MATCH-FIXING IN COMPARISON OF UEFA MEMBER STATES:
STARTING POINTS AND SOLUTIONS[1] Doc. JUDr. PhDr. Tomáš Gábriš PhD. , LLM, MA
Univerzita Komenského v Bratislave
Právnická fakulta
E-mail: tomas.gabris@flaw.uniba.sk
Mgr. Jakub Čavoj
asistent integrity futbalu
Slovenský futbalový zväz
E-mail: jakub.cavoj@futbalsfz.sk
Kľúčové slová:
match-fixing, manipulácia športových súťaží, národná platforma
Key words:
match-fixing, manipulation of sports competitions, national platform
Abstrakt:
Príspevok predstavuje aktuálne realizovaný spoločný výskumný projekt UEFA a SFZ, nazvaný „Effectiveness of European Countries´ Laws and Regulations Dealing with Match-Fixing“, zameriavajúci sa na odhalenie najnovších trendov a najlepšej praxe v boji proti match-fixingu v štátoch UEFA.
Abstract/Summary:
The contribution (article) introduces an ongoing research by the Slovak Football Association supported by UEFA, aimed at the „Effectiveness of European Countries´ Laws and Regulations Dealing with Match-Fixing“, in order to uncover the latest trends and best practices in the fight against match-fixing in the legal systems of UEFA member associations.
ÚVOD
Problematika ovplyvňovania alebo manipulácie výsledkov športových súťaží (ďalej aj „match-fixing“) sa v poslednom období teší nebývalému záujmu. Za všetky príklady stačí uviesť kódex olympijského hnutia pre prevenciu manipulácie športových súťaží (Olympic Movement Code on the Prevention of the Manipulation of Competitions[2]), Dohovor Rady Európy o manipulácii športových súťaží (Council of Europe Convention on Manipulation of Sports Competitions – the Macolin Convention[3]), súvisiacu príručku vytvorenú v spolupráci Medzinárodného olympijského výboru s Interpolom (INTERPOL-IOC Handbook on Protecting Sport from Competition Manipulation[4] ), príručku o vyšetrovaní prípadov match-fixingu (pod názvom Resource Guide on Good Practices in the Investigation of Match-Fixing) vydanú OSN,[5] či zriadenie osobitnej jednotky pre vyšetrovanie športovej korupcie v rámci Europolu. Tieto medzinárodné a nadnárodné snahy nachádzajú prirodzene svoj odraz aj na vnútroštátnej, národnej úrovni.
Tieto medzinárodné a nadnárodné snahy nachádzajú prirodzene svoj odraz aj na vnútroštátnej, národnej úrovni. V posledných rokoch sme tak svedkami novej právnej úpravy najmä v rovine trestného práva, zavádzajúcej skutkovú podstatu trestného činu športovej korupcie, a to nielen v podmienkach Slovenskej republiky, kde bola táto skutková podstata zaradená do Trestného zákona zákonom o športe č. 440/2015 Z. z., ale rovnaký proces možno sledovať aj v ostatných európskych štátoch. Tento trend neprechádza mlčaním ani medzinárodné športové a osobitne futbalové hnutie. Uviesť tak možno rozhodovaciu činnosť Športového arbitrážneho súdu CAS, ktorý sa vo viacerých prípadoch venoval otázke sankcionovania manipulácie športových súťaží, ako aj procesných aspektov vyšetrovania takéhoto konania na úrovni národných zväzov. Vyslovil tak princíp, že v interných športových konaniach nemožno trvať na preukázaní viny nad všetky pochybnosti (beyond reasonable doubt) ako je tomu v trestnom práve, nakoľko športové orgány nedisponujú takými vyšetrovacími možnosťami ako štátne orgány, a priklonil sa skôr k dôkaznému štandardu používanému v civilných konaniach – v terminológii common law „balance of probabilities“ alebo „comfortable satisfaction“.[6] Aj UEFA si uvedomuje rýchle zmeny, ktoré nastávajú v každodennej realite ako aj v právnej úprave manipulácie športových súťaží. Odráža sa to najmä v osobitnej Rezolúcii UEFA o integrite,[7] ale UEFA tiež za týmto účelom v lete roku 2016 v rámci svojej grantovej schémy UEFA Research Grant podporila slovenský výskumný projekt s názvom „Effectiveness of European Countries´ Laws and Regulations Dealing with Match-Fixing“, ktorý pripravili a v súčasnosti riešia zástupcovia Slovenského futbalového zväzu s cieľom preskúmania aktuálnych právnych zmien v štátoch, ktorých národné futbalové zväzy sú členmi UEFA. Výstupom projektu má byť v roku 2017 podrobná správa o zrealizovaných zmenách v národných právnych poriadkoch, ale tiež v interných predpisoch národných futbalových zväzov v súvislosti s prevenciou, vyšetrovaním a sankcionovaním manipulácie športových (futbalových) súťaží. Hoci do konečnej správy a konečných výsledkov výskumného projektu je ešte ďaleko, v tomto príspevku poukážeme na aktuálny stav rozpracovanosti riešeného projektu, a na niektoré trendy, ktoré sa objavili v doteraz skúmanej vzorke národných právnych a interných noriem v súvislosti so skúmanou problematikou.
VÝSKUMNÝ PROJEKT UEFA „EFFECTIVENESS OF EUROPEAN COUNTRIES´ LAWS AND REGULATIONS DEALING WITH MATCH-FIXING“ REALIZOVANÝ V ROKOCH 2016-2017 NA PÔDE SFZ
Výskumný projekt, ktorý na jar 2016 predložil tím Slovenského futbalového zväzu UEFA-e so žiadosťou o jeho finančnú podporu, sleduje primárne cieľ aktualizovania informácií o národnej situácii vo veci manipulovania športových súťaží, a to nielen na úrovni členských štátov EÚ, kde bol podobný prieskum vykonaný v roku 2012,[8] ale tiež na úrovni ostatných štátov, ktorých národné futbalové zväzy sú členmi UEFA.
Za týmto účelom bol pripravený dotazník s 32 otázkami, ktorý bol rozoslaný zamestnancom národných futbalových zväzov (členov UEFA), ktorí majú v právomoci otázky športovej integrity (v anglickom jazyku sa táto pozícia označuje ako „integrity officers“). V dotazníku sa riešiteľský tím zameral jednak na otázky faktické – o relevantnosti problému match-fixingu v jednotlivých oslovených štátoch, ale tiež na otázky právne (právna úprava na úrovni trestného práva či zákona o športe alebo zákona o hazardných hrách, ako aj interná úprava národných futbalových zväzov) a na otázky kriminalistické – ohľadom vyšetrovacích postupov a spolupráce jednotlivých záujmových skupín (stakeholderov), ktorými sú polícia, športové zväzy, stávkové kancelárie a štátne orgány s pôsobnosťou na tomto úseku.
Hoci celkovo združuje UEFA 55 zväzov, z tohto počtu do konca októbra 2016 na dotazník zodpovedalo aspoň čiastočne iba 18 zväzov (vrátane Slovenského futbalového zväzu), teda iba jedna tretina zväzov.[9] Vzhľadom na to, že nepredpokladáme dodatočné zodpovedanie dotazníka zvyšnými dvoma tretinami potenciálnych respondentov, je zrejmé, že bude potrebné využiť iné zdroje informácií – získaných osobnou návštevou alebo vlastným výskumom situácie v uvedených krajinách, prípadne zo správ z aktuálne prebiehajúcej série piatich workshopov[10] pre jednotlivé členské štáty Rady Európy, pod názvom Keep Crime Out of Sport,[11] kde si štáty vymieňajú skúsenosti s bojom proti manipulácii športových výsledkov (zástupca Slovenskej republiky, resp. Slovenského futbalového zväzu sa takéhoto workshopu zúčastnil v dňoch 25.-26.10.2016 v Bukurešti).
V samotnom dotazníku sa výskumný tím zameral na niekoľko základných otázok, ktorých znenie (len tých najdôležitejších) spolu s prehľadom odpovedí na ne pripájame pre názornosť v podobe grafov:
• Či štát daného národného zväzu podpísal a ratifikoval Dohovor Rady Európy o manipulácii športových súťaží.
• Či a aké zmeny nastali v danom štáte v legislatíve súvisiacej s match-fixingom (od roku 2012, od zrealizovania štúdie[12] týkajúcej sa 27 členských štátov EÚ)
• Aký je trend/situácia match-fixingu (stúpajúci, klesajúci) v danom štáte
• Aká je úroveň spolupráce s vyšetrovacími orgánmi
• Či sa spolupráca so zainteresovanými (polícia, stávkové spoločnosti atď.) zlepšila vplyvom zmien v zákone alebo podpisom Dohovoru
• Koľko podnetov bolo v danej krajine obdržaných na prešetrenie podozrivého zápasu od 1.1.2015
• Ktoré špeciálne regulácie stávkovania sú uplatňované
• Ktoré typy stávok by národné zväzy zakázali /obmedzili
• Akú formu má spolupráca so stávkovými spoločnosťami
Pre jednotlivé respondentské zväzy a nimi poskytnuté odpovede platí, že vo veľkej časti štátov došlo k zmene právnej úpravy smerom k novému sankcionovaniu alebo prísnejšiemu sankcionovaniu trestného činu športovej korupcie, resp. všeobecne manipulácie výsledkov športových súťaží alebo športového podvodu, pričom vo veľkej miere má táto nová úprava formu osobitnej skutkovej podstaty trestného činu športovej korupcie. To je prípad nasledujúcich štátov: Dánsko, Čierna Hora, Malta, Litva, Maďarsko, Ukrajina, Turecko a Taliansko.
O zavedení obdobnej úpravy v súčasnosti uvažuje Švajčiarsko, kde sa navrhuje zaviesť nová skutková podstata „športového podvodu“, keďže podľa aktuálne platnej a účinnej právnej úpravy a jej súdneho výkladu nemožno na šport aplikovať všeobecné trestnoprávne ustanovenia o podvode. Podobne nad novou právnou úpravou uvažuje aj Nemecko, kde sa navrhuje zaviesť až dve nové skutkové podstaty: „športový stávkový podvod“ a „manipulácia profesionálnych športových súťaží“ – za účelom odlíšenia prípadov, kedy k manipulácii dôjde z iných dôvodov než sú dôvody stávkového podvodu.
Výnimku spomedzi respondentských krajín predstavuje napríklad Nórsko, ktoré skutkovú podstatu športovej korupcie ani podvodu vo svojej právnej úprave nepozná, a využíva všeobecné trestnoprávne ustanovenia o podvode a korupcii, podobne ako Fínsko či Rakúsko, obe pracujúce iba s konštrukciou podvodu, či Luxembursko aplikujúce na športovú korupciu všeobecné ustanovenia o korupcii.
Švédsko je zase osobitné tým, že zaviedlo postih skôr na úrovni interných predpisov, konkrétne na úrovni celoštátnej športovej konfederácie. V rovine právnej pritom využíva tiež iba všeobecné ustanovenia o aktívnej a pasívnej korupcii.
Pomerne osobitným je riešenie používané v Severnom Írsku, kde sa aplikujú ustanovenia o podvode podľa Zákona o hazardných hrách (Gambling Act).
Okrem požiadavky na popis právnej a faktickej situácie v jednotlivých respondentských štátoch/krajinách výskumný tím zároveň požiadal respondentov aj o poskytnutie vlastných postrehov a odporúčaní k vhodným postupom pri vyšetrovaní a sankcionovaní match-fixingu. Z takto získaných odporúčaní, resp. potenciálnych vzorových národných riešení možno na tomto mieste stručne uviesť najmä nasledujúce inšpiratívne stanoviská:
Zaujímavým referovaným riešením je podmieňovanie plnenia zo štátneho rozpočtu v prospech športových organizácií tým, že národné zväzy zavedú internú reguláciu proti manipulácii športových výsledkov (takáto je prax v Dánsku a Rakúsku).
Odporúčané bolo tiež posilniť spoluprácu so stávkovými kanceláriami, ktorú respondenti zhodne označovali za slabú v prípadoch, ak daný štát pozná súkromných poskytovateľov stávkových služieb; naopak, v prípade štátneho monopolu bola táto spolupráca respondentami hodnotená ako výborná. V tejto súvislosti by bolo možné využiť skúsenosti zo Spojeného kráľovstva a z Rakúska, kde sa udeľovanie licencií na poskytovanie príslušných služieb hazardu podmieňuje efektívnou spoluprácou a poskytovaním informácií potrebných pre boj s manipuláciou športových súťaží.
Pozitívom, ktoré zdôrazňovali viaceré štáty, bolo vytvorenie národnej platformy pre boj proti match-fixingu. Pritom zriadenie takejto platformy si podľa národných skúseností nevyžaduje veľké náklady – napríklad nórska platforma zamestnáva iba dvoch ľudí na plný úväzok. Istým riešením pritom môže byť aj neoficiálna platforma, ako napríklad vo Švédsku,[13] či polooficiálna platforma vo forme mimovládnej organizácie ako je tomu v Rakúsku, kde je činnosť takejto platformy navyše doplnená existenciou špecializovanej policajnej vyšetrovacej jednotky. V Českej republike bola obdobne vytvorená osobitná komisia pre boj proti manipulácii športových súťaží, na ktorej vytvorení sa podieľali Český olympijský výbor, Zväz ľadového hokeja a Ministerstvá financií, vnútra a spravodlivosti. Táto pomerne aktívne pôsobiaca platforma už predložila českému parlamentu niekoľko návrhov na zmeny právnej úpravy, hoci zatiaľ bez výsledkov.
Napokon, ako doplňujúce inšpirácie odzneli napríklad návrhy zvýšiť ochranu oznamovateľov (whistleblowerov) trestnej činnosti súvisiacej s match-fixingom, či používať prostriedky získané z odvodov z hazardu aj na informačné a prevenčné kampane v súvislosti s manipuláciami športových súťaží.
VÝZNAM A MOŽNÉ PODOBY NÁRODNEJ PLATFORMY
Z odpovedí respondentov ankety vykonanej v rámci priblíženého projektu UEFA a SFZ, ako aj z workshopov organizovaných v rámci projektu Keep Crime Out of Sport jednoznačne vyplýva, že osobitne efektívnym prostriedkom boja proti manipulácii športových súťaží sa v súčasnosti javí byť (aj pod vplyvom súvisiaceho Dohovoru Rady Európy) osobitný inštitút „národnej platformy“ pre boj proti manipulácii športových súťaží. Preto tomuto orgánu budeme na tomto mieste venovať bližšiu pozornosť.
Národná platforma má podľa predstáv autorov Dohovoru Rady Európy spájať primárne subjekty poskytujúce služby a dozor na stávkovom trhu s predstaviteľmi športového hnutia a so zástupcami represívnych zložiek štátu (polícia, prokuratúra), v záujme prevencie ako aj efektívneho vyšetrovania manipulácie športových súťaží. Hoci pritom takéto národné platformy zatiaľ existujú len v niekoľkých štátoch – pričom zrejme najďalej sú s fungovaním a vyhodnocovaním efektivity národnej platformy pre boj s match-fixingom Spojené kráľovstvo (Veľkej Británie a Severného Írska) a Francúzsko – Rada Európy už iniciovala vytvorenie „siete národných platforiem“ (Network of National Platforms), nazvanej „Copenhagen Group“. Jej členovia sú pripravení prispieť radou aj prípadným ďalším záujemcom spomedzi členských štátov Rady Európy, ktorí by potrebovali konzultáciu ohľadom vhodného spôsobu úpravy (postavenia a fungovania) takejto národnej inštitúcie.
Aj zo správy z prvého workshopu Keep Crime Out of Sport pritom vyplýva niekoľko vhodných odporúčaní, ktorými sa môžu inšpirovať jednotlivé štáty Rady Európy pri vytváraní vlastnej národnej platformy – okrem iného sa tak napríklad odporúča, že takéto platformy, pokiaľ majú byť efektívne, nesmú mať viac ako 25 členov. Zvyčajne sa pritom stretávajú osobne, štyrikrát do roka, a to na pôde hlavného národného regulátora hazardných hier (UK Gambling Commission,[14] French Gambling Regulatory Authority (ARJEL)[15]) – o podobný model sa v súčasnosti snaží aj Švajčiarsko. Niektoré iné štáty, napríklad Dánsko a Fínsko, naopak zvolili spojenie národnej platformy s najvyššou autoritou pre antidoping. Holandsko zasa videlo riešenie v spolupráci príslušného ministerstva a prokuratúry, a Belgicko podobne v spojení federálnej protikorupčnej jednotky a federálnej prokuratúry.[16] Úplne iný je prístup Rakúska, ktoré platformu vytvorilo iba na pôde mimovládnej organizácie Play Fair Code.[17]
Britská skúsenosť pritom poukazuje na vhodnosť prepojenia práve s regulátorom hazardu, resp. stávkového trhu, nakoľko už pri udeľovaní licencie na poskytovanie služieb hazardu a stávkovania je v takom prípade možné uložiť prevádzkovateľom takýchto služieb povinnosť spolupráce a poskytovania požadovaných údajov, a následne je možné takúto spoluprácu aj efektívne kontrolovať a vynucovať. Navyše mnohí operátori aj sami dobrovoľne podpísali memorandá o spolupráci so športovými organizáciami (národnými zväzmi) za účelom výmeny informácií o možnej manipulácii, a zúčastňujú sa tiež činnosti v rámci samotného britského Sports Betting Integrity Forum,[18] ktoré predstavuje vlastnú národnú platformu združujúcu zástupcov regulačných orgánov pre hazard, zástupcov športového hnutia, predstaviteľov poskytovateľov služieb hazardu (stávkových služieb), štátnych orgánov a osobitne polície.
ZÁVER
Príspevok mal za cieľ predstaviť aktuálne realizovaný spoločný výskumný projekt UEFA a SFZ, nazvaný „Effectiveness of European Countries´ Laws and Regulations Dealing with Match-Fixing“, zameriavajúci sa na odhalenie najnovších trendov a najlepšej praxe v boji proti match-fixingu v domovských štátoch členských zväzov UEFA. Z výstupov realizovaného dotazníkového výskumu v rámci tohto projektu, ako aj z prebiehajúcich workshopov v rámci projektu Keep Crime Out Of Sport, a tiež zo samotného Dohovoru Rady Európy proti manipulácii športových súťaží pritom vyplynul osobitne veľký význam tzv. „národnej platformy“ pre boj proti manipulácii športových súťaží. V príspevku sme sa tiež pokúsili naznačiť, akými cestami sa uberajú štáty, ktoré sú v zriadení takejto platformy o niekoľko krokov pred Slovenskou republikou. Z ich skúseností vyplýva odporúčanie, aby sa takáto platforma vytvorila na pôde národného regulátora pred dozor nad hazardnými hrami, ktorým je v prípade Slovenskej republiky Finančné riaditeľstvo, ktoré má pripravovanou novelou zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách zároveň získať aj úlohu dozorujúceho orgánu nad zakázanou ponukou stávkovania a hazardu prostredníctvom zahraničných poskytovateľov na zahraničných webových sídlach. Práve v prepojení budúcej národnej platformy s touto činnosťou pritom podľa nášho názoru možno vidieť potenciálnu pridanú hodnotu takéhoto inštitucionálneho riešenia. Nevyhnutným predpokladom úspešnosti platformy však bude tiež zapojenie príslušníkov policajných vyšetrovacích zložiek, prokuratúry, ako aj zástupcov súkromných poskytovateľov hazardných služieb, ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, a zástupcov aspoň najvýznamnejších športových zväzov, na ktorých súťaže sa predpokladá zameranie prípadných manipulačných pokusov. Pritom však treba mať na pamäti aj skutočnosť, že nie každá manipulácia športových výsledkov musí nevyhnutne súvisieť so stávkovaním. Rovnako môže byť v hre aj „len“ postup športového tímu v súťaži, či iné záujmy, ktorých odhaľovanie tiež možno zveriť do pôsobnosti slovenskej národnej platformy pre boj proti match-fixingu. Všetky súvisiace otázky pritom treba premyslieť a zvážiť čo najrýchlejšie, aj s ohľadom na želanie, aby Slovenská republika podpísala a ratifikovala súvisiaci Dohovor Rady Európy čo najskôr.