickej pohody občanov.
A to zase môže mať dopad na imunitný systém občanov a ich odolnosť voči akýmkoľvek chorobám, nielen voči pandemickej chrípke COVID-19.
Na záver len pre inšpiráciu pripájame link na opatrenia uplatňované v susednom Rakúsku v súvislosti s rozšírením vírusu COVID-19:
https://www.sozialministerium.at/Informationen-zum-Coronavirus/Coronavirus---Aktuelle-Ma%C3%9Fnahmen.html
Súvisiace ustanovenia Ústavy SR:
Čl. 1
(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
Čl. 2
(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.
(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Čl. 12
(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
čl. 13
(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
(4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Čl. 35
(1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
Čl. 52 ods. 2
(2) Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.
čl. 152 ods. 4
(4) Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
