logologo_small
piatok, 19.02.2021|Posledná aktualizácia 06.3.2021 23:58
Autor: doc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková PhD.

K PRÁVNEJ POVAHE MOBILNÝCH DOMOV

On the Legal Aspects of Mobil Homes

doc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková, PhD.
Paneurópska vysoká škola
Fakulta práva


Kľúčové slová:
mobilné domy, stavba, výrobok, cestné vozidlo, stavebný zákon, štátna bytová politika

Key words:
mobile homes, construction, product, road vehicle, building law, state housing policy

Abstrakt:
Príspevok sa zaoberá diskutovanou otázkou o právnej povahe tzv. mobilných domov, ktoré získavajú čoraz väčšiu popularitu aj na území Slovenskej republike. Keďže právo na ňu nedáva jasnú odpoveď, verejnosť sa spolieha na tvrdenia predajcov, ktoré sú často zavádzajúce. Rozdielny prístup badať aj zo strany niektorých orgánov verejnej správy, ktoré sa nevedia zhodnúť najmä v otázke, či je mobilný dom stavbou alebo výrobkom, a teda či sú pri jeho inštalácii potrebné povolenia v zmysle stavebného zákona. Odpoveď sťažuje, okrem iného, aj skutočnosť, že objektov tohto (alebo príbuzného) typu je viacero (karavan, obytný automobil, obytný príves, mobilný dom, montovaný dom a pod.), no bežne sa im priznáva všeobecné označenie „mobilné domy“[1], hoci práve ich špecifiká majú pre posúdenie ich právnej povahy a súvisiaceho právneho režimu zásadný význam. Problematika mobilných domov tak vyvoláva právne i praktické nejasnosti, ktoré by mohla odstrániť pripravovaná zmena stavebných predpisov, ku ktorým sa prihlásila Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení na obdobie rokov 2020 – 2024.

Abstract/Summary:
The article deals with the discussed issue about the legal nature of mobile homes, which are gaining more and more popularity in the Slovak Republic. As the right to it does not give a clear answer, the public relies on the claims of sellers, which are often misleading. There is also a different approach on the part of some public administration bodies, which cannot agree in particular on the question of whether a mobile home is a building or a product, and thus whether permits are required for its installation in accordance with the Building Act. The answer is complicated, inter alia, by the fact that there are several objects of this (or related) type (caravan, motor home, mobile home, manufactured home, etc.), but they are commonly given the general designation „mobile homes“, although their specificities are crucial in assessing their legal nature and the related legal regime. The issue of mobile homes thus causes legal and practical ambiguities, which could be removed by the planned change in building regulations, to which the Government of the Slovak Republic has subscribed in its program statement for the period 2020-2024.


I. Úvod

Mnoho ľudí sa sťahuje do mobilných (montovaných – pozn. autor)[2] domov, pretože chcú žiť jednoduchšie. Bolo vedecky dokázané, že zmena postoja spôsobom „menej je viac“ zlepšila duševnú pohodu a celkové zdravie ľudí, ktorí si ho zvolili. Podľa amerického časopisu U. S. News and World Report – uprednostňovanie životného prostredia pred materiálnou spotrebou a príjmami nesmeruje iba k zlepšeniu udržateľnosti životného prostredia, ale posilňuje aj duševné a fyzické zdravie.“[3]

Uspokojovanie bytových potrieb občanov patrí medzi oblasti, ktorými sa (aspoň formálne) zaoberá každá vláda. V súčasnosti je v Slovenskej republike ešte stále platná Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 z januára 2015[4], ktorá deklarovala podporu rozvoja bývania[5]; jej časová viazanosť však uplynie v tomto roku. Podobne aj z nedávno prijatého dokumentu – Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024 vyplýva, že vypracovanie strategického plánu a vytvorenie podmienok pre dostupnosť adekvátneho bývania pre všetkých občanov Slovenskej republiky, vnímaného ako jeden z pilierov sociálnej politiky štátu, považuje súčasná vláda za svoju prioritu[6].

Podpora rozvoja bývania sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi – či už zlepšovaním a rozširovaním existujúceho bytového fondu („... a to nielen obstarávaním nových bytových a rodinných domov, ale aj prestavbami a nadstavbami jestvujúceho fondu budov...[7]), alebo ohlasovaním „... rozvinutia efektívneho, funkčného modelu výstavby ekonomicky dostupného štátneho nájomného bývania[8].

Ani jedna z doterajších oficiálnych aktivít na poli bytovej politiky v Slovenskej republike však, celkom prirodzene, nepočítala s podporou a rozvojom bývania pre nás pomerne netradičným spôsobom – bývaním v mobilných domoch, ktoré je, na rozdiel od nás, tradičnou formou uspokojovania bytových potrieb v takých rozvinutých štátoch, akými sú Austrália, USA či Kanada.

Na ilustráciu môžeme použiť Občiansky zákonník provincie Quebec z roku 1991 (účinný od 01. januára 1994)[9], ktorý sa uvádza ako významný inšpiračný zdroj pre krajiny, v ktorých prebieha reforma súkromného práva. Ten v časti o nájomnej zmluve (Lease, §§ 1851 – 2000), upravuje nájom obydlia(Lease of Dwellings, §§ 1892 – 2000), pričom jedným z osobitných druhov tohto nájmu je „Nájom pozemku určeného na inštaláciu mobilného bývania“ (Lease of land intended for the installation of a mobile home, §§ 1996 – 2000)[10].

II. Pojem „mobilný dom“ v domácom prostredí

Pre mobilný dom je, pochopiteľne, príznačný znak „mobility“.

Keďže však mobilita môže byť vnímaná rôznym spôsobom, stalo sa, že niektorým objektom, univerzálne označovaným ako „mobilné domy“, sa pripísalo toto označenie nepresne, bez toho, aby sa pri nich akcentovalo to, čo je pre ten-ktorý „mobilný objekt“ príznačné, hoci práve toto špecifikum môže mať pre ne zásadný právny (i praktický) význam (ďalej v texte pre ich spoločné označenie aj „mobilný objekt“).

Za mobilný dom sa v našich pomeroch považuje primárne „dom na kolesách“, ktorý je zhotovený podľa technickej normy STN EN 1647 (30 0273) z 01.05.2019, idt EN 1647:2018, slovenský názov: „Obytné vozidlá na voľný čas. Karavanové mobilné domovy. Požiadavky na obytný priestor z hľadiska zdravia a bezpečnosti.[11] Presnejšie povedané, ide teda o karavanový mobilný dom[12], ktorý, napriek tomu, že je na kolesách, nemá vlastný pohon a na miesto určenia sa premiestňuje pomocou iného motorového vozidla (auta, traktora alebo iného stroja), s ktorým je spojený do jazdnej súpravy pomocou ojí, s prípojným zariadením podľa normy ISO 50 (ťažná guľa – pozn. autor). Karavanové mobilné domy majú prevažne kovový podvozok, ktorého súčasťou sú minimálne dve kolesá a sú upravené tak, aby sa dali užívať na mieste aj bez sieťových prípojok. Ako zdroj tepla sa najčastejšie využíva propán butánová fľaša a ako zdroj elektriny solárne panely alebo centrála. Voda sa najčastejšie získava z dažďových nádrží alebo zo studne, odpad sa odvádza do septiku.

Od karavanového mobilného domu je potrebné odlišovať obytný automobil[13], ktorý je „ako taký“ cestným motorovým vozidlom (§ 2, písm. a) zák. č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov), t. j. po pozemných komunikáciách sa pohybuje vlastnými prostriedkami, na základe vlastného pohonu[14]). Z hľadiska rozdelenia vozidiel pre účely vystavovania dokladov k vozidlu je obytný automobil druhom tzv. špeciálneho vozidla, za predpokladu, že je konštruovaný tak, aby umožňoval ubytovanie osôb a obsahuje minimálnu predpísanú výbavu (sedadlá a stôl, zariadenie na spanie, ktoré môže, okrem iného, slúžiť cez deň na sedenie, zariadenie na varenie a zariadenia na uskladnenie batožiny a iných predmetov; toto vybavenie je v obytnom priestore pevne prichytené; stôl však môže byť konštruovaný tak, aby sa dal ľahko odstrániť)[15].

Prax rozoznáva aj tzv. obytný príves[16], ktorý je niečím medzi obytným automobilom a karavanovým mobilným domom, jeho popularizátormi v Európe sú najmä Holanďania[17]. („... obytný príves je čosi ako maličký príbytok na kolesách. Je to vozidlo, ktoré sa pripojí pomocou ťažného zariadenia za osobné auto, prípadne za iné auto.“[18]. V zmysle zák. č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ide o tzv. prípojné vozidlo(§ 3, ods. 1, písm. f), pod ktorým sa rozumie cestné nemotorové vozidlo, určené na ťahanie iným vozidlom, s ktorým je spojené do jazdnej súpravy (§ 2, písm. c). S obytným automobilom má obytný príves spoločné to, že je – podobne ako obytný automobil – cestným vozidlom, t. j. je vyrobený na účely prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách a je určený na prepravu osôb, zvierat alebo tovaru (§ 2, písm. a) cit. zák.), oproti obytnému automobilu však nemá vlastný pohon, t. j. ide o nemotorové vozidlo[19].

Na druhej strane, s karavanovým mobilným domom spájajú obytný príves jednak „kolesá“ ako aj to, že ani jeden z nich nemá vlastný pohon. Obytný príves je však cestným vozidlom[20], a teda je vyrobený (aj) na účely prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách, zatiaľ čo karavanový mobilný dom nie je cestným vozidlom, ale tzv. obytným vozidlom(STN EN 1647 (30 0273) z 01.05.2019, idt EN 1647:2018, slovenský názov: „Obytné vozidlá na voľný čas. Karavanové mobilné domovy. Požiadavky na obytný priestor z hľadiska zdravia a bezpečnosti.“), ktorého primárnym účelom nie je transport z miesta na miesto, ale „bývanie“ či skôr „ubytovanie“ na mieste, na ktoré sa prepraví vďaka podvozku s kolesami (z citovaných technických noriem vyplýva, že ide o prepraviteľné obytné vozidlo, ktoré svojou konštrukciou nespĺňa požiadavky na prevádzku cestných vozidiel, avšak zachováva si možnosť prepravy a slúži na dočasné alebo sezónne ubytovanie.[21]).

III. Mobilný dom „na kolesách“ vs. mobilný dom „bez kolies“

Znak mobility vykazuje aj ďalší objekt na bývanie, ktorý však, v porovnaní s prechádzajúcimi príkladmi, nie je „na kolesách“. Ide o dom, ktorý je zhotovený, vyrobený či „zmontovaný“ mimo miesta, na ktorom je osadený – vo výrobných halách. Jeho nosný systém tvorí skelet, ktorý je opláštený a jeho konštrukcia je navrhnutá tak, aby zvládla montáž a prepravu. Takýto dom však nie je určený „na putovanie“, ale na trvalé umiestnenie na pozemku a jeho „mobilita“ spočíva iba v tom, že sa na miesto určenia prepraví buď ako vopred zhotovený výrobok, v takom prípade zväčša stojí na základových pätkách, ktoré sú zaskrutkované do zeme, alebo sa naň privezú hotové prvky domu, kde sa pomocou žeriava osadia (zmontujú) na pripravenú základovú dosku (od toho je odvodené označenie „montované domy“) [22].

Pre tento typ domu sa v zahraničí (osobitne v USA) postupne ujalo označenie „zhotovený dom“ prípadne „vyrobený dom“ (manufactured home).

Z dostupných zdrojov sa dozvedáme, že história „mobilných domov“ tam siaha do dvadsiatych rokov minulého storočia a súvisí s vynálezom prívesu (trailer) – vozidla bez vlastného pohonu, určeného na prepravu lodí, automobilov a iných predmetov, ktorý si dovolenkári pripevnili za svoj automobil. Situácia sa výrazne zmenila po veľkej hospodárskej kríze v tridsiatych rokoch minulého storočia, kedy náhla potreba bývať prinútila Američanov využívať prívesy pre ich rýchlu a cenovú dostupnosť na trvalé bývanie. Postupom času táto forma bývania nabrala na popularite, osobitne v radoch pracujúcej triedy. V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch minulého storočia sa pre rastúci dopyt zákazníkov začali vyrábať veľké prívesy, nazvané pre ich nadrozmernú šírku „double-wides“ – v skutočnosti však išlo nielen o široké, ale aj dlhé prívesy, vyrobené z dvoch samostatných jednotiek, ktoré spolu tvorili „väčší dom“ („a larger home“), pričom zmena účelu priniesla aj zmenu názvu – označenie „príves“ (trailer) sa nahradilo názvom „mobilný dom“ (mobile home). Koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia priemysel na výrobu mobilných domov dramaticky zvýšil štandardy kvality, a to najmä vďaka prijatiu tzv. HUD kódexu (Housing and Urban Development Code) z roku 1976. Podľa amerického ministerstva pre bývanie a miestny rozvoj tieto nové predpisy stanovili nové štandardy pre výstavbu a inštaláciu mobilných domov, s cieľom zabezpečiť ich čo najväčšiu kvalitu, trvanlivosť, bezpečnosť a dostupnosť, ktoré platili na federálnej úrovni, pričom vysoké štandardy sa týkali nielen samotnej stavebnej konštrukcie, ale aj elektrických rozvodov, inštalatérskych prác a pod. Zásadná zmena kvality viedla k ďalšej zmene názvu – upustilo sa od označenia „mobilný dom“ a prešlo sa na súčasný názov „zhotovený/vyrobený dom“ („manufactered home“). „... Čo to teda dnes znamená? To, že ak je stavba postavená po roku 1976 a spĺňa všetky federálne pravidlá týkajúce sa kvality, trvanlivosti, bezpečnosti a dostupnosti, technicky sa nazýva „zhotovený dom“. Ak bol postavený pred rokom 1976, technicky sa nazýva „mobilný dom“.[23]

Napriek tomuto vysvetleniu mnohí ľudia v USA si oba pojmy zamieňajú, t. j. nesprávne používajú pojem „mobilný dom“, hoci v skutočnosti majú na mysli „zhotovený dom“ (keďže v slovenskom jazyku sa pojem „zhotovený/vyrobený dom“ nepoužíva, a namiesto neho sa zaužívalo označenie „montovaný dom“, v ďalšej časti príspevku budeme používať spojenie „montovaný dom“ – pozn. autor).

Ak by sme to mali zhrnúť – v súčasnosti sa v USA označuje pojmom „manufactured home“ montovaný dom, t. j. dom bez kolies, ktorý je vyrobený či už ako celok alebo po častiach vopred a je privezený na miesto určenia, prípadne je na ňom aj zmontovaný. Na druhej strane – z bežného života nezmizol ani „mobilný dom na kolesách“ (pôvodne „príves“, „trailer“), pre ten však v súčasnosti používajú v USA[24] buď označenie RV („recreation vehicles“, t. j. ide o rekreačné vozidlá spravidla s vlastným pohonom, ktoré sa rozlišujú do viacerých tried[25]) alebo Tiny Houses[26] („maličké/drobné domy“), ktoré sú prívesnými obytnými domami „na kolesách“[27], pre ktoré sa v našom prostredí (v Slovenskej republike, ale napríklad aj v Českej republike) v súčasnosti ustálilo označenie „mobilný dom“ (k tomu viď text vyššie), ktorý, ak sa ponúka kompletne vybavený, má špeciálne označenie „mobilheim[28].

IV. Mobilné domy a súvisiace aplikačné problémy

Rozlíšenie „mobilných domov“ podľa rôznych kritérií v predchádzajúcich častiach tohto príspevku nebolo náhodné. Ich špecifiká majú totiž zásadný vplyv na to, ako k nim pristupuje právo (ako sa na ne hľadí „z právneho hľadiska“), čo môže byť pre vlastníka toho – ktorého typu mobilného objektu zásadnou otázkou nielen právneho, ale najmä praktického významu. „... Úradníci vlastníkovi tvrdili, že pre ne (mobilné domy – pozn. autor) treba vybaviť štátnu poznávaciu značku alebo stavebné povolenie. „Naša legislatíva v oblasti tohto je úplne v plienkach,“ ... „Po osobnej návšteve úradníkov u nás a po následnej ukážke, ako jednoducho ten dom premiestnim, trvali na svojom, že keď to nemá ŠPZ, nemôže to byť mobilné,“...“[29].

Za jedno z rozhodujúcich kritérií z tohto hľadiska považujeme rozlíšenie „mobilných objektov“ na cestné vozidlá(v takom prípade podliehajú predpisom, regulujúcim cestnú premávku, prevádzku vozidiel v cestnej premávke a pod.[30]) a na stavby, resp. výrobky, plniace funkciu stavby (k tomu viď nasledujúci text).

A keďže cieľom tohto príspevku je posúdiť, či je pri umiestňovaní „mobilných objektov“ na určené miesto potrebné obstarať si povolenia podľa príslušných stavebných predpisov, najmä zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších predpisov (ďalej „stavebný zákon“), spomedzi vyššie porovnávaných mobilných objektov (cestné vozidlá – obytný automobil, obytný príves[31] vs. tzv. mobilné domy – karavanové mobilné domy, príp. montované stavby), výber sa, logicky, zužuje iba na tzv. mobilné domy, t. j. karavanové mobilné domy, príp. montované stavby.

· Karavanové mobilné domy

Otázka, či sú pri umiestňovaní karavanového mobilného domu potrebné povolenia v zmysle stavebného zákona, vyvolala v našej nedávnej minulosti spor, ktorý riešili, okrem hlavných aktérov – bežných obyvateľov malej slovenskej obce, právnici rôznych právnických profesií, orgány štátnej správy a samosprávy, vrátane Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Kauza, ku ktorej sa spomenutý spor viaže, má korene v čase, keď si istí manželia z malej slovenskej obce umiestnili na svoj pozemok tzv. mobilný dom (v zmysle „karavanový mobilný dom“). Kúpili ho v roku 2009 od spoločnosti so sídlom v Českej republike, k odovzdaniu a prevzatiu došlo na pozemku kupujúcich, nachádzajúci sa v zastavanom území obce. Preprava a vyloženie mobilného domu sa realizovala samostatným transportným vozidlom a žeriavom.

Príslušný stavebný úrad však svojím rozhodnutím zo dňa 08.06.2016 nariadil odstránenie stavby[32], ktorú nazval „rekreačným domom“, keďže, podľa názoru úradu, k umiestneniu stavby došlo v rozpore s platným právom. Odvolával sa pri tom na konkrétne ustanovenia stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky[33].

Vydaniu rozhodnutia predchádzalo:

- vykonanie dohľadu na dotknutom pozemku orgánom štátneho stavebného dozoru (27.08.2015), ktorý, okrem iného, zistil, že na pozemku stoji stavba, slúžiaca na rekreačné účely jej vlastníkov, ku ktorej bola pristavená terasa, spojená so zemou pevným základov a ktorá je prípojkou napojená na rozvod elektrickej energie v rozvodnej skrini priľahlého bytového domu, kde má vlastné meranie; priestor medzi objektom a zemou bol prekrytý obkladom,
- pojednávanie v rámci konania o odstránení stavby, uskutočnenom na mieste stavby (10.05.2016), spojeného s obhliadkou objektu,
- podanie námietok zo strany zástupcu stavebníkov priamo na miestnom šetrení, spočívajúcich v tvrdení, že obhliadaný objekt je mobilným domom, ktorý stojí na dvoch kolesách a má oje s ťažnou guľou a ktorý nie je ničím pevne spojený so zemou (z dôvodu dlhodobého odparkovania je „iba podopretý tehlami“),
- vyjadrenie geodeta, založeného do spisu, podľa ktorého objekt nie je možné zakresliť do katastrálnej mapy,
- vyjadrenie vlastníkov, podľa ktorých objekt nie je možné kolaudovať, keďže nie je stavbou v zmysle § 43 stavebného zákona, a teda nepodlieha povoľovaciemu konaniu[34]; z tohto dôvodu vlastníci objektu žiadali, aby stavebný úrad konanie o odstránení stavby zastavil,
- zamietnutie námietok zo strany stavebného úradu z dôvodu, že objekt spĺňa definíciu stavby podľa § 43 stavebného zákona; ide síce o „mobilný dom na kolesách“, ale ten sa stal „stavbou“ ďalšími stavebnými úpravami – zateplením, novým prestrešením, pristavaním prekrytej terasy, ktorá je pevne spojená so zemou ako i s pôvodnou konštrukciou objektu a napojením objektu na rozvod elektro, a teda podlieha vydaniu stavebného povolenia.

Voči rozhodnutiu stavebného úradu o odstránení stavby podali účastníci konania (stavebníci) odvolanie. Na základe odvolania príslušný okresný úrad, ako druhostupňový orgán, rozhodnutie stavebného úradu preskúmal a zistil, že napadnuté rozhodnutie je správne a vydané v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona a s ním súvisiacich predpisov, ako aj s ustanoveniami správneho poriadku. Odvolanie zamietol so zdôvodnením, že mobilný dom, ktorý vnímal ako „montovanú stavbu (rodinný dom, rekreačná chata)“, sa ako celok (prípadne v častiach) privezie na podvozku na miesto určenia, avšak má „nároky“ na pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia a tieto podliehajú povoľovaciemu procesu podľa stavebného zákona (územné rozhodnutie a stavebné povolenie) a teda stavebný úrad rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky.[35]

Proti rozhodnutiu okresného úradu podal protest krajský prokurátor. Konštatoval v ňom, že rozhodnutie okresného úradu je arbitrárne, svojvoľné, nepreskúmateľné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu a navrhol rozhodnutie okresného úradu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu. Krajský prokurátor v proteste namietal porušenie viacerých ustanovení stavebného zákona[36], najmä sa nestotožnil s názorom, že správne orgány považujú mobilný dom za stavbu z dôvodu napojenia na rozvod elektrickej energie cez kábel rozvodnej skrine umiestnenej na susednom pozemku. Domnieval sa, že takéto pripojenie nemožno považovať za pripojenie na siete technického vybavenia územia podľa stavebného zákona a ako ďalej uvádza: „bolo by zaujímavé sledovať, ako by sa správny orgán vysporiadal s oznámením vlastníka takejto „stavby“, že vytiahol pripojený elektrický kábel z rozvodnej skrine, čím by odpadla jediná materiálna podmienka, pre ktorú bol mobilný dom posúdený správnymi orgánmi ako stavba.

S protestomprokurátora sa v plnom rozsahu stotožnil aj právny zástupca vlastníkov mobilného domu.

Následne (16.03.2017) vykonal príslušný okresný úrad na stavbe štátny stavebný dohľad a vydal rozhodnutie, ktorým nevyhovel protestu krajského prokurátora a protest, spolu so spisovým materiálom okresného úradu a stavebného úradu, predložil Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej „MDV SR“) na rozhodnutie. MDV SR nevyhovelo protestu krajského prokurátora a potvrdilo protestom napadnuté právoplatné rozhodnutie okresného úradu.

Proti rozhodnutiu MDV SR podali stavebníci, zastúpení advokátom, ako aj krajský prokurátor rozklady, ktoré MDV SR predložilo na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ktorým je minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy[37].

Ten rozhodol, že rozklad prokurátora krajskej prokuratúry a rozklad stavebníkov, zamietol a potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcie výstavby (č. 13655/2017/SV/25976 zo dňa 05.04.2017), ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora a potvrdilo sa napadnuté rozhodnutie okresného úradu. Z pomerne obšírneho zdôvodnenia rozhodnutia vyberáme konštatovanie, že: „ ... predmetný objekt je stavbou podľa stavebného zákona...“ a že stavebný úrad pri svojom rozhodovaní zároveň postupoval v súlade s usmernením MDV SR zo dňa 17.02.2011 č. 2011/2930/V-229/1, v zmysle ktorého „... pokiaľ ide o „mobilný dom“, t. j. montovanú stavbu (rodinný dom, rekreačná chata), ktorá sa ako celok (prípadne v častiach) prevezie na podvozku na miesto určenia, s nárokmi na pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, táto podlieha povoľovaciemu procesu podľa stavebného zákona (územné rozhodnutie a stavebné povolenie, resp. zlúčené územné a stavebné konanie) z dôvodu, že je potrebné preveriť najmä umiestnenie a realizáciu takejto stavby z hľadiska dodržania súladu s územnoplánovacou dokumentáciou (§ 37 stavebného zákona), dodržania základných požiadaviek na stavbu (§ 43d stavebného zákona) a všeobecných technických požiadaviek na výstavbu (§ 47, § 48 stavebného zákona a príslušných ust. vyhlášky č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie). V prípade povoľovania takéhoto domu (ak ide o jednoduchú stavbu), je možné tiež využiť postup podľa ust. § 39a ods. 5 stavebného zákona v spojení s § 55 ods. 2 písm. a) a § 76 ods. 3 stavebného zákona.“

K navodenému problému sa vyjadrila aj hovorkyňa rezortu MDV SR, ktorá vysvetlila, že: „... ak ide o mobilný výrobok, ktorý má napríklad podvozok (hovorkyňa mala na mysli cestné mobilné vozidlá – k tomu viď náš výklad vyššie), podlieha spomenutým normám a netreba ho povoľovať podľa stavebného zákona. Iné však je, keď je to výrobok, ktorého mobilita spočíva len v jeho transporte na miesto určenia bez potreby ďalších stavebných úprav a ďalej je jeho účel užívania obdobný ako stavba. Vtedy už podlieha povoľovacím procesom podľa stavebného zákona. Taký výrobok je možné umiestniť len na pozemok, ktorý je podľa územného rozhodnutia na navrhovaný spôsob užívania určený, pričom je potrebné dodržať nielen výrobcom stanovené podmienky inštalácie a užívania výrobku, ale aj podmienky vyplývajúce z konkrétneho územného rozhodnutia. Spravidla pre užívanie takého výrobku, ktorého účel užívania je obdobný ako stavba, je potrebné aj napojenie na technickú vybavenosť územia. Podľa druhu napojenia výrobku/stavby sa podľa stavebného zákona následne vyžaduje príslušné ohlásenie drobnej stavby (prípojky na inžinierske siete), prípadne stavebné povolenie,...[38]

Z vyššie uvedeného de lege lata vyplýva, že napriek tomu, že karavanový mobilný dom je hotovým výrobkom, ktorý podlieha príslušným technickým normám (STN EN 1647 (30 0273) z 01.05.2019, idt EN 1647:2018, slovenský názov: „Obytné vozidlá na voľný čas. Karavanové mobilné domovy. Požiadavky na obytný priestor z hľadiska zdravia a bezpečnosti.[39]), ak zároveň napĺňa pojmové znaky „stavby“ v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona, t. j. ide o stavebnú konštrukciu, postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu, pričom pod pevným spojením so zemou sa rozumie:

a) spojenie pevným základom,
b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou,

pri jeho umiestnení je potrebné postupovať podľa stavebného zákona[40].

To znamená, že vlastník karavanového mobilného domu, ktorý spĺňa pojmové znaky stavby, potrebuje pri jeho inštalácii získať aj rozhodnutie o umiestnení stavby, čo vyplýva z § 32 ods. 1, písm. a) stavebného zákona, ako aj stavebné povolenie, keďže to sa v zmysle § 55 ods. 1 stavebného zákona vyžaduje pri stavbách každého druhu, bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania[41] a aj kolaudačné rozhodnutie, pretože pokiaľ stavba vyžaduje stavebné povolenie, možno ju užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia (§ 76 ods. 1 stavebného zákona)[42]. Keďže väčšina mobilných domov spĺňa kritériá tzv. jednoduchej stavby v zmysle § 139b ods. 1 stavebného zákona, namiesto stavebného povolenia môže postačovať ohlásenie stavebnému úradu podľa § 39a ods. 5 v spojení s § 55 ods. 2 písm. a) stavebného zákona.[43]

Ak karavanový mobilný dom nespĺňa pojmové znaky stavby v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona (napr. z dôvodu, že nie je spojený so zemou pevným základom), na jeho umiestnenie síce nebude potrebné ani stavebné povolenie, ani ohlásenie podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona (k tomu viď § 55 ods. 1 a 2 stavebného zákona), vlastník karavanového mobilného domu však potrebuje získať tzv. rozhodnutie o využívaní územiav zmysle § 39b stavebného zákona[44], vydaného v tzv. územnom konaní (§ 32 a nasl. stavebného zákona), ktorým stavebný úrad povolí nové využívanie územia, určí jeho podmienky a čas jeho platnosti, najmä ak je jeho umiestnenie spojené s vykonaním terénnych úprav v zmysle písm. a) cit. ustanovenia[45], alebo so zriadením odstavných plôch (písm. c) cit. ustanovenia).

· Montované domy

Tzv. montované domy sa vyrábajú vo výrobných halách po častiach. „Na automatickej výrobnej linke, za pomoci moderných počítačovo riadených strojov, sa pripravujú steny domu, priečky, stropy a všetky ďalšie komponenty domu.[46] Hotové konštrukčné prvky domu sa privezú na miesto stavby, kde sa pomocou žeriava osadia na základovú dosku. Celý proces výstavby tak trvá podstatne kratšie ako napr. výstavba murovaného domu (niektorí dodávatelia uvádzajú, že montovaný dom dokážu týmto spôsobom úplne dokončiť do 30 dní[47]).

Keďže montovaný dom je stavebnou konštrukciou (bez ohľadu na to, či je na báze drevenej, oceľovej, keramickej alebo betónovej nosnej konštrukcie[48]), postavenou zo stavebných výrobkov (steny domu, priečky, stropy, okná a pod. vyrobené vopred, vo výrobných halách), ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu (sú položené na základovú dosku, prostredníctvom ktorej sú pevne spojené so zemou), je stavbou v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona. Na jeho umiestnenie sa preto vyžadujú povoľovacie procesy, ustanovené stavebnými predpismi, t. j. územné konanie, stavebné konanie a kolaudačné konanie.

Ak montovaný dom spĺňa kritériá tzv. jednoduchej stavby v zmysle § 139b, ods. 1, písm. a) alebo c), t. j. ide o bytovú budovu, ktorej zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, má jedno nadzemné podlažie, prípadne aj jedno podzemné podlažie a podkrovie (písm. a), prípadne ide o prízemnú stavbu, ktorej zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výška 15 m (písm. c), a zároveň – ak má byť montovaný dom postavený na pozemku, ktorý sa nachádza v územnom pláne obce a je schválený na individuálnu bytovú výstavbu, môže byť jednak územné konanie spojené so stavebným konaním (§ 39a ods. 4 stavebného zákona[49]) a zároveň, stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí na miesto stavebného povolenia ohlásenie podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona.

Ak má byť mobilný dom postavený na pozemku, ktorý sa v rámci územného plánu obce nachádza mimo lokality určenej na individuálnu bytovú výstavbu, k stavebnému povoleniu sa vyžaduje samostatné územné konanie a ak je pozemok klasifikovaný ako orná pôda, je potrebný aj súhlas obvodného pozemkového úradu s odňatím poľnohospodárskej (ornej) pôdy z pozemkového pôdneho fondu (§ 17 zák. č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Keďže montovaný dom, ako je uvedené vyššie, vyžaduje stavebné povolenie, prípadne ohlásenie podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona, v zmysle ustanovení § 76 ods. 1 a 3 stavebného zákona ho možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia, vydaného v tzv. kolaudačnom konaní (§ 76 a nasl. stavebného zákona).

V. Záver

Mobilné domy predstavujú v našich pomeroch pomerne široký pojem – bežne sa nimi totiž označujú viaceré objekty, pre ktoré je významný znak mobility, v niektorých prípadoch siaha jeho výklad až tak ďaleko, že sa pod ním rozumejú aj objekty, ktoré sú pre svoje viaceré vlastnosti v skutočnosti cestnými vozidlami, regulovanými osobitnou kategóriou právnych predpisov.

Označenie „mobilný dom“ by však malo v skutočnosti patriť iba takým objektom, ktorých primárnou funkciou je to, čo je spojené s domomako takým, t. j. bývanie resp. ubytovanie, pričom ich ostatné znaky (vrátane schopnosti ich prepravy na miesto určenia, t. j. znak mobility) plnia skôr doplnkovú funkciu. Z toho hľadiska by nimi mohli byť predovšetkým karavánové mobilné domy, ktoré sú vo svojej podstate hotovým výrobkom, prípadne tzv. montované domy, ktoré môžu byť prepravené na miesto určenia tiež ako hotový výrobok, častejšie sú však vyrobené po častiach a „zmontované“ sú až na mieste určenia.

Bývanie v mobilných domoch (karavánových i montovaných) u nás postupne naberá na popularite, ich právna povaha však vyvoláva viaceré pretrvávajúce otázky. Za zásadnú v tomto smere sa považuje tá, či je pri inštalácii mobilných domov potrebné absolvovať povoľovacie procesy určené stavebným zákonom – počnúc územným konaním, cez stavebné konanie až po kolaudačné rozhodnutie[50].

Autor príspevku dospel k záveru, že kým vo vzťahu k montovaným domom je nutnosť absolvovania všetkých procesov akceptovateľná, pri karavánových mobilných domoch to neplatí.

Na jednej strany pripúšťame, že potreba územného konaniapri mobilných karavánových domoch (rozhodnutie o umiestnení stavby, príp. rozhodnutie o využívaní územia) má – rovnako ako pri montovanom dome – svoje logické opodstatnenie (okrem iného sa ním sleduje starostlivosť o životné prostredie vrátane architektonických a urbanistických hodnôt v území). Ďalšie povoľovacie procesy, konkrétne stavebné konanie a kolaudačné konanie, však nie sú podľa nášho názoru, s ohľadom na stav de lege lata, namieste. Karavanový mobilný dom je totiž hotovým výrobkom, čo znamená, že proces jeho „uskutočnenia“, na ktorý sa odvoláva stavebný zákon v § 66 ods. 1 („(1) V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby ...“.) je v čase jeho umiestnenia na konkrétnom mieste ukončený a keďže samotný mobilný dom musí spĺňať stanovené technické normy, za dodržanie ktorých zodpovedá ich dodávateľ, resp. predávajúci, nie je, podľa nás opodstatnené skúmať ani to, či sa „stavba karavánového mobilného domu“, dodaného ako hotový výrobok, uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení v zmysle § 81 ods. 1 stavebného zákona[51]. „Nehovoriac o skutočnosti, že mobilný dom, ktorý bol umiestnený na určitom pozemku a získal stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, musí po jeho premiestnení na iný pozemok opätovne absolvovať stavebné konanie a kolaudačné konanie a to aj napriek skutočnosti, že na jeho užívanie bolo už raz vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie.[52]

Iste, prax môže priniesť aj prípady, kedy môže byť otázka zastavanosti územia významná aj pri karavánových mobilných domoch (napr. v ilustračnom spore, pri ktorom si vlastník pristaval ku karavánovému mobilnému domu prekrytú terasu), na takýchto (a podobných prípadoch) by sa však, podľa nášho názoru, nemala vytvoriť univerzálna právna norma.

Optimisticky v tomto smere vyznieva modernizácia stavebných predpisov, ku ktorej sa prihlásila súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení a to dokonca v rozsahu, ktorý sama označila za „rekodifikáciu stavebného práva“[53]. Napriek tomu, že v programovom vyhlásení nenájdeme zmienku o mobilných domoch, je možné, že v rámci prezentovaného úmyslu „...zabezpečiť a zefektívniť prípravu a realizáciu stavieb a investičných zámerov, pri súčasnom rešpektovaní najmä legislatívy životného prostredia a inklúziu zúčastnených aktérov tak, aby boli motivovaní na konštruktívnu súčinnosť.“ (str. 87) sa podarí vyriešiť aj otázky, ktoré pri mobilných domoch vyvstávajú.

V súvislosti s právnou úpravou mobilných domov by nám mohla poslúžiť aktuálna úprava českého stavebného zákona (zákon č. 183/2006 Sb., ďalej aj „stavební zákon[54]), ktorý od účinnosti novely z roku 2012 (zákon č. 350/2012 Sb.) ustanovil, že za stavbu sa považuje aj výrobok, ktorý plní funkciu stavby (§ 2 ods. 3[55]), pod ktorý patrí aj karavánový mobilný dom[56]. „Stavební zákon z roku 2006 zavedl do právního řádu zcela nový pojem „výrobek plnící funkci stavby", aniž by však tento pojem definoval nebo jej nějak blíže vymezoval. Jde o novou kategorii stavebního zákona odlišnou od staveb, terénních úprav a zařízení. Výrobky plnící funkci stavby, na rozdíl od stavby ve smyslu § 2 odst. 3 tohoto zákona, nejsou výsledkem stavební činnosti, t. j. přesněji řečeno nevznikly s použitím stavební nebo montážní technologie, ale jiné průmyslové, např. strojírenské technologie. Výrobek plnící funkci stavby je zařízením vyrobeným továrním způsobem.[57]

Kým stavba, ako taká, vzniká na stavenisku (z jednotlivých výrobkov) a za jej realizáciu je zodpovedný zhotoviteľ alebo stavebník (v prípade uskutočnenia stavby svojpomocne), výrobok, plniaci funkciu stavby, v našom prípade karavánový mobilný dom, vzniká vo výrobnom závode a výsledné vlastnosti garantuje výrobca.[58]

Z rovnakých dôvodov ako pri stavbe, aj pri mobilných domoch stavebný úrad preskúmava a posudzuje umiestnenie mobilného domu na pozemku najčastejšie v tzv. zjednodušenom územnom konaní (§ 95 stavebního zákona[59]), v rámci ktorého zisťuje, či je zámer žiadateľa v súlade s požiadavkami, uvedenými v § 90 ods. 1 a 2 stavebního zákona. „Pro schválení navrženého záměru, t. j. umístění mobilního domu je nezbytné, aby navrhovaný záměr: – byl v souladu s vydanou územně plánovací dokumentací; např. má-li být užíván k bydlení, musí být umístěn v ploše určené pro bydlení, – byl v souladu s cíli a úkoly územního plánování, zejména s charakterem území, s požadavky na ochranu architektonických a urbanistických hodnot v území, – splňoval požadavky stavebního zákona (např. splnění požadavků § 156 stavebního zákona prokazuje výrobce atesty, certifikáty, prohlášením o shodě podle zákona č. 22/1997 Sb., o technických požadavcích na výrobky a o změně a doplnění některých zákonů, ve znění pozdějších předpisů)[60].

Žiadateľ je oprávnený umiestniť mobilný dom na určený pozemok až na základe tzv. územného súhlasu, vydaného podľa § 96 stavebního zákona, ktorý nahrádza územné rozhodnutie v prípadoch ustanovených v § 96 ods. 1 a 2.[61]

Ďalšou zásadnou zmenou, ktorú priniesla vyššie uvedená novela stavebního zákona je zjednodušenie povoľovacieho procesu umiestnenia mobilných domov, keďže v zmysle § 103 ods. 1, písm. e), bod 16 platí, že výrobky plniace funkciu stavby, vrátane základových konštrukcií pre ne, nevyžadujú ani stavebné povolanie ani ohlásenie stavebnému úradu. „Stavebník tak osazuje mobilní dům na pozemek na základě pravomocného územního rozhodnutí, nebo účinné veřejnoprávní smlouvy územní rozhodnutí nahrazující, popř. na základě územního souhlasu.“[62], t. j. bez potreby stavebného a kolaudačného konania.

Použité zdroje:

× MELZER, F.: Nauka o typových pojmech na příkladu pojmu stavby ve smyslu občanskoprávním, IN: Pocta Sentě Radvanové k 80. Narozeninám. Praha : ASPI – Wolters Kluwer, 2009, ISBN: 978-80-7357-432-1
× GAJNIAK, Ján Florián: Stavebné právo, Slovenská technická univerzita, 2016, 9788022746717
× KOREC, Š. a kol.: Stavebný zákon, stavebné a pozemkové právo v praxi, Nová práca, ISBN: 978-80-89350-79-7
× MACHAČKOVÁ a kol., Stavební právo, 3. vydání, Nakladatelství C. H. Beck, s.r.o., ISBN:
978-80-7400-558-9
× SPÁČIL, J. a kol. Občanský zákoník III. Věcná práva (§ 976 – 1474). Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2013, ISBN: 978-80-7400-499-5
× Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 – 880. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, ISBN: 978-80-7400-770-5
× Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 z januára 2015
× Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024
× Občiansky zákonník provincie Quebeck z roku 1991
× Rozsudek Krajského soudu v Praze, č. j. 46A 63/2015 – 21
× Rozsudek Krajského soudu v Českých Budějovicích, č. j. 51A 17/2017 – 57
× Rozsudek Městského soudu v Praze ze dne 8. 12. 2010, č. j. 10 Ca 280/2008-78
× Rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 08.06.2016, č. VLC-170/2015/Sá-115, vydané Spoločným obecným úradom Malženice
× Zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
× Zák. č. 183/2006 Sb. o územním plánování a stavebním řádu (stavební zákon)
× Zák. č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
× Zák. č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
× Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
× Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o dokladoch vozidla č. 133/2018 Z. z.
× Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 140/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá a ďalšie
× Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona
× Zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
× https://www.doma.sk/interier/inspirovala-sa-klasickym-domom-na-kolesach-a-navrhla-si-komfortnu-vikendovu-maringotku/
× https://www.hotcar.sk/karavan-verzus-obytny-prives/a-252/
× https://weelcaravans.nl/
× https://www.manufacturedhousing.org/
× https://www.moving.com/tips/5-benefits-of-moving-to-a-mobile-home/
× https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/vystavba-5/bytova-politika/dokumenty/koncepcie
× https://caravan.sk/category/karavan-obytny-prives/
× https://www.asb.sk/architektura/rodinne-domy-architektura/montovane-domy/mobilne-montovane-domy-projekt-freedomky
× https://www.modernedomy.sk/ako-staviame-montovane-domy/
× https://www.tinyecohomesuk.com/
× https://www.tinyhomebuilders.com/tiny-houses/
× http://tinyhouseslovakia.sk/co-je-tiny-house/
× https://www.top-mobilnidomy.cz/
× https://ekonomika.sme.sk/c/20939989/ma-mat-mobilny-dom-spz-ci-stavebne-povolenie.html
× https://generalibalans.sk/cestovanie-s-karavanom-pre-koho-nie-je-idealnou-dovolenkou/
× https://uzitocna.pravda.sk/dom-a-byt/clanok/507653-treba-na-mobilne-domy-stavebne-povolenie/
× https://www.sutn.sk/eshop/public/standard_detail.aspx?id=128635
× https://www.epravo.sk/top/clanky/pravny-charakter-mobilneho-domu-podla-stavebnych-predpisov-3438.html
× https://www.djsarchitecture.sk/montovany-alebo-murovany-dom
× https://www.drevostavitel.cz/clanek/v-mobilheimu-bydli-stale-vice-lidi-problem-je-ale-ceska-legislativa?utm_source=www.seznam.cz&utm_medium=sekce-z-internetu
× https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/novy-stavebny-zakon-vyse-2-700-pripomienok-no-s-ambiciou-schvalit-ho-tento-rok/
× http://www.mmr.cz/getmedia/92a2cd89-79bf-480b-b1c8-02cb27a36664/Mobilni-domy-web.pdf


[1])For those who don’t know, the common term mobile home” actually refers to homes built before 1976. Any homes built after 1976 are technically referred to as manufactured homes” because around this time, the U.S. Department of Housing and Urban Development significantly raised the quality standards and requirements for these types of homes. In fact, all recently built manufactured homes are required to be up to code. This includes the home’s heating and air conditioning systems, fire safety, plumbing, electrical systems, structural design, construction, energy efficiency and transportation, according to the MHI.”, vo voľnom preklade: „Pre tých, čo to nevedia, sa bežný výraz „mobilný dom” týka iba domov, postavených pred rokom 1976. Všetky domy, postavené po roku 1976, sa technicky označujú ako „zhotovené/vyrovené” (montované – pozn. autor) domy, pretože v tomto čase americké ministerstvo pre bývanie a miestny rozvoj významne zvýšilo štandardy (normy) kvality a požiadavky pre tento typ domov. V súčasnosti preto musia byť všetky montované domy zhotovené podľa predpisov, vrátane kúrenia a odvetrávania, požiarno-bezpečnostného, inštalačného a elektrického systému, konštrukčného riešenia, energetickej efektívnosti a prepravy, v zmysle MHI.” (Manufactured Housing Institute – pozn. autor, viď: https://www.manufacturedhousing.org/, IN: https://www.moving.com/tips/5-benefits-of-moving-to-a-mobile-home/
[2]) K tomu viď odkaz č. 1
[3]) https://www.moving.com/tips/5-benefits-of-moving-to-a-mobile-home/
[4]) https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/vystavba-5/bytova-politika/dokumenty/koncepcie
[5]) Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 z januára 2015, str. 15
[6]) Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024, str. 86 – 89, viď napr. IN: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=477513
[7]) Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 z januára 2015, str. 15
[8]) Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024, str. 88
[9]) Občiansky zákonník provincie Quebeck z roku 1991 sa považuje za významný inšpiračný zdroj pre krajiny, v ktorých prebieha reforma súkromného práva – pozn. autor, dostupný napr. na: http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=A1ARTA0001638
[10]) Lease of land intended for the installation of a mobile home (Nájom pozemku, určeného na umiestnenie mobilného domu)
1996. The lessor of land intended for the installation of a mobile home is bound to deliver the land and maintain it in accordance with the land use standards established by law. These obligations form part of the lease. (Prenajímateľ pozemku, ktorý je určený na inštaláciu mobilného domu, je povinný pozemok dodať a udržiavať ho v súlade s podmienkami o užívaní pôdy, ustanovenými právnymi predpismi. Tieto povinnosti tvoria súčasť nájmu.)
1997. The lessor may not require that the lessee’s mobile home be moved by the lessor. (Prenajímateľ nemôže požadovať presunutie mobilného domu nájomcu.)
1998. The lessor may not limit the right of the lessee of the land to replace his mobile home by another mobile home of his choice. The lessor may not limit the right of the lessee to alienate or lease his mobile home; nor may he require that he, the lessor, act as the mandatary or that he select the person to act as the mandatary of the lessee for the alienation or lease of the mobile home. A lessee who alienates his mobile home shall, however, notify the lessor of the land immediately. (Prenajímateľ nesmie obmedziť právo nájomcu pôdy nahradiť svoj mobilný dom iným mobilným domom podľa svojho výberu. Prenajímateľ nesmie obmedziť právo nájomcu scudziť alebo dať do podnájmu svoj mobilný dom iným osobám; rovnako nemôže požadovať, aby vystupoval ako zástupca nájomcu, alebo aby vybral osobu, ktorá bude vystupovať ako zástupca nájomcu na účely scudzenia alebo prenájmu mobilného domu. Nájomca, ktorý scudzil svoj mobilný dom, je povinný o tom informovať prenajímateľa bez zbytočného odkladu (okamžite).)
1999. The lessor may not require any amount of money from the lessee by reason of the alienation or lease of the mobile home, unless he acts as the mandatary of the lessee for alienation or lease. (Prenajímateľ nesmie od nájomcu požadovať žiadny peňažný obnos z dôvodu scudzenia alebo prenájmu mobilného domu inej osobe, okrem prípadu, ak vystupuje ako zástupca nájomcu pri scudzení alebo nájme mobilného domu.)
2000. The acquirer of a mobile home situated on leased land becomes the lessee of the land unless he notifies the lessor of his intention to leave the premises within one month after the acquisition. (Nadobúdateľ mobilného domu, ktorý sa nachádza na prenajatej pôde, sa stáva nájomcom pozemku, ibaže oznámi prenajímateľovi svoj úmysel opustiť priestory do jedného mesiaca po nadobudnutí mobilného domu.)
[11]) anglický názov: „Leisure accommodation vehicles – Caravan holiday homes – Habitation requirements relating to health and safety.“ IN: https://www.sutn.sk/eshop/public/standard_detail.aspx?id=128635
[12]) V nedávnej minulosti sa u nás tento typ obydlia na kolesách bežne nazýval „maringotka“, v súčasnosti sa s týmto označením stretávame zriedkavejšie, viď napr. IN: https://www.doma.sk/interier/inspirovala-sa-klasickym-domom-na-kolesach-a-navrhla-si-komfortnu-vikendovu-maringotku/
[13]) Obytný automobil nájdeme nazvaný aj ako „karavan“, s týmto označením sa však môžeme stretnúť aj pri ďalej popísaných obytných prívesoch, t. j. z popisovaného hľadiska nie je presné – pozn. autor
[14]) K tomu viď § 2, písm. a) zák. č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj § 2 ods. 2, písm. b) zák. č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[15]) Bod 16, písm. a) prílohy č. 1 Vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o dokladoch vozidla č. 133/2018 Z. z.
[16]) Pozri napr. https://www.hotcar.sk/karavan-verzus-obytny-prives/a-252/
[17]) Pozri napr. https://weelcaravans.nl/
[18]) https://caravan.sk/category/karavan-obytny-prives/
[19]) K tomu pozri aj § 2 ods. 2, písm. c) zák. č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[20]) § 2, písm. a) zák. č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[21]) K tomu pozri aj rozsudok Městského soudu v Praze ze dne 8. 12. 2010, č. j. 10 Ca 280/2008-78, IN: Sbírka rozhodnutí Nejvyššího správního soudu, č. 10/2011, ročník IX, rozhodnutí č. 2394/2011
[22]) K tomu pozri napr. https://www.asb.sk/architektura/rodinne-domy-architektura/montovane-domy/mobilne-montovane-domy-projekt-freedomky, https://www.modernedomy.sk/ako-staviame-montovane-domy/ a ďalšie
[23]) https://www.moving.com/tips/the-difference-between-a-mobile-home-manufactured-home-trailer-and-rv/
[24]) Na porovnanie – Občiansky zákonník provincie Quebeck z roku 1991 (Kanada) však naďalej používa všeobecnejší pojem „mobil home“, k tomu viď odkaz č. 10
[25]) Trieda A je rekreačné vozidlo, ktoré je obytným automobilom (zahŕňa aj komerčné osobné a školské autobusy, ktoré sa upravia na RV) – sú vo všeobecnosti luxusné „s pevným telom, panoramatickým predným oknom, lôžkami, ktoré sa rozkladajú v obývacej izbe alebo jedálenskom priestore, a so sociálnym zariadením.“ Trieda B sú tzv. kempingové vozidlá so zvýšenou strechou – tieto vozidlá majú často „malé kuchyne s chladničkami a plynovými grilom“, väčšie modely sú vybavené ohrievačom vody, teplom a striedavým prúdom, toaletami a sprchovacím kútom. Vozidlá triedy C sa vyznačujú výrazným výklenkom, ktorý zapadá do kabíny nákladného automobilu a poskytuje buď dvojité lôžko na spanie, alebo oddychovú časť s televíziou a videohrami. Okrem toho existuje niekoľko ďalších typov RV, k tomu pozri: https://www.moving.com/tips/the-difference-between-a-mobile-home-manufactured-home-trailer-and-rv/
[26]) Tento termín sa používa aj vo Veľkej Británii, viď napr. https://www.tinyecohomesuk.com/
[27]) K tomu viď napr. https://www.tinyhomebuilders.com/tiny-houses, ako aj http://tinyhouseslovakia.sk/co-je-tiny-house/.
[28]) https://www.top-mobilnidomy.cz/co-jsou-mobilni-domy-37/, https://www.top-mobilnidomy.cz/mobilheim-koupite-a-bydlite-38/
[29]) https://ekonomika.sme.sk/c/20939989/ma-mat-mobilny-dom-spz-ci-stavebne-povolenie.html
[30]) K tomu viď najmä zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, zák. č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj § 2 ods. 2, písm. b) zák. č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 140/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá a ďalšie
[31]) K tomu viď napr. aj porovnanie karavanu, obytného prívesu a tzv. kempervanu na: https://generalibalans.sk/cestovanie-s-karavanom-pre-koho-nie-je-idealnou-dovolenkou/
[32]) Rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 08.06.2016, č. VLC-170/2015/Sá-115, vydané Spoločným obecným úradom Malženice, s pôsobnosťou stavebného úradu pre obce Biely Kostol, Bíňovce, Bohdanovce nad Trnavou, Boleráz, Borová, Brestovany, Bučany, Buková, Cífer, Dechtice, Dlhá, Dobrá Voda, Dolná Krupá, Dolné Dubové, Dolné Lovčice, Dolné Orešany, Horné Dubové, Horná Krupá, Horné Orešany, Hrnčiarovce nad Parnou, Jaslovské Bohunice, Kátlovce, Košolná, Križovany nad Dudváhom, Lošonec, Majcichov, Malženice, Naháč, Opoj, Pavlice, Radošovce, Ružindol, Slovenská Nová Ves, Suchá nad Parnou, Šelpice, Špačince, Šúrovce, Trstín, Vlčkovce, Voderady, Zeleneč, Zvončín
[33]) VYHLÁŠKA Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona
[34]) MELZER, F.: Nauka o typových pojmech na příkladu pojmu stavby ve smyslu občanskoprávním, IN: Pocta Sentě Radvanové k 80. narozeninám. Praha : ASPI – Wolters Kluwer, 2009, ISBN: 978-80-7357-432-1, str. 319 – 333
[35]) § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 2, § 90 stavebného zákona a § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona
[36]) Najmä v ust. § 3 ods. 1, 2 a 5, § 46, § 47 ods. 1 a § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku a § 43 ods. 1 a § 88 ods. 1 písm. b)
[37]) § 61 ods. 2 správneho poriadku (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov)
[38]) https://uzitocna.pravda.sk/dom-a-byt/clanok/507653-treba-na-mobilne-domy-stavebne-povolenie/
[39]) Anglický názov: „Leisure accommodation vehicles – Caravan holiday homes – Habitation requirements relating to health and safety.“ IN: https://www.sutn.sk/eshop/public/standard_detail.aspx?id=128635
[40]) „V každom prípade za spojenie pevným základom nie je možné považovať prosté položenie mobilného domu na betónové podpery, ani na pozemok, ktorého plocha by bola kvalifikovaným spôsobom upravená. Z uvedeného teda vyplýva, že mobilný dom je potrebné považovať za stavbu v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona, keď je buď napojený na siete technického vybavenia územia alebo osadený na podklad upravený konštrukčnou vrstvou napr. asfaltu alebo betónu.“, IN: https://www.epravo.sk/top/clanky/pravny-charakter-mobilneho-domu-podla-stavebnych-predpisov-3438.html
[41]) Výnimku môže ustanoviť zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy, pričom stavebné povolenie sa vyžaduje aj aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách (viď § 55 ods. 1 stavebného zákona).
[42]) Kolaudačné rozhodnutie je potrebné aj pre tzv. jednoduché stavby, pri ktorých stavebné povolenie nahradilo ohlásenie stavebnému úradu podľa § 55 ods. 2 písm. a) (§ 76 ods. 3 stavebného zákona).
[43]) § 39a ods. 5 stavebného zákona: „(5) Stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2. Nevzťahuje sa to na stavby povoľované špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi podľa § 120 a 121.“
[44]) K tomu viď aj § 32 ods. 1 stavebného zákona: „(1) Ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je
a) rozhodnutie o umiestnení stavby,
b) rozhodnutie o využití územia,
c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,
d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.“
[45]) Ide o terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zavážky, na násypy a meliorácie
[46]) https://www.modernedomy.sk/ako-staviame-montovane-domy/
[47]) Tamže
[48]) https://www.djsarchitecture.sk/montovany-alebo-murovany-dom
[49]) § 39a, ods. 4: „(4) Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.”
[50]) Nehovoriac o tom, že prax rieši aj otázku, či je pri moilných domoch potrebná ŠPZ alebo stavebné povolenie, viď https://ekonomika.sme.sk/c/20939989/ma-mat-mobilny-dom-spz-ci-stavebne-povolenie.html
[51]) V kolaudačnom konaní skúma stavebný úrad aj to, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení, čo by sa dalo, vzhľadom na mobilný dom ako dávnejšie zhotovený výrobok, preskúmať aj v skoršom (územnom) konaní – pozn. autor.
[52]) https://www.epravo.sk/top/clanky/pravny-charakter-mobilneho-domu-podla-stavebnych-predpisov-3438.html
[53]) Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024, str. 86 – 89, viď napr. IN: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=477513
[54]) Skutočnosť, že stavební zákon nám môže slúžiť v posudzovanej otázke ako inšpiračný zdroj, neznamená, že voči nemu neexistujú výhrady. Viď napr. „Podľa návrhu rezortu výstavby z roku 2017 by vyše 40-ročný zákon mala po novom nahradiť dvojica zákonov: o výstavbe a o územnom plánovaní. Jej tvorcova tvrdia, že pripravované dokumenty reflektujú európske trendy a samostatne preto riešia systém a plánovanie. Okrem Slovenska má v Únii jednu legislatívu pre obe oblasti už iba Česká republika. Aj tá má však na stole predrokované a rozdelené novely.”, IN: https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/novy-stavebny-zakon-vyse-2-700-pripomienok-no-s-ambiciou-schvalit-ho-tento-rok/, ako aj: https://www.drevostavitel.cz/clanek/v-mobilheimu-bydli-stale-vice-lidi-problem-je-ale-ceska-legislativa?utm_source=www.seznam.cz&utm_medium=sekce-z-internetu
[55]) § 2 ods. 3: „(3) Stavbou se rozumí veškerá stavební díla, která vznikají stavební nebo montážní technologií, bez zřetele na jejich stavebně technické provedení, použité stavební výrobky, materiály a konstrukce, na účel využití a dobu trvání. Dočasná stavba je stavba, u které stavební úřad předem omezí dobu jejího trvání. Za stavbu se považuje také výrobek plnící funkci stavby. Stavba, která slouží reklamním účelům, je stavba pro reklamu.
[56]) K tomu pozri napr. Rozsudek Krajského soudu v Praze, č. j. 46A 63/2015 – 21 (MeritoMobilní dům je výrobek plnící funkci stavby), ako aj Rozsudek Krajského soudu v Českých Budějovicích, č. j. 51A 17/2017 – 57 (MeritoMobilheim je výrobek plnící funkci stavby), ako aj Rozsudek Městského soudu v Praze ze dne 8. 12. 2010, č. j. 10 Ca 280/2008-78, IN: Sbírka rozhodnutí Nejvyššího správního soudu, č. 10/2011, ročník IX, rozhodnutí č. 2394/2011: „Pojmu „výrobek plnící funkci stavby“ je nutno rozumět tak, že se jedná o výrobek, který plní takovou funkci, jakou obvykle plní stavby ve smyslu § 2 odst. 3 stavebního zákona z roku 2006. Nejpodstatnějším charakteristickým znakem výrobku plnícího funkci stavby ve smyslu stavebního zákona je to, že se jedná o výrobek umístěný na určitém konkrétním místě trvale nebo dlouhodobě. Takovým výrobkem může být např. i silniční vozidlo.
[57]) Rozsudek Městského soudu v Praze ze dne 8. 12. 2010, č. j. 10 Ca 280/2008-78, IN: Sbírka rozhodnutí Nejvyššího správního soudu, č. 10/2011, ročník IX, rozhodnutí č. 2394/2011
[58]) http://www.mmr.cz/getmedia/92a2cd89-79bf-480b-b1c8-02cb27a36664/Mobilni-domy-web.pdf
[59]) Zjednodušené územné konanie nahrádza územné konanie iba v prípade, ak sú splnené podmienky, ustanovené v § 95 ods. 1 stavebního zákona
[60]) http://www.mmr.cz/getmedia/92a2cd89-79bf-480b-b1c8-02cb27a36664/Mobilni-domy-web.pdf
[61]) „Pro umístění mobilních domů pak postačí ve smyslu ustanovení § 96 odst. 2 písm. a) stavebního zákona vydání územního souhlasu místo územního rozhodnutí, ovšem za předpokladu, že záměr je v zastavěném území nebo zastavitelné ploše, poměry v území se podstatně nemění a záměr nevyžaduje nové nároky na veřejnou dopravní a technickou infrastrukturu.“, http://www.mmr.cz/getmedia/92a2cd89-79bf-480b-b1c8-02cb27a36664/Mobilni-domy-web.pdf
[62]) Tamže


doc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková PhD.
Mohlo by vás zaujímať

ZÁSADA MATERIÁLNEJ PRAVDY V SPRÁVNOM KONANÍ

9.3.2021

SŤAŽNOSŤ PROTI POSTUPU POLICAJTA PRI VYKONANÍ SLUŽOBNÉHO ZÁKROKU

6.3.2021

SPRÁVNE KONANIE A PRECEDENČNÁ ZÁSADA

6.3.2021

PRINCÍP VIAZANOSTI PRÁVOM AKO URČUJÚCI LIMIT ZÁKONNOSTI KONANIA A ROZHODOVANIA VYKONÁVATEĽOV VEREJNEJ SPRÁVY

6.3.2021

PRÁVNA ÚVAHA K ZNEUŽÍVANIU PRÁVA NA INFORMÁCIE V ROZSAHU ČINNOSTI SPRÁVNYCH ORGÁNOV MINISTERSTVA VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6.3.2021

„NECHCETE BYŤ V NAŠEJ PRACOVNEJ SKUPINE?!“: AKO ORGANIZO(VÁ)VAŤ SKUTOČNÚ, NIE IBA SIMULOVANÚ PARTICIPÁCIU POČAS LEGISLATÍVNEHO PROCESU AKO DÔLEŽITÚ HODNOTU PRI TVORBE LEPŠEJ A UDRŽATEĽNEJŠEJ LEGISLATÍVY

6.3.2021

OSOBITOSTI DOKAZOVANIA PRI MEDICÍNSKYCH SPOROCH

6.3.2021

K PROBLEMATIKE FALŠOVANIA PRIECHODOVÝCH PEČIATOK V CESTOVNÝCH DOKLADOCH PRÍSLUŠNÍKOV TRETÍCH KRAJÍN

25.2.2021

Návrh novely Stavebného zákona

13.6.2019

Novela stavebného zákona

23.10.2019

Návrh novely Stavebného zákona

23.10.2019

Kontrola genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v SR

13.6.2019

Kontrola genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v SR

23.10.2019