logologo_small

SŤAŽNOSŤ PROTI POSTUPU POLICAJTA PRI VYKONANÍ SLUŽOBNÉHO ZÁKROKU

nedeľa, 07.03.2021
Autor:

Sťažnosť proti postupu policajta pri vykonaní služobného zákroku[1]

Complaint against the police procedure while undertaking a service action

JUDr. Mgr. Janka Hašanová, PhD.
Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Katedra správneho práva


Kľúčové slová:
sťažnosť, služobný zákrok, policajt, prešetrovanie sťažnosti, vybavenie sťažnosti

Key words:
service action, police officer, examination of complaints, resolving complaints

Abstrakt:
Príspevok sa venuje právnej a internej úprave procesného postupu pri podávaní, prešetrovaní a vybavovaní sťažností smerujúcich proti postupu policajta, ktorý vykonal služobný zákrok.

Abstract/Summary:
The paper deals with the legislative and internal framework of the procedural guide for complaints against a police officer who has undertaken a service action – how to file, examine and resolve the complaints.


Všeobecný úvod do problematiky

Príslušníci Policajného zboru (ďalej len „policajti“) v rámci plnenia úloh vyplývajúcich zo služobnej činnosti, denne vykonajú mnoho služobných zákrokov. V zmysle zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) treba striktne rozlišovať medzi pojmami služobná činnosť a služobný zákrok. Podľa § 8 ods. 3 sa služobnou činnosťou rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa zákona o Policajnom zbore alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. V zmysle § 9 ods. 3 zákona o Policajnom zbore je služobný zákrok zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.[2] Keďže služobný zákrok sa vykonáva spravidla počas služobnej činnosti, je možné konštatovať, že uvedený pojem odvodzujeme od služobnej činnosti, ale zároveň je jej podriadeným pojmom.

So služobnými zákrokmi policajtov sa často spájajú konfliktné, vyhrotené a kritické situácie, ktoré si nepochybne vyžadujú osobitné postupy a prístupy policajta. Pri každom služobnom zákroku sa musí dbať na zachovanie podstát a zmyslu konkrétneho základného práva alebo slobody osoby. Intenzita zásahu nesmie prekročiť mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného zákrokom. Policajt si zároveň musí plniť povinnosti podľa zákona, dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú, nepripustiť, aby vznikla bezdôvodná ujma, dodržiavať etický kódex policajta. Kumulácia mnohých zákonných podmienok sa premieta v jednom služobnom zákroku, ktorý je vždy sám o sebe jedinečný a osobitný, čiže je ho potrebné posudzovať prísne individuálne.[3]

Dôvodom na vykonanie služobného zákroku je porušenie alebo ohrozenie zákonom chráneného záujmu. Medzi vykonaním služobného zákroku a protiprávnym konaním osoby musí existovať časová súvislosť. Ak by takáto súvislosť neexistovala, pominuli by dôvody na vykonanie služobného zákroku, nepominul by však dôvod na postih osoby za jej protiprávne konanie, či už pôjde o trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt. Cieľom služobných zákrokov je najmä zabrániť, resp. prekaziť páchanie trestného činu, priestupku, zamedziť narušovanie verejného poriadku, zmierniť následky trestného činu, zadržať páchateľa a pod.

Každý služobný zákrok je individuálny, osobitý a neopakovateľný a policajt vykonávajúci služobný zákrok musí v reálnom čase s možnosťami, informáciami, vlastnými skúsenosťami a poznatkami z terénu improvizovať, zvážiť ďalší možný postup tak, aby v ideálnom stave bolo pristúpené k optimalizácii jednotlivých jeho krokov a zrealizovaných úkonov (zaistenie dôkazov, vecí a osôb) bez toho, aby jeho konanie bolo v budúcnosti spochybňované.[4]

Napriek tomu, že väčšina policajtov sa snaží zvládnuť služobný zákrok čo najlepšie a v súlade s právnymi predpismi, objektívne, ale aj subjektívne faktory môžu spôsobiť, že vzniknú pochybnosti o zákonnosti jeho realizácie. V dôsledku toho, že každým služobným zákrokom dochádza k zásahu do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej sa zakročuje, sú jedinci, ale aj celá spoločnosť, obzvlášť citliví na zákonnosť a primeranosť vykonania služobného zákroku. Z tohto dôvodu, musia existovať právne nástroje, ktoré v prípade vzniku pochybnosti o zákonnosti vykonania služobného zákroku, bude môcť osoba, voči ktorej bol služobný zákrok vykonaný a ktorá v dôsledku služobného zákroku utrpela ujmu na svojich právach, uplatniť. Tieto právne nástroje povedú k účinnému prevereniu dodržania všetkých právnych aj interných noriem upravujúcich vykonanie služobného zákroku policajtom.[5]

Jedným z právnych nástrojov preskúmania postupu policajta pri vykonávaní služobného zákroku je sťažnosť. V právnom štáte je sťažnosť možné vnímať ako výrazný prvok demokracie, ktorým sa poukázaním na porušovanie práv a slobôd osôb alebo porušovanie právnych predpisov policajnými orgánmi zabezpečuje verejná diskusia.[6] V policajnej správe sú sťažnosti vnímané ako prostriedok spoločenskej kontroly výkonu policajnej činnosti.[7] Sťažnosti z hľadiska určitej systematiky prostriedkov kontroly možno zaradiť medzi inštitúty vonkajšej kontroly policajnej správy, ktoré slúžia na ochranu verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb.[8] Sťažnosť je univerzálny právny nástroj, ktorý je určený na preskúmanie postupu policajta realizujúceho služobný zákrok. Podanie sťažnosti nie je spoplatnené a na jej prešetrenie a vybavenie má právny nárok každá osoba, ktorej práva boli porušené. Sťažnosť je najjednoduchšou a najkomfortnejšou formou podania proti postupu policajta a mala by byť primárnym a prvotným úkonom, ak sa osoba domnieva, že služobný zákrok nebol vykonaný v súlade so zákonom.

Deskripcia podávania sťažností proti postupu policajta

Prijímanie, prešetrovanie, vybavovanie, evidovanie a kontrolu vybavovania sťažností upravuje zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, ako aj interné predpisy a to nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 48/2019 o sťažnostiach (ďalej len „nariadenie ministerstva o sťažnostiach“), nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 99/2019 o vnútornom systéme vybavovania oznámení o protispoločenskej činnosti, nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 81/2011 o vnútornom kontrolnom systéme, nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 40/2015 o operatívnych kontrolách.

Z § 3 ods. 1 zákona o sťažnostiach je možné dedukovať, že sťažnosťou je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnievajú, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou policajta alebo ktorým poukazujú na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti policajného orgánu.[9]

Sťažnosť musí byť písomná a možno ju podať buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, pričom minimálnymi náležitosťami, ktoré musí obsahovať sú meno, priezvisko a adresa pobytu (trvalého, prechodného, prípadne iného pobytu) sťažovateľa. Sťažnosť podaná v listinnej podobe musí obsahovať aj vlastnoručný podpis sťažovateľa. Ak je sťažovateľovi možné doručiť písomnosti v elektronickej podobe, môže obsahovať aj e-mailovú adresu sťažovateľa na takéto elektronické doručenie. Ak sťažnosť neobsahuje uvedené údaje, policajný orgán sťažnosť odloží bez toho, aby mal zákonnú povinnosť vyzvať sťažovateľa na odstránenie nedostatkov sťažnosti. Z uvedenej zákonnej dikcie vyplýva, že anonymné sťažnosti sa nevybavujú. V praxi sa však takéto sťažnosti môžu (ale nemusia) posúdiť ako podnet na preskúmanie protiprávneho konania policajta a preveria sa prostredníctvom nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 40/2015 o operatívnych kontrolách.

Sťažnosť podaná sťažovateľom v elektronickej podobe musí byť autorizovaná podľa osobitného predpisu.[10] Neplatí to, ak bola odoslaná prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu sťažovateľa (v Slovenskej republike napr. prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk).[11] Ak sťažnosť podaná elektronicky nie je autorizovaná ani odoslaná prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu, musí ju sťažovateľ do 5 pracovných dní od jej podania potvrdiť vlastnoručným podpisom, jej autorizáciou alebo jej odoslaním prostredníctvom prístupového miesta, v opačnom prípade sa sťažnosť odloží. Ak sa sťažovateľ dostaví na policajný útvar osobne podať sťažnosť a nemá ju vyhotovenú písomne, policajný útvar sťažovateľovi umožní, aby si sťažnosť vyhotovil v listinnej podobe.

Ďalej musí byť sťažnosť čitateľná a zrozumiteľná. Musí z nej byť zrejmé, proti komu smeruje (identifikácia zakročujúceho policajta), na aké nedostatky sťažovateľ poukazuje (opis priebehu služobného zákroku, špecifikácia, v čom sťažovateľ vidí nezákonnosť služobného zákroku) a čoho sa sťažovateľ domáha (akú nápravu žiada, aký dôsledky žiada vyvodiť). Ak sťažnosť neobsahuje uvedené údaje, policajný orgán písomne vyzve sťažovateľa, aby ju v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy doplnil a zároveň sťažovateľa poučí, že ak sťažnosť v stanovenej lehote nedoplní, odloží ju.[12]

Postup pri prešetrovaní a vybavovaní sťažnosti

Niektorí teoretici označujú proces prešetrovania a vybavovania sťažností za konanie.[13] Tým vzbudzujú dojem, že postupy podľa zákona o sťažnostiach sú osobitným druhom správneho konania, v ktorom sa autoritatívnym spôsobom rozhoduje o právach a povinnostiach osôb, čím dochádza k zmene právneho stavu fyzických a právnických osôb. Postup pri prešetrovaní a vybavovaní sťažností však nemá charakter správneho konania, keďže pri skúmaní sťažností sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor s právnym predpisom. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR prešetrovanie sťažností je procesným postupom, ktorého výsledkom nie je rozhodnutie ako individuálny správny akt.[14] Zistenia sú len konštatovaním porušenia alebo dodržania súladu policajnej činnosti s právom. Zápisnica o prešetrení sťažnosti ani oznámenie o vybavení sťažnosti nie sú spôsobilé zmeniť právny status osoby. Môžu slúžiť len ako prípadný podklad pri aplikácií ďalších prostriedkov ochrany práv osôb napr. v konaní o žalobe proti nečinnosti policajného orgánu podľa § 242 a nasl. Správneho súdneho poriadku.[15]

Podľa nariadenia ministerstva o sťažnostiach sú sťažnosti povinné prijímať všetky útvary Policajného zboru. Na prešetrenie a vybavenie sťažnosti sú však zásadne príslušné krajské riaditeľstvá Policajného zboru, a to v rozsahu činností organizačných zložiek v pôsobnosti krajského riaditeľstva Policajného zboru, v pôsobnosti okresného riaditeľstva Policajného zboru a jeho organizačných zložiek a útvarov, s výnimkou tých sťažností, o ktorých rozhodol minister, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby alebo prezident Policajného zboru, a budú prešetrované a vybavené priamo v pôsobnosti ministra vnútra, Prezídia Policajného zboru alebo Úradu inšpekčnej služby. Útvary príslušné na vybavovanie sťažností evidujú sťažnosti v centrálnej evidencii sťažností v programe CEVISTA, ktorý obsahuje údaje o podaniach a o spôsobe ich vybavenia.

V zmysle nariadenia ministerstva o sťažnostiach je sťažnosť povinný prijať každý policajný útvar (policajná stanica, obvodné oddelenie, okresné a krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Prezídium Policajného zboru). V prípade, ak na vybavenie sťažnosti nie sú príslušní, postúpia ju najneskôr do 10 pracovných dní od jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie (spravidla inému krajskému riaditeľstvu PZ), prípadne inému orgánu verejnej moci a zároveň o postúpení sťažnosti upovedomia sťažovateľa.

Ak o to sťažovateľ požiada, je orgán pri prešetrovaní sťažnosti povinný utajiť jeho totožnosť. Orgán je taktiež oprávnený utajiť totožnosť sťažovateľa bez toho, aby o to požiadal, ak vyhodnotí, že je to v záujme vybavenia sťažnosti. Pri prešetrovaní sťažnosti s utajenou totožnosťou sťažovateľa sa používa len jej odpis, prípadne kópia, bez uvedenia údajov, ktoré by identifikovali sťažovateľa. Ak sťažovateľ požiadal o utajenie totožnosti, ale predmet sťažnosti neumožňuje jej prešetrenie bez uvedenia údajov o jeho osobe, orgán prešetrujúci sťažnosť o tom sťažovateľa bezodkladne upovedomí a poučí ho, že vo vybavovaní sťažnosti môže pokračovať iba v prípade, ak písomne udelí súhlas s uvedením potrebnej informácie o svojej osobe. Ak sťažovateľ v lehote určenej orgánom neudelí súhlas, sťažnosť sa odloží.

Sťažnosť, v ktorej sťažovateľ požiadal o utajenie totožnosti, na ktorej vybavenie policajný orgán nie je príslušný, najneskôr do 10 pracovných dní od jej doručenia vráti sťažovateľovi a uvedie dôvod jej vrátenia.

Po prijatí sťažnosti nasleduje fáza prešetrovania. Pri prešetrovaní je možné použiť všetky metódy, formy a prostriedky, ktorými sa prispeje k zisteniu skutočného stavu veci, a je možné vychádzať zo všetkých podkladov získaných počas prešetrovania sťažnosti, vrátane podkladov zaobstaraných v rámci súčinnosti a spolupráce. Pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z predmetu sťažnosti, a to bez ohľadu na osobu sťažovateľa a toho, proti komu sťažnosť smeruje.

Policajný orgán príslušný na vybavenie sťažnosti je povinný bezodkladne oboznámiť toho, proti komu sťažnosť smeruje, s jej obsahom v takom rozsahu a čase, aby sa jej prešetrovanie nemohlo zmariť. Zároveň mu umožní vyjadriť sa k sťažnosti, predkladať doklady, písomnosti, informácie a údaje potrebné na vybavovanie sťažnosti. Prešetrujúci orgán je taktiež oprávnený v nevyhnutnom rozsahu písomne vyzvať sťažovateľa na spoluprácu s určením spôsobu jej poskytnutia a s poučením, že v prípade neposkytnutia spolupráce alebo jej neposkytnutia v stanovenej lehote, sťažnosť odloží. Lehota na poskytnutie spolupráce sťažovateľa je desať pracovných dní od doručenia písomnej výzvy sťažovateľovi. Ak sťažovateľ v odôvodnených prípadoch preukáže, že lehota na poskytnutie spolupráce nie je dostatočná, môže pred jej uplynutím písomne požiadať o určenie novej lehoty. Policajný orgán môže sťažovateľovi určiť novú lehotu na poskytnutie spolupráce. V čase od odoslania výzvy na poskytnutie spolupráce do jej poskytnutia lehota na vybavenie sťažnosti neplynie.

Po skončení prešetrovania príslušný orgán vyhotoví zápisnicu o prešetrení sťažnosti. V zápisnici sa uvedie konkrétne ustanovenie právneho predpisu a záver, či je zistený skutočný stav veci v súlade alebo v rozpore s daným právnym predpisom, ďalej či je sťažnosť opodstatnená, neopodstatnená alebo sa nedá prešetriť, ako aj iné skutočnosti súvisiace s vybavovaním sťažnosti. Zápisnica musí obsahovať komplexnú informáciu o spôsobe vybavenia sťažnosti.

Ak má sťažnosť viacero predmetov, v zápisnici sa uvedie skutočne zistený stav veci a výsledok prešetrenia osobitne ku každému predmetu sťažnosti. V prípade zistenia nedostatkov sa vedúcemu útvaru, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, uložia v zápisnici povinnosti podľa zákona o sťažnostiach a určia sa lehoty ich splnenia. Pri zistení nedostatkov vo viacerých častiach sťažnosti sa v zápisnici uloží, aby vedúci útvaru plnil povinnosti ku každej časti, v ktorej boli nedostatky zistené. Ak sťažnosť alebo jej časť nebolo možné prešetriť, uvedie sa to v zápisnici a oznámi sťažovateľovi. Za nemožnosť prešetriť sťažnosť alebo jej časť sa okrem iných dôvodov považuje aj tvrdenie proti tvrdeniu, ak niet inej skutočnosti potvrdzujúcej pravdivosť niektorého z tvrdení. Nedostatky zistené nad rámec predmetu sťažnosti sa v zápisnici neuvádzajú, je ich však potrebné písomne oznámiť vedúcemu policajného útvaru, v ktorom boli nedostatky zistené, a to za účelom prijatia vlastných opatrení na odstránenie protiprávneho alebo neželaného stavu.

Sťažnosťsa považuje za prešetrenú prerokovaním zápisnice o prešetrení sťažnosti. Prerokovaním zápisnice sa rozumie osobné oboznámenie vedúceho policajného útvaru (prípadne ním splnomocneného zástupcu) s jej obsahom a podpísanie zápisnice. Ak zápisnicu nemožno prerokovať, je sťažnosť prešetrená doručením jedného vyhotovenia zápisnice o prešetrení sťažnosti policajnému útvaru, v ktorom bola prešetrovaná. Za nemožnosť prerokovať zápisnicu sa považuje najmä stav, ak sa vedúci útvaru odmietne s obsahom zápisnice oboznámiť alebo ju po oboznámení sa s jej obsahom odmietne podpísať. Zápisnica sa prerokuje ešte pred odoslaním oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti sťažovateľovi.

Po prešetrení sťažnosti nasleduje posledná fáza, a to vybavenie sťažnosti. Policajný útvar je povinný sťažnosť vybaviť do 60 pracovných dní. V prípade, ak je náročná na prešetrenie, môže vedúci (prípadne ním splnomocnený zástupca) lehotu pred jej uplynutím predĺžiť o 30 pracovných dní. Policajný útvar písomne oznámi predĺženie lehoty aj s uvedením dôvodu predĺženia bez zbytočného odkladu sťažovateľovi.[16]Lehota na vybavenie sťažnosti začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia sťažnosti policajnému útvaru príslušnému na jej vybavenie. V prípade sporu o príslušnosť lehota na vybavenie začína plynúť prvým pracovným dňom, ktorý nasleduje po dni doručenia rozhodnutia o spore.

Sťažnosť sa považuje za vybavenú odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi.[17]V oznámení sa uvedie, či je opodstatnená, alebo neopodstatnená. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti vychádzajúceho zo zápisnice. Ak je sťažnosť opodstatnená, v oznámení sa zároveň uvedie, že policajnému útvaru, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, boli uložené povinnosti na odstránenie zistených nedostatkov. Ak má sťažnosť viacero častí, musí písomné oznámenie obsahovať výsledok prešetrenia každej z nich.[18]

Opakovaná sťažnosť a ďalšia opakovaná sťažnosť

Ak ten istý sťažovateľ podá sťažnosť v tej istej veci a neuvádza v nej nové skutočnosti, považuje sa táto sťažnosť za opakovanú sťažnosť, resp. ďalšiu opakovanú sťažnosť. Ak však sťažovateľ podá sťažnosť v tej istej veci, ale uvedie nové skutočnosti, ide o novú sťažnosť. Nová skutočnosť je napr. nový svedok, o ktorom sa sťažovateľ dozvedel až po vybavení sťažnosti, a tento svedok videl priebeh služobného zákroku a jeho vyjadrenie by mohlo mať podstatný vplyv na výsledok prešetrenia sťažnosti, pričom sa pri prešetrovaní sťažnosti nemohol uplatniť bez zavinenia sťažovateľa, prípadne ak poukazuje na to, že výsledok prešetrenia sťažnosti sa opiera o dôkazy, ktoré sa dodatočne ukázali ako nepravdivé.

Podľa nariadenia ministerstva vnútra o sťažnostiach je na vybavenie opakovanej sťažnosti oprávnený v závislosti od toho, kto vybavoval predchádzajúcu žiadosť, buď minister vnútra, prezident Policajného zboru alebo riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, ktorých činnosť spočíva v prekontrolovaní správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti a vyhotovení záznamu.

Ak bola predchádzajúca sťažnosť vybavená správne, orgán túto skutočnosť oznámi sťažovateľovi s poučením, že ďalšie opakované sťažnosti budú odložené. V prípade, ak predchádzajúca sťažnosť nebola vybavená správne, príslušný orgán je povinný sťažnosť v lehote 60 pracovných dní prešetriť a vybaviť. Ak je sťažnosť náročná na prešetrenie, možno lehotu 30 pracovných dní predĺžiť.

Za ďalšiu opakovanú sťažnosť sa považuje v poradí tretia a ďalšia sťažnosť toho istého sťažovateľa v tej istej veci, ktorá už bola vybavená, ak na základe opakovanej sťažnosti bola vykonaná kontrola správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti. Každá ďalšia opakovaná sťažnosť sa odloží, pričom sťažovateľ sa už o jej odložení neupovedomuje.

Sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti a sťažnosť proti odloženiu sťažnosti

Aksťažovateľ v sťažnosti vyjadruje nesúhlas s vybavovaním alebo odložením svojej predchádzajúcej sťažnosti, ide o novú sťažnosť proti postupu policajného orgánu pri vybavovaní alebo odložení sťažnosti. Takáto sťažnosť sa nepovažuje za opakovanú sťažnosť, a to ani vtedy, ak v nej sťažovateľ opakuje skutočnosti z predchádzajúcej sťažnosti.

Sťažnosť proti vybavovaniu alebo odloženiu sťažnosti vybavuje minister, prezident Policajného zboru alebo riaditeľ Úradu inšpekčnej služby. Sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti, ktorú vybavil minister, postúpi kancelária ministra alebo Úrad inšpekčnej služby ústrednému orgánu štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažnosť, teda Úradu vlády Slovenskej republiky.

Privybavovaní tejto sťažnosti sa prešetruje, či v postupe alebo pri dosiahnutí výsledku prešetrenia sťažnosti nedošlo k porušeniu právnych predpisov. Lehota na vybavenie sťažnosti proti vybavovaniu alebo odloženiu sťažnosti je 60 pracovných dní.

Kontrolu vybavovania sťažností vykonáva podľa nariadenia ministerstva vnútra o sťažnostiach Úrad inšpekčnej služby. Kontrolu plnenia opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov, ako aj príčin ich vzniku vykonáva útvar vybavujúci sťažnosť.

Záver

Sťažnosti sú dôležitým právnym nástrojom slúžiacim na preskúmanie zákonnosti výkonu policajnej činnosti. Osoba, ktorá sa cíti byť dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmov v dôsledku vykonania služobného zákroku policajtom, môže nájsť informácie o podávaní sťažností aj na stránke ministerstva vnútra: https://www.minv.sk/?policia_podanie_staznosti. Dozvie sa tu všetky podrobnosti o spôsobe podania sťažnosti, náležitostiach sťažnosti, aj miestach, kde je možné sťažnosti na policajta podávať. K dispozícii na stiahnutie je aj zákon o sťažnostiach účinný od 01. 06. 2017, čo možno hodnotiť negatívne, keďže uvedený predpis mal odvtedy dodnes ešte dve novely, a to s účinnosťou od 01. 07. 2017 a 01. 02. 2019.[19]

Treba dodať, že v dnešnej dobe ľudia hľadajú informácie a právne rady predovšetkým na internete. Nie všetky rady a odporúčania sú však v súlade s dikciou zákona, a preto by mali osoby získavať informácie o podávaní sťažností predovšetkým priamo na stránkach polície a neriadiť sa usmerneniami, ktoré môžu byť už neaktuálne, resp. sú úplne neaplikovateľné. Niektoré internetové zdroje napr.: https://autobild.pluska.sk/poradca/policajna-inspekcia-ako-stazovat-policajta nabádajú aj na podanie sťažnosti telefonickou formou zavolaním na číslo 158, na ktorom sa hovory zaznamenávajú. Tento spôsob podania nemožno považovať za legitímny prostriedok pre začatie prešetrovania sťažnosti. Telefonické nahlásenie „incidentu“ môže slúžiť ako podnet pre kompetentné orgány na preskúmanie postupu policajta, ale v zmysle zákona sa nepovažuje za sťažnosť proti činnosti (nečinnosti) policajta, a preto tento spôsob realizovania podania nemožno uplatniť v prípadoch, ak osoba mieni riešiť svoj podnet oficiálnou cestou ako sťažnosť.

Čo sa týka legislatívnych nedostatkov, môžem skonštatovať, že zákon o sťažnostiach prešiel niekoľkými novelami, ktorými sa odstránili najvážnejšie aplikačné problémy a v súčasnosti nevykazuje závažné nedostatky, ktoré by mali negatívny dopad na aplikačnú prax. Napr. novelou č. 94/2017 Z. z. sa umožnilo odložiť sťažnosť aj z dôvodu, že vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti, konal alebo koná súd, prokuratúra, iný orgán činný v trestnom konaní alebo koná iný orgán verejnej správy,Podľa nepresností predchádzajúcej úpravy mohli sťažnosť odložiť len ak uvedený orgán stále vo veci koná, ak orgán už ukončil konanie vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti, policajný orgán nemohol sťažnosť odložiť, ale ju musel prešetriť, čo predstavovalo vykonanie častokrát zbytočných a nezmyselných úkonov.

Problémovejším pri prešetrovaní vybavovaní sťažnosti proti služobnému zákroku policajta sa javia ľudské faktory, ktoré môžu vniesť najmä do prešetrovania sťažností dávku subjektivity, keďže policajný orgán môže skĺznuť k prešetreniu sťažnosti v prospech policajta, ktorého pozná, prípadne s ním má kamarátsky vzťah. V takýchto prípadoch, ktoré sú síce právne neakceptovateľné, ale ľudsky pochopiteľné, sa vykonávajú úkony, ktoré môžu viesť k legalizovaniu postupu policajta a vyhodnoteniu sťažnosti ako neopodstatnenej

Zoznam použitej literatúry
× HAŠANOVÁ, J. – ŠIMONOVÁ, J. – MARCZYOVÁ, K. – MEDELSKÝ, J. – PIVÁČEK, M. 2020. Policajné právo a policajná správa.Plzeň : Aleš Čeněk, 2020. 355 s. ISBN 978-80-7380-801-3.
× CEPEK, B. a kol. 2018. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava : Wolters Kluwer, 2018. 492 s. ISBN 978-80-8168-784-6.
× HAŠANOVÁ, J. – BALGA, J. – ANDOROVÁ, P. – DUDOR, L. 2018. Policajná správa. 2. vydanie. Plzeň: Vydavateľství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., 2018, 304 s. ISBN 978-80-7380-733-7.
× HAŠANOVÁ, J. – DUDOR, L. 2019. Základy správneho práva. 4. aktualizované vydanie. Plzeň: Vydavateľství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o. 2019. 414 s. ISBN 978-80-7380-757-3
× HORVAT, M. 2019. Zákon o sťažnostiach. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, 2012. 126 s. ISBN 978-80-8168-978-9.
× ZELENAYOVÁ, M. 1998. Petície a sťažnosti. Komentár. Šamorín : Heuréka, 1998. 174 s. ISBN 978-80-9676-533-3.
× MARCZYOVÁ, K. – HAŠANOVÁ, J. – STRÉMY, T. – ŠIMONOVÁ, J. a kol. 2019. Policajné právo. Plzeň : Aleš Čeněk, 2019. 324 s. ISBN 978-80-7380-790-0.
× PETRUŇA, J. – LIČKO, T. – HEGEROVÁ, K. 1998. Sťažnosti a petície. Bratislava : Interlingua, 1998. 192 s. ISBN 978-80-8872-114-8.
× VRABKO, J. a kol. 2012. Správne právo hmotné. Osobitná časť. Bratislava : VO PF UK v Bratislave, 2012. 455 s. ISBN 978-80-7160-325-2.
× Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014), zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov(zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov.
× Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
× Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov
× Zákon č. 171/1993 Z. z. zákon o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
× Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
× Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov
× Zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov
× Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 48/2019 o sťažnostiach
× Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 99/2019 o vnútornom systéme vybavovania oznámení o protispoločenskej činnosti
× Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 81/2011 o vnútornom kontrolnom systéme
× Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 40/2015 o operatívnych kontrolách
× Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžz/1/2011 – zverejnený aj v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR
× https://www.minv.sk/?policia_podanie_staznosti
× https://autobild.pluska.sk/poradca/policajna-inspekcia-ako-stazovat-policajta


[1]) Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja a je výstupom projektu č. APVV-17-0217 Služobné zákroky príslušníkov Policajného zboru a aplikácia zásady primeranosti z trestnoprávneho a administratívnoprávneho hľadiska.
[2]) Bližšie o základných ľudských právach pozri napr. MARCZYOVÁ, K. – PIVÁČEK, M. Ústavnoprávne aspekty policajného práva. In: MARCZYOVÁ, K. – HAŠANOVÁ, J. – STRÉMY, T. – ŠIMONOVÁ, J. a kol. Policajné právo. Plzeň : Aleš Čeněk, 2019, s. 126 a nasl.
[3]) MARCZYOVÁ, K. – HAŠANOVÁ, J. – STRÉMY, T. – ŠIMONOVÁ, J. a kol. Policajné právo. Plzeň : Aleš Čeněk, 2019, s. 40 – 41.
[4]) HAŠANOVÁ, J. – ŠIMONOVÁ, J. – MARCZYOVÁ, K. – MEDELSKÝ, J. – PIVÁČEK, M. 2020. Policajné právo a policajná správa. Plzeň : Aleš Čeněk, 2020. 90 s.
[5]) V zmysle § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov je policajt povinný plniť nielen úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, teda dodržiavať interné predpisy.
[6]) HORVAT, M. 2019. Zákon o sťažnostiach. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, 2012, s.10.
[7]) HORVAT, M. In: CEPEK, B. a kol. 2018. Správne právo hmotné. Všeobecná časť.Bratislava : Wolters Kluwer, 2018, s. 295.
[8]) PEKÁR, B. In: VRABKO, M. a kol. 2012. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava : C. H. Beck, 2012, s 231.
[9]) PETRUŇA, J. – LIČKO, T. 1998. Sťažnosti a petície. Bratislava : Interlingua, 1998, s. 56.
[10]) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014), zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov(zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov.
[11]) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
[12]) SREBALOVÁ, M. 2018. Konanie o sťažnostiach. In: VRABKO, M. a kol. Správne právo procesné. Osobitná časť. 2. aktualizované a doplnené vydanie. Šamorín : Heuréka, 2018. s. 360.
[13]) Napr. SREBALOVÁ, M. In: CEPEK, B. a kol. 2018. Správne právo hmotné. Všeobecná časť.Bratislava : Wolters Kluwer, 2018. s. 278.
[14]) Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžz/1/2011 – zverejnený aj v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR.
[15]) HORVAT, M. 2019. Zákon o sťažnostiach. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, 2019. s. 11.
[16]) Lehotu nemôže predĺžiť splnomocnený zástupca, ak sťažnosť prešetruje.
[17]) Sťažnosť sa považuje za vybavenú aj jej vrátením alebo odložením.
[18]) HAŠANOVÁ, J. 2020. Právne inštitúty pri ochrane práv osôb pri výkone policajnej správy. In: HAŠANOVÁ, J. – ŠIMONOVÁ, J. – MARCZYOVÁ, K. – MEDELSKÝ, J. – PIVÁČEK, M. 2020. Policajné právo a policajná správa. Plzeň : Aleš Čeněk, 2020. s. 181 a nasl.
[19]) https://www.minv.sk/?policia_podanie_staznosti: citované dňa 23. 07. 2020

Mohlo by vás zaujímať

ZÁSADA MATERIÁLNEJ PRAVDY V SPRÁVNOM KONANÍ

4.7.2021

SPRÁVNE KONANIE A PRECEDENČNÁ ZÁSADA

6.3.2021

PRINCÍP VIAZANOSTI PRÁVOM AKO URČUJÚCI LIMIT ZÁKONNOSTI KONANIA A ROZHODOVANIA VYKONÁVATEĽOV VEREJNEJ SPRÁVY

6.3.2021

PRÁVNA ÚVAHA K ZNEUŽÍVANIU PRÁVA NA INFORMÁCIE V ROZSAHU ČINNOSTI SPRÁVNYCH ORGÁNOV MINISTERSTVA VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6.3.2021

„NECHCETE BYŤ V NAŠEJ PRACOVNEJ SKUPINE?!“: AKO ORGANIZO(VÁ)VAŤ SKUTOČNÚ, NIE IBA SIMULOVANÚ PARTICIPÁCIU POČAS LEGISLATÍVNEHO PROCESU AKO DÔLEŽITÚ HODNOTU PRI TVORBE LEPŠEJ A UDRŽATEĽNEJŠEJ LEGISLATÍVY

6.3.2021

OSOBITOSTI DOKAZOVANIA PRI MEDICÍNSKYCH SPOROCH

6.3.2021

K PROBLEMATIKE FALŠOVANIA PRIECHODOVÝCH PEČIATOK V CESTOVNÝCH DOKLADOCH PRÍSLUŠNÍKOV TRETÍCH KRAJÍN

25.2.2021

K PRÁVNEJ POVAHE MOBILNÝCH DOMOV

6.3.2021

Verejné športové podujatie a alkohol: ako sa vyhnúť priestupku cestou na a zo zápasu?

23.10.2019

Judikát Jtk 8/2012 - Rozhodnutie o ponechaní obvineného vo väzbe (§ 238 ods. 3 Tr. por., § 72 ods. 1 písm. e/ Tr. por.). a procesný postup súdu aj v súlade s II. ÚS 116/2011

19.10.2019

Judikát Jtk 10/2012 - Rozhodnutie o väzbe - o zatknutom obvinenom podľa § 73 ods. 5 Tr. por.

19.10.2019

Judikát Jtk 2/2010 - Rozhodnutie o väzbe (§ 79 ods. 1 Tr. por.) a začiatok plynutia lehoty na podanie sťažnosti proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby (§ 66 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a § 179 ods. 3 Tr. por.)

19.10.2019