Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení vyjadrila, že uznáva a oceňuje význam a príspevok kultúry národnostných menšín tradične obývajúcich územie Slovenska k jeho kultúrnemu bohatstvu, duchovným hodnotám a kultúrnej rozmanitosti. Vlastný jazyk je základným znakom identity každej národnostnej menšiny a prvotným prostriedkom kultúrneho života jej príslušníkov. Preto je ochrana jazykov národnostných menšín nevyhnutná pre zachovanie kultúr národnostných menšín. Aktívne vystupovanie štátu pri ochrane jazykov národnostných menšín je dôležité nielen z hľadiska ochrany kultúr národnostných menšín a etnických skupín, ale aj z hľadiska ochrany života, zdravia, bezpečnosti a majetku príslušníkov národnostných menšín. Táto ochrana sa musí vzťahovať na viaceré oblasti spoločenského života, na úradný styk, kultúru a ďalšie vybrané oblasti.
Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala naplniť princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov SR aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín, zákona o geodézii a kartografii a zákona o označovaní obcí a ďalších súvisiacich právnych predpisov. Vláda Slovenskej republiky podľa programového vyhlásenia dokončí implementáciu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (ďalej len „charta“) v SR, kde sa zameria na riešenie problémov obsiahnutých v hodnotiacich správach.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 6 ods. 1 ustanovuje, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Čl. 6 ods. 2 hovorí, že „používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon.“ Práva národnostných menšín a etnických skupín sú zakotvené v čl. 33 a 34. Podľa čl. 34 ods. 1 „občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.“ Čl. 34 ods. 2 písm. b) ustanovuje, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zakotvuje právo používať svoj jazyk v úradnom styku.
Slovenská republika schválila a ratifikovala v oblasti ochrany práv národnostných menšín Rámcový dohovor na ochranu menšín a chartu. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín bol za Slovenskú republiku podpísaný 1. februára 1995. Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas svojím uznesením č. 128 z 21. júna 1995 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 14. júla 1995. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín bolo zverejnené v Zbierke zákonov pod č. 160/1998 Zb. Dohovor nadobudol na základe článku 28 ods. 1 platnosť 1. februára 1998. charta bola v mene Slovenskej republiky podpísaná v Štrasburgu 20. februára 2001. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila uznesením č. 1497 z 19. júna 2001 súhlas s chartou. Prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 20. 7. 2001 a nadobudla pre Slovenskú republiku platnosť 1. 1. 2002. Charta bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 588/2001 Z. z.
Slovenská republika prijala v roku 2009 novelu zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom jazyku“), ktorá vo viacerých oblastiach sprísnila úpravu používania štátneho jazyka Slovenskej republiky, o. i. zaviedla pokuty za porušenie zákona. Tým sa zákon o štátnom jazyku a zákon o používaní jazykov národnostných menšín dostali do takého nesúladu, ktorý predstavoval znevýhodnenie príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín.
Novelou zákona o používaní jazykov národnostných menšín reaguje Slovenská republika na odporúčania medzinárodných organizácií, najmä Výboru ministrov Rady Európy, Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (ďalej len „Benátska komisia“) ako aj Vysokého komisára pre otázky národnostných menšín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „vysoký komisár“). Medzinárodné organizácie pri monitorovaní implementácie medzinárodných dohovorov Slovenskou republikou v oblasti ochrany práv národnostných menšín upozorňovali na viaceré nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky. Posudok vysokého komisára z 22.07.2009 o zákone o štátnom jazyku a posudok Benátskej komisie z 15.10.2010 o zákone o štátnom jazyku poukázali na nesúlad medzi úpravou používania štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín. Vysoký komisár a Benátska komisia vyzývali slovenské orgány na zosúladenie úprav ako aj zosúladenia úprav používania štátneho jazyka s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Účelom predkladaného návrhu je zosúladenie úprav používania štátneho jazyka a používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky ako aj pokračovanie v implementácii medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany práv národnostných menšín a etnických skupín.
Predkladaný návrh zákona bude mať negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko pri rozširovaní dvojjazyčnosti vznikajú náklady aj na strane štátu, ale návrh počíta aj so sankčným mechanizmom, príjmy z ktorého budú príjmami štátneho rozpočtu. Predkladaný návrh bude mať pozitívny vplyv na sociálne prostredie a na podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
