UPLATNENIE PRÁVNEJ KONCEPCIE IMPLICITNÉHO OBMEDZENIA PRÁVA NA INFORMÁCIE Z TRESTNÉHO KONANIA V ČINNOSTI SPRÁVNYCH ORGÁNOV MINISTERSTVA VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

APPLICATION OF THE LEGAL CONCEPT OF IMPLIED LIMITATION OF THE RIGHT TO INFORMATION FROM CRIMINAL PROCEEDINGS IN THE ACTIVITIES OF THE ADMINISTRATIVE AUTHORITIES OF THE MINISTRY

OF THE INTERIOR OF THE SLOVAK REPUBLIC

Kľúčové slová:

Zákon o slobode informácií, správny orgán, povinná osoba, sprístupňovanie informácií, trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní, oprávnená osoba, trestný poriadok, Policajný zbor, rozhodnutie

Key words:

Freedom of information law, administrative authority, obliged person, accessibility of information, criminal proceeding, competent organ in criminal proceeding, entitled person, Criminal Code, Police Force, decision, ruling

Abstrakt:

Článok sa zaoberá praktickou aplikáciou najnovších záverov súdnej praxe pri zákonnom obmedzení práva na sprístupňovanie informácií z trestného konania. Článok popisuje právnu koncepciu obmedzenia práva na informácie v konfrontácií so žiadosťami oprávnených osôb. Autor rozoberá praktické problémy a ich riešenie využitím implicitného zákazu sprístupňovania informácií z trestného konania. Autor ponúka vzorové príklady riešenia žiadostí oprávnených osôb využitím procesných inštitútov umožňujúcich zákonné obmedzenie prístupu k informáciám z trestného konania zo strany správnych orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako povinnej osoby.

Abstract/summary:

The article deals with the practical application of the most recent conclusions of judicial practice in the legal limitation of the right to access informations from a criminal proceeding. The article describes the juridical concept of limiting the rights to informations in confronting with the entitled persons´ requests. The author discusses practical problems and their solution by using an implicit ban on disclosure of informations from a criminal proceeding. The author offers exemplary examples of solving the requests of entitled persons by using procedural institutes allowing juridical limitation of access to informations from a criminal proceeding on behalf of the Ministry of the Interior of the Slovak Republic as an obliged person.

ZOZNAM PRÁVNYCH PREDPISOV, KTORÝCH SA PRÍSPEVOK TÝKA:

• Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám,
• Trestný poriadok,
• Ústava Slovenskej republiky,
• Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore,
• Správny poriadok.

ÚVOD

Oblasť zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobode informácií“) bola opakovane predmetom predchádzajúcich publikovaných článkov, v ktorých sme sa rozsiahle venovali aplikácií ústavou a zákonom garantovaného práva na informácie v konfrontácií s procesnými inštitútmi obmedzenia tohto práva realizovanými prostredníctvom úkonov a postupov správnych orgánov v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, konkrétne správnych orgánov v organizačnej štruktúre Policajného zboru. Bližšie sme sa venovali predovšetkým sfére správneho konania a trestného konania, ktoré sú často atakované žiadosťami v režime zákona o slobode informácií s cieľom získať informácie z konkrétnych konaní vedených správnymi orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní v štruktúre Policajného zboru. Vzhľadom na vyšší stupeň spoločenskej závažnosti sme sa intenzívnejšie zaoberali predovšetkým inštitútmi trestného konania a konania o sprístupnenie informácií z trestného konania, ktoré vo svojej podstate obsahovali princíp generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou vyjadrujúci právnu skutočnosť, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zakazuje zákon.

A práve trestné konanie sa s odstupom času ukazuje ako oblasť, ktorá vykazuje zjavnú nesúrodosť v postupoch a rozhodnutiach správnych orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako povinnej osoby podľa zákona o slobode informácií. Vzhľadom k rôznorodosti žiadostí o sprístupnenie informácií sa opakujú situácie, kedy v rovnakých prípadoch existujú rozdielne prístupy správnych orgánov, čo odporuje precedenčnej zásade správneho konania, ktorá vyjadruje materiálnu rovnosť účastníkov konania a ich legitímne očakávanie absencie excesívnych odklonov v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch. Flexibilita tejto zásady má priamy dopad na procesnú nestálosť v praxi správnych orgánov povinnej osoby, v dôsledku čoho potom v konaniach chýba vzájomná konfrontácia správnych precedensov, ktoré vznikajú pri rozhodovaní o žiadostiach o sprístupnenie informácií z trestného konania.

PRÁVNA KONCEPCIA IMPLICITNÉHO OBMEDZENIA PRÍSTUPU K INFORMÁCIÁM Z TRESTNÉHO KONANIA

V duchu precedenčnej zásady sa zjednotila aj súdna prax, ktorá uznala právnu koncepciu implicitného obmedzenia prístupu k informáciám z trestného konania. Takéto obmedzenie vyjadruje záver, že prístup k informáciám nie je obmedzený iba explicitnými ustanoveniami zákona o slobode informácií, ale že sa týka aj zákazov vyplývajúcich z iných právnych predpisov. V tomto prípade ide o využitie uvedenej právnej koncepcie uplatnením obmedzujúcich ustanovení Trestného poriadku.

Obmedzenie práva na prístup k informáciám využitím inštitútov iných právnych predpisov prešlo aj testom ústavnosti keď Ústavný súd Slovenskej republiky uznal, že pre obmedzenie práva na prístup k informáciám nie sú relevantné iba ustanovenia § 8 až § 11 zákona o slobode informácií explicitne vymedzujúce obmedzenia v prístupe k informáciám, ale aj ustanovenia iných zákonov chrániacich práva a slobody osôb, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť.^[1]

Využitie tejto právnej koncepcie garantuje aj ústavný princíp zákonnosti činnosti štátnych orgánov vyjadrený Ústavou Slovenskej republiky v čl. 2 ods. 2, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavná povinnosť štátnych orgánov prelamuje vieru oprávnených osôb v absolútne postavenie práva na informácie v duchu hesla „čo nie je tajné, je verejné“.

Laická verejnosť reprezentovaná žiadateľmi o informácie sa v prevažnej miere riadi princípmi právneho pozitivizmu a právneho normativizmu, na podklade ktorých uplatňuje generálnu moc práva na informácie a povyšuje ho nad ústavné a zákonné povinnosti štátnych orgánov. Pozitivizmus a normativizmus v právnej praxi vytvára slabé miesta v právnom poriadku a rigidným prístupom spôsobuje interakciu práva na informácie s povinnosťou štátnych orgánov konať aj na základe tých právnych predpisov, ktoré právo na informácie obmedzujú. Odstránenie precedenčného konfliktu je jednou z úloh správnych aj súdnych orgánov. Právnu logiku do rozhodovania tak prinášajú súdne rozhodnutia, ktoré odstraňujú pochybnosti o potrebe uplatnenia právnej koncepcie implicitného obmedzenia práva na informácie, využitím procesných inštitútov iných právnych predpisov ako je zákon o slobode informácií. Extenzívny výklad práva na informácie podľa zákona o slobode informácie sa dostáva do konfliktu s ústavným princípom zákonnosti činnosti štátnych orgánov a jeho striktné uplatnenie by znamenalo, že povinné osoby musia zverejniť úplne všetko a že obmedzenie prístupu by sa zúžilo výhradne na podmienky upravené ustanoveniami zákona o slobode informácií.

Pre potreby uplatnenia uvádzanej právnej koncepcie v oblasti trestného konania je nevyhnutné, aby správne orgány vo svojej činnosti využili princíp generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou a na obmedzenie požadovaných informácií aplikovali ustanovenia trestného poriadku. Trestný poriadok ako osobitný zákon presne špecifikuje podmienky poskytovania a sprístupňovania informácií z trestného konania v § 6 Trestného poriadku, ktorý ustanovuje, že orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom, pričom musia dbať na ochranu zákonom určených skutočností a tajomstiev a sú oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktorých zverejnenie by mohlo zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinný dbať na prezumpciu neviny, na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú.^[2]

Trestný poriadok síce vo svojich ustanoveniach neupravuje všeobecný zákaz sprístupňovať informácie z trestného konania, ale vzhľadom na charakter chránených záujmov a formu samotného trestného konania je súdnou praxou ustálené, že orgán činný v trestnom konaní a súd sú viazaní predovšetkým Ústavou Slovenskej republiky a to čl. 2 ods. 2, podľa ktorého môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavná povinnosť štátnych orgánov je v rovnováhe s ústavným právom na informácie. Ústava Slovenskej republiky zakotvením práva na informácie a povinnosti štátnych orgánov konať v rozsahu a spôsobom, ktorý upravuje zákon, nepriamo určila tri skupiny informácií. Prvou skupinou sú informácie, ktoré sa povinne zverejňujú. Druhou sú informácie, ktoré sa sprístupňujú na základe uplatnenia práva na informácie. Treťou skupinou sú informácie, ktoré nie je možné zverejniť ani poskytnúť.

Obsahom právnej koncepcie implicitného obmedzenia prístupu k informáciám je tretia kategória informácií, pri ktorej sa priamo uplatňuje ústavný princíp zákonnosti činnosti štátnych orgánov využitím iných všeobecne záväzných právnych predpisov ako je zákon o slobode informácií.

UPLATNENIE PRÁVNEJ KONCEPCIE V PRAXI

Osobitná úprava zákona o slobode informácií uvedená v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií je priamo určená na obmedzenie informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

Implicitné obmedzenie práva na prístup k informáciám z trestného konania je v tomto ustanovení vymedzené odkazom na iný právny predpis, ktorý vo svojich ustanoveniach môže obsahovať zákaz sprístupnenia informácií, ktoré by sa inak podľa extenzívneho výkladu zákona o slobode informácií poskytli na základe žiadosti o informáciu. Zákaz pritom nemusí byť v konkrétnom zákone priamo uvedený, ale postačuje ak iný všeobecne záväzný právny predpis osobitného charakteru upravuje povinnosti štátneho orgánu, ktorými je štátny orgán viazaný v záujme dodržiavania ústavných princípov.

Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií sa priamo týka rozhodnutí, úkonov a postupov orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sú zaradené v organizačnej štruktúre Policajného zboru. Ide o poverených príslušníkov Policajného zboru, ktorí vykonávajú skrátené vyšetrovanie, vyšetrovateľov Policajného zboru, ale aj príslušníkov Policajného zboru, ktorí vykonávajú operatívno-pátraciu činnosť. Žiadosti o sprístupnenie informácií svojim obsahom zasahujú do celého priebehu trestného konania a žiadatelia v nich požadujú rozsah informácií, ktorý prekračuje zákonné podmienky poskytovania informácií upravené Trestným poriadkom. Právo na tieto informácie pritom zdôvodňujú striktne podľa ustanovení zákona o slobode informácií z dôvodu, že nepoznajú obmedzenia upravené inými právnymi predpismi.^[3]

Žiadatelia o informácie nemusia byť oboznámení s právnou deklaráciou koncepcie implicitného obmedzenia prístupu k informáciám, avšak štátne orgány tieto implicitné zákazy poznať musia, pretože sa od nich vyžaduje právne myslenie a komplexné poznanie právneho systému. Preto správne orgány pri posudzovaní podania, ktoré obsahuje žiadosť o sprístupnenie informácií, nemôžu aplikovať zákon o slobode informácií ako izolovaný právny predpis a pridržiavať sa striktne obsahu jeho ustanovení, ale musia vyhodnotiť, či by sa sprístupnením informácií neohrozil iný záujem štátu a využitím právnej koncepcie implicitného obmedzenia prístupu k informáciám použiť procesné inštitúty iných právnych predpisov.

V oblasti trestného konania je na obmedzenie práva na prístup k informáciám potrebné použiť predovšetkým ustanovenia Trestného poriadku. V určitých prípadoch však žiadosti o informácie svojim obsahom zasahujú aj do štádia pred začatím trestného konania a požadujú informácie o úkonoch, postupoch a výsledkoch činnosti orgánov Policajného zboru, ktoré sa realizujú využitím prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Prostriedky operatívno-pátracej činnosti svojim charakterom nepatria do inštitútov trestného konania. Ich trestnoprávna povaha je však určená zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ktorý v ustanoveniach § 38a a § 39 upravuje podstatu operatívno-pátracej činnosti a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

Operatívno-pátracia činnosť je systém spravidla utajených, spravodajských opatrení vykonávaných Policajným zborom na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov, zabezpečovania ochrany určených osôb a strážených objektov, technicky chránených objektov, zabezpečovania a poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ochrany štátnej hranice a vypátrania osôb a vecí.^[4]

Na obmedzenie prístupu k informáciám pochádzajúcich z operatívno-pátracej činnosti sa priamo vzťahuje implicitný zákaz zakotvený v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií tým, že sprístupnenie takýchto informácií by ohrozilo práva a právom chránené záujmy. V prípade operatívno-pátracej činnosti ide v spojení s konkrétnou trestnou činnosťou o bezpečnosť a záujmy štátu pri odhaľovaní trestnej činnosti a zisťovaní jej páchateľov. Konkrétny záujem štátu spočíva v tom, aby nebolo ohrozené objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie, aby nebola porušená prezumpcia neviny a aby nebol zmarený účel trestného konania. Utajenosť výsledkov operatívno-pátracej činnosti je určená zákonom a jej výsledky obsahujú informácie o formách práce príslušníkov kriminálnej polície a o vyšetrovaní konkrétnej trestnej činnosti. Zverejnenie a poskytnutie informácií z operatívno-pátracej činnosti by malo výrazný vplyv na činnosť a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní.

Žiadosť o informácie, ktorej predmetom a obsahom je záujem o získanie informácií z operatívno-pátracej činnosti, je príkladom žiadosti, pri ktorej správny orgán uplatní právnu koncepciu implicitného obmedzenia práva na prístup k informáciám a takéto informácie nesprístupní. Obmedzenie dostatočne zdôvodňuje povaha operatívno-pátracej činnosti a skutočnosť, že aj v prípade, keď nebolo začaté trestné stíhanie, nie je vhodné, aby sa také informácie poskytli, lebo by to ohrozilo práva tretích osôb a schopnosť orgánov činných v trestnom konaní predchádzať trestnej činnosti, vyhľadávať a odhaľovať trestnú činnosť, stíhať trestné činy alebo zabezpečovať bezpečnosť Slovenskej republiky. Informácie sa nesprístupnia s odvolaním sa na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií s poukazom na implicitný zákaz obsiahnutý v Trestnom poriadku a v zákone o Policajnom zbore, ktorý priamo ustanovuje utajenosť operatívno-pátracej činnosti.

Nesprístupnenie informácií z operatívno-pátracej činnosti je zákonným obmedzením práva na informácie aj z dôvodu, že táto činnosť priamo predchádza trestnému konaniu a jej výsledkom sú operatívne informácie, ktorých náležité vyhodnotenie a posúdenie má vplyv na vedenie trestného konania a to už v štádiu pred začatím trestného stíhania pre konkrétny trestný čin. Informácie z operatívno-pátracej činnosti sú významným zdrojom dôkazných prostriedkov v prípravnom a aj v samotnom trestnom konaní a ich poskytnutie a sprístupnenie by viedlo k sťaženiu a nakoniec k zmareniu objasneniu trestnej činnosti a odhalenia páchateľa. Zásah do práva na informácie v prípade žiadosti o informácie z operatívno-pátracej činnosti zodpovedá zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií a samotnej právnej koncepcii o implicitnom obmedzení práva na prístup k informáciám z trestného konania. Súvis výsledkov a informácií operatívno-pátracej činnosti s rozhodovacou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestných veciach je evidentný a je nežiaduce, aby verejnosť mala prehľad o predmete záujmu a o obsahu tejto činnosti.

Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie, ktoré vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 1, písm. d) zákona o slobode informácií je predovšetkým ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Na rozdiel od operatívno-pátracej činnosti, ktorú vykonávajú na to určené služby Policajného zboru, rozhodnutia v trestnom konaní vydávajú a úkony trestného konania vykonávajú výhradne iba orgány činné v trestnom konaní a súd podľa ustanovení Trestného poriadku. Právna koncepcia implicitného obmedzenia práva na prístup k informáciám z trestného konania je založená predovšetkým na obmedzení sprístupňovania konkrétnych rozhodnutí z trestného konania. Týka sa samozrejme aj iných úkonov a činností, ktoré sú obsahom trestného konania, ale vzhľadom na obsah žiadostí o informácie, sa predmet tejto koncepcie zameriava predovšetkým na rozhodnutia a dokumenty z trestného konania počnúc samotným trestným oznámením až po meritórne rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní a súdov.^[5]

Správne orgány a predovšetkým žiadatelia o informácie, si musia uvedomiť, že informácie z trestného konania podliehajú osobitnému právnemu režimu Trestného poriadku a je im prisudzovaná zvláštna ochrana práve implicitnými zákazmi, ktoré slúžia na obmedzenie informácií, ktoré priamo vypovedajú o trestnoprávnych procesoch, alebo vznikajú a vyskytujú sa v týchto procesoch. Odhliadnuc od výsledkov operatívno-pátracej činnosti je základným podkladom pre začatie trestného konania trestné oznámenie. Obsah trestného oznámenia, prípadne kópia celého trestného oznámenia, bývajú často krát objektom žiadostí o sprístupnenie informácií. Osobitný charakter trestného oznámenia je určený ustanovením § 196 Trestného poriadku a orgány činné v trestnom konaní sa každým trestným oznámením musia zaoberať a rozhodnúť o spôsobe jeho vybavenia. Je preto zrejmé, že obsah ako aj samotné trestné oznámenie sa dotýka rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a podlieha tak zákonnému obmedzeniu sprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácie ako aj implicitnému zákazu vyjadrenému v ustanovení § 6 Trestného poriadku.

Právna koncepcia implicitného obmedzenia práva na prístup k informáciám z trestného konania je odvodená zo súdnej praxe, ktorá sa zjednotila v otázke poskytovania informácií z trestného konania a žiadateľov o informácie ako aj správne orgány odkázala na potrebu uplatňovania ustanovení Trestného poriadku, ktorý ako osobitný právny predpis upravuje poskytovanie informácií z trestného konania. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií taxatívne vymedzuje okruh rozhodnutí z trestného konania, ktoré je možné sprístupniť, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon. Implicitný zákaz je v tomto prípade obsiahnutý v Trestnom poriadku a to v ustanoveniach, ktoré obsahujú výpočet osôb, ktorým sa doručujú jednotlivé konkrétne druhy rozhodnutí vydaných orgánmi činnými v trestnom konaní. Svojvoľné rozširovanie povinností orgánov činných v trestnom konaní a podmienok doručovania rozhodnutí, vydaných v trestnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní, by sa dostalo do kolízie s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá štátnym orgánom ustanovuje povinnosť konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Ani zákon o slobode informácií, ani iný zákon, nerozširuje kompetencie a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Tieto sa riadia výhrade ustanoveniami Trestného poriadku, a to platí aj v prípade sprístupňovania rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. Pri konfrontácií práva na informácie a právnej koncepcie implicitného obmedzenia práva na prístup k informáciám sa vytvára priestor na rozlíšenie medzi sprístupnením rozhodnutia a informácie o rozhodnutí. Zákon o slobode informácií v rámci výnimky z obmedzenia prístupu k informáciám umožňuje sprístupniť informáciu o rozhodnutí orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. Informácia o rozhodnutí je tak bezpochyby aj informácia o tom, ako orgán činný v trestnom konaní alebo súd rozhodol a práve túto skutočnosť treba odlíšiť od požiadavky na sprístupnenie samotných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov. Informácia o rozhodnutí nie je postihnutá ani implicitným zákazom upraveným Trestným poriadkom. Musí však mať podobu informácie a nemôže byť vo forme odpisu prípadne kópie rozhodnutia vydaného v trestnom konaní.

Právna koncepcia implicitného obmedzenia práva na prístup k informáciám nie je jediným procesným nástrojom na obmedzenie práva na sprístupnenie informácií z trestného konania a to predovšetkým pri žiadostiach, ktorých obsahom je požiadavka na sprístupnenie celých obsahov spisov alebo celých dokumentov mimo rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní pôsobiacich v štruktúre Policajného zboru. V takých prípadoch je potrebné okrem implicitného zákazu použiť aj závery súdnej praxe, ktoré sa vzťahujú na samotný pojem informácie. Tejto problematike sme sa už opakovane venovali a je potrebné pripomenúť, že žiadosť o sprístupnenie celých spisov, alebo celých dokumentov z konkrétneho konania, nie je možné považovať za žiadosť, ktorej predmetom by boli konkrétne a individualizovateľné informácie.

Praktické využitie danej právnej koncepcie v sebe zahŕňa viaceré možnosti procesných postupov, ktoré predpokladajú uplatnenie inštitútov osobitných ale aj všeobecných právnych predpisov. V spojení s právnou koncepciou implicitného obmedzenia práva na prístup k informáciám je vhodné využiť aj princíp subsidiarity správneho poriadku, ktorý je v určitých prípadoch možné použiť aj pri obmedzení práva na prístup k informáciám z trestného konania. Pre správny orgán je rozhodujúce, že každé podanie sa v prvom rade posudzuje podľa ustanovenia § 19 Správneho poriadku a vyhodnocuje sa podľa obsahu. Preto nie každé podanie, ktoré je označené ako žiadosť o sprístupnenie informácií, alebo ktoré obsahuje odkaz na zákon o slobode informácií, je potrebné vybavovať vždy v režime zákona o slobode informácií. Práve princíp subsidiarity Správneho poriadku umožňuje správnemu orgánu to, že vo veci podania bude postupovať podľa správneho poriadku mimo režim zákona o slobode informácií. Správny poriadok a Trestný poriadok sa tak stávajú priamym vyjadrením právnej koncepcie implicitného obmedzenia práva na prístup k informáciám z trestného konania a umožňujú správnym orgánom vysporiadať sa s konkrétnym podaním zákonným spôsobom.

KAZUISTIKA

Údaje v nasledovných kazuistikách sú vykonštruované a slúžia iba ako vzor vybavenia vybraného druhu a typu podaní, ktorých predmetom sú informácie z trestného konania.

Príklad č. 1:

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne prijalo dňa 05. 08. 2018 podanie žiadateľa o informácie, ktorého predmetom bola žiadosť o sprístupnenie uznesenia, ktorým bolo zastavené trestné konanie pre zločin sprenevery vedené na Odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne a sprístupnenie dokumentu, ktorým boli oznámené skutočnosti o trestnej činnosti a sprístupnenie uznesenia o začatí trestného stíhania.

Správny orgán povinnej osoby podanie posúdil ako žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií a v zákonnej lehote ôsmich pracovných dní vydal rozhodnutie:

ROZHODNUTIE

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Zb. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon“) žiadosti o sprístupnenie informácie podanej žiadateľom X. Y., (ďalej len „žiadateľ“) dňa 05. 08. 2018, ktorej predmetom bola žiadosť o sprístupnenie uznesenia, ktorým bolo zastavené trestné konanie pre zločin sprenevery vedené na odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, sprístupnenie dokumentu, ktorým boli oznámené skutočnosti o trestnej činnosti a sprístupnenie uznesenia o začatí trestného stíhania

nevyhovujem

a požadované informácie nesprístupňujem

nakoľko ide o informácie, ktoré sa podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona nesprístupňujú.    

O d ô v o d n e n i e

Dňa 05. 08. 2018 prevzal prvostupňový správny orgán povinnej osoby žiadosť o sprístupnenie informácií uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V rámci konania o sprístupnenie informácie začatého prijatím žiadosti preskúmal prvostupňový správny orgán povinnej osoby predmetnú žiadosť a dospel k záveru, že v danej veci nie je možné požadované informácie sprístupniť nakoľko ide o informácie ktoré sa podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona sprístupňujú v obmedzenom rozsahu, prípadne sa podľa rozhodnutia povinnej osoby nesprístupňujú. V zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

Zo sprístupnenia informácií sú vylúčené informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Ide predovšetkým o informácie o postupe vyšetrovania, o jednotlivých úkonoch a rozhodnutiach v trestnom konaní. Poskytnutie informácie z trestného konania sa posudzuje individuálne vzhľadom ku konkrétnej skutkovej povahe konkrétneho trestného konania Jednoznačným obmedzením sú postihnuté tie informácie, ktoré sa týkajú konkrétnych úkonov a činností v priebehu trestného konania. Ide totiž o činnosti, ktoré sú určené na dosiahnutie účelu trestného konania a ich sprístupnenie by mohlo ohroziť a znemožniť samotné vyšetrovanie konkrétneho trestného činu. Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti a rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 1, písm. d) zákona je predovšetkým ochrana pred neprimeraným zasahovaním do rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní s dôrazom na zachovanie verejného záujmu na zabránení zásahov do činnosti orgánov činných v trestnom konaní a vylúčení verejnej diskusie o predmete trestného konania.

Všeobecná úprava poskytovania informácií o trestnom konaní je obsiahnutá v § 6 Trestného po-riadku, ktorý okrem iného ustanovuje, že orgány činné v trestnom konaní informujú verejnosť o trestnom konaní poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom, pričom musia dbať na ochranu zákonom určených skutočností a tajomstiev, ktorých zverejnenie by mohlo zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Ustanovenie § 6 Trestného poriadku upravuje podmienky obmedzenia informácií o trestnom konaní, ktoré sú pre orgány činné v trestnom konaní záväzné a ktoré aj určujú právny rámec obsahu informácií, ku ktorým majú oprávnené osoby prístup. Toto ustanovenie je zákonným obmedzením práva na informácie priznaného Ústavou Slovenskej republiky. V spojení s ustanovením § 11 ods. 1 písm. d) zákona ide o základný inštitút slúžiaci na obmedzenie základného práva na informácie, ktoré rešpektuje osobitné podmienky uvedené v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Žiadateľ vo svojej žiadosti požadoval sprístupnenie informácií, ktoré sa týkali konkrétnych úkonov orgánov činných v trestnom konaní a to vo forme sprístupnenia kópií vydaných uznesení z trestného konania a kópie trestného oznámenia. Takto koncipovaná žiadosť o sprístupnenie informácie napĺňa svojim obsahom znaky, ktoré umožňujú správnemu orgánu využiť inštitúty obmedzujúce právo na informácie. Žiadateľ nie je v procesnom postavení účastníka trestného konania a ako oprávnená osoba podľa zákona požaduje informácie, ktoré spadajú do zákonnej reštrikcie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona, nakoľko požaduje informácie o jednotlivých úkonoch orgánu činného v konkrétnom trestnom konaní.

Zákonná reštrikcia ustanovenia § 11 zákona je pre povinnú osobu záväzná a je priamo spojená so zachovaním nezávislosti a nestrannosti činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by mohli byť ovplyvnené poskytovaním informácií z trestného konania. V zmysle reštriktívnej judikatúry treba právo na informácie z trestného konania posudzovať predovšetkým podľa Trestného poriadku a výnimky z obmedzenia na informácie uplatňovať len v prípadoch, ktoré upravuje zákon. Táto úprava vzhľadom na charakter trestného konania a zásadu prezumpcie neviny, neumožňuje orgánom činným v trestnom konaní poskytovať iným ako zákonom určeným osobám odpisy rozhodnutí z prípravného konania, resp. tieto rozhodnutia zverejňovať ani sprístupňovať iné informácie o úkonoch a postupoch orgánov činných v trestnom konaní.

Rozhodnutie o nesprístupnení informácií požadovaných žiadateľom je teda v súlade s princípom generálnej klauzuly, ktorú obsahuje priamo zákon tým, že ustanovuje povinným osobám povinnosť, sprístupňovať všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byť explicitne stanovený priamo v zákone, ale môže vyplývať aj z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Takým zákonom je aj Trestný poriadok.

Povinná osoba môže postupovať iba v medziach určených zákonom. Prvostupňový správny orgán povinnej osoby vzhľadom k obsahu a charakteru požadovanej informácie dospel k záveru, že ide o informácie z rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní, ku ktorým je zákonom obmedzený prístup.

Poskytnutie takýchto informácií by bolo v rozpore s ustanovením § 11 ods. 1 písm. d) zákona a preto bolo potrebné rozhodnúť o nesprístupnení požadovaných informácií, ktoré boli predmetom žiadosti o sprístupnenie informácií.

Rozhodnutie o nevyhovení žiadosti podľa § 18 ods. 2 zákona považujem týmto za dostatočne odôvodnené.

Poučenie: Proti rozhodnutiu o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia – doručenia rozhodnutia. Odvolanie sa podáva správnemu orgánu povinnej osoby, ktorý rozhodnutie vydal. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom.

Príklad č. 2:

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne prijalo dňa 10. 09. 2018 podanie žiadateľa o informácie, ktorého predmetom bola žiadosť o sprístupnenie informácie o stave trestného konania vedeného pre zločin podvodu na odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, a informácie o tom či a akým spôsobom bolo trestné konanie ukončené.

Správny orgán povinnej osoby podanie posúdil ako žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií a v zákonnej lehote ôsmich pracovných dní poskytol oprávnenej osobe tieto informácie:

Dňa 10. 09. 2018 prijala povinná osoba Vašu žiadosť o poskytnutie informácie podľa ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií, ktorej predmetom bola žiadosť o sprístupnenie informácie o stave trestného konania vedeného pre zločin podvodu na odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, a informácie o tom či a akým spôsobom bolo trestné konanie ukončené.

V intenciách Vašej žiadosti, Vám sprístupňujem Vami požadované informácie v nasledovnom rozsahu:

• odbor Kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne viedol trestné konanie vo veci zločinu podvodu podľa § 221 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ktoré bolo ukončené uznesením zo dňa 10. 07. 2018 o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného zákona nakoľko z výsledkov vyšetrovania bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Uvedené informácie sú sprístupnené povinnou osobou v súlade s ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií v plnom rozsahu podľa prijatej žiadosti o informáciu.

Príklad č. 3:

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne prijalo dňa 15. 09. 2018 podanie, ktorého predmetom bola žiadosť o sprístupnenie informácií z trestných konaní vedených na odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne vo veciach vrážd, ktoré sa stali v priebehu roka 2005 a to v rozsahu informácií: kto bol zavraždený, ako, kedy a kde, vek obete, bydlisko, ktoré z vrážd sa evidujú ako neobjasnené, a ktoré ako objasnené a v ktorých skutkoch sa stále koná, v ktorých prípadoch vrážd nedošlo k právoplatnému odsúdeniu páchateľov.

Správny orgán posúdil žiadosť ako podanie podľa správneho poriadku a v zákonnej správnej lehote 30 dní zaslal žiadateľovi odpoveď vo forme bežnej písomnosti mimo režimu zákona o slobode informácií:

Odbor kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne prijal dňa 15. 09. 2018 Vašu žiadosť o sprístupnenie informácií, z ktorej je zrejmé, že sa týka informácií z trestných konaní vedených na Odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne vo veciach vrážd, ktoré sa stali v priebehu roka 2005 a to v rozsahu: koľko vrážd bolo spáchaných, kto bol zavraždený, ako, kedy a kde, vek obete, bydlisko, ktoré z vrážd sa evidujú ako neobjasnené, a ktoré ako objasnené a v ktorých skutkoch sa stále koná, v ktorých prípadoch vrážd nedošlo k právoplatnému odsúdeniu páchateľov.

Týmto Vám oznamujem, že Vaše podanie bolo posúdené v zmysle ustanovenia § 19 Správneho poriadku a vzhľadom na individuálny charakter jeho obsahu bolo vyhodnotené ako žiadosť o informácie z trestného konania podľa ustanovenia § 6 Trestného poriadku. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR treba právo na informácie z trestného konania posudzovať predovšetkým podľa Trestného poriadku. Poskytovanie informácií o trestnom konaní striktne upravuje Trestný poriadok v ustanovení § 6. Táto úprava, vzhľadom na charakter trestného konania a zásadu prezumpcie neviny, oprávňuje orgány činné v trestnom konaní utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na to aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti osobného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia a osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje nezverejňujú.

S dovolaním sa na vyššie uvedené skutočnosti a znenie ustanovenia § 6 Trestného poriadku Vám oznamujem nasledovné:

• V roku 2005 boli v miestnej pôsobnosti odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne spáchané 2 vraždy, ktoré sú doposiaľ neobjasnené.

ZÁVER

Právna koncepcia implicitného obmedzenia práva na prístup k informáciám z trestného konania nie je iba nástrojom pre štátne orgány, ktorý možno použiť pri vybavovaní žiadostí o informácie, ale je predovšetkým vyjadrením ústavných a zákonných princípov slúžiacich na ochranu nestrannosti a nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní a na ochranu záujmov, ktoré sú účelom trestného konania. Pre žiadateľov o informácie znamená táto právna koncepcia určenie zákonných limitov pre uplatnenie práva na informácie, ktorých rešpektovanie vedie k ochrane samotných princípov trestného konania a jeho účastníkov.

Žiadosti o informácie z trestného konania mávajú najrozličnejšie podoby a žiadatelia sa na povinné osoby obracajú so žiadosťami, ktoré mnohokrát presahujú zákonné podmienky poskytovania informácií z trestného konania určené Trestným poriadkom. Nie je výnimkou, keď aj samotní účastníci trestného konania vstupujú svojimi podaniami do režimu zákona o slobode informácií aj napriek tomu, že ich procesné postavenie v rámci trestného konania im umožňuje oveľa rozsiahlejšie práva ako zákon o slobode informácií. Podania účastníkov trestného konania, v ktorých požadujú informácie z trestného konania, je preto vždy najvhodnejšie vybaviť výhradne podľa ustanovení Trestného poriadku.

V prípade žiadostí osôb, ktoré nemajú procesné postavenie účastníka trestného konania je pre správny orgán povinnej osoby ako aj pre samotný orgán činný v trestnom konaní pôsobiaci v štruktúre Policajného zboru určené práve rozhranie právnej koncepcie implicitného obmedzenia práva na prístup k informáciám z trestného konania. S poukazom na kazuistiku je zrejmé, že možnosti využitia tejto právnej koncepcie sú rôznorodé a závisia od posúdenia každej jednotlivej žiadosti, respektíve podania, ktorého obsahom je žiadosť o sprístupnenie informácií z trestného konania. Je na posúdení štátneho orgánu ako konkrétne podanie vybaví a či využije inštitúty zákona o slobode informácií, Trestného poriadku alebo Správneho poriadku. Pri výbere spôsobu vybavenia sa však už môže oprieť o jednotnú súdnu prax a judikatúru, ktorej výsledkom je práve rozobratá právna koncepcia implicitného obmedzenia práva na prístup k informáciám z trestného konania.

POUŽITÁ LITERATÚRA: