MÝTY O DOBROVOĽNÍCTVE

MYTHS ABOUT VOLUNTEERING

Key words:

sport, volunteering, volunteer, not for profit sector, sports law, sports policy

Abstrakt:

Autori sa pokúšajú priblížiť súčasný stav výkonu dobrovoľníctva v športe v Slovenskej republike najmä z bežných pohľadu mýtov a reálnych faktov.

Abstract/Summary:

Authors attempt to outline the current state of volunteering in Slovak sport done by in the view of the common myths and real facts.

Dobrovoľnícka činnosť je v zahraničí štandardnou súčasťou pri propagácii a organizácii športových podujatí. V rámci tejto aktivity záujemcovia kreujú a rozširujú atmosféru udalosti, participujú na korektnom fungovaní technicko-organizačnej zložky a podieľajú sa na dôležitých aj pomocných procesoch, ktoré vytvárajú celkový obraz a dojem z udalosti. Z hľadiska Slovenskej republiky sú však tieto štandardné postupy ešte neznámou. Dôkazom toho je výskyt mýtov o dobrovoľníctve, ktoré nekorešpondujú so skutočnými reáliami, respektíve s ich funkčnými variantmi. Z tohto titulu ponúkame niekoľko mýtov, ktoré súvisia s dobrovoľníckou činnosťou.

Prvou mylnou informáciou je, že dobrovoľníctvo je zadarmo. Pri príprave udalosti, počas ktorej sa berie do úvahy taktiež účasť dobrovoľníkov, je nutné myslieť na faktory, ovplyvňujúce túto skutočnosť. Ľuďom, ktorí majú záujem pomôcť, je potrebné zabezpečiť kompetentnú osobu, ktorej úlohou bude vybrať, zaškoliť a venovať sa dobrovoľníkom. Následne je nevyhnutné poskytnúť týmto dobrovoľne pracujúcim jednotnú vizuálnu identitu. Jej rozsah sa odvíja od typu udalosti a ročného obdobia, pričom v zimných mesiacoch ide v tejto súvislosti o vyššie náklady pre organizátora. Tým, že dobrovoľník sa zúčastňuje práce z vlastného presvedčenia, má právo na zabezpečenie stravy, prípadne ubytovania a preplatenia cestovného v prípade, že dochádza do miesta podujatia. V zahraničnom prostredí sa podobné činnosti aplikujú bez výrazných defektov a so širokou podporou sponzorov, v Slovenskej republike ide o „mladú disciplínu“, ktorá doposiaľ nemá zázemie ako v ostatných krajinách.

Ďalším mýtom z oblasti dobrovoľníctva je status pomáhajúceho. Často sa vyskytuje informácia, že dobrovoľník je menej ako zamestnanec. Signifikantným znakom každého väčšieho podujatia je, že na množstvo práce, ktoré sa viaže k určitej činnosti, je nutná ľudská pomoc. V tejto súvislosti to znamená, že dobrovoľnícke aktivity sú pre organizačné výbory nevyhnutnosťou a stávajú sa rovnocennými partnermi a súčasťou udalosti ako ktorýkoľvek platený zamestnanec. Zo sociologicko-psychologickej perspektívy je potrebné prejaviť týmto ľuďom vďaku, podporu a dodať motiváciu a to počas celého trvania podujatia. Adekvátnym spestrením a ukončením pre dobrovoľníkov môže byť záverečný ceremoniál, na ktorom si prevezmú ďakovné listy spolu s darčekovými predmetmi.

Dobrovoľnícka činnosť nie je doménou mladých. Hoci sa tento mýtus spája predovšetkým s vysokoškolskými študentmi, prax je iná. Diferencujú sa rôzne vekové kategórie, medzi ktorými možno uviesť malé deti, pracujúcich i ľudí na dôchodku. Túto tézu potvrdzuje tvrdenie, že priemerný vek dobrovoľníkov na olympijských hrách je 52 rokov. Okrem toho je dôležitou súčasťou efektívna komunikácia s dobrovoľne pracujúcimi a ich implementácia do časového a organizačného systému podujatia.

Práca dobrovoľníkov má svoje limity. Podľa znenia slovenského zákona by dobrovoľne pracujúca osoba nemala prekročiť časovú hranicu ôsmich hodín. V rámci praxe sa však eviduje odlišná skutočnosť. Dobrovoľníci sú nútení pracovať toľko, koľko im zadá organizačný výbor, respektíve rozsah práce. V prípade nesúhlasu sú spravidla zbavení svojho statusu. Z tohto dôvodu je dôležité dohliadať na správnu efektivitu práce a zároveň by bolo vhodné kontrolovať rozhodnutia a činnosti organizátorov a poverených výborov z pohľadu ochrany záujmov a práv dobrovoľníkov. Možným riešením je digitalizácia, ktorá by umožnila a uľahčila komunikáciu a časové rozvrhnutie dní, počas ktorých je nevyhnutná angažovanosť dobrovoľne pracujúcich.

Výrazným mýtom je, že dobrovoľnícke skúsenosti nič neznamenajú. Opak tohto nesprávneho tvrdenia je v zahraničí považovaný za veľmi dôležitý. Skúseností, ktoré môže dobrovoľník počas svojej aktivity nadobudnúť, je množstvo. Ide najmä o komunikačné zručnosti – často v cudzom jazyku – protokolárne záležitosti, organizačné schopnosti či technické zdatnosti. Aby nedošlo k atomizácii túžob a ambícií dobrovoľníka, podstatným rysom jeho činnosti musí byť atraktivita preňho samotného. Z toho vyplýva, že pozície, ktoré je nutné obsadiť dobrovoľníkmi, treba zvoliť podľa stanovených kritérií, aby nedošlo k odporu voči práci. Tým sa zvýši efektivita a úspešnosť v rámci dobrovoľníckej činnosti.

Z uvedeného možno konštatovať, že dobrovoľníctvo je nenahraditeľnou súčasťou podujatia, prostredníctvom ktorého dokáže organizátor zabezpečiť správny chod fungovania podujatia a organizácie na požadovanej úrovni. Významným varovaním pre organizačné výbory zostáva fakt, že dobrovoľníci sú po zlých predchádzajúcich skúsenostiach neochotní vykonávať opätovne podobné aktivity. Je preto dôležité zachovať mravné spôsoby, ponúknuť adekvátne náhrady času a prejaviť vďaku, aby sa dobrovoľníctvo mohlo neustále zlepšovať a posúvať vpred.