Oboznámená právna úprava – uplatnenie prvku súkromného práva ( súkromnej žaloby) vo verejnom práve je živým dôkazom úspešnej koexistencie oboch právnych oblastí (verejnej a súkromnej ) ako i dôkazom toho, že hranica medzi verejným a súkromným právom nie je striktne daná a nemenná, táto sa neustále mení a vyvíja a to v závislosti od aktuálnej spoločenskej objednávky.
Vzájomné prelínanie sa prvkov súkromného a verejného práva prispieva k vytvoreniu efektívne fungujúceho systému ochrany práva jednotlivca i verejnosti.
Vychádzajúc z histórie trestného práva procesného ako i z právnej teórie je vo všeobecnosti daná právomoc podávať a zastupovať žalobu podanú vo verejnom záujme voči páchateľom trestných činov – prokurátorovi resp. štátnemu zástupcovi. Aj pri tomto pravidle možno nájsť výnimku. Je ňou práve už vyššie spomínaný právny inštitút „ súkromnej žaloby v trestnom práve procesnom.“ , ktorý sa úspešne uplatnil v niektorých právnych úpravách vybraných členských štátov Európskej únie.
Sú nimi napríklad Spolková republika Nemecko a Rakúska republika.
V tomto príspevku sa budeme ďalej venovať výhradne právnej úprave tohto inštitútu podľa nemeckého trestného poriadku.
Súkromná žaloba podľa nemeckého trestného procesu.
Nemecké trestné právo poskytuje možnosť podať okrem verejnej žaloby aj súkromnú žalobu. Kým verejnú žalobu podáva štátny zástupca resp. prokurátor, tak súkromnú žalobu môže podať iba poškodený sám, resp. prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Podmienky podania súkromnej žaloby upravuje § 374 - 388 Trestného poriadku. (Strafprozessordnung, StPO)
Prípustnosť súkromnej žaloby
Súkromnú žalobu v trestnom konaní možno podať iba v prípade, že na podaní verejnej žaloby nie je verejný záujem a že štátny zástupca resp. prokurátor zastaví trestné stíhanie a odkáže poškodeného na podanie súkromnej žaloby. Poškodený má v tomto prípade iba právo, ale nie povinnosť postupovať týmto spôsobom voči páchateľovi a súdnou cestou trestnoprávne žiadať potrestanie páchateľa trestného činu. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti, že v prípade uplatnenia oprávnenia podať súkromnú žalobu v trestnom konaní, výnimočne neplatí princíp oficiality, ktorý inak je jedným zo základných princípov trestného práva procesného.
Súkromnú žalobu nemožno podať pri ľubovoľných trestných činoch, ale len pri trestných činoch taxatívne určených trestným poriadkom. Podľa § 374 nemeckého trestného poriadku sú nimi taxatívne určené trestné činy:
1/ porušovania domovej slobody
2/ deliktov týkajúcich sa urážky na cti
3/ porušenia intímnej sféry človeka prostredníctvom obrazovej dokumentácie
4/ porušenia listového tajomstva
5/ ublíženia na zdraví
6/ nátlaku a ohrozovania
7/ korupcie alebo podplácania v obchodnom styku
8/ poškodenia veci
9/ trestného činu spáchaného v nepríčetnosti, do ktorej sa páchateľ sám úmyselne alebo z nedbanlivosti uviedol
10/ trestný čin podľa § 16 zákona proti nedovolenej súťaži a § 23 zákona na ochranu obchodného tajomstva
11/ určité trestné činy voči patentovému zákonu a zákonu o úžitkových vzoroch
Vyššie uvedené trestné činy zahraničná právna úprava označuje ako tzv. súkromnoprávne delikty.
Okrem toho že súkromná žaloba je prípustná iba pri vyššie uvedených trestných činoch, musia byť pre jej podanie splnené ďalšie zákonom stanovené podmienky.
Týmito podmienkami sú:
1/ Súkromná žaloba môže byť podaná iba voči tomu páchateľovi, ktorý v čase spáchania trestného činu dovŕšil vek najmenej 18 rokov
2/ Súkromnú žalobu možno podať iba vtedy, ak trestné stíhanie bolo zastavené prokurátorom s odkazom na podanie súkromnej žaloby. Ak bolo trestné stíhanie zastavené z iného dôvodu ako je nedostatok verejného záujmu na podaní verejnej žaloby, nie je podanie súkromnej žaloby prípustné.
3/ Pri niektorých súkromnoprávnych deliktoch (ako je napríklad trestný čin porušenia listového tajomstva, ublíženia na zdraví, poškodenia cudzej veci atď.)zákon podmieňuje podanie súkromnej žaloby predchádzajúcim zmierovacím konaním pred rozhodcovským súdom. Až v prípade nevyriešenia veci v zmierovacom konaní možno podať súkromnoprávnu žalobu na súd.[1]
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že prokurátor môže podať žalobu vo verejnom záujme pri uvedených trestných činoch iba v prípade, že je na ich trestnom stíhaní verejný záujem. To či je alebo nie je v tom ktorom prípade verejný záujem na stíhaní niektorého z uvedených trestných činov, posúdi a rozhodne výlučne prokurátor.
Poškodený podáva súkromnú žalobu na súde 1. stupňa. Za účelom správneho podania žaloby ako i uplatnenia práva nahliadať do spisu sa odporúča poškodenému požiadať o pomoc právneho zástupcu. Po úspešnom podaní súkromnej žaloby postupuje súd podľa príslušných ustanovení trestného poriadku.
V prípade, že bola súkromná žaloba správne podaná, informuje súd obžalovanú osobu o jej podaní. Obžalovanému určí súd primeranú lehotu, v rámci ktorej je povinný zaujať k obžalobe stanovisko. Súd 1. stupňa po zhodnotení stanoviska obžalovaného a obsahu podanej obžaloby rozhodne, či vytýči pojednávanie alebo či žalobu odmietne. V prípade, že súd zaháji vo veci pojednávanie, doručí žalovanému predvolanie na pojednávanie. V prípade, že súd považuje zavinenie páchateľa za minimálne alebo za zanedbateľné, môže súd rozhodnúť o zastavení konania o súkromnej žalobe.[2]
V tejto súvislosti považujeme za potrebné dať do pozornosti tú skutočnosť, že až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo veci samej ( v konaní o súkromnej žalobe) môže prokurátor prostredníctvom výslovného vyhlásenia o prevzatí trestného stíhania pokračovať už v raz zastavenom trestnom stíhaní. K prevzatiu trestného stíhania môže dôjsť aj prostredníctvom podania opravného prostriedku.
Zároveň je potrebné dodať, že ak súd konajúci o súkromnej žalobe v ktoromkoľvek štádiu konania zistí skutočnosti odôvodňujúce záver, že v predmetnej veci je daný verejný záujem na podaní verejnej žaloby zo strany prokuratúry, rozsudkom konanie o súkromnej žalobe zastaví. Zistené skutočnosti aj závery oznámi konajúci súd prokuratúre.
Žalobca v konaní o súkromnej žalobe má k dispozícii tie isté opravné prostriedky aké má k dispozícii prokurátor v trestnom konaní. Dovolanie a návrh na obnovu konania môže žalobca podať iba prostredníctvom právneho zástupcu.[3]
Úspešnosť súkromnej žaloby
Vyhliadky na úspech v konaní o podanej súkromnej žalobe možno hodnotiť v prevažnej miere skôr za nepriaznivé a to práve v dôsledku neexistencie verejného záujmu na stíhaní daného trestného činu zo strany prokuratúry. S uvedeným konštatovaním prokuratúry sa vo väčšine prípadov stotožní aj súd konajúci o súkromnej žalobe a konanie zastaví alebo žalobu odmietne.
Z tohto dôvodu je vhodné, aby poškodený požiadal zvoleného právneho zástupcu o predbežné ohodnotenie finančného rizika a výdavkov , do ktorého by sa poškodený dostal a ktoré by musel znášať, pokiaľ by podal súkromnú žalobu. Pribratie právneho zástupcu do konania je odôvodnené aj tým, že iba advokát je oprávnený požiadať o nahliadnutie do spisu.
Štatistická úspešnosť súkromných žalôb v Spolkovej republike Nemecko
Z hľadiska úspešnosti podaných súkromných žalôb v Spolkovej republike Nemecko za rok 2018 uvádzame, že štátne zastupiteľstvá Spolkovej republiky Nemecko v roku 2018 v 199.946 prípadoch zastavili trestné stíhanie z dôvodu neexistencie verejného záujmu na trestnom stíhaní u vyššie uvedených trestných činoch a odkázali poškodené osoby na podanie súkromnej žaloby.
Z uvedeného množstva prípadov bolo prvostupňovými súdmi prejednaných iba 320 súkromných žalôb (238 bez vytýčenia hlavného pojednávania, 46 s hlavným pojednávaním ale bez rozsudku a 36 s rozhodnutím vo veci samej). Z tohto množstva prípadov bolo podaných 8 odvolaní (v 2 prípadoch bolo vytýčené pojednávanie) a nebol podaný žiaden návrh na obnovu konania.[4]
Uvedený štatistický prehľad svedčí o veľkom množstve prípadov, pri ktorých prokurátor využil postup zastavenia trestného stíhania a odkázania poškodeného na podanie súkromnej žaloby. Na druhej strane uvedený štatistický údaj svedčí aj o relatívne nízkom využití inštitútu súkromnej žaloby v praxi.
Záver
Cieľom tohto príspevku bolo stručne oboznámiť slovenskú odbornú i laickú verejnosť s podstatou právneho inštitútu súkromnej žaloby vo verejnom práve a prispieť tým k obohateniu právneho poznania o vybraných európskych právnych systémoch.
Ďalším no nie menej podstatným cieľom príspevku bolo zvážiť prípadné legislatívne uplatnenie inštitútu súkromnej žaloby v slovenskom trestnom procese resp. vyvolať ďalšiu odbornú diskusiu o opodstatnenosti zavedenia tohto inštitútu do slovenského právneho poriadku.
[1] https://www.juraforum.de/lexicon/privatklage
[2] https://de.wikipedia.org/wiki/Privatklage
[3] https://de.wikipedia.org/wiki/Wiederaufnahme_des_Verfahrens
[4] Statistisches Bundesamt, Fachserie 10 (Rechtspflege), Reihe 2.6 (Staatsanwaltschaften), 2018
