Ústava Spojených štátov amerických stanovuje v ôsmej časti I. Článku tzv. doložku vojenskej moci, ktorá uvádza, že: [V právomoci Kongresu je...] vyhlasovať vojnu, udeľovať povolenia na zajatie lodí a odvetným opatreniam na mori, stanoviť predpisy o koristi a zajatí na zemi aj na vode; ktorý umožňuje Kongresu vyhlásiť vojnu inej krajine v prípade jeho nadpolovičného súhlasu.
Eric Cantor, väčšinový líder Kongresu svoje rozhodnutie vyjadril prostredníctvom tlačovej správy:
„Mám v úmysle hlasovať v prospech poskytnúť prezidentovi Spojených štátov možnosť použiť vojenskú silu v Sýrii. Kým autorizujúca reč sa pravdepodobne zmení, základná realita nie. Amerika má závažný národnobezpečnostný záujem na prevencii a reakcii na použité zbrane hromadného ničenia, a to najmä teroristickým štátom, akým je Sýria a aby sa zabránilo ďalšej nestabilite v regióne, ktorý je životným záujmom Spojených štátov.
Treba pochopiť, že existujú rôzne názory na oboch stranách chodby, je to na prezidentovi Obamovi aby dokázal Kongresu a americkému ľudu, že je to správny postup a ja dúfam, že je bude úspešný v tomto úsilí.
Sýria Bashara Assada, štátneho sponzora terorizmu, je stelesnením nebezpečného stavu a dlho predstavuje priamu hrozbu pre americké záujmy a pre našich partnerov. Pokračujúca občianska vojna v Sýrii rozšírila túto hrozbu.
Sýrsky konflikt nepredstavuje len občiansku vojnu; je to splnomocnená sektárska vojna, ktorá zhoršuje napätie v moslimskom svete. Je jasné, že Irán je hlavným bojovníkom v tomto konflikte a jeho priame zapojenie je neoddeliteľnou súčasťou snahy Iránu zaviesť regionálnu hegemóniu. Ak Assad a jeho iránski patróni vyjdu na vrchol, bolo by to strategické víťazstvo pre Irán, povzbudenie Hizballáhu a presvedčenie našich spojencov, že nám nemôžu dôverovať.
Okrem toho, sektárske napätie a extrémistický terorizmus sú už preliate za hranicami Sýrie s teroristickými útokmi a atentátmi na vzostupe v susedných krajinách. Nie sú to len abstraktné teórie, že Sýrsky konflikt ohrozuje stabilitu kľúčových amerických partnerov v tomto regióne. Je to realita.
Okrem zrejmých regionálnych záujmov, neschopnosť adekvátne reagovať na použitia chemických zbraní a donútenie ku koncu tohto konfliktu za podmienok prospešných pre Ameriku a našich partnerov len zvyšuje pravdepodobnosť budúcich použití zbraní hromadného ničenia týmto režimom, prenesením na Hizballáh, alebo získanie Al-Kájdou. Nikto sa nechce pýtať, prečo sme nedokázali konať, ak nabudúce použitie sarínu bude v Paríži alebo New Yorkskom metre.
Širším cieľom Spojených štátov, ako je prezident presvedčený, je to, že Assad by mal odísť a červená línia prezidenta Obamu je v súlade s týmto cieľom a s cieľom odradiť použitie zbraní hromadného ničenia. Jedná sa o typ červenej línie, ktorý by vlastne použil každý americký prezident. Teraz americká dôveryhodnosť je na hrane. Nezačať konať, keď konanie je americkom záujme a kde červená línia bola tak očividne prekročená iba oslabí naši schopnosť používať diplomaciu, ekonomický tlak a iné nesmrtiace nástroje pre odstránenie Assada a odradenie Iránu a ďalších agresorov.
Nie sú žiadne jednoduché riešenia a jednorazový vojenský úder nie je sám o sebe dostatočnou stratégiou, ale som presvedčený, že riziká spojené s nečinnosťou prevažujú nad rizikami obmedzeným zásahom. A dobre navrhnutý a dobre prevedený úder, ktorý aj odrádza použitie chemických zbraní a aj znižuje kapacitu Assadovho režimu, môže prispieť k dosiahnutiu jasného a dosiahnuteľného cieľu: konečné vytlačenie Assadovho režimu umiernenými prvkami vrámci opozície.To je dôvod, prečo je nutné, aby vláda aj naďalej identifikovala a podporovala tie umiernené prvky, ktoré bojujú tak proti Assadovi, tak Al-Kájde.
V prípade, že sa Vrchný veliteľ vojenských síl rozhodne použiť vojenskú silu, dúfam, že to urobí uvážlivo a v úzkej a nepretržitej spolupráci s Kongresom.“
Zdroj:
Majority Leader Official Government Webpage
