Nezúčastnená osoba v trestnom konaní

Impulzom pre vznik tohto príspevku je aktuálne čoraz častejšie v aplikačnej praxi opakujúca sa námietka obhajoby, že výsluchy svedkov sú vykonané v rozpore so zákonom (sú procesne nepoužiteľné), pretože pri týchto úkonoch nebola prítomná nezúčastnená osoba, resp. prítomný bol len iný príslušník PZ než vec realizujúci vyšetrovateľ PZ (iný vyšetrovateľ, alebo operatívny príslušník PZ), ktorý takou nezúčastnenou osobou nie je. Túto argumentáciu nepovažujeme bez ďalšieho za dôvodnú, nakoľko vychádza z nesprávnej interpretácie relevantnej právnej úpravy, samotného účelu a zmyslu inštitútu nezúčastnenej osoby a izolovaného výkladu a interpretácii niektorých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (ktoré sa v prevažnej miere dotýkajú nedostatku nezúčastnenej osoby pri rekognícii).

Pre nastolenú problematiku je v prvom rade nevyhnutné poukázať na relevantnú právnu úpravu:

Podľa § 30 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) na vykonanie úkonu tam, kde to zákon ustanovuje, sa priberie nezúčastnená osoba. Nezúčastnená osoba má právo na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho nezúčastnená osoba neuplatní do troch dní po svojej prítomnosti na úkone, alebo po tom, čo jej bolo oznámené, že k úkonu nedôjde; na to musí byť nezúčastnená osoba upozornená.

Podľa § 30 ods. 2 Tr. por. nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.

Podľa § 124 ods. 3 Tr. por. zápisnicu o výsluchu, ktorý sa vykonal bez pribratia zapisovateľa, treba obvinenému pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby. Ak má obvinený proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti pribranej osoby a výsledok prejednania zahrnúť do zápisnice.

Podľa § 126 ods. 3 Tr. por. k rekognícii treba vždy pribrať nezúčastnenú osobu.

Podľa § 138 ustanovenia § 123 až 126 Tr. por. o výsluchu obvineného sa primerane použijú aj na výsluch svedka, na konfrontáciu medzi svedkami, ktorí už boli vypočutí, a na rekogníciu.

Prioritne možno s poukazom na vyššie citovanú platnú právnu úpravu konštatovať, že zákon (Tr. por.) na vykonanie úkonu (výsluchu svedka) prítomnosť nezúčastnenej osoby výslovne nevyžaduje.

Obhajoba pri prezentácii tejto problematiky vychádza práve z ust. § 138 Tr. por., ktoré hovorí „len“ o primeranom použití ustanovení § 123 až 126 Tr. por. o výsluchu obvineného aj na výsluch svedka. Niet sporu, že slovo „primerane" automaticky neznamená „doslovne“, teda, že každé jedno ustanovenie (odsek) paragrafov 123 až 126 Tr. por. sa musí mechanicky a doslovne vzťahovať aj na výsluch svedka. Rovnako tak tomu je aj napríklad v prípade ust. § 182 Tr. por., ktorý upravuje primerané použitie ustanovení rozsudku pri príkaze.

Na účely tohto príspevku nie je ďalej nevyhnutné zaoberať sa bližšie otázkou, či ust. § 126 ods. 3 Tr. por. musí byť skutočne pri primeranom použití nevyhnutne aplikované aj na inštitút svedka, keďže ustanovenia o výsluchu obvineného majú povahu lex specialis a svoj význam najmä s poukazom na jedinečné postavenie obvineného v trestnom procese (je súčasne stranou v konaní, ale jeho výsluch je i dôkazným prostriedkom). Nie je potrebné ani osobitne zdôrazňovať, že obvinený požíva v trestnom procese širšie spektrum práv, než svedok, pričom v tomto smere je mu poskytovaná aj vyššia právna ochrana, keďže osoba obvineného je súčasne aj „predmetom" záujmu trestného konania.

V nadväznosti na vyššie uvedené je však kľúčové zdôrazniť, že ani samotné ust. § 126 ods. 3 Tr. por. nevyžaduje, aby bola nezúčastnená osoba prítomná pri každom výsluchu obvineného, ale len v prípade, pokiaľ nie je pri úkone prítomný zapisovateľ (-ka). Rovnako je zrejmé, že zákon nevyžaduje, aby bola nezúčastnená osoba prítomná pri celom výsluchu obvineného, ale len pri finálnom štádiu tohto úkonu, teda pri oboznámení sa s obsahom zápisnice a jej podpise. To znamená, že pokiaľ je pri výsluchu obvineného prítomný zapisovateľ (-ka), nie je vôbec potrebné priberať nezúčastnenú osobu.

Z uvedeného rezultuje, že ani pri tomto úkone (výsluchu obvineného), teda zákon nevyžaduje (ust. § 30 ods. 1 Tr. por.), aby bola pri ňom vždy prítomná nezúčastnená osoba. Ide o značný rozdiel napríklad oproti úprave uvedenej v ust. § 126 ods. 3 Tr. por. (rekognícia), kde zákon výslovne uvádza, že je potrebné „vždy pribrať nezúčastnenú osobu.“ 

Z analýzy právnej úpravy teda vyplýva, že ani samotný zákon (s poukazom na § 30 ods. 1 Tr. por.) nevyžaduje pri výsluchu obvineného obligatórnu účasť nezúčastnenej osoby, a preto je potom nanajvýš iracionálne tvrdiť, že takáto osoba musí byť pri primeranom použití ust. § 126 Tr. por. prítomná pri celom výsluchu svedka. Opätovne je dôvodné zvýrazniť, že ani pri samotnom výsluchu obvineného nie je vyžadovaná prítomnosť nezúčastnenej osoby pri celom priebehu výsluchu, a preto logicky nemôže byť pri primeranom použití ust. § 126 ods. 3 Tr. por. vyžadovaná ani pri celom úkone (výsluchu) svedka. 

Ďalej je dôvodné zaoberať sa otázkou, čo je účelom pribratia nezúčastnej osoby v prípade ust. § 126 ods. 3 Tr. por.

Samotný komentár k ust. 124 ods. 3 Tr. por. (dostupný v systéme ASPI) uvádza, že nezúčastnenou osobu je každá osoba, ktorá nevykonávala výsluch, resp. nezasahovala aktívne do výsluchu a k výsluchu bola pribratá preto, aby dosvedčila jeho zákonný priebeh. Jej úlohou je v prípade potreby dosvedčiť, ako prebiehal výsluch, že vyslúchaný podpísal zápisnicu dobrovoľne po oboznámení sa s jej obsahom, ku ktorému nemal (resp. mal) pripomienky a námietky.

To znamená, že hlavným účelom zapojenia nezúčastnenej osoby je byť objektívnym garantom priebehu určitej udalosti, teda byť nestranným garantom, že úkon prebehol v súlade s deklarovaným stavom, k čomu môže byť táto osoba vypočutá ako svedok. To v prípade ust. § 124 ods. 3 Tr. por. konkrétne znamená, že nezúčastnená osoba má byť garantom toho, že obvinený sa oboznámil so zápisnicou o svojom výsluchu a skutočne vlastnoručne podpísal túto zápisnicu (k tomu aj uznesenie Ústavného súdu SR pod č.k. III. ÚS 55/2019-29 zo dňa 22.10.2019).

Aj samotný zákon v ustanovení § 124 ods. 3 Tr. por. výslovne upravuje, kedy sa de facto „aktivuje“ úloha nezúčastnenej osoby z pasívneho pozorovateľa do aktívnejšej role. Pôjde o takú situáciu, keď má obvinený proti obsahu zápisnice námietky, ktoré následne treba prejednať v prítomnosti pribranej nezúčastnenej osoby (ktorou môže byť aj zapisovateľ) a výsledok prejednania zahrnúť do zápisnice. Výkladom a contrario potom rezultuje záver, že v prípade absencie námietok obvineného ostáva úloha nezúčastnenej osoby len v polohe pasívneho pozorovateľa.

Rovnako Najvyšší súd SR dodal, že „účelom pribratia nezúčastnenej osoby do konania je zabezpečenie kontroly regulérnosti a zákonnosti vykonania konkrétneho procesného úkonu účasťou nezainteresovanej osoby (nestranného pozorovateľa) na tomto úkone. Úlohou nezúčastnenej osoby je kontrola zákonnosti vykonania procesného úkonu. Z postavenia „kontrolóra“ následne vyplýva úloha „overovateľa“, ktorý má poskytnúť informácie o priebehu procesného úkonu. Pokiaľ strana konania namieta zákonnosť procesného úkonu, môže byť nezúčastnená osoba (ako overovateľ) vypočutá ako svedok k priebehu procesného úkonu.“ (z rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1Tdo 13/2021 zo dňa 20.07.2022).

Úlohou nezúčastnenej osoby teda nie je pri výsluchu obvineného, na rozdiel napríklad od rekognície, garantovať zákonnosť a priebeh celého procesného úkonu, ale len jeho finálnu časť (oboznámenie sa so zápisnicou a jej podpis).

Logicky preto platí, že pokiaľ pri takomto úkone vôbec nebola prítomná nezúčastnená osoba, bude to prioritne znamenať, že v prípade pochybností o tom, či zápisnicu skutočne podpísal obvinený (ak napríklad bude namietať obsah zápisnice a svoj podpis), bude v prípade absencie nezúčastnenej osoby núdza o objektívneho (nezaujatého) svedka, ktorý by priebeh finálnej fázy úkonu (podpisu zápisnice) dosvedčil. Ak však obvinený nenamieta zákonnosť tohto výsluchu, prejavuje tým spokojnosť s jeho priebehom a nie je tak potrebné overovanie jeho priebehu nezúčastnenou osobou.

Na tomto mieste taktiež platí, že dôkazom v trestnom konaní nie je samotná zápisnica o výsluchu obvineného, nejde tu preto o listinný dôkaz, keďže listina (v tomto prípade zápisnica) je len nosičom (zdrojom) dôkazu. V tejto súvislosti je nutné odlišovať medzi kategóriami „dôkaz“, „dôkazný prostriedok“ a „nosič dôkazu.“ Je preto zrejmé, že v tomto prípade je dôkazným prostriedkom výsluch obvineného a nosičom dôkazu je zápisnica o úkone (prípadne aj nahrávka). Takáto zápisnica o výsluchu obvineného z prípravného konania sa preto na súdnom pojednávaní neoboznamuje ako listinný dôkaz postupom podľa § 269 Tr. por., ale vykonáva sa v zmysle iných ustanovení (najmä § 258 Tr. por.). Dôkazom potom je samotná informácia (poznatok), ktorý je zachytený v zápisnici o výsluchu obvineného. Tento dôkaz (poznatok) je relevantný a procesne zachytený v zápisnici v pasáži, kde začína samotné vyjadrenie obvineného k veci (výpoveď v pravom slova zmysle), pričom môže byť ukončená monológovým vyjadrením alebo odpoveďami na otázky.

Nemožno preto automaticky tvrdiť, že dôkaz (informácia alebo poznatok) zachytený v zápisnici je získaný nezákonne, pokiaľ samotný obvinený obsah zápisnice nerozporuje, nenamieta ani jej podpis, len samotnú skutočnosť, že pri úkone nebola nezúčastnená osoba, ktorej prítomnosť ani podľa zákona nie je obligatórna.  

V žiadnom prípade to teda nemôže znamenať, že v prípade, ak pri úkone (výsluchu obvineného) nezúčastnená osoba nebola (pre jej absenciu, alebo že kritérium nezúčastnenej osoby nespĺňa), tak automaticky celý úkon (výsluch) je nezákonný. Rovnako nemôže byť prijatý akýsi pro futuro záver, že všetky výsluchy obvinených sú nezákonné, keďže neboli pri nich nezúčastnené osoby, hoci žiadny spor o oboznámení sa so zápisnicou a jej podpisom daný nie je. Platí to predovšetkým v prípade, pokiaľ obvinený vôbec nenamieta obsah zápisnice a jej podpis. Otázka potom znie, prečo by mal byť takýto výsluch obvineného (alebo iného spoluobvineného) považovaný za vykonaný v rozpore so zákonom, pokiaľ obhajoba nenamieta obsah zápisnice, jej podpis, ale len samotný fakt, že tam nebola nezúčastnená osoba.

Akceptácia takejto námietky by bola rýdzo formalistická, iracionálna, nemajúca oporu v judikatúre, pričom nemožno ju považovať za dôvodnú. Opätovne je potrebné pripomenúť aký je účel nezúčastnenej osoby v trestnom konaní a preto, pokiaľ niet sporu o finálnej fáze výsluchu obvineného, nie je daný rozumný dôvod namietať zákonnosť tohto úkonu.

Táto argumentácia platí obzvlášť v situáciách, pokiaľ je pri výsluchu obvineného prítomný jeho obhajca, ktorý je nepochybne taktiež garantom toho, že úkon prebehol tak, ako to deklaruje zápisnica. Nikto by zrejme nepochyboval o zákonnosti výsluchu obvineného, ak bol pri ňom jeho obhajca a súčasne päť obhajcov iných spoluobvinených a všetci by na znak súhlasu s obsahom zápisnice a priebehom úkonu, túto podpísali. Následná námietka, že pri takomto úkone nebola nezúčastnená osoba, by bola zjavne nedôvodná (rýdzo formalistická), keďže by nemala žiadny reálny dopad na zákonnosť a riadny priebeh tohto úkonu.^[1]

V tejto súvislosti je nevyhnutné rovnako odmietnuť rôzne námietky obhajoby, ktoré majú svoj základ v doktríne „ovocia (plodov) z otráveného stromu“, keďže ide o rýdzo angloamerický koncept^[2], ktorý slovenská trestná teória a ani prax doteraz v plnej miere nikdy neprevzala. To znamená, že existuje rad rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ale i Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré túto doktrínu odmietli aplikovať.^[3]

Ďalej je dôvodné zvýrazniť, že v prípade absencie nezúčastnenej osoby pri výsluchu obvineného (ak nebol prítomný zapisovateľ) je vždy nutné súčasne sa zaoberať aj otázkou, aký reálny dopad malo toto formálne pochybenie na celkový priebeh trestného stíhania, či bolo spôsobilé ovplyvniť priebeh trestného procesu, a predovšetkým, či malo vplyv na právo obvineného na obhajobu a spravodlivý proces (k tomu napr. uznesenie Ústavného súdu SR pod č.k. IV. ÚS 58/2011-37 zo dňa 03.11.2011 a uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1Tdo 32/2009 zo dňa 30.09.2009).

Vyššie uvedené právne závery a východiská sú preto plne aplikovateľné aj v prípade výsluchu svedkov. Platí to predovšetkým v situáciách, pokiaľ ani samotný svedok vôbec nenamieta obsah a podpis zápisnice. V takýchto prípadoch nie je totiž daný dôvod, aby o zákonnosti priebehu úkonu vypovedala iná (nezúčastnená) osoba. Rovnako žiadny spor o objektivite priebehu tohto úkonu nemôže byť, ak bol pri ňom prítomný obhajca obvineného.

Osobitnou kategóriou pri riešenej problematike je ďalej otázka, kto nezúčastnenou osobou môže byť a kto nie?

Súdna prax opakovane vyjadrila názor, že takouto osobou môže byť civilný zamestnanec polície, ale i operatívny pracovník PZ. Na strane druhej za nezúčastnenú osobu nepovažoval Najvyšší súd SR policajta (kolegu procesného policajta), ktorý vo veci sám navyše vykonal iný procesný úkon.

Pokiaľ ide o relevantnú súdnu prax, možno poukázať najmä na tieto rozhodnutia:

- Uznesenie Ústavného súdu SR pod č.k. III. ÚS 55/2019-29 zo dňa 22.10.2019, z ktorého rezultuje, že ústavný súd odobril postup krajského súdu, ktorý v danom prípade dospel k záveru, že hoci mjr. ... ktorý bol osobou prítomnou pri podpise zápisnice o výsluchu svedka, vystupoval v prejednávanej trestnej veci ako svedok (pozn. bol operatívec, ktorý zadržiaval obvineného), vo vzťahu k výsluchu iného svedka a súhlasu tohto svedka s obsahom zápisnice o jeho výsluchu je osobou nezúčastnenou.“

- Uznesenie Ústavného súdu SR pod č.k. II. ÚS 168/2015-14 zo dňa 18.03.2015, kde ústavný súd odobril postup v rámci domovej prehliadky, pri ktorej bola prítomná ako nezúčastnená osoba, civilná zamestnankyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín. Ústavný súd jednak nespochybnil zaujatosť danej osoby, ale dodal, že pri úkone bola aj iná dospelá osoba (blízka osoba obvinenému), ktorá bola tiež garantom objektivity úkonu.

- Uznesenie Ústavného súdu SR pod č.k. IV. ÚS 58/2011-37 zo dňa 03.11.2011, kde sa ústavný súd zaoberal prítomnosťou nezúčastnenej osoby pri rekognícii, pričom v zhode s najvyšším súdom uzavrel, že OČTK sa dopustili určitých pochybení, avšak tieto nepredstavujú závažnú ujmu do práv obvineného, aby viedli k neúčinnosti a tým nepoužiteľnosti vykonaných úkonov, resp. aby boli znehodnotené dôkazy ako celok. Ďalej ústavný súd uviedol, že chybu konania (a to aj podstatnú) nemožno hodnotiť abstraktne, ale vždy v podmienkach konkrétneho prípadu, a teda či mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť konečného rozhodnutia vo veci. Ústavný súd dodal, že ...ide o rozumný pohľad na dodržiavanie zákonom stanovených pravidiel spravodlivého procesu, ktorý jedine môže viesť k spravodlivému rozhodnutiu na rozdiel od čisto formálneho náhľadu na tieto pravidlá bez prihliadnutia na konkrétnu vec.“ 

- Uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3 Tdo 22/2014 zo dňa 22.10.2014, z ktorého vyplýva, že v tomto prípade mala byť vykonaná rekognícia bez nezúčastnenej osoby (kde zákon jej prítomnosť vždy vyžaduje), avšak najvyšší súd dodal, že „pozornosti najvyššieho súdu neuniklo pochybenie pri vykonávanej rekognícii, ku ktorej nebola prizvaná nezúčastnená osoba, ako to vyžaduje ustanovenie § 126 ods. 3 Tr. por. Uvedené pochybenie však nebolo takého rozsahu, aby ovplyvnilo výsledok rekognície, resp. postavenie obvineného. Po vznesení obvinenia voči N. Š. boli obaja svedkovia k rekognícii vypočutí za prítomnosti obhajcov oboch obvinených.“

- Uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Tdo/84/2017 zo dňa 30.04.2018, kde bolo sporným, že pri vykonaní domovej prehliadky sa jej ako nezúčastnená osoba zúčastnila osoba, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako samostatný referent na OR PZ Bratislava V a teda priznala, že je príslušníčkou Policajného zboru. Najvyšší súd tu dodal, že úlohou nezúčastnenej osoby je svojou účasťou na zákonom vymedzených procesných úkonoch garantovať zákonnosť a objektivitu ich vykonania. V prípade akýchkoľvek pochybností potom môže byť nezúčastnená osoba vypočutá na okolnosti priebehu daného procesného úkonu - v tomto prípade domovej prehliadky. Najvyšší súd uzavrel, že svedkyňa (predtým nezúčastnená osoba) pracovala ako štátny zamestnanec na pozícii odborný referent odboru kriminálnej polície OR PZ, a preto ako civilný zamestnanec, nebola (v súvislosti s vykonávaním procesných úkonov) v žiadnom priamom a bezprostrednom subordinačnom vzťahu k policajnému orgánu, či vyšetrovateľovi, ktorí vykonávali samotnú domovú prehliadku ako i na ňu nadväzujúce ostatné procesné úkony. Nedošlo preto k porušeniu ust. § 30 ods. 2 Tr. por. a § 105 ods. 2 Tr. por.

- Rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1Tdo 13/2021 zo dňa 20.07.2022, ktorý sa vyčerpávajúco okrem iného zaoberal nezúčastnenou osobou pri rekognícii, pričom uzavrel, že takou osobou nebol policajt - kolega iného policajta činného v trestnej veci, ktorý vo veci dokonca sám vykonal iný procesný úkon (spísanie zápisnice o trestnom oznámení).

V závere možno sumarizovať, že ani samotný zákon nevyžaduje pri každom výsluchu obvineného (v jeho finálnej fáze – pri oboznamovaní sa s obsahom zápisnice a jej podpise) prítomnosť nezúčastnenej osoby, na rozdiel od iných procesných úkonov, kde prítomnosť takejto osoby je vyžadovaná vždy a počas celého priebehu úkonu (rekognícia, prehliadky podľa § 105 ods. 2 Tr. por.). Z uvedeného preto plynie záver, že ani pri výsluchu svedka nie je potrebné, aby bola takáto nezúčastnená osoba prítomná počas celého jeho výsluchu. Absencia takejto nezúčastnenej osoby pri finálnej časti výsluchu obvineného (za predpokladu, že nebol pri úkone zapisovateľ) je formálnou chybou, ktorú je potrebné hodnotiť prísne individuálne, najmä s prihliadnutím na celkový priebeh úkonu, prítomnosť iných osôb na úkone (najmä obhajcov), ale i s poukazom na všetky relevantné okolnosti prípadu, jeho celkovú dôkaznú situáciu, a samozrejme s prihliadnutím na práva obvineného (najmä práva na obhajobu a spravodlivý proces).

JUDr. Ondrej Repa, PhD.
prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR