ODVODY PROFESIONÁLNYCH ŠPORTOVCOV – FÁMY, KĽÚČOVÉ FAKTY A VÝCHODISKÁ

člen výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu

---

FÁMA 1

Profesionálni športovci na Slovensku si žijú „na veľkej nohe“.

Veľa ľudí, vrátane politikov, vníma profesionálnych športovcov, aj tých na Slovensku dosť skreslene cez paradigmu/obraz najúspešnejších Slovákov v športe, ako sú Sagan, Chára, Cibulková, Hamšík, Šatan, ktorí svoje „veľké“ peniaze zarobili i zdanili v zahraničí, prípadne cez lepšie platených hokejistov či futbalistov Slovana, ktorých je iba pár desiatok.

Drvivá väčšina profesionálnych športovcov a športovkýň pôsobiacich na Slovensku v basketbale, hádzanej, volejbale, ale aj v hokeji a futbale vôbec nemôže „vyskakovať“, a ani si veľa nenašetrí na horšie časy (zranenie, obdobie bez zmluvy/práce, koniec kariéry).

FÁMA 2

Pri športovcovi s príjmom 20.000 eur mesačne sa zaplatí na sociálnych odvodoch viac ako pri športovcovi, ktorý má 6.500 eur mesačne.

FAKTY:

V roku 2018 je maximálny vymeriavací základ pre sociálne odvody ustanovený vo výške 6 384 € (7 x 912 €) 7- násobok priemernej mesačnej mzdy dosiahnutej v roku 2016

Každý občan i športovec s hrubým príjmom vyšším ako 6.384 eur, platí sociálne odvody zo sumy 6.384 eur, bez ohľadu na skutočnú výšku príjmu.

FÁMA 3

Činnosť profesionálnych klubov nie je v súlade s verejným záujmom v športe podľa § 2 zákona o športe.

FAKTY:

Každý profesionálny klub sa stará aj o deti a mládež

•    cca 100 až 500 detí podľa druhu športu a počtu družstiev, z ktorých len malý zlomok – menej ako 5%, sa uplatní v profesionálnom športe

Podstatnú časť reprezentácií SR do 15/16/17/18/19/20 a 21 rokov tvoria hráči/hráčky slovenských profi klubov

•    kluby vytvárajú vzory pre ďalšie deti aj možnosť ich uplatnenia v SR

FÁMA 4

Za zavedenie zamestnaneckých vzťahov športovcov s klubmi a za platenie odvodov môže „zlý zákon o športe“.

FAKTY:

Znaky závislej práce definuje Zákonník práce z roku 2002

•    k tejto téme viac a podrobne v rozhovore TU: http://www.ucps.sk/ROZHOVOR_hracskej_asociacie_hokeja_s_Petrom_Sepesim

•    povinnosť platiť sociálne odvody je upravená v zákone č. 461/2003 Z. Z. o sociálnom poistení (odvodové prázdniny viď. § 293do

•    povinnosť platiť zdravotné odvody je upravená v zákone č. 580/2004 Z. Z. o zdravotnom poistení (odvodové prázdniny viď. § 38ei ods. 2)

Dôležitý faktor: benevolencia kontrolných orgánov štátu (NIP a inšpektoráty práce).

FÁMA 5

Športovec je úplne rovnakým zamestnancom ako iný bežný zamestnanec, ktorý môže vykonávať svoju prácu až do dôchodkového veku.

K tejto téme viac a podrobne v týchto článkoch:

•    Je profesionálny športovec iný zamestnanec ako bežný zamestnanec?

•    O blížiacom sa ekonomickom probléme slovenského profesionálneho športu z pohľadu (makro)ekonomiky Slovenska a (mikro)ekonomiky profesionálnych klubov

•    Ešte raz a inak k problému odvodov profesionálnych športovcov – zamestnancov

FÁMA 6

Prípadné výnimky pre športovcov zamestnancov diskriminujú športovcov individuálnych športov, ktorí majú status SZČO.

FAKTY:

Podpísanie zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu s klubom je možné aj pre individuálnych športovcov, ktorí majú dnes status SZČO.

FÁMA 7

Cudzinci budú výhodne využívať (zneužívať) náš sociálny systém.

FAKTY:

Drvivá väčšina cudzincov nielen z tretích krajín, ale aj z krajín EÚ, po vypršaní profesionálnej zmluvy na Slovensku odchádza do domovského štátu alebo do ďalšej krajiny, kde dostane novú zmluvu. Cudzinci len výnimočne po skončení športovej kariéry ostávajú žiť na Slovensku.

JE ALEBO NIE JE ŠPORTOVEC „INÝ” AKO BEŽNÝ ZAMESTNANEC ?

Tu je niekoľko argumentov odôvodňujúcich osobitný prístup k profesionálnemu športovcovi i jeho odvodovému zaťaženiu:

•    Kariéra profesionálneho športovca trvá len niekoľko rokov a potom začína znovu ...

•    Šport produkuje športové vzory a vytváranie pozitívnych životných/zdravotných návykov, budovanie zdravého životného štýlu u športujúcej mládeže – dopad = zvyšovanie zdravotnej odolnosti obyvateľstva.

•    Šport podporuje zvyšovanie národného povedomia a národnej hrdosti.

•    Športový klub financuje aj prípravu mladých športovcov zo súkromných zdrojov. Športovci sú pozitívnymi vzormi pre deti a mládež.

•    Športové kluby nie sú z ekonomického pohľadu ziskové, väčšinou sú v strate odkázané na každoročné dotácie ich vlastníkov a podporovateľov.

•    Duálna kariéra športovcov zatiaľ nie je na Slovensku systémovo vybudovaná.

Viac argumentov TU: http://www.ucps.sk/clanok--3254/JE_PROFESIONALNY_SPORTOVEC_INY_ZAMESTNANEC_AKO_BEZNY_ZAMESTNANEC.html

(PROFESIONÁLNY) ŠPORT V DOKUMENTOCH EÚ ?

„Členské štáty sú nabádané, aby zohľadňovali dôležitosť športu ako prostriedku na presadzovanie mieru, hospodárskeho rozvoja, dialógu medzi kultúrami, verejného zdravia, integrácie a emancipácie žien ...“

„… profesionálny a amatérsky šport je ohrozený a vážne postihnutý finančnou nestabilitou a je povinnosťou príslušných federácií podporovať kluby v osvojovaní si kultúry plánovania a rozumného investovania ...“

„Význam profesionálneho športu narastá a rovnako prispieva k spoločenskej úlohe športu. Okrem toho, že šport zlepšuje zdravie európskych občanov, má aj výchovný rozmer a zohráva sociálnu i kultúrnu úlohu a slúži k zotaveniu organizmu ...“

Európsky parlament (EP) „zdôrazňuje veľký význam súbežnej športovej a profesionálnej odbornej prípravy mladých športovcov; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so všetkými relevantnými subjektmi pripravili usmernenia, ktoré zaručia, že mladí športovci budú môcť okrem svojej športovej prípravy absolvovať riadne a/alebo odborné štúdium, a budú zohľadňovať najlepšie postupy v jednotlivých členských štátoch; povzbudzuje členské štáty, aby v tejto súvislosti brali do úvahy relevantné skúsenosti bývalých športovcov, ak sa budú chcieť uchádzať o trénerské profesie, aby pripravili možnosti kariérnej dráhy pre profesionálnych športovcov, ktorí sa rozhodnú pokračovať v ďalšom vzdelávaní, a zabezpečili využívanie ich skúseností na prospech športu vo všeobecnosti …”

EP „vyzýva členské štáty, aby hľadali spôsoby zmierňovania finančného bremena profesionálnych športovcov s najnižšími príjmami, ktorí majú krátku a nepredvídateľnú kariéru; znovu pripomína, že profesionáli v oblasti športu, tí ktorí sú zaradení ako športovci a väčšina tých, ktorých príjmy pochádzajú zo športu, by mali mať rovnaké práva v oblasti sociálneho zabezpečenia ako pracujúci ...“

„S cieľom zabezpečiť reintegráciu profesionálnych športovcov do trhu práce na konci ich športovej kariéry zdôrazňuje Komisia dôležitosť zohľadniť už v ranom štádiu potrebu poskytnutia prípravy pre „dvojitú kariéru“ u mladých športovcov a športovkýň a zriadiť kvalitné miestne vzdelávacie centrá, ktoré budú garantom ich morálnych, vzdelávacích a profesionálnych záujmov ...“

DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE – DOPADY ODVODOVÝCH PRÁZDNIN NA HRÁČOV

(KLUBY ODVODY NEPLATIA)

Keďže sa za športovcov – zamestnancov 3 roky (od 1.1.2016 až do 31.12.2018) neplatili sociálne odvody:

•    3 roky nemohli dostávať nemocenskú pri PN-ke

•    3 roky nie sú úrazovo poistení (ako zamestnanci)

•    ak by v tomto období otehotnela športovkyňa, nemala by nárok na materský príspevok, prípadne športovec/otec na rodičovský príspevok

•    po strate zamestnania nemali nárok na podporu v nezamestnanosti

•    v prípade konkurzu/bankrotu klubu, športovec nemal nárok na dávku garančného poistenia

•    3 roky sa im nezapočítavajú do odpracovaných rokov,

•    3 roky sa im nijako nezohľadnia pri zisťovaní splnenia podmienok resp. výpočte výšky starobného dôchodku ani invalidného dôchodku

A ČO TERAZ?

NIK ZA NÁS NAŠE PROBLÉMY NEVYRIEŠI …

Vecných riešení existuje niekoľko, treba vyvolať reálnu vôľu riešiť problém.

Kde je vôľa, cesta sa nájde ...

Kto je na ťahu ?

Zväzy, kluby, asociácie hráčov, hráči, funkcionári, či sponzori klubov, ligové únie, UčPS, SOV, Klub 500, IFP, politické strany, poslanci, fanúšikovia, médiá ?

Každý z nich vie zo svojej pozície priamo či nepriamo prispieť do diskusie.

Každá aj prechodná výnimka v sociálnom systéme je politickým rozhodnutím.

Výnimku by mohli schváliť poslanci, najlepšie prierezovo celou NR SR.

Čo by (ne)dokázali akceptovať daňoví poplatníci / voliči (demokratická väčšina) ?

Neželané efekty zmeny právnej úpravy sa dajú minimalizovať, … ak sa nájde vôľa.

DISKUTOVANÉ PRECHODNÉ RIEŠENIA NA CESTE K DLHODOBÉMU CIEĽU

DLHODOBÝ CIEĽ:

Vytvoriť pre kluby ako zamestnávateľov také podmienky, aby uniesli sociálne zabezpečenie športovcov – zamestnancov zodpovedajúce výške ich príjmu.

PRECHODNÉ RIEŠENIA (diskutované):

1. predĺženie odvodových prázdnin o 2 až 3 roky = športovci budú ďalšie obdobie úplne mimo sociálny systém (zlé riešenie)

2. odvody z minimálneho vymeriavacieho základu platí štát za športovca i za klub – športovec platí odvody z celkového príjmu len na úrazové poistenie a garančné poistenie (0,8% + 0,25%) spolu vo výške 1,05 %

3. odvody z minimálneho vymeriavacieho základu platí športovec aj klub

4. odvody z plného vymeriavacieho základu platí športovec za seba a za klub platí štát (možné určiť maximálny príjem športovca, po ktorý sa uplatní výnimka)

VÝCHODISKOVÝ STAV – PRED 1. 1. 2016

Profesionálni športovci kolektívnych športov do 31. 12. 2015 (aj napriek naplneniu znakov závislej práce) príjmy za vykonávanie športu pre klub zdaňovali a odvody platili ako samostatne zárobkovo činné osoby (tzv. „SZČO“)

Približná kvantifikácia riešeného problému a jeho možných vecných riešení:

Referenčné údaje o počte a platových úrovniach profesionálnych športovcov na Slovensku

(stav zistený k 12/2017):

A. až 76,6% športovcov (849) malo brutto príjem do 2000 eur mesačne

B. až 91,96% (76,6%+15,36%) športovcov (849+170=1019) malo brutto príjem do 4000 eur

C. iba 8,04% športovcov (89) malo brutto príjem nad 4000 eur

Dôležité východisko/prístup !!!

„Navrhneme riešenie pre 92% športovcov? … alebo kvôli 8% to nebudeme riešiť ?“

VÝCHODISKOVÝ STAV – PRED 1. 1. 2016

Zaplatené dane športovcami pred 1.1.2016:

A. 77% športovcov – daňová povinnosť po legálnej optimalizácii nákladov blízka „0“

B. 15% športovcov – daňová povinnosť 19% po legálnej optimalizácii nákladov

C. 8% športovcov – daňová povinnosť 19% z daň. základu do 3021 eur mesačne + 25% z daň. základu nad 3021 eur (zrážané/odvádzané priebežne/mesačne zamestnávateľom)

Poznámka k B a C: od daňového základu sa odpočítali zaplatené odvody (z makroekonomického hľadiska ide o zanedbateľnú sumu).

Zaplatené sociálne odvody pred 1. 1. 2016:

A. 77% športovcov – minimálne odvody (po optimalizácii daňového základu) ...

B. 15% športovcov – odvody po optimalizácii daňového základu ...

C. 8% športovcov – maximálny vymeriavací základ

Zaplatené zdravotné odvody pred 1. 1. 2016:

A. 77% športovcov – minimálne odvody po optimalizácii daňového základu ...

B. 15% športovcov – odvody po optimalizácii daňového základu ...

C. 8% športovcov – podľa daňového základu

PRECHODNÉ RIEŠENIE Č. 1 AŽ 4

DAŇ Z PRÍJMOV (DAŇOVÁ POVINNOSŤ JE PRIBLIŽNE ROVNAKÁ)

Zaplatené dane profesionálnymi športovcami po 1. 1. 2019:

A. 77% športovcov – daňová povinnosť 19% z hrubej mzdy odvádzaná mesačne klubmi/zamestnávateľmi

B. 15% športovcov – daňová povinnosť 19% z hrubej mzdy do cca 3490 eur mesačne + 25% z hrubej mzdy nad cca 3490 eur odvádzaná mesačne

C. 8% športovcov – daňová povinnosť 19% (do cca 3490 eur brutto) + 25% z hrubej mzdy (nad 3490 eur brutto) zrážané/odvádzané mesačne

Poznámka k A, B a C:

1. daňový základ sa pri riešeniach 2 až 4 znižuje o zaplatené odvody za zamestnanca

(z makroekonomického hľadiska ide o zanedbateľnú sumu rozdielu dane z príjmov).

2. pri riešení 1 sa povinné odvody neplatili a teda daňový základ sa neznižoval o odvody

(to isté platilo aj v období odvodových prázdnin od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2018).

PRECHODNÉ RIEŠENIE Č. 1 – ODVODY

POSUNUTIE ODVODOVÝCH PRÁZDNIN O ĎALŠIE 2-3 ROKY

Zaplatené sociálne odvody po 1. 1. 2019:

A+B 92% športovcov – sociálne odvody neplatia (iba ak dobrovoľne)

C.     8% športovcov – sociálne odvody neplatia (iba ak dobrovoľne)

Zaplatené zdravotné odvody po 1. 1. 2019:

A+B 92% športovcov – minimálne zdravotné odvody 66,78€ mesačne

C.     8% športovcov – minimálne zdravotné odvody 66,78€ mesačne

Poznámka: vyššie uvedené platí aj pre obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2018

PRECHODNÉ RIEŠENIE Č. 2

ODVODY Z MINIMÁLNEHO ZÁKLADU PLATÍ ŠTÁT

Zaplatené sociálne odvody po 1. 1. 2019:

92% športovcov – sociálne odvody 0€

8% športovcov – sociálne odvody 0€

Zaplatené zdravotné odvody po 1.1. 2019:

92% športovcov – zdravotné odvody 0€

8% športovcov – zdravotné odvody 0€

PRECHODNÉ RIEŠENIE Č. 3

ODVODY Z MINIMÁLNEHO ZÁKLADU PLATÍ ŠPORTOVEC A KLUB

Zaplatené sociálne odvody po 1. 1. 2019:

92% športovcov – sociálne odvody 183,04€ mesačne

8% športovcov – sociálne odvody 183,04€ mesačne

Zaplatené zdravotné odvody po 1. 1. 2019:

92% športovcov – zdravotné odvody 72,80€ mesačne

8% športovcov – zdravotné odvody 72,80€ mesačne

PRECHODNÉ RIEŠENIE Č. 4

ODVODY Z PLNÉHO ZÁKLADU PLATÍ ŠPORTOVEC A ŠTÁT

Zaplatené sociálne odvody po 1. 1. 2019:

92% športovcov – sociálne odvody 165€ (331€) mesačne

8% športovcov – sociálne odvody 663€ mesačne

Zaplatené zdravotné odvody po 1. 1. 2019:

92% športovcov – zdravotné odvody 60€ (120€) mesačne

8% športovcov – zdravotné odvody 240€ mesačne

KLUBOVÍ ŠPORTOVCI V REPREZENTÁCII

BOLO BY FÉR, ABY ICH ÚRAZOVÉ POISTENIE ZNÁŠAL ŠTÁT ?

Podľa § 29 ods. 7 zákona o športe:

(7) Príprava podľa plánu prípravy schváleného národným športovým zväzom a účasť športového reprezentanta na významnej súťaži a účasť člena realizačného tímu na významnej súťaži sa považuje za

„INÝ ÚKON VO VŠEOBECNOM ZÁUJME”.

V súťažiach i príprave reprezentácie sa stávajú aj vážne zranenia športovcov !!!

OTÁZKA: Bolo by primerané pravidlo, aby na účely krytia rizík a následkov týchto úrazov/ zranení bol 1) zo zákona povinne úrazovo poisteným zväz, ktorý športovca nominoval do reprezentácie, pričom 2) za reprezentanta by zo zákona platil poistné na úrazové poistenie štát za obdobie, kedy bol na reprezentačnom podujatí ?

ŠPORTOVCI RISKUJÚ ZRANENIE PRI REPREZENTOVANÍ SLOVENSKA, PRETO BY BOLO FÉR, ABY SA SLOVENSKO POSTARALO O ICH ÚRAZOVÉ POISTENIE !!!

ČO SA STANE, KEĎ SA NESTANE NIČ … ?

Veľká nespokojnosť a zlá atmosféra v (profesionálnom) športe. Aj preto, že v okolitých krajinách profesionálny šport má podporu štátu a podstatne lepšie podmienky. Slovenské profesionálne kluby sú každoročne dotované najmä domácimi súkromnými firmami.

Podstatné zníženie miezd hráčov, čo prinesie odchod najlepších aj slovenských hráčov do okolitých štátov za lepšími ponukami (často aj do nižších súťaží).

Zánik, resp. prechod veľkého počtu klubov na amatérsku alebo poloamatérsku bázu

(ako napr. basketbal v Košiciach).

Podstatné zníženie úrovne športovej výkonnosti slovenských klubov oproti okolitým štátom.

S nevôľou a ťažkosťami budú ďalej fungovať zrejme iba tradičné futbalové kluby.

Menšie kluby bez účastí v európskych pohároch zrejme ekonomicky nezvládnu kombináciu zvýšenia nákladov a zníženia športovej kvality spojenej so zhoršením výsledkov.

Nespokojnosť fanúšikov s výsledkami slovenských klubov v konfrontácii s okolitými štátmi.

Niektoré kluby budú zvažovať presunutie svojej športovej činnosti do okolitých štátov.

AKÉ BY BOLI PRÍJMY ŠTÁTNEHO ROZPOČTU ?

 Motto na záver: 

„Musíte svoju prácu robiť zo srdca. Je to občas ťažká úloha, ale len tá prináša úspech. Tvrdo a neustále pracuj, pracuj viac ako ostatní a výsledok sa dostaví. To je jediný recept.“ (Pavel Nedvěd)