Pri komplexnom pohľade na problematiku upravovanú stavebným zákonom, v jeho časti stavebný poriadok bolo potrebné riešiť aktuálny celospoločenský problém zníženia úrovne disciplíny, poklesu právneho vedomia, ako aj poklesu vymáhateľnosti nárokov garantovaných právnymi predpismi vo všetkých oblastiach spoločenského života. Tieto faktory pozorovať v správaní účastníkov výstavby a negatívne ovplyvňujú účinnosť stavebného zákona v súčasnej praxi.
Štátny stavebný dohľad, ktorý plní kontrolnú funkciu vo výstavbe, sa v nedostatočnej miere zameriava na realizačnú fázu výstavby, pričom v prípade zistených nedostatkov na stavbe, mu v stavebnom zákone chýbajú účinné nástroje na zabezpečenie účinnej nápravy.
V záujme urýchlenia, zjednodušenia a zefektívnenia rozhodovania o stavbách boli kompetencie stavebných úradov, s účinnosťou od 1.1.2003, presunuté z orgánov štátnej správy na miestnu samosprávu. Pritom sa okrem iného tiež predpokladalo, že obce, ktoré zároveň obstarávajú a schvaľujú územnoplánovaciu dokumentáciu, zabezpečia dôslednejšiu kontrolu nimi spravovaného územia a budú prijímať účinné preventívne kontrolné opatrenia na zamedzenie nepovolených stavieb tak, aby mali možnosť zasiahnuť ešte v čase začatia nepovolenej stavby a nie až v štádiu, keď je stavba postavená.
Napriek uvedenému predpokladu aplikačná prax ukázala, že príslušné ustanovenia stavebného zákona stavebné úrady (obce) aplikujú v nedostatočnej miere, resp. ich neaplikujúc vôbec.
Jednou z príčin vyššie uvedeného stavu je to, že niektoré ustanovenia stavebného zákona sú formulované vo všeobecnej rovine s predpokladom dôsledného dodržiavania zákona (pretrvávajúce z čias plánovitého rozvoja výstavby soc. organizáciami), ktoré nevyhovujú súčasným tlakom na výstavbu na základe okamžitej potreby súkromných investorov, ktorá často prerastá do svojvoľného začínania realizácie stavieb bez príslušných povolení. Z uvedeného plynie jednoznačne potreba konkretizovať, doplniť a spresniť formulácie týkajúce sa súladu povoľovania stavieb a dodatočného povoľovania tzv. čiernych stavieb, s verejným záujmom (podrobnejšia špecifikácia).
Navrhovaná právna úprava je zameraná na riešenie pretrvávajúceho problému zníženej disciplíny, ktorú možno pozorovať v správaní účastníkov výstavby a ktorá negatívne ovplyvňuje účinnosť stavebného zákona v súčasnej praxi.
Novela podrobnejšie a presnejšie upravuje výkon štátneho stavebného dohľadu a upravuje opatrenia na zabezpečenie zastavenia stavebných prác, najmä zavedením nových mechanizmov voči stavebníkovi, zhotoviteľovi, osobám, ktoré na stavbe vykonávajú „vybrané činnosti vo výstavbe“. V súvislosti s pripravovanou novelou Trestného zákona sa pri nepovolených stavbách zavádza súčinnosť stavebného úradu s orgánmi činnými v trestnom konaní.
Sprísňujú sa podmienky pre dodatočné povolenie stavby vymedzením stavieb, pre ktorý je tento postup prípustný, z režimu dodatočného povolenia vylučuje stavby, ktoré stavebník uskutočnil bez toho, že boli predmetom posudzovania stavebného úradu.
V časti sankcií sa po novom vymedzujú priestupky a iné správne delikty, pričom sa skutkové podstaty adresnejšie spájajú so zodpovednosťou jednotlivých účastníkov výstavby a nie iba so stavebníkom a zhotoviteľom stavby, stanovuje sa zvýšená pokuta za opakovaný priestupok a zavádzajú sa poriadkové opatrenia ako sankcie viazané na výkon štátneho stavebného dohľadu, ktoré v platnej právnej úprave neboli ustanovené.
Základné okruhy navrhovanej právnej úpravy:
- zvýšenie informovanosti verejnosti pri veľkých a rozsiahlych stavbách úpravou povinného zverejňovania oznámenia o začatí konania a vydaného rozhodnutia na webovom sídle stavebného úradu a na dočasnej tabuli úradu v mieste stavby,
- sprísnenie režimu nepovolených stavieb na zabezpečenie zastavenia stavebných prác, najmä zavedením nových mechanizmov voči stavebníkovi, zhotoviteľovi a osobám, ktoré na stavbe vykonávajú „vybrané činnosti vo výstavbe“,
- sprísnenie podmienok pre dodatočné povolenie stavby vymedzením stavieb, pre ktorý je tento postup prípustný, z režimu dodatočného povolenia vylučuje stavby, ktoré stavebník uskutočnil bez toho, že by boli predmetom posudzovania stavebného úradu,
- podrobnejšia a presnejšia úprava výkonu štátneho stavebného dohľadu, zavádzajú sa poriadkové opatrenia ako sankcie viazané na výkon štátneho stavebného dohľadu, ktoré v súčasnosti v zákone chýbajú.
- v časti sankcií sa po novom vymedzujú priestupky a iné správne delikty, pričom sa skutkové podstaty adresnejšie spájajú so zodpovednosťou jednotlivých účastníkov výstavby a nie iba so stavebníkom a zhotoviteľom, stanovujú sa spodné hranice pokút a zvýšená pokuta za opakovaný priestupok.
Štádium materiálu: Odoslané na rokovanie vlády SR
Materiály na stiahnutie:
