PD: V tomto treba vidieť rozdiel, či je to stávkovanie jednotlivcov alebo či ide o nejakú stávkovú mafiu so sofistikovanou štruktúrou. Tok informácii ide niekde z Ázie až k tým posledným sprostredkovateľom, ktorí kontaktujú priamo na mieste hráčov a rozhodcov a tí za úplatok stretnutie zmanipulujú. Vtedy už je to organizovaná podvodná skupina, ktorá dá hráčom a rozhodcom napríklad po tisíc eur kvôli tomu, aby im to niekde v Ázii vygenerovalo aj niekoľko miliónov eur. Títo hráči si to vôbec neuvedomujú koľko peňazí zarobí ten nad nimi a už vôbec nie ten na konci toho reťazca (poz. v Nemecku rozhodca zarobil 25 tisíc a organizátori 2 milióny). A existuje aj druhá možnosť, hráči sa nezávisle od iných dohodnú poďme si to „pustiť" a zarobme si, dohodnú sa napríklad desiati, že však v tomto zápase o nič nejde, pustia ho a vsadia si na to. Zarobia na tom po 5000 eur, ale to je minoritnejší problém, ktorý sa však veľmi ťažko dokazuje, lebo musel by prehovoriť niekto z tých aktérov, ktorý na tom získal. Treba robiť osvetu, vplývať na nich, že to nie je dobré a taktiež nech sa vytvorí také prostredie, aby ich to čo najmenej motivovalo k nekalému konaniu. To znamená zabezpečiť, aby im z klubov aj pol roka nemeškali výplaty na čo tlačí aj UEFA, aby to SFZ kontrolovalo a zakázalo takýmto klubom hrať v súťaži. Aj v pripravovanom zákone o športe je návrh, že hráči budú mať štatút zamestnanca a aby sa na nich vzťahoval Zákonník práce, kde môže byť nevyplatenie mzdy za istých okolností trestný čin. A zároveň nevytvárať také súťaže kde vo veľa zápasoch o nič nejde.