Povinnosť mlčanlivosti svedka v trestnom konaní

Tento príspevok bol pôvodne uverejnený v Zo súdnej praxe č. 4/2020.

Všeobecné východiská pri povinnosti zachovávať mlčanlivosť

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť zo strany určitého okruhu subjektov má v právnom živote svoj nespochybniteľný význam.

Zákon zaväzuje povinnosťou mlčanlivosti tie typy subjektov, ktoré jednak v rámci svojej činnosti autoritatívne zasahujú do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb (napr. príslušníci bezpečnostných zložiek, prokuratúra, súdny exekútor a pod.), ale tiež aj subjekty ktorých činnosť, resp. zákonom zverené úlohy sú nerealizovateľné bez poznania informácii súkromného charakteru iných osôb (napr. zdravotnícky zamestnanci, advokáti, súdy, verejný ochranca práv a pod.).

Povinnosť mlčanlivosti jedného subjektu (subjekt povinnosti) je zvyčajne zároveň právom inej osoby (subjekt oprávnenia) na zachovanie dôvernosti vymedzeného okruhu informácii. Do tohto okruhu spadajú informácie týkajúce sa súkromného a rodinného života, právo na ochranu listového tajomstva, právo na súdnu ochranu, ale aj právo slobodne podnikať či uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a pod.

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť teda nie je povinnosťou samoúčelnou, ale vždy sleduje legitímny cieľ. Napríklad, policajt vykonávajúci domovú prehliadku je povinný zachovávať mlčanlivosť o súkromnom živote osôb, z dôvodu, že informácie, ktoré získal pri výkone svojej činnosti, nezískal na báze dobrovoľnosti osôb, ktoré v tomto obydlí žijú a tieto prirodzene nesúhlasia s ich ďalším zverejňovaním. Taktiež situácia, pri existencii ktorej by sudcovia alebo iní zamestnanci súdu neboli zo zákona povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa v rámci výkonu svojej činnosti dozvedeli, by reálna bolo spôsobilá odradiť niektoré osoby od uplatňovania svojho práva na súde, čím by právo na súdnu ochranu bolo dostupné len tým osobám, ktorým by neprekážalo, ak by sa informácie z ich súkromného života stali de facto verejnými.

Rovnako povinnosť zachovávať mlčanlivosť je jedným zo základných pilierov vzťahu medzi advokátmi, daňoví poradcami, prekladateľmi, tlmočníkmi a ich klientmi.

Uvedené platí aj vo vzťahu medzi štátom a fyzickými a právnickými osobami pri spravovaní verejných záležitostí.

Možno teda konštatovať, že právo fyzických a právnických osôb, aby určité subjekty zachovávali vo vymedzenom rozsahu mlčanlivosť o ich záležitostiach, je predpokladom a niekedy aj imanentnou súčasťou výkonu širokého spektra iných rôznych práv. Bez práva (povinnosti) na zachovanie mlčanlivosti, by iné práva boli nerealizovateľné.

Trestné právo je najkrajnejším prostriedkom autoritatívnej právnej ochrany spoločenských hodnôt. Pri dosahovaní jeho účelu sa spravidla zasahuje do všetkých mysliteľných práv fyzických a právnických osôb, vrátane práv, ktoré chránia dôvernosť informácii o živote a činnosti týchto osôb. Z uvedeného dôvodu musia byť stanovené prísne pravidlá upravujúce to, aké informácie je možné v trestnom konaní získať, a za akých podmienok a v akom rozsahu je možné s nimi ďalej nakladať.

K povinnosti mlčanlivosti svedka v trestnom konaní

Hoci existuje pre svedka všeobecná zákonná povinnosť svedčiť, ktorú upravuje predovšetkým ust. § 127 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“), existujú zákonné výnimky, ktoré splneniu tejto povinnosti predchádzajú. Ide predovšetkým o ust. § 129 Tr. por., ktoré upravuje situácie, pri existencii ktorých, je daný výslovný zákaz výsluchu svedka. Zákaz výsluchu pritom platí ako pre orgány činné v trestnom konaní, tak aj pre súd. Len pre úplnosť je dôvodné uviesť, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť určitej osoby je nevyhnutné oddeľovať od hmotnoprávnej1 a procesnoprávnej2 exempcie osôb, ktoré takýmito výsadami a imunitami disponujú, keďže ide o odlišné právne inštitúty.

Z pohľadu trestného konania je ďalej nevyhnutné poukázať na ustanovenia, ktoré sa bezprostredne dotýkajú povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Ide predovšetkým o ust. § 3, § 89 a § 129 Tr. por.

Ďalej je z hľadiska hmotnoprávnej úpravy nevyhnutné pozornosť upriamiť predovšetkým na § 341 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“), ktorý upravuje skutkovú podstatu trestného činu neprekazenia trestného činu, keďže toto ustanovenie má vecný súvis s úpravou týkajúcou sa povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Nižšie je uvedený prehľad právnej úpravy jednotlivých profesií, povolaní a funkcií v súvislosti s výkonom ktorých, zákon spája povinnosť zachovávať mlčanlivosť, pričom pozornosť je nevyhnutné upriamiť aj na zákonné limity, ktoré sú spojené s možnosťou zbavenia tejto mlčanlivosti.

Pre úplnosť možno poukázať aj na záver judikatúry R 127/2012 (uzn. Krajského súdu Trenčín zo dňa 9.11.2011 pod sp. zn. 23To 106/2011), z ktorej vyplýva, že k zbaveniu mlčanlivosti svedka v trestnom konaní podľa osobitných predpisov, nedochádza vo vzťahu ku konkrétnemu procesnému úkonu trestného konania (napr. k výsluchu), ale k účasti dotknutej osoby na úkonoch trestného konania v rozsahu, ktorý ustanovuje osobitný predpis.

a) poslanec Národnej rady slovenskej republiky

Podľa čl. 79 Ústavy SR poslanec môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť poslancom.

b) sudca Ústavného súdu SR a poradca Ústavného súdu SR

Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. je sudca ústavného súdu povinný zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone sudcovskej funkcie, aj po jej zániku; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie trestného činu. Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže sudcu ústavného súdu zbaviť predseda ústavného súdu. Predsedu ústavného súdu môže tejto povinnosti zbaviť prezident. Sudcu ústavného súdu nemožno zbaviť povinnosti zachovávať mlčanlivosť o hlasovaní pléna ústavného súdu a senátu ústavného súdu; tým nie je dotknuté právo sudcu ústavného súdu pripojiť k rozhodnutiu ústavného súdu svoje odlišné stanovisko. Povinnosť sudcov ústavného súdu zachovávať mlčanlivosť sa podľa § 31 ods. 5 uvedeného zákona primerane vzťahuje aj súdnych poradcov. Súdneho poradcu môže zbaviť povinnosti zachovávať mlčanlivosť predseda ústavného súdu.

c) sudca a prísediaci

Podľa § 30 ods. 10 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. sudca je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku funkcie sudcu, o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený podľa tohto zákona alebo osobou, v ktorej záujme túto povinnosť zachováva; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Z vážnych dôvodov je oprávnený zbaviť sudcu tejto povinnosti aj predseda súdu, a ak ide o predsedu súdu, predseda jeho bezprostredne vyššieho súdu, ak ide o predsedu najvyššieho súdu, predseda národnej rady. Tejto povinnosti zachovávať mlčanlivosť nemôže byť zbavený vo veciach hlasovania; to neplatí, ak ide o disciplinárne konanie podľa tohto zákona a zbavenie mlčanlivosti je potrebné na posúdenie disciplinárnej zodpovednosti sudcu za disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. e). Sudcu však nemožno nútiť, aby vypovedal ako svedok o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie sudcu. Sudca je aj po zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť povinný dbať na oprávnené záujmy účastníkov konania.

Podľa § 147 ods. 3 vyššie označeného zákona sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť vzťahuje aj na

prísediacich

, ktorí sú povinní zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku funkcie, o veciach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone funkcie, ak neboli tejto povinnosti zbavení podľa tohto zákona alebo osobou, v ktorej záujme túto povinnosť zachovávajú; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Z vážnych dôvodov je oprávnený zbaviť prísediaceho povinnosti zachovávať mlčanlivosť aj predseda súdu, na ktorom prísediaci pôsobí.

d) probačný a mediačný úradník

Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 550/2003 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. je

probačný a mediačný úradník

povinný zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu; povinnosti mlčanlivosti sa nemôže dovolávať vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu. Probačného a mediačného úradníka nemožno v súvislosti s vykonanou mediačnou činnosťou vyslúchať ku skutkovým okolnostiam, o ktorých sa dozvedel pri sprostredkovaní riešenia sporu alebo v súvislosti s ním a ktoré sa neprejavili v dohode uzavretej medzi obvineným a poškodeným. Tým nie je dotknutá povinnosť prekaziť trestný čin alebo oznámiť spáchanie trestného činu.

e) prokurátor a právny čakateľ prokuratúry

Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v z.n.p. je

prokurátor

povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Zbaviť prokurátora povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže generálny prokurátor, a to aj po zániku služobného pomeru prokurátora. Povinnosť

právneho čakateľa prokuratúry

zachovávať mlčanlivosť je v zmysle § 264 ods. 4 príslušného statusového zákona koncipovaná identicky ako v prípade prokurátorov.

f) advokát a jeho zamestnanci

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak. Podľa § 23 ods. 8 zákona o advokácii sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť vzťahuje aj na zamestnancov advokáta, alebo na zamestnancov spoločnosti, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb, ale aj na iné osoby, ktoré sa v tejto súvislosti podieľajú na poskytovaní právnych služieb.

g) súdny exekútor a jeho zamestnanci

Podľa § 30 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z.n.p. (ďalej len „Exekučný poriadok“) je

exekútor

povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone činnosti podľa tohto zákona a pri činnosti v orgánoch komory. Táto povinnosť nezaniká pozastavením výkonu funkcie exekútora, prerušením výkonu funkcie exekútora ani zánikom výkonu funkcie exekútora. Povinnosť mlčanlivosti sa v rovnakom rozsahu ako na exekútora vzťahuje aj na

zamestnancov exekútora

, a to aj po zániku pracovnoprávneho vzťahu u exekútora, ako aj na iné osoby, ktoré sa dozvedeli o skutočnostiach súvisiacich s výkonom činnosti podľa tohto zákona. Za zamestnanca súdneho exekútora sa pritom považuje aj exekútorský koncipient (§ 20 ods. 1 Exekučného poriadku). Právnu úpravu obsiahnutú v exekučnom poriadku možno považovať za pomerne komplexnú, keďže táto obsahuje v § 30 ods. 3 aj zákonné výnimky, kedy sa povinnosť mlčanlivosti súdneho exekútora a jeho zamestnancov neuplatní. Okrem iného aj v prípade poskytnutia informácií orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania a súdu na účely súdneho konania (§ 30 ods. 3 písm. a), b) Exekučného poriadku). Navyše v zmysle § 30 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa tohto zákona zaniká, ak povinná osoba je tejto povinnosti zbavená ministrom alebo sa chránená skutočnosť stala v súlade so zákonom bežne dostupnou.

h) notár a jeho zamestnanci

Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v z.n.p. (ďalej len „Notársky poriadok“) sú

notár a jeho zamestnanci

povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone notárskej činnosti, s výnimkou prípadov uvedených v tomto zákone.

Podľa § 39 ods. 2 Notárskeho poriadku povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže notára zbaviť: a) účastník alebo jeho právni nástupcovia písomným vyhlásením alebo b) minister spravodlivosti SR vo veciach podľa § 3 ods. 1 písm. a) až d) Notárskeho poriadku na účely trestného konania, c) predseda okresného súdu, v obvode ktorého mal notár sídlo, vo veciach činnosti notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve na účely trestného konania. Podľa § 39 ods. 3 Notárskeho poriadku sa zbavenie notára povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj na všetkých jeho zamestnancov. Podľa § 39 ods. 4 Notárskeho poriadku povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje okrem iného aj na prípady, ak ide o zákonom uloženú povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu.

i) znalec, tlmočník, prekladateľ, konzultant, korektor a poradca

Podľa § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p je znalec, tlmočník prekladateľ, povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone činnosti alebo v súvislosti s výkonom činnosti, ak nie je tejto povinnosti zbavený zadávateľom alebo ministrom spravodlivosti alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak. Túto povinnosť nemá znalec, tlmočník alebo prekladateľ vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom úkonu uskutočneného na pojednávaní, hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, z ktorého nebola verejnosť vylúčená. Rovnako sa nevzťahuje na primerané a anonymizované použitie informácií na vedecké, výskumné alebo vzdelávacie účely. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj na konzultanta, korektora a poradcu.

j) štatutárny audítor, jeho asistenti a audítorská spoločnosť a jej spoločníci

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 423/2015 Z.z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej len „zákon o štatutárnom audite“) sú štatutárny audítor a audítorská spoločnosť povinní, ak odseky 3 až 8, § 24 ods. 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak, zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom štatutárneho auditu; táto povinnosť trvá aj po skončení výkonu štatutárneho auditu, počas pozastavenia licencie, ako aj po vyčiarknutí z príslušného zoznamu. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s výkonom štatutárneho auditu sa vzťahuje aj na asistentov štatutárneho audítora, na všetkých spoločníkov audítorskej spoločnosti, členov ich štatutárneho orgánu, členov ich dozorného orgánu a na ich zamestnancov. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení výkonu ich funkcie, zamestnania alebo iného právneho vzťahu so štatutárnym audítorom alebo audítorskou spoločnosťou. Podľa § 32 ods. 3, ods. 4 zákon o štatutárnom audite pozbaviť povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa odseku 1 môže Úrad pre dohľad nad výkonom auditu alebo auditovaný subjekt alebo jeho právny nástupca. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na povinnosť poskytnúť informácie podľa tohto zákona, osobitného predpisu, alebo ak ide o prekazenie spáchania trestného činu.

k) daňový poradca a jeho zamestnanci

Podľa § 18 ods. 1, ods. 4 zákona č. 78/1992 o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v z.n.p. sú

daňový poradca a jeho zamestnanci

povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním daňového poradenstva. Od tejto povinnosti ho môže oslobodiť iba klient písomným vyhlásením alebo súd. Podľa § 18 ods. 2 označeného zákona sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť nevzťahuje na zákonom uloženú povinnosť prekaziť a oznámiť spáchanie trestného činu.

l) verejný obstarávateľ a obstarávateľ

Podľa § 22 ods. 1, ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. sú verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinní zachovávať mlčanlivosť o informáciách označených ako dôverné, ktoré im uchádzač alebo záujemca poskytol; na tento účel uchádzač alebo záujemca označí, ktoré skutočnosti považuje za dôverné. Za dôverné informácie je na účely tohto zákona možné označiť výhradne obchodné tajomstvo, technické riešenia a predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových cien a ak sa neuvádzajú jednotkové ceny, ale len cena, tak aj spôsob výpočtu ceny a vzory.

m) zamestnanec v štátnej službe

Podľa § 111 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. je štátny zamestnanec povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nie je možné oznamovať iným osobám, ak nie je tejto povinnosti zbavený generálnym tajomníkom alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

n) zdravotnícky pracovník

Podľa § 80 ods. 3, ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. je zdravotnícky pracovník povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania. Povinnosti mlčanlivosti môže zdravotníckeho pracovníka zbaviť iba osoba, ktorej sa skutočnosti týkajú, alebo orgán príslušný na vydanie povolenia, a to na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov; ak nemožno určiť orgán príslušný na vydanie povolenia, povinnosti mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa zdravotnícky pracovník dozvedel v súvislosti s výkonom zdravotníckeho povolania, môže zdravotníckeho pracovníka na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov zbaviť ministerstvo zdravotníctva.

o) profesionálny vojak

Podľa § 134 ods. 1 písm. k) zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. je profesionálny vojak povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme ozbrojených síl nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení služobného pomeru, ak ho tejto povinnosti nezbaví služobný úrad; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

p) príslušník Policajného zboru

Podľa § 80 ods. 1, ods. 3 zákona č. 171/1993 Z .z. o Policajnom zbore v z.n.p. sú policajti sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh Policajného zboru (ďalej aj ako „PZ“) alebo v súvislosti s nimi a ktoré si v záujme právnických alebo fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Od tejto povinnosti mlčanlivosti môže oslobodiť minister vnútra SR alebo prezident PZ.

q) príslušník finančnej správy

Podľa § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. je príslušník finančnej správy povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh finančnej správy podľa tohto zákona alebo v súvislosti s nimi alebo podľa osobitných predpisov a ktoré si v záujme právnických osôb a fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou; táto povinnosť trvá aj po skončení služobného pomeru príslušníka finančnej správy. Povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na skutočnosti, ktoré musia občania uviesť na uplatnenie svojich práv, ani na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Príslušníka finančnej správy môže povinnosti mlčanlivosti zbaviť ten, v koho záujme príslušník finančnej správy povinnosť mlčanlivosti má. Na účely trestného konania môže príslušníka finančnej správy povinnosti mlčanlivosti zbaviť prezident. Na účely trestného konania môže prezidenta povinnosti mlčanlivosti zbaviť minister.

r) príslušník Slovenskej informačnej služby

Podľa § 23 ods. 1, ods. 2 zákona č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe príslušníci služby a každý, kto plní úlohy na základe tohto zákona, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s činnosťou informačnej služby a ktoré v záujme fyzických alebo právnických osôb majú zostať utajené. Na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní môže riaditeľ zbaviť mlčanlivosti osoby uvedené v predchádzajúcej vete.

s) príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže

Podľa § 67 zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže sú príslušníci zboru povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré v záujme právnických osôb a fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Od povinnosti mlčanlivosti oslobodzuje príslušníka zboru minister spravodlivosti SR.

t) vojenský policajt

Podľa § 10 ods. 2, ods. 3 zákona č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v z.n.p. je vojenský policajt povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh Vojenskej polície alebo v súvislosti s nimi a ktoré v záujme zabezpečenia úloh Vojenskej polície alebo v záujme iných osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanými osobami. Povinnosti mlčanlivosti je oprávnený zbaviť vojenského policajta minister obrany.

u) obchodné tajomstvo

Podľa § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

Z judikatúry k obchodnému tajomstvu vyplýva, že dojednanie zmluvných strán o tom, že určité náležitosti zmluvy tvoria predmet obchodného tajomstva, nepostačuje na to, aby sa tieto skutočnosti stali obchodným tajomstvom pokiaľ nenapĺňajú pojmové znaky vymedzené ustanovením § 17 Obchodného zákonníka (Rozsudok NS SR zo dňa 1.7.2011 pod sp. zn. 5 Obo 98/1999, publikovaný v ZSP pod č. 41/2001).

v) bankové tajomstvo a zamestnanci banky

Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v z.n.p. (ďalej len „zákon o bankách“) sú predmetom bankového tajomstva všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn na účely a za ďalších podmienok uvedených v tomto súhlase alebo pokyne, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 91 ods. 4 písm. b) zákona o bankách správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta na písomné vyžiadanie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu na účely trestného konania. Podľa § 91 ods. 7 zákona o bankách sa za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje plnenie ohlasovacej povinnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky o neobvyklých obchodných operáciách podľa osobitného predpisu ani oznámenie banky alebo pobočky zahraničnej banky podľa osobitného predpisu orgánu činnému v trestnom konaní o jej podozrení, že sa pripravuje, že je páchaný alebo že bol spáchaný trestný čin, ktorý súvisí so záležitosťami inak chránenými bankovým tajomstvom. Podľa § 93 ods. 1, ods. 3, ods. 4 zákona o bankách sú zamestnanci banky a pobočky zahraničnej banky povinné zachovávať mlčanlivosť vo veciach týkajúcich sa záujmov banky a pobočky zahraničnej banky alebo ich klientov, ak tento zákon neustanovuje inak. Z dôvodov uvedených v § 91 ods. 3 až 7 a v § 92 ods. 1 až 5 ich štatutárny orgán banky alebo vedúci pobočky zahraničnej banky tejto povinnosti zbaví. Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie je dotknutá osobitným zákonom uložená povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.

w) daňové tajomstvo

Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná, a informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie. Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel, a môže byť použité len na plnenie úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

x) poštové tajomstvo

Podľa § 10 ods. 1 až 5 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách v z.n.p. predmetom poštového tajomstva sú informácia a údaj o poštových zásielkach a o poštových službách k nim poskytnutých alebo poskytovaných okrem informácií štatistického charakteru, z ktorých nevyplýva, kto bol odosielateľom alebo adresátom, obsah korešpondencie alebo obsah ostatných poštových zásielok. Každý, kto príde s predmetom poštového tajomstva do styku, je povinný zachovávať o ňom mlčanlivosť a zabrániť, aby sa s ním oboznámila iná osoba; zbaviť mlčanlivosti ho môže písomnou formou odosielateľ alebo adresát, ich právny nástupca alebo osoba konajúca v ich mene na základe písomného splnomocnenia. Predmet poštového tajomstva sa sprístupňuje súdu a na základe písomnej žiadosti a na príkaz súdu inému orgánu štátu na účely plnenia jeho úloh podľa osobitného predpisu a orgánu činnému v trestnom konaní na účely odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov.

y) telekomunikačné tajomstvo

Podľa § 63 ods. 1, ods. 2, ods. 6 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v z.n.p. je predmetom telekomunikačného tajomstva obsah prenášaných správ, súvisiace údaje komunikujúcich strán, ktorými sú telefónne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa alebo osobné údaje fyzickej osoby, ktorými sú meno, priezvisko, titul a adresa trvalého pobytu. Predmetom telekomunikačného tajomstva nie sú údaje, ktoré sú zverejnené v telefónnom zozname, prevádzkové údaje a lokalizačné údaje. Telekomunikačné tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto príde s jeho predmetom do styku pri poskytovaní sietí a služieb, pri používaní služieb, náhodne alebo inak. Podnik je povinný poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní na účely trestného konania a inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 na účely plnenia jeho úloh v rozsahu podľa osobitných predpisov údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva s výnimkou obsahu prenášaných správ.

z) zmluvne dohodnutá povinnosť mlčanlivosti

V praxi je pomerne bežný jav, že medzi zmluvnými stranami (účastníkmi zmluvy) je zmluvne dohodnutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť napríklad o náležitostiach zmluvy, alebo jej časti, prípadne o záležitostiach pracovnoprávneho vzťahu, resp. o záležitostiach podniku a pod. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že takto zmluvne dohodnutá povinnosť mlčanlivosti nie je prekážkou výsluchu osoby v procesnom postavení svedka, nakoľko nejde o zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti, a preto sa v takýchto prípadoch ust. § 129 Tr. por. neuplatní. V niektorých prípadoch sa však môže zmluvne dohodnutá mlčanlivosť prekrývať s obchodným tajomstvom, ktoré zákonnú ochranu požíva, a preto v takýchto situáciách bude prioritne potrebné skúmať, či sa skutočne jedná o obchodné tajomstvo v intenciách vyššie uvedeného.

Pre úplnosť je k spracovanej problematike žiadúce dodať, že osobitný právny režim, pokiaľ ide o možnosť zbavenia povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach, obsahuje § 40 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., ktorý výslovne upravuje, ktorý subjekt je oprávnený ktorú osobu zbaviť povinnosti mlčanlivosti.3

Zhrnutie

Z vyššie uvedenej analýzy právnej úpravy vyplývajú viaceré spoločné znaky zákonnej koncepcie povinnosti mlčanlivosti. Predovšetkým povinnosť mlčanlivosti nie je ohraničená výkonom povolania, resp. funkcie, nakoľko trvá aj po zániku povolania alebo funkcie, ale i v prípade pokiaľ sa takéto povolanie alebo funkcia dočasne nevykonáva (napr. prerušenie výkonu funkcie sudcu alebo prokurátora).

Ďalším spoločným znakom je, že takmer vo všetkých prípadoch sa povinnosť mlčanlivosti neuplatní pokiaľ ide o oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Táto zákonná výnimka z povinnosti mlčanlivosti v citovanej podobe bola do vyššie analyzovaných predpisov zavedená zákonom č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., ktorý bol účinný od 01.01.2015. Uvedený zákon však výrazy „kriminalita a protispoločenská činnosť“ legálne nedefinuje, avšak v tejto súvislosti odkazuje na § 3 písm. b), c) zákona č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., ktorý tieto termíny vymedzuje tak, že kriminalitou rozumie konanie, ktoré je trestným činom a inou protispoločenskou činnosťou konanie, ktoré je priestupkom alebo iným správnym deliktom; za inú protispoločenskú činnosť sa považuje aj konanie, ktoré nie je priestupkom alebo iným správnym deliktom, ale pôsobí negatívne na spoločnosť. Zákon č. 307/2014 bol však s účinnosťou od 01.03.2019 zrušený a nahradený zákonom č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý za oznámenie v § 2 písm. b) považuje uvedenie skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo v súvislosti s činnosťou vo verejnom záujme a ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti. Z uvedenej zákonnej úpravy a jej dôvodovej správy však vyplýva, že povinnosť mlčanlivosti sa neuplatní len na „oznámenie“ kriminality, t. j. na osobu, ktorá má status oznamovateľa trestnej činnosti, nie však v prípade, že takáto oznamujúca osoba bude v trestnom stíhaní následne vypovedať v procesnom postavení svedka. Pokiaľ sa neuplatní ust. § 129 ods. 3 Tr. por, bude potrebné takéhoto svedka, povinnosti mlčanlivosti predpísaným spôsobom zbaviť.

Prvým rozdielom v analyzovanej právnej úprave je, že u niektorých subjektov je mlčanlivosť koncipovaná nie ako povinnosť, ale ako výsada (oprávnenie), ktorej oprávnený subjekt nemožno žiadnym spôsobom zbaviť. V tejto súvislosti možno spomenúť poslanca NR SR, ktorý má právo odoprieť svedeckú výpoveď, pokiaľ sa o určitej skutočnosti dozvedel pri výkone svojej funkcie. Z praktického hľadiska však ide o pomerne široko vymedzené právo. V praxi by bolo veľmi problematické vyvrátiť tvrdenie poslanca, že určitá informácia nebola poslancovi zverená v súvislosti s výkonom jeho mandátu, a to z dôvodu, že poslanec ako reprezentant zákonodarného orgánu rozhoduje v akejkoľvek mysliteľnej spoločenskej oblasti. V zásade každý, kto sa na osobu poslanca obracia, sa na neho obracia v súvislosti s výkonom jeho funkcie, a preto v praxi bude komplikované oddeliť informácie, ktoré poslancovi neboli zverené v súvislosti s výkonom jeho funkcie. Toto oprávnenie poslanca sa evidentne týka aj ostatných druhov výpovedí, kde vypočúvaná osoba nie je explicitne označovaná ako svedok, napr. podanie vysvetlenia podľa § 17 zákona o policajnom zbore. Je však vždy na voľnom uvážení poslanca, či o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s výkonom funkcie bude ako svedok vypovedať alebo či výpoveď odmietne.

U iných subjektov je mlčanlivosť koncipovaná ako kumulácia práva a povinnosti. V tejto súvislosti možno poukázať na sudcov ústavného súdu, ktorí vykonávajú prieskum ústavnosti a zákonnosti rozhodnutí všeobecných súdov a iných orgánov verejnej moci. Je preto úplne pochopiteľné, že tak ako sa sudcovia a zamestnanci všeobecných sudov, resp. orgánov verejnej moci pri výkone svojej činnosti oboznamujú s informáciami súkromného charakteru, o ktorých sú povinní zachovávať mlčanlivosti, niet dôvodu, aby sudcovia ústavného súdu, ktorí sa pri svojej činnosti oboznamujú s rovnakými informáciami, boli výnimkou. Možno konštatovať, že v tomto prípade je nepochybné, že povinnosť sudcov ústavného súdu zachovávať mlčanlivosť je zároveň právom iných osôb na zachovanie dôvernosti vymedzeného okruhu informácii. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť je v tomto prípade čiastočne koncipovaná aj ako výsostné právo sudcu ústavného súdu pokiaľ ide o tajnosť hlasovania. Vyzradenie takejto informácie je neprípustné. Jej dôvernosť musí byť zachovaná aj voči orgánom činným v trestnom konaní a aj v rámci disciplinárneho stíhania sudcu ústavného súdu (na rozdiel od sudcov všeobecných súdov). Túto informáciu môže zverejniť len sudca ústavného súdu prostredníctvom odlíšeného stanoviska (disentu), avšak iba vo vzťahu k hlasovaniu svojej osoby.

Aj v prípade sudcov všeobecných súdov ide opäť o mlčanlivosť, ktorá síce sčasti chráni aj oprávnené záujmy sudcu týkajúce sa rozhodovania (hlasovania), avšak je koncipovaná predovšetkým v záujme zachovania práv a oprávnených záujmov účastníkov súdneho konania. Nóvum ohľadom tajnosti hlasovania bolo zavedené pomerne nedávno, kedy zákonodarca zaviedol v rámci disciplinárneho konania možnosť nielen otvoriť obálku s hlasovaním senátu, ale aj zbaviť sudcu mlčanlivosti. Pre zbavenie mlčanlivosti sa v tomto prípade nevyžaduje, aby išlo o sudcu, ktorý je disciplinárne stíhaný, postačuje ak je v danej veci predvolaný disciplinárnym súdom ako svedok. Uvedená výnimka sa vzťahuje výlučne na disciplinárne konanie, a teda zbavenie mlčanlivosti sudcu v súvislosti s hlasovaním, resp. otvorenie obálky o hlasovaní nebude možné v žiadnom inom prípade. Osobitosťou je právo sudcu odmietnuť vypovedať ako svedok o veciach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s výkonom funkcie sudcu. Toto právo je z pohľadu sudcu absolútne, keďže sudcu nemožno žiadnym spôsobom tohto práva pozbaviť.

Taktiež v prípade prokurátorov je povinnosť mlčanlivosti koncipovaná na rovnakom princípe ako v prípade sudcov, nakoľko prokurátori sa v rámci výkonu svojej činnosti oboznamujú s informáciami dôverného charakteru, ktorých vyzradenie nepovolaným osobám by mohlo byť na ujmu fyzickým a právnickým osobám. Prokurátor sa v rámci svojej činnosti oboznamuje aj s niektorými internými (metodickými) usmerneniami bezpečnostných zložiek, ktorých vyzradenie by mohlo sťažiť vyhľadávanie a objasňovanie trestnej činnosti. Zachovávaním mlčanlivosti preto prokurátor v niektorých prípadoch chráni aj oprávnené záujmy štátu. Avšak pokiaľ sa prokurátor v rámci svojej činnosti dozvie o možnom spáchaní trestného činu, na konanie o ktorom nie je príslušný, oznámenie o trestnom čine prokurátor nerealizuje formou trestného oznámenia (s právami oznamovateľa), ale túto informáciu vo forme interného poznatku odstupuje príslušnej prokuratúre.

Zaujímavosťou týkajúcou sa mlčanlivosti probačných a mediačných úradníkov je, že zákon osobitne chráni neformálne prejavy prednesené zúčastnených osôb v rámci vykonanej mediačnej činnosti v tom smere, že mediačný úradník je síce povinný za podmienok stanovených zákonom daných, trestný čin oznámiť, resp. prekaziť, avšak nie je ho možné v trestnom konaní vypočúvať ako svedka o žiadnom trestnom čine, o ktorom sa pri sprostredkovaní riešenia sporu alebo v súvislosti s ním dozvedel.

Zo všetkých subjektov povinných zachovávať v trestnom konaní mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania alebo povolania, majú advokáti túto povinnosť vymedzenú najextenzívnejšie a najrigoróznejšie. Napriek tomu existuje množstvo zákonných výnimiek, keď advokát nie je povinný zachovávať svoju profesnú (statusovú) mlčanlivosť, resp. sa na povinnosť zachovávať mlčanlivosť nemôže odvolávať vôbec. V prípade mlčanlivosti advokátov možno konštatovať, že ide o mlčanlivosť, ktorá je koncipovaná výlučne na ochranu záujmov klienta advokáta a nikdy nie na ochranu osoby advokáta. Napriek pomerne širokému vymedzeniu mlčanlivosti advokátov ani ich neobchádza povinnosť prekaziť trestný čin v zmysle § 341 Tr. zák. Povinnosť vypovedať ako svedok o trestnom čine, ktorý advokát prekazil, resp. prekaziť mal, sa potom diferencuje aj podľa povahy veci (či ide o obhajobu v trestnom konaní alebo nie) v akej advokát klienta zastupoval, a to aj s poukazom na § 36 ods. 3 Tr. por. posledná veta. Zaujímavá je aj problematika mlčanlivosti advokáta v prípadoch, ak klient advokáta mlčanlivosti zbaví, no napriek tomu má advokát s poukazom na § 23 ods. 3 zákona o advokácii, oprávnenie v trestnom konaní ako svedok nevypovedať. Nakoľko je však problematika mlčanlivosti advokátov veľmi široká, bude jej venovaná pozornosť v osobitnom článku.

V prípade notárov a ich zamestnancov ide o mlčanlivosť, ktorá je podobne ako u advokátov koncipovaná výlučne na prospech tretích osôb a nie na prospech notára. Na rozdiel od advokátov však môžu zbaviť notárov povinnosti zachovávať mlčanlivosť aj orgány verejnej moci, konkrétne minister spravodlivosti a vo vymedzených prípadoch aj predseda

okresného súdu. Takto vymedzený okruh verejných subjektov oprávnených zbaviť notára povinnosti zachovávať mlčanlivosť je daný tým, že v zmysle § 4 ods. 4 Notárskeho poriadku sa vykonávanie notárskej činnosti považuje za výkon verejnej moci, a preto musí existovať určitá miera ingerencie štátu nad dohľadom notárskej činnosti, vrátane možnosti odhaľovať trestnú činnosť, ak je spáchaná prostredníctvom notárskej činnosti, resp. jej zneužitím.

Ďalšou skupinou je mlčanlivosť znalcov, prekladateľov a tlmočníkov, ktorá je právne koncipovaná na báze dôvernosti vzťahu zadávateľa (objednávateľa) úkonu na jednej strane a znalca, prekladateľa a tlmočníka na strane druhej, a to bez ohľadu na to, či je týmto zadávateľom súkromný alebo verejný subjekt. Zaujímavou výnimkou je použitie znaleckých či obdobných úkonov pre vedecké, výskumné alebo vzdelávacie účely. Napríklad znalecký medicínsky posudok ohľadom pochybenia zdravotníckeho zamestnanca môže byť (za primeranej anonymizácie) použitý za účelom vzdelávania mladých lekárov alebo medikov. Možno konštatovať, že povinnosť mlčanlivosti sa tu do určitej miery a za dodržania určitých štandardov, prelamuje v prospech verejného záujmu.

Zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní upravuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť, ktorá je koncipovaná výlučne v prospech oprávnených záujmov iných osôb. Chráni sa ním obchodné tajomstvo, prípadne záujmy vyplývajúce z práva duševného vlastníctva osôb, ktoré majú záujem zúčastniť sa na verejnom obstarávaní. Uplatní sa tu zásada

vigilantibus iura scripta sunt

(právo patrí bdelým), nakoľko povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa zachovávať mlčanlivosť sa realizuje iba v prípade aktivity uchádzača alebo záujemcu spočívajúcej v označení dokumentov ako dôverných. V prípade absencie takéhoto určenia sa predložené dokumenty považujú za také, do ktorých obsahu nie je integrovaná žiadna dôverná informácia. Možno však konštatovať, že takto koncipovaná mlčanlivosť nemá žiaden vplyv na úkony vykonávané podľa Tr. por., a preto orgány činné v trestnom konaní a súdy si bez ďalšieho môžu zabezpečiť aj tie dokumenty, ktoré boli označené ako dôverné.

Pokiaľ ide o zdravotníckych zamestnancov, tak v súvislosti s trestným konaním je dôležité, aby bol takýto pracovník pred svojim výsluchom v postavení svedka zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť príslušným orgánom alebo osobou, v prospech ktorej túto povinnosť zachováva. Každá osoba (pacient) má právo voľne disponovať s informáciami o svojom zdravotnom stave. Aj keď predmetný zákon explicitne neodkazuje na zákonnú povinnosť upravenú v skutkových podstatách trestných činov neoznámenia trestného činu, resp. neprekazenia trestného činu, možno konštatovať, že aj pre absenciu tejto zákonnej výnimky, sa táto povinnosť vzťahuje aj na zdravotníckych zamestnancov. Povinnosť oznámiť možné podozrenie z trestného činu je v prípade poskytovateľov zdravotnej starostlivosti dokonca vymedzená širšie, než u bežných adresátov práva. Podľa § 79 ods. 2 predmetného zákona je poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe povinný bezodkladne oznamovať prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu (okrem iného) dokonané samovraždy, samovražedné pokusy, prípady, v ktorých je dôvodné podozrenie, že na poškodení zdravia alebo smrti mohla mať účasť iná osoba, prijatie osoby do zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je zranená strelnou zbraňou alebo inou zbraňou.

Osobitnou kategóriou je úprava ochrany tzv. tajomstiev, ktoré je možné v trestnom konaní vyžiadať postupom podľa § 3 ods. 5 Tr. por. Osobitosťou napr. daňového tajomstva je, že každá fyzická a právnická osoba je povinná informácie podliehajúce daňovému tajomstvu zachovávať, a to bez ohľadu na to akým spôsobom sa s takýmito informáciami oboznámila, a to dokonca pod hrozbou trestného postihu v zmysle § 264 Tr. zák. (trestný čin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva). Osoby, ktoré sa s daňovým tajomstvom neoboznámili v rámci plnenia svojich služobných úloh, nie je potrebné (a ani možné) pre účely trestného konania zbavovať mlčanlivosti.

Pokiaľ ide o úpravu bankového tajomstva, tak v praxi je pomerne bežné, že zamestnanci banky sa stávajú svedkami trestnej činnosti. V prípade potreby zbavenia mlčanlivosti zamestnanca banky ide o pomerne neobvyklú situáciu, keď o zbavení jeho mlčanlivosti rozhoduje súkromnoprávny subjekt. Aj keď povinnosť zbaviť zamestnanca banky je zo strany oprávneného subjektu obligatórna, v praxi nemožno vylúčiť, že takýto súhlas na zbavenie mlčanlivosti nemusí byť oprávneným subjektom daný. Máme však za to, že pokiaľ by súhlas na zbavenie mlčanlivosti zamestnanca banky bol odopretý neoprávnene (svojvoľne), bolo by možné zamestnanca banky zákonným spôsobom vypočuť ako svedka aj pri absencii takéhoto súhlasu.

Ďalším rozdielom medzi jednotlivými úpravami upravujúcimi povinnosť mlčanlivosti je odlišnosť postupu a podmienok, za ktorých je možné dotknutú osobu povinnosti mlčanlivosti zbaviť. V niektorých prípadoch dokonca nie je na účely trestného konania potrebné dotknutú osobu vôbec zbavovať povinnosti mlčanlivosti, pretože sa ex lege neuplatní (napr. v prípade súdneho exekútora a jeho zamestnancov alebo v prípade probačného a mediačného úradníka).

Značná odlišnosť v právnej úprave je aj, avšak pochopiteľne, v osobe, ktorá je oprávnená tejto povinnosti dotknutú osobu zbaviť. V tejto súvislosti pôsobí pomerne nejednoznačne zákonná úprava daňových poradcov, ktorých môže povinnosti mlčanlivosti zbaviť súd. Bližšie však nie je zrejmé, ktorý vecne a miestne príslušný súd je oprávnený daňového poradcu tejto povinnosti zbaviť. V prípade trestného konania prevládajú v aplikačnej praxi názory, že by malo ísť o trestný súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe podľa § 24 Tr. por., resp. súd, ktorý vedie súdne konanie.4

Ďalšou významnou odchýlkou v posudzovanej legislatíve je aj v definícii okruhu osôb, pred ktorými povinnosť mlčanlivosti existuje. Ide najmä o zákonnú formuláciu v prípade príslušníkov PZ, príslušníkov finančnej správy, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a vojenských policajtov, v rámci ktorej je uvedené, aby títo zachovávali mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení svojich zákonných úloh, a ktoré si v záujme právnických alebo fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou. V tejto súvislosti existuje právny názor, že súd a orgány činné v trestnom konaní nie sú neoprávnené (nepovolané) osoby, a teda tieto subjekty sa môžu bez ďalšieho oboznamovať so skutočnosťami zistenými príslušníkmi policajného zboru.5 Pokiaľ teda počas trestného konania vystane potreba vypočuť napr. príslušníka PZ v procesnom postavení svedka, pričom výsluch realizuje vyšetrovateľ, nemožno tohto považovať za nepovolanú osobu, obzvlášť za situácie, že aj osoba ktorej takýto príslušník PZ de facto údaje oznamuje (policajt) má taktiež zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti. To primerane platí aj na prokurátora, sudcu, ale i advokáta, ktorí rovnako majú zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti. Zastávame preto názor, že v prípade výsluchu vyššie označených príslušníkov nie je potrebné na účely trestného konania týchto zbavovať mlčanlivosti. Navyše aj v aplikačnej praxi je pomerne časté, že pri riešení veľkého katalógu trestných činov (najmä prečinov, ktoré sa riešia v režime tzv. superskráteného vyšetrovania podľa § 204 Tr. por.) sa príslušníci PZ, ktorí vykonali služobný zákrok, a následne vypovedajú v trestnom konaní ako svedkovia, mlčanlivosti nezbavujú. Je v praktickej rovine ťažko predstaviteľné, aby sa napríklad pri trestnom čine ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák., príslušníci PZ, ktorí tento prečin odhalili, ešte počas lehoty plynúcej v režime § 204 Tr. por. (a to aj napríklad počas víkendu), zbavovali mlčanlivosti na účely ich vypočutia ako svedkov, čo sa aj v praxi nerealizuje.

V neposlednom rade z vyššie analyzovaného vyplýva, že niektoré subjekty majú zákonnú povinnosť ako oznámiť, tak aj prekaziť trestný čin, naproti tomu niektoré subjekty majú povinnosť len prekaziť trestný čin (napr. advokáti, štatutárni audítori a pod).

Vzhľadom na vyššie uvedenú divergenciu analyzovanej právnej úpravy by bolo dôvodné uvažovať nad takou zmenou Tr. por., ktorá by na nastolenú problematiku náležite reflektovala. Ako vhodné riešenie sa javí doplnenie súčasného ust. § 129 Tr. por. o nový odsek 4, ktorý by unifikoval postup zbavovania povinnosti mlčanlivosti jednotne na všetky dotknuté subjekty nasledovne:

(4) O zbavení mlčanlivosti svedka podľa odseku 2 rozhodne z dôležitých dôvodov príkazom s primeraným odôvodením súd alebo sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ak je to nevyhnutné pre náležité objasnenie veci. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov, upravujúcich povinnosť mlčanlivosti.

Vo vyššie uvedenom návrhu sa počíta s tzv. jednoinštančným konaním, avšak uvažovať možno aj o forme rozhodovania vo forme uznesenia, proti ktorému rozhodnutiu by oprávnené osoby (prokurátor, osoba, o ktorej povinnosť ide, ale i osoba, v záujme ktorej sa povinnosť mlčanlivosti uchováva) mohli podať sťažnosť. Vyššie uvedená úprava by však zrejme nemohla právne obstáť v prípade, ak dotknutým subjektom bude advokát, resp. jeho zamestnanci. Vzhľadom na túto skutočnosť, by v súvislosti s navrhovanou úpravou bolo vhodné uvažovať aj o zákonnej výnimke pre tento druh subjektov, tak aby sa navrhované ustanovenie na nich neuplatnilo.

JUDr. Ondrej Repa, PhD.

prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR

JUDr. Ing. Timotej Baďo

prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica

1 Napr. čl. 78 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR

2 § 8 Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. b) Tr. por.

3 Pre zaujímavosť možno príkladom uviesť, že generálneho prokurátora SR môže oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil počas výkonu funkcie, ak má vypovedať v konaní pred štátnym orgánom, prezident Slovenskej republiky.

4 ŠAMKO, P.:

Daňové podvodné konania a ich dokazovanie.

Wolters Kluwer, Bratislava, 2015, str. 180-181

5 ŠAMKO, P.:

Je úradný záznam spísaný príslušníkmi PZ dôkazným prostriedkom v trestnom konaní?

, Dostupné na: ˂http://www.pravnelisty.sk/clanky/a269-je-uradny-zaznam-spisany-prislusnikmi-pz-dokaznym-prostriedkom-v-t restnom-konani>