logologo_small

Problematika organizovania verejných športových podujatí z pohľadu prokuratúry Slovenskej republiky

utorok, 10.03.2015|Posledná aktualizácia 15.5.2020 09:07
Autor: JUDr. Peter Sepeši, Spracoval: UčPS tím

Predmetom príspevku je analýza problematiky organizovania verejných športových podujatí, ktorej súčasťou je aj veľmi aktuálna téma diváckeho násilia, z pohľadu prokuratúry Slovenskej republiky, považujeme za potrebné poukázať na ústavné poslanie a pôsobnosť prokuratúry vykonávanú prokurátormi, ktoré vytvárajú ústavný a zákonný rámec pre aktívnu participáciu prokuratúry a prokurátorov na riešení predmetnej problematiky.

Na úvod

Predmetom príspevku je analýza problematiky organizovania verejných športových podujatí, ktorej súčasťou je aj veľmi aktuálna téma diváckeho násilia, z pohľadu prokuratúry Slovenskej republiky, považujeme za potrebné poukázať na ústavné poslanie a pôsobnosť prokuratúry vykonávanú prokurátormi, ktoré vytvárajú ústavný a zákonný rámec pre aktívnu participáciu prokuratúry a prokurátorov na riešení predmetnej problematiky.

Ústavné poslanie prokuratúry Slovenskej republiky

Základným ústavným poslaním prokuratúry Slovenskej republiky vyplývajúcim z článku 149 Ústavy Slovenskej republiky je chrániť:
“práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.”

Toto je základné východisko a súčasne aj ústavný rámec pre vykonávanie, či posudzovanie akýchkoľvek právomocí, ktoré boli zákonom zverené orgánom prokuratúry Slovenskej republiky.

Pôsobnosť prokuratúry Slovenskej republiky

Prokuratúra Slovenskej republiky svoje ústavné poslanie plní vykonávaním jednotlivých právomocí v rámci pôsobnosti ustanovenej v § 4 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o prokuratúre”).

V nižšie citovanom ustanovení sú zvýraznené tučným písmom najmä tie z pôsobností prokuratúry, ktorých vykonávanie je aktuálne v súvislosti s riešením problematiky organizovania verejných športových podujatí resp. diváckeho násilia.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o prokuratúre:

“Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori:
a) trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v prípravnom konaní,
b) dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu,
c) uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi,
d) zastupovaním štátu v konaní pred súdmi, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
e) dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f) podieľaním sa na príprave a realizácii preventívnych opatrení zameraných na predchádzanie porušovaniu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,
g) podieľaním sa na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti, na prevencii a na potláčaní kriminality,
h) podieľaním sa na tvorbe právnych predpisov,
i) plnením ďalších úloh, ak tak ustanovuje osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.”

Súvisiace oprávnenia a povinnosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky

Ďalšími dôležitými nástrojmi slúžiacimi na dosiahnutie jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov na území Slovenskej republiky aj v rámci skúmanej problematiky je:

  1. oprávnenie generálneho prokurátora upravené v § 6a zákona o prokuratúre vydávať stanoviská na návrh komisie pre vydávanie stanovísk, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov a asistentov prokurátora,
  2. oprávnenie generálneho prokurátora upravené v § 10 ods. 1 zákona o prokuratúre riadiť a kontrolovať činnosť všetkých prokuratúr a na plnenie úloh prokuratúry vydávať služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, asistentov prokurátora a ostatných zamestnancov; ako aj právne a organizačné akty[1].
  3. povinnosť generálneho prokurátora upravená v § 11 ods. 1 zákona o prokuratúre podávať národnej rade raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú poznatky o stave zákonnosti a štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr; predsedovi národnej rady predkladá podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenia,
  4. oprávnenie generálneho prokurátora upravené v § 12 zákona o prokuratúre predkladať vláde Slovenskej republiky podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenia,
  5. oprávnenie generálneho prokurátora upravené v § 13 ods. 1 písm a) zákona o prokuratúre podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov,
  6. oprávnenie generálneho prokurátora upravené v § 14 zákona o prokuratúre podávať Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") podnety na zaujatie stanoviska na zabezpečenie jednotného výkladu zákona.

Právny rámec problematiky z pohľadu medzinárodného a európskeho práva

Jedným z najvýznamnejších dôvodov, pre ktoré sa problematika organizovania verejných športových podujatí stala osobitným predmetom záujmu verejného práva boli násilnosti, ku ktorým dochádzalo pri verejných športových podujatiach, najmä na futbalových stretnutiach a ich závažné následky.

Verejná moc z tohto dôvodu vstúpila do regulácie pravidiel organizovania verejných športových podujatí úpravou povinností organizátorov a povinností divákov tak, aby sa minimalizovalo riziko vzniku násilných incidentov, ktoré sa negatívne dotýkajú podstaty športových podujatí a účasti na nich, či už z pohľadu aktívneho účastníka - športovca alebo zo strany pasívneho účastníka - diváka.

Vzhľadom na to, že k závažným násilným incidentom dochádzalo aj na medzinárodných športových podujatiach vo viacerých európskych štátoch, táto problematika sa stala predmetom záujmu Rady Európy a jej orgánov.

Závažnosť a rozšírenie fenoménu diváckeho násilia spočiatku najmä v Anglicku a následne aj v ďalších štátoch Európy v 60-tych až 80-tych rokoch XX. storočia boli dôvodom pre to, aby bol v roku 1985 na pôde Rady Európy (19. augusta 1985; Štrasburg) uzavretý Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov na športových podujatiach a najmä na futbalových stretnutiach (publikovaný pod č. 120, resp. pod č. 295/1993 Z. z.), ktorý okrem Andorry, Gruzínska, Írska, Malty, Moldavska a San Marina podpísali všetky ostatné členské štáty Rady Európy (41), v roku 2013 pristúpilo k dohovoru aj Maroko, ako nečlenský štát Rady Európy.

Slovenská republika je signatárom uvedeného dohovoru od 1. júla 1993. Signatárske štáty dohovoru sa prijatím tohto dohovoru zaviazali k vzájomnej spolupráci všetkých subjektov zainteresovaných na eliminácii diváckeho násilia (štát, polícia, športové zväzy, kluby, obce, cestovné kancelárie, prepravcovia, kluby fanúšikov), ktorej účelom je postarať sa o bezpečnosť a pohodlie slušných priaznivcov a efektívny postih delikventov vrátane trestnoprávneho, s cieľom zabrániť problémovým osobám zúčastňovať sa na verejných športových podujatiach.

Problematika diváckeho násilia a jej vývoj je neustále predmetom skúmania Stáleho výboru Rady Európy[2] k uvedenému dohovoru. Stály výbor k aplikácii dohovoru v praxi vypracoval viacero odborných dokumentov obsahujúcich odporúčania a najlepšie postupy pre členské štáty, ktorých cieľom je prevencia a eliminácia diváckeho násilia.

Odporúčania Stáleho výboru Rady Európy

Stály výbor, ktorý monitoruje dodržiavanie dohovoru vydal na jeho aplikáciu praktické odporúčania[3], rozdelené podľa jednotlivých oblastí úpravy nasledovne.

Pre oblasť starostlivosti o bezpečnosť a ochranu diváka:

  1. Odporúčanie Rec (1999) 1 o usporiadateľskej službe,
  2. Odporúčanie Rec (1999) 2 o odstránení oplotenia na štadiónoch,
  3. Odporúčanie Rec (2001) 6 Výboru ministrov členským štátom o predchádzaní rasizmu, xenofóbii a rasovej neznášanlivosti v športe,
  4. Odporúčanie Rec (1989) 1 o usmerneniach pre predaj vstupeniek,
  5. Odporúčanie Rec (2002) 1 o usmerneniach pre predaj vstupeniek na medzinárodných futbalových stretnutiach,
  6. Odporúčanie Rec (2003) 1 o úlohe sociálnych a vzdelávacích opatrení pri predchádzaní násiliu v športe a o príručke o predchádzaní násiliu v športe,
  7. Odporúčanie Rec (2008) 1 o kontrolnom zozname opatrení, ktoré majú prijať usporiadatelia profesionálnych športových podujatí orgány verejnej moci,
  8. Odporúčanie Rec (2008) 2 o využívaní hosťujúcich usporiadateľov,
  9. Odporúčanie Rec (2008) 3 o používaní pyrotechniky na športových podujatiach,
  10. Odporúčanie Rec (2009) 1 o využívaní verejných priestranstiev na sledovanie veľkých športových podujatí,
  11. Odporúčanie Rec (2011) 1 o školení bezpečnostných technikov, pracovníkov dohľadu a usporiadateľov.

Pre oblasť policajnej spolupráce a výmeny spravodajských informácií:

  1. Odporúčanie na identifikáciu a zaobchádzanie s páchateľmi a výmenu spravodajských informácií na Majstrovstvách Európy vo futbale (EURO 2000) (99/3),
  2. Odporúčanie o používaní štandardných formulárov pre výmenu policajných informácií o vysoko rizikových športových podujatiach s dôvodovou správou (97/1),
  3. Odporúčanie k článku 4 Dohovoru: medzinárodná spolupráca s dôvodovou správou (91/2),
  4. Odporúčanie týkajúce sa usmernení pre zmluvné strany na účely implementácie článku 5 Dohovoru: identifikácia páchateľov a zaobchádzanie s páchateľmi (90/1),
  5. Odporúčanie k súhrnnej správe o opatreniach proti chuligánstvu (89/2),
  6. Odporúčanie k príprave významných podujatí (88/2),
  7. Odporúčanie týkajúce sa policajnej spolupráce (88/1),
  8. Odporúčanie týkajúce sa policajnej spolupráce (87/3 ).

Pre oblasť evidenčných zoznamov:

  1. Odporúčanie k evidencii zoznamov opatrení, ktoré má prijať organizátor verejného profesionálneho športového podujatia a verejné autority; Rec(2008) 1,
  2. Odporúčanie stranám o opatreniach, ktoré sa majú prijať organizátormi futbalových stretnutiach a verejnými autoritami pri vysoko rizikových halových športových podujatiach (94/1),
  3. Odporúčanie stranám o opatreniach, ktoré majú prijať organizátori futbalových stretnutí a verejné autority (93/1).

Pre oblasť prevencie a pohostinnosti:

  1. Nové odporúčania dialógu a interakcie s fanúšikmi; Rec (2012) 1,
  2. Odporúčanie princípov pohostinnosti pri organizovaní športových podujatí Rec (2010) 2
  3. Odporúčania k charte priaznivcov; Rec (2010) 1,
  4. Odporúčania ku kongresom a veľkých akciách meradle športových; Rec (2009) 1,
  5. Odporúčania Kongresu miestnych a regionálnych orgánov/autorít k prevencii násilia v športe, najmä na futbalových stretnutiach: úloha miestnych a regionálnych orgánov/ autorít; Rec 144 (2004),
  6. Odporúčania k úlohe sociálnych a výchovných opatrení v oblasti prevencie násilia v športe a príručke o prevencii násilia v športe (2003/1).

Navrhovaná právna úprava organizovania športových podujatí preto vychádza z Európskeho dohovoru (CETS 120) o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí a najmä na futbalových stretnutiach, odporúčaní[4] Stáleho výboru Rady Európy k uvedenému dohovoru, z normatívnych aktov[5] orgánov Európskej únie, z poznatkov získaných komparáciou právnych úprav problematiky regulácie organizovania športových podujatí a osobitne diváckeho násilia v iných štátoch Európskej únie (najmä Poľska, Česka, Anglicka, Francúzska, Rakúska a Nemecka), ako aj z praktických poznatkov z aplikácie doterajšej právnej úpravy v Slovenskej republike.

Vnútroštátny rámec problematiky daný koncepciou a právnou úpravou

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 44 z 30. januára 2013 schválila Koncepciu boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 - 2016 (ďalej len “koncepcia”). Všetky materiály súvisiace s prijatím koncepcie sú verejne dostupné na webovej stránke[6] Úradu vlády Slovenskej republiky.

Z pohľadu plnenia úloh prokuratúry Slovenskej republiky je relevantné, že v časti C. uvedeného uznesenia vláda Slovenskej republiky “odporúča generálnemu prokurátorovi”:

“C.1.    podieľať sa na realizácii úloh vyplývajúcich z Koncepcie boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 - 2016,
C.2.    spracovať a doručiť podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra podklady na spracovanie správy o plnení úloh vyplývajúcich z Koncepcie boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 - 2016 do 31. januára každoročne počnúc rokom 2014.”

V časti 6.1.7 koncepcie sa k možnostiam Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky prispieť k riešeniu problematiky diváckeho násilia uvádza:

"Generálna prokuratúra Slovenskej republiky má na základe pôsobnosti, ktorá jej bola zverená zákonom, možnosti pozitívneho vplyvu nielen v trestnej, ale aj v netrestnej oblasti (kam spadá posudzovanie zákonnosti vybavovania priestupkových vecí, ako aj vecí vybavovaných v správnom konaní).
Môže prispieť k efektívnemu riešeniu problematiky na základe zhodnotenia vlastných poznatkov z vybavovania konkrétnych vecí v trestnej i netrestnej oblasti, či už cestou riadiacej a usmerňovacej činnosti orgánov prokuratúry v trestných veciach, ktorých predmetom sú akty diváckeho násilia, cestou interného vzdelávania prokurátorov, cestou legislatívnych podnetov generálneho prokurátora na vykonanie legislatívnych zmien predkladaných predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky alebo aj v rámci bežného pripomienkového konania k návrhom právnych predpisov súvisiacich s problematikou diváckeho násilia.
Ďalšou možnosťou aktívneho pôsobenia orgánov prokuratúry v rámci predmetnej problematiky sú podnety generálneho prokurátora Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska na zabezpečenie jednotného výkladu zákona v prípade zistenia, že súdy v obdobných veciach rozhodli odlišným spôsobom, alebo aj využitie inštitútu stanoviska generálneho prokurátora (pre prokurátorov sú tieto stanoviská záväzné), ktorým je možné zjednotiť pohľad prokurátorov na riešenú problematiku."

Konkrétne úlohy, na plnení ktorých sa podieľa generálna prokuratúra, sú uvedené v 7. časti koncepcie.

V bode 7.1 (Aktivity a nástroje čiastkových cieľov) bola na dosiahnutie cieľa č. 1 (Zmeny a doplnenia právnych mechanizmov) vytýčená úloha č. 1 s názvom “Úprava právnych predpisov”, ktorá sa má realizovať prostredníctvom:

  1. “Zriadenia pracovnej skupinu na prehodnotenie potreby zmeny ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku, prípadne aj ďalších právnych predpisov, s cieľom zvýšiť efektívnosť boja proti diváckemu násiliu prostredníctvom (trestného) práva.
    Zodpovedný subjekt: Ministerstvo spravodlivosti SR
    Spolupráca: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra SR
    Termín: do 30. 06. 2013
    Zdroje: v rámci rozpočtu Ministerstva spravodlivosti SR
    Výsledok: v prípade identifikácie potreby zmeny ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku predložiť návrh legislatívnych opatrení.
  2. Prípravy návrhu novely zákona o organizovaní športových podujatí.
    Zodpovedný subjekt: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
    Spolupráca: Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR
    Termín: do 31.12.2013
    Zdroje: v rámci rozpočtu ministerstva školstva
    Výsledok: novela zákona o organizovaní športových podujatí.”

Príprava legislatívneho návrhu

Skôr ako boli napísané koncepty prvých paragrafov novej právnej úpravy bola tematika diváckeho násilia predmetom štúdia a diskusií na odborných podujatiach:

  1. 24. - 25. októbra 2011 sa na Slovenskom futbalovom zväze uskutočnila konzultačná návšteva špecialistov Únie európskych futbalových asociácií (UEFA) pre oblasť bezpečnosti štadiónov a divákov v rámci ktorej Slovenský futbalový zväz (SFZ) zorganizoval seminár na tému „Komplexné riešenie problematiky bezpečnosti na futbalových štadiónoch“, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia všetkých zainteresovaných organizácií, ktoré sa na Slovensku podieľajú na riešení tejto problematiky.
  2. XII. konferencia ministrov Rady Európy zodpovedných za oblasť športu: Manipulácia výsledkov športových stretnutí – divácke násilie – paneurópska spolupráca v oblasti športu (Belehrad; 13. - 16. marca 2012),
  3. Konferencia “Šport a právo” (Poprad; 12. - 13. septembra 2012),
  4. zasadnutia medzirezortnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu zriadenej pri medzirezortnom Expertnom koordinačnom orgáne pre boj so zločinnosťou.

Počas tvorby návrhu ustanovení novelizácie, resp. novej právnej úpravy, bola téma diváckeho násilia predmetom diskusie na týchto podujatiach:

  1. Konferencia “Šport a právo” (Svatá Kateřina na Vysočine, Česká republika; 23. - 24 apríla 2013),
  2. Metodické zamestnanie Prezídia Policajného zboru (Donovaly, 28. mája 2013),
  3. Konferencia “Šport a právo” (Poprad, 3.- 4. októbra 2013).

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa prostredníctvom svojich zástupcov (JUDr. Peter Sepeši - divácke násilie; JUDr. Róbert Vlachovský - extrémizmus) aktívne zapojila do činnosti pracovnej skupiny na prehodnotenie potreby zmeny ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku, a v prípade identifikovania potreby aj ďalších právnych predpisov, s cieľom zvýšiť efektívnosť boja proti diváckemu násiliu prostredníctvom (trestného) práva a rovnako aktívne sa spolupodieľala aj na príprave návrhu legislatívnych zmien.

Z návrhu novely pôvodného zákona je nakoniec návrh nového zákona

Počas prípravy novely zákona č. 479/2008. Z. z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo z dôvodu množstva a závažnosti zásahov do pôvodného znenia zákona v rámci legislatívneho procesu (v júli 2013 v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu novely) predkladateľom návrhu zákona rozhodnuté, že bude vytvorený úplne nový návrh predpisu - zákon o organizovaní verejných športových úpodujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého odborným/vecným gestorom je JUDr. Peter Sepeši.

Navrhovaná právna úprava nahrádza doterajšiu právnu úpravu, upravuje organizovanie športových podujatí tak, aby vznikol efektívny systém právnych nástrojov, prostriedkov a postupov, ktorý prinesie okrem systematicky upravených pravidiel organizovania športových podujatí aj zodpovedajúce kontrolné a sankčné mechanizmy. Ich cieľom je na jednej strane ochrana verejného poriadku, bezpečnosti a pohodlia účastníkov verejných športových podujatí a na strane druhej prevencia a eliminácia výskytu diváckeho násilia na týchto podujatiach.

Základná charakteristika návrhu zákona

Základným východiskom návrhu je ambícia, čo najmenej zasahovať do výkonu práv a slobôd garantovaných článkami 28 a 37 Ústavy Slovenskej republiky v rámci verejných športových podujatí, a to jednak do slobody zhromažďovania sa účastníkov (divákov), ako aj do slobody združovania sa športovcov a ostatných členov občianskych združení - športových klubov.

Zákon má “čo najmenej obťažovať slušných ľudí” pri organizovaní malých športových podujatí (do 300 účastníkov vrátane športovcov, členov realizačných tímov, delegovaných osôb a funkcionárov), uzavretých komunitných podujatí (školské, firemné a pod), ako aj podujatí v tých športových odvetviach, vekových a výkonnostných kategóriách, v ktorých doposiaľ neboli zaznamenané akty diváckeho násilia ani iné bezpečnostné incidenty. V týchto prípadoch návrh zákona prináša zmiernenie režimu regulácie, pričom komunitné športové podujatia boli úplne vyňaté spod pôsobnosti navrhovaného zákona, ak nebudú vykazovať prvky rizikovosti alebo nebudú konané mimo športového zariadenia.

Navrhuje sa upraviť režim tzv. malého podujatia, teda podujatia, na ktorom sa predpokladá účasť menej ako 300 účastníkov podujatia (organizátor podujatia určí predpokladanú účasť tzv. kvalifikovaným odhadom najmä na základe štatistiky počtu účastníkov na obdobnom podujatí), zmierniť právny režim a povinnosti pre organizátorov malých podujatí pri zachovaní štandardu úpravy zákazov a povinností pre účastníkov podujatia (divákov).

Navrhovaným znením sa znižuje administratívna, personálna i ekonomická záťaž pre organizátorov malých podujatí, ktorí nebudú povinní oznamovať podujatie obci, ak obec zruší alebo zúži rozsah oznamovacej povinnosti podľa § 4, ktorú bude možné splniť aj elektronicky zaslaním štandardizovaného formuláru. Zloženie i počet členov usporiadateľskej služby bude výlučne na úvahe organizátora, ktorý sa bude môcť voľne rozhodnúť či zabezpečí usporiadateľskú službu vlastnými členmi, zamestnancami, dobrovoľníkmi alebo využije službu externej firmy. Na organizátora malého podujatia sa nebudú vzťahovať aj niektoré ďalšie povinnosti uvedené v § 6, ktoré sú v podmienkach malého podujatia nevykonateľné, resp. ich vyžadovanie by bolo neprimerané. Ak by však malé podujatie bolo označené ako rizikové alebo by sa malo konať mimo športového zariadenia, bude sa naň vzťahovať zákon v celom rozsahu.

Vo vzťahu k účastníkovi podujatia je právne relevantné to, že sa vedome zúčastňuje na verejne prístupnom športovom podujatí (často aj za prítomnosti detí, mládeže, žien a starších osôb), kde je primerané od neho očakávať a vyžadovať dodržanie ustanoveného štandardu správania, ktorý vychádza z pravidiel slušného správania s dôrazom na prevenciu tých konaní, ktoré môžu podnecovať akty diváckeho násilia alebo iné nežiadané asociálne javy (napr. rasizmus alebo iné formy diskriminácie).

Ak sa účastník podujatia dopustí protiprávneho aktu (priestupku) v súvislosti s účasťou na verejnom športovom podujatí, toto konanie bude posudzované a sankcionované podľa osobitnej právnej úpravy priestupkov spáchaných na verejnom športovom podujatí, vrátane priestupkov diváckeho násilia. Inak by hrozilo, že delikventi sa budú vedome sústreďovať práve na malé podujatia (dorastenecké, žiacke, obecné), kde by im pri vylúčení aplikácie navrhovanej právnej úpravy hrozila napr. za všeobecný priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, či priestupok proti verejnému poriadku pokuta iba vo výške do 33, 99 resp. 165 eur a nebolo by ani možné využiť významný preventívny inštitút predbežného zákazu účasti na verejných športových podujatiach, ktorý taktiež upravuje iba navrhovaná právna úprava. Právom vyžadovaný/ustanovený základný štandard správania (povinností a zákazov) účastníkov verejných športových podujatí by mal byť aj z toho dôvodu rovnaký pre všetky verejné podujatia (aj malé) a mal by byť upravený v navrhovanom zákone. Sprísnený štandard by mal byť na podujatí s osobitným režimom a najmä na rizikovom podujatí.

Na usporiadateľa podujatia sa v prípade tzv. malého podujatia nebude vzťahovať povinnosť mať v čase konania podujatia oblečenú reflexnú vestu alebo reflexnú rovnošatu s výrazným nápisom „USPORIADATEĽ“ a číslom na prednom a zadnom diele a povinnosť predložiť na vyzvanie doklad totožnosti a osvedčenie hlavného usporiadateľa, osvedčenie bezpečnostného manažéra alebo preukaz usporiadateľa organizátorovi podujatia, dozornému orgánu obce, príslušníkovi Policajného zboru a delegátovi zväzu.

Malé podujatia, ktoré sú organizované v rámci súťaží riadených športovými zväzmi, sú okrem právnej úpravy regulované aj vnútornými predpismi a rozhodnutiami príslušného športového zväzu, ktoré reflektujú na špecifiká podujatí jednotlivých športových odvetví a tomu zodpovedajúce organizačné nároky (personálne, bezpečnostné, zdravotnícke a iné).

Návrh zákona vymedzuje hranicu verejného záujmu, po prekročení ktorej sa organizovanie verejného športového podujatia stáva predmetom záujmu verejného práva a jeho osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v predkladanom návrhu zákona.

Základným koncepčným prvkom návrhu zákona je, že definuje podujatia, ktoré sú primárnym predmetom záujmu verejnoprávnej regulácie a tieto sú označené pojmom “podujatia s osobitným režimom”, pri ktorých je bezpečnostné riziko dané buď z dôvodu prítomnosti vyššieho počtu osôb na mieste konania podujatia alebo vysokou koncentráciou účastníkov podujatia v uzavretom priestore športového zariadenia, vyšším výskytom bezpečnostných incidentov pri konkrétnom druhu športu (futbal, hokej) alebo rizikovosťou divákov, ktorých účasť na verejnom športovom podujatí je možné predpokladať.

Návrh zákona ustanovuje za podujatia s osobitným režimom tieto podujatia:

  • rizikové podujatia (môže ísť o podujatie ktoréhokoľvek športového odvetvia),
  • futbalové stretnutie alebo hokejové stretnutie dvoch najvyšších celoštátnych súťaží v kategórii dospelých a posledné štyri kolá pohárových súťaží vo futbale a hokeji v kategórii dospelých,
  • podujatie, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, alebo
  • podujatie, na ktorom sa predpokladá viac ako 90 % obsadenia športového zariadenia s kapacitou 2 000 a viac divákov.

Aby nedochádzalo k neprimeranému organizačnému a ekonomickému zaťaženiu športov, v ktorých nedochádza k prejavom diváckeho násilia ustanovuje sa (§ 9 ods. 5 návrhu zákona), že usporiadateľskú službu na podujatiach, ktoré nie sú označené za rizikové a na podujatiach s počtom účastníkov nad 10.000 účastníkov, môže byť najviac 50 % počtu usporiadateľov nahradených dobrovoľníkmi, ak obec neurčí inak (napr. obec môže počet dobrovoľníkov ešte viac zvýšiť alebo určiť, že sa usporiadateľská služba zabezpečí iba prostredníctvom dobrovoľníkov a pod.).

Zákon na jednej strane stanovuje konkrétny počet členov usporiadateľskej služby, ktorý je povinný organizátor zabezpečiť, no zároveň predpokladá možnosť (§ 17 ods. 3 návrhu zákona), aby obec na základe žiadosti organizátora alebo z vlastného podnetu určila písomne počet členov usporiadateľskej služby aj v inom rozsahu ako je ustanovený v § 9 návrhu zákona.

Kritériom pre určenie nižšieho alebo vyššieho počtu členov usporiadateľskej služby obcou je najmä druh podujatia, podmienky konania podujatia, predpokladaný počet a rizikovosť divákov, výskyt diváckeho násilia v minulosti na obdobných podujatiach.

Ak však ide o rizikové podujatie, počet členov usporiadateľskej služby nemôže byť obcou určený v nižšom rozsahu iba vo vyššom.

Návrh zákona kladie dôraz na právne inštitúty preventívnej povahy (napr. ustanovením prevenčných povinností organizátora a usporiadateľskej služby, možnosťou uložiť páchateľovi zákaz účasti na verejných podujatiach ako predbežné opatrenie ihneď po obvinení z priestupku, zriadenie a prevádzka informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach a ďalšie).

V záujme posilnenia ochrany majetku verejných prepravcov, práva cestujúcich na bezpečnú a slušnú prepravu, ako aj právo obyvateľov obcí a miest na bezpečnosť a verejný poriadok (svedkami nespoločenského správania účastníkov podujatia počas ich presunov sú často ženy, deti, mládež, starší ľudia), sa výslovne zakazuje počas premiestňovania fanúšikov na miesto konania podujatia alebo z miesta konania podujatia požívanie alkoholických nápojov vo verejných dopravných prostriedkoch (vlaky, autobusy, lietadlá) alebo v priestoroch slúžiacich na verejnú dopravu (stanice, zastávky, letiská).

Zavádza sa nový systém odbornej prípravy, vzdelávania a preskúšania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov, v ktorom je ťažisko prenesené do oblasti športovej autonómie (proces prebieha mimo režimu správneho konania), kde budú hlavnú rolu zohrávať národné športové zväzy, ktoré budú zabezpečovať odbornú prípravu a vykonanie skúšky prostredníctvom odborne spôsobilých osôb.

Oblasti vzdelávania identifikované na základe skúseností a potrieb praxe sú: právna úprava, verbálna a neverbálna komunikácia, poskytnutie prvej pomoci a riešenie typických modelových situácií a krízových situácií.

Súčasťou informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach bude aj modul, ktorý bude slúžiť na manažovanie a uskutočnenie procesu odbornej prípravy, testovania a skúšok uchádzačov o získanie/overenie odbornej spôsobilosti na činnosť hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa podľa pravidiel vypracovaných odbornou komisiou v súlade s § 13 ods. 7.

Návrh zákona v záujme preventívneho pôsobenia sankcií umožňuje postupné sprísňovanie sankcií za priestupky v závislosti od druhu a závažnosti deliktu i osoby páchateľa.

Návrh zákona pri žiadnom priestupku ani správnom delikte neustanovuje dolnú hranicu pokuty, čím umožňuje menej závažné priestupky vybaviť aj napomenutím[7] alebo uložením pokarhania, ak je možné predpokladať, že takéto vybavenie je postačujúce, najmä ak sa páchateľ k spáchaniu priestupku priznal, jeho spáchanie oľutoval, prejavil snahu o nápravu a zaviazal sa nahradiť škodu alebo jej primeranú časť, ak bola priestupkom spôsobená.

Významne sa sprísňuje možný postih za priestupky diváckeho násilia (pri rizikových podujatiach až do 3 000 eur) a priestupkovú recidívu, ktorá pri naplnení materiálneho znaku (§ 10 ods. 2 Trestného zákona), t. j. rovnorodá recidíva najzávažnejších priestupkov bude mať za následok vyvodenie trestnej zodpovednosti.

Pri ukladaní sankcie za rovnorodú recidívu priestupkov v priestupkovom konaní (ak bol ďalší obdobný priestupok spáchaný do jedného roka od postihu za predchádzajúci priestupok) je možné sankciu za ďalší priestupok uložiť až do výšky dvojnásobku hornej hranice sankcie ustanovenej za tento priestupok, t. j. závažné konania hraničnej povahy spočívajúce v recidíve závažnejších priestupkov, ktoré na základe § 10 ods. 2 Trestného zákona nebudú kvalifikované ako trestný čin výtržníctva, prípadne iný trestný čin, budú posúdené v priestupkovom konaní v prísnejšom režime ako jednotlivo posudzovaný priestupok.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy nie je kriminalizovať mladých ľudí, ktorí sa dopustili protiprávneho konania v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach. Aj preto sa vytvára a posilňuje režim postihu v správnom a priestupkovom konaní vrátane možnosti prísnejšieho postihu v prípade priestupkovej recidívy, ktorá nebude posúdená ako trestný čin.

Agenda prejednávania správnych deliktov a priestupkov, ktorá bola doposiaľ v pôsobnosti obce, bude presunutá na okresné úrady (správne delikty) a Policajný zbor (priestupky) z dôvodu možného konfliktu záujmov obcí, nakoľko obce sú v mnohých prípadoch spoluvlastníkom (akcionárom) alebo významným sponzorom organizátora (športového klubu), ktorý je často podporovaný obcami dotáciami na mládežnícky šport alebo na úhradu nákladov klubu súvisiacich so správou a údržbou športového zariadenia používaného športovým klubom. Nie je zriedkavá ani tá situácia, keď majú obce v orgánoch športových klubov svojich zástupcov. Uvedený presun pôsobnosti z obcí na okresné úrady, resp. na Policajný zbor je preto z vecného hľadiska logický a nevyhnutný.

Extrémizmus, rasizmus a iné formy diskriminácie

S problematikou násilia a neviazanosti divákov (diváckeho násilia) úzko súvisí aj problematika rasizmu, diskriminácie, intolerancie a ostatných prejavov súvisiacich s problematikou extrémizmu. V tomto smere návrh zákona reaguje na právnu medzeru spočívajúcu v tom, že slovenský právny poriadok nepoznal priestupky extrémizmu, v dôsledku čoho niektoré menej závažné formy protiprávneho konania, ktoré nebolo možné posúdiť ako priestupky proti verejnému poriadku alebo ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, boli posudzované buď ako trestný čin, čo sa vo viacerých prípadoch javilo ako neprimerane prísne (kriminalizovanie) alebo druhá možnosť bola, že neboli postihnuté vôbec, čo je však vo vzťahu k extrémistickým prejavom a ich náznakom neprijateľné. Ide napr. o prípady verejného obnaženia častí tela (vyhrnutie rukávov, vyzlečenie hornej časti oblečenia), na ktorých je vytetovaný/zobrazený zakázaný extrémistický symbol alebo zobrazenie takého symbolu na šatstve alebo iných veciach a pod.

V záujme posilnenia prevencie sa navrhuje rozšírenie zákazov pre účastníka podujatia aj o zákaz vnášať tzv. extrémistické symboly vyjadrujúce potláčanie základných ľudských práv a slobôd na podujatie, aj vzhľadom na doplnenie priestupkov extrémizmu. Porušenie tohto zákazu sa zároveň navrhuje považovať za priestupok diváckeho násilia už pred vyvesením transparentu s nelegálnym obsahom na štadióne.

Navrhuje sa zaviesť povinnosť člena usporiadateľskej služby zaistiť zakázané predmety (symboly cudzích štátov alebo extrémistické symboly). Ak účastník podujatia poruší zákaz vnášať tieto predmety na športové podujatieusporiadateľ bude povinný odovzdať tieto predmety policajtovi na ďalší postup podľa § 21 ods. 1 až 4 zákona č. 171/1993 Z. z. za účelom ich využitia v nasledujúcom priestupkovom konaní alebo trestnom konaní, prípadne za účelom ich vrátenia oprávnenej osobe. V tej súvislosti sa navrhuje zaviesť aj povinnosť organizátora rizikového podujatia organizačno-technicky zabezpečiť, aby členovia usporiadateľskej služby mali prístup k evidencii extrémistických materiálov v informačnom systéme o bezpečnosti na športových podujatiach, ktorých vnášanie na miesto konania podujatia je zakázané, čím sa dosiahne lepšia vykonateľnosť povinnosti členov usporiadateľskej služby zaistiť extrémistické materiály (transparenty, vlajky, odznaky, časti oblečenia a pod.) vnášané alebo vnesené na miesto konania podujatia (na vstupe alebo v hľadisku) a odovzdať ich polícii. Predpokladom plnenia tejto povinnosti je správna a rýchla identifikácia extrémistických materiálov.

V záujme vytvorenia lepších podmienok pre vymožiteľnosť zákazu ustanoveného pre účastníka podujatia - vnášať na miesto konania podujatia extrémistické materiály, ich prehľad (súbory obrazové, zvukové, obrazovo-zvukové, textové či slovné vyhlásenia) budú súčasťou informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach, v ktorom ho budú môcť využívať všetky osoby, ktoré majú prístup do tohto systému vrátane usporiadateľskej služby, pre ktorú zabezpečí prístup do evidencie spravidla bezpečnostný manažér organizátora.

Navrhované zmeny v oblasti trestného práva hmotného

Navrhovaná právna úprava prináša významné zmeny v oblasti posudzovania deliktov spáchaných v súvislosti s účasťou na verejných športových podujatiach, resp. zmeny v trestných kódexoch sa vzťahujú na všetky verejné podujatia.

Na účely Trestného zákona sa za “verejné podujatie” bude považovať verejné zhromaždenie, kultúrne, športové a iné podujatie prístupné verejnosti. Definícia sa navrhuje upraviť v § 122 v novom odseku 14 druhá veta.

Žiadne nové skutkové podstaty trestných činov

V záujme minimalizovania zásahu do skutkových podstát existujúcich trestných činov sa zadefinovala nová forma spáchania trestného činu “Trestný čin spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí”, ktorá bude naplnená, ak sa trestného činu “akéhokoľvek” dopustí účastník verejného podujatia v čase a mieste konania verejného podujatia alebo v jeho okolí alebo na inom mieste počas premiestňovania sa na miesto konania verejného podujatia alebo z miesta konania verejného podujatia, vrátane dopravných prostriedkov alebo prevádzok služieb. (navrhované znenie § 122 ods. 14 prvá veta)

Nový alternatívny druh trestu - trest zákazu účasti na verejných podujatiach

Na túto formu spáchania trestného činu bude naviazané ukladanie nového druhu alternatívneho trestu - trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorý bude možné uložiť až na desať rokov. Úprava tohto nového druhu alternatívneho trestu sa navrhuje systematicky zaradiť ako § 62a za právnu úpravu trestu zákazu pobytu (§ 62). Navrhuje sa, aby bolo možné tento druh trestu uložiť aj mladistvému páhateľovi (v návrhu § 112a Trestného zákona).

Trest zákazu účasti na verejných podujatiach spočíva v tom, že sa odsúdenému počas doby výkonu tohto trestu zakazuje účasť na športových, kultúrnych alebo iných verejných podujatiach v rozsahu určenom v rozhodnutí súdu (§ 62a ods. 1 návrhu zákona).

Trest zákazu účasti na verejných podujatiach môže byť uložený aj ako samostatný trest. Súdom má byť ukladaný v rozsahu zodpovedajúcom predmetu záujmu odsúdeného tak, aby postihol v prvom rade tú oblasť života odsúdeného, v ktorej sa dopustil protiprávneho konania.

Súd určí rozsah podujatí (druh športu, úroveň/kategóriu súťaží, klub alebo konkrétne družstvo), na ktoré sa bude tento trest vzťahovať. Páchateľovi bude v súlade so zásadami pre ukladanie trestov vrátane zásady primeranosti uložením trestu zákazu účasti na verejných podujatiach zakázané, aby sa spolu so svojou komunitou zúčastňoval na určených verejných športových podujatiach “svojho” družstva, klubu, v rámci konkrétnej súťaže alebo aj na verejných podujatiach všeobecne.

Podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach sa upravuje v navrhovanom znení § 72a a § 72b Trestného zákona podobným spôsobom ako pri podmienečnom upustení od výkonu trestu zákazu činnosti.

Povinnosť dostaviť sa na príslušný útvar Policajného zboru

Spolu s trestom zákazu účasti na verejných športových podujatiach bude spravidla ukladaná aj povinnosť dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane (návrh znenia § 51 odsek 4 písm. k) Trestného zákona).

Čas, kedy sa má odsúdený dostaviť na útvar Policajného zboru bude určovaný tak, aby sa odsúdený nemohol zúčastniť na stretnutiach konkrétneho družstva, v súvislosti s účasťou na ktorých sa odsúdený dopustil trestného činu (napr. povinnosť dostaviť sa na útvar Policajného zboru bude určená na všetky ligové a pohárové stretnutia družstva dospelých konkrétneho klubu).

Útvar Policajného zboru, na ktorom sa bude odsúdený hlásiť, bude určený súdom podľa miesta faktického bydliska/pobytu odsúdeného, aby odsúdený, ktorý sa z nejakého dôvodu nezdržiava v mieste trvalého bydliska, nebol nútený vynakladať prostriedky a čas na cestu do miesta trvalého bydliska, pretože to nie je účelom tohto druhu trestu.

Povinnosť dostaviť sa na políciu opakovane bude uložená najmä vtedy, ak bude existovať obava, že by sa osoba po hlásení na útvare Policajného zboru mohla premiestniť na miesto konania podujatia (na štadión). Výkonom tejto povinnosti sa fakticky zabezpečí aj to, aby potrestaná osoba nemohla vycestovať na športové podujatie do zahraničia (napr. na klubové pohárové stretnutie), pretože v čase jeho konania bude povinná hlásiť sa na určenom útvare Policajného zboru.

Porušenie tejto povinnosti bude v závislosti od štádia konania a procesnej situácie posudzované ako okolnosť odôvodňujúca vzatie do väzby (pri nesplnení povinnosti uloženej sudcom pri rozhodnutí o nevzatí do väzby), či pokračovanie v trestnom stíhaní (pri podmienečne zastavenom trestnom stíhaní) alebo pri hodnotení osoby v rámci posudzovania plnenia podmienok probačného dohľadu odsúdeným v rámci skúšobnej doby, resp. ako trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Práve tento inštitút by mal napomôcť v budúcnosti odradiť potenciálnych páchateľov od recidívy trestnej činnosti označovanej ako “divácke násilie”. Na základe skúseností zo zahraničia práve povinnosť hlásiť sa na príslušnom útvare Policajného zboru v čase konania športového podujatia ich “materského” klubu je účinným nástrojom na postupnú elimináciu trestnej činnosti páchanej v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach.

Nové priťažujúce okolnosti

Do § 37 Trestného zákona sa dopĺňajú nové priťažujúce okolnosti, ktorými sa reaguje na vyššiu závažnosť protiprávnych konaní skupín osôb, ktoré sa presúvajú na miesto konania verejného podujatia, alebo sa vracajú z miesta konania verejného podujatia (nové písmeno n)) a trestné činy spáchané z dôvodu príslušnosti k športovému klubu (nové písmeno o)).

Tieto priťažujúce okolnosti budú prichádzať do úvahy najmä pri protiprávnom konaní skupín fanúšikov (najmä futbalových), ktorých členovia sa často pod vplyvom alkoholu dopúšťajú agresívnych protiprávnych konaní na čerpacích staniciach, na odpočívadlách, v/pri motorestoch a pohostinských zariadeniach, ktoré sú často z tohto dôvodu uzavreté a strážené políciou alebo aj vo vlakoch a na staniciach.

Vzhľadom na potenciál agresivity a hroziace závažnejšie následky konania väčšej skupiny osôb, ktoré sa navzájom vo svojom protiprávnom konaní podporujú je dôvodné vyjadrenie vyššej závažnosti takéhoto konania zavedením novej priťažujúcej okolnosti. Vyjadrenie tejto okolnosti v zákone sleduje preventívny účinok a jednoznačne vyjadruje neprijateľnosť takého konania pre spoločnosť. Z hľadiska závažnosti sa konanie takejto skupiny osôb javí byť podstatne závažnejšie ako konanie jednotlivca, preto aj z vecného hľadiska sa zavedenie novej priťažujúcej okolnosti javí byť opodstatnené a je primeranou reakciou spoločnosti na jednu z pomerne rozšírených foriem diváckeho násilia.

Doterajšia prax ukázala nepripravenosť právnej úpravy, ktorá má účinne postihovať protiprávne konania osoby, resp. skupiny osôb v súvislosti s konaním športového podujatia. Takto nastavená právna úprava by mala v prvom rade odradiť od protiprávneho konania tak mimo športového diania ako aj priamo na športovom podujatí.

V súčasnosti sa týmto nežiadúcim javom predchádza zvýšeným počtom nasadených síl a prostriedkov Policajného zboru v rámci bezpečnostných opatrení (napr. uzatváranie čerpacích staníc na trase presunu fanúšikov, uzatváranie ulíc a prevádzok služieb v blízkosti diania športového podujatia a pod.). Napríklad pri rizikových podujatiach v predchádzajúcom období bývajú takto uzatvorené čerpacie stanice na trase Žilina - Bratislava, Žilina - Trnava.

Dohovor Rady Európy o násilí a nevhodnom správaní na športových podujatiach a najmä na futbalových zápasoch (Štrasburg, 1985) v čl. 3 ods. 1 písm. a) obsahuje záväzok/povinnosť signatárskych štátov dohovoru “zabezpečiť, aby dostatok poriadkových síl bol pripravený čeliť vypuknutiu násilia a neviazanosti na štadiónoch a v ich bezprostrednej blízkosti, ako aj pozdĺž trás, ktorými prechádzajú diváci, pričom v čl. 3 ods. 1 písm. c) je uvedený ďalší záväzok signatárskych štátov “uplatňovať alebo podľa potreby prijímať zákony, ktoré umožňujú, aby osoby, ktoré boli obvinené z priestupkov spojených s násilím a neviazanosťou divákov, boli stíhané a potrestané zodpovedajúcimi trestami alebo podľa okolností zodpovedajúcimi administratívnymi opatreniami”, pričom navrhované zmeny právnej úpravy majú napomôcť tieto záväzky riadne naplniť.

Za rovnako neprijateľné sa považuje spáchanie akéhokoľvek trestného činu len z dôvodu príslušnosti k športovému klubu, čo sa premietlo do novej priťažujúcej okolnosti. V mnohých prípadoch dochádza k páchaniu trestnej činnosti páchateľom alebo skupinou osobu, ktorá svoje konanie smeruje voči iným osobám alebo voči ich majetku práve z dôvodu, že tieto osoby sa určitým spôsobom odlišujú od páchateľov, či už názormi, členstvom v určitých organizáciách, kluboch, spolkoch, resp. trestná činnosť je na týchto osobách páchaná práve z dôvodu, že nezdieľajú názory páchateľov trestnej činnosti. V občianskej demokratickej spoločnosti a právnom štáte je absolútne neprijateľné, aby dôvodom/motívom trestnej činnosti bola príslušnosť poškodeného/obete k športovému klubu. Ak motívom trestnej činnosti páchateľa bude takýto absolútne neprijateľný dôvod, tento bude kvalifikovaný ako ďalšia priťažujúca okolnosť.

Marenie výkonu úradného rozhodnutia

Do § 348 ods. 1 Trestného zákona sa za písmeno g) navrhuje vložiť nové písmeno h), na základe ktorého bude možné za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia potrestať toho, kto “navštívi verejné podujatie, na ktoré sa vzťahuje trest zákazu účasti na verejných podujatiach alebo nedodržiava obmedzenia a povinnosti, ktoré mu súd uložil v súvislosti s výkonom tohto trestu”.

Z uvedeného vyplýva, že aj nesplnenie povinnosti dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru bude napĺňať formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Modifikácia skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva

V § 364 ods. 1 Trestného zákona sa navrhuje upraviť písmeno d) tak, že znaky trestného činu výtržníctva naplní ten, kto sa dopustí fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia, najmä nedovoleným použitím pyrotechnického výrobku, násilným poškodením sedadla alebo časti športového zariadenia slúžiacej na oddelenie sektorov, vhodením nebezpečného predmetu na športovisko alebo na iné miesto konania podujatia.

Pri verejných podujatiach sa zdržiava na jednom mieste väčšie množstvo osôb, pričom sú na nich často prítomné aj maloleté osoby, (tehotné) ženy, či osoby vyššieho veku. Nedovolené použitie pyrotechnických výrobkov často osobami pod vplyvom alkoholu predstavuje možnosť vážneho ohrozenia zdravia, niekedy až života (napr. vhodenie pyrotechniky do sektoru hostí na futbalovom stretnutí Slovan - Ružomberok v Bratislave 18.8.2013 a pod.). Následkom použitia pyrotechnických výrobkov môže byť napr. roztrhnutie ušného bubienka (akustickým efektom) alebo popálenina, prípadne až devastačné poranenie rúk alebo nôh. Rovnako negatívne je vnímaná aj samotná obava účastníkov podujatia z uvedených možných následkov, ktorá odrádza slušných občanov od účasti na verejných podujatiach. Pyrotechnické výrobky vrátane po domácky vyrobených/upravených zariadení alebo výrobkov páchatelia používajú skrytým spôsobom, najmä pri verejných športových stretnutiach, ale aj pri silvestrovských zábavách, verejných zhromaždeniach a iných podujatiach konaných na verejných priestranstvách/námestiach, kde páchatelia často nič netušiacim účastníkom hádžu pyrotechnické výrobky (delobuchy) pod nohy.

Nebezpečnosť konkrétnych druhov pyrotechnických výrobkov bude závisieť od druhu použitého pyrotechnického výrobku, ako aj od spôsobu použitia a spôsobeného alebo hroziaceho následku. Na základe vyhodnotenia týchto okolností bude posúdená závažnosť protiprávneho konania spočívajúceho v nedovolenom použití pyrotechnického výrobku na verejnom podujatí.

Ďalšia forma výtržníctva - poškodzovanie sedadiel (vytrhávanie celých sedadiel alebo ich častí) je jedným z častých protiprávnych konaní, ktorým začínajú alebo gradujú násilné incidenty na štadiónoch, preto túto formu navrhujeme výslovne uviesť v trestnom čine výtržníctva, aby tieto násilné konania proti majetku, ktorých cieľom je vytrhnutie sedadla, ktoré sa následne (obratom) používa na demonštratívne vhadzovanie na športovisko a nezriedka aj na útok proti osobám usporiadateľov, členov súkromnej bezpečnostnej služby (SBS), policajtom, neboli vnímané iba ako "bežné", či dokonca bagateľné priestupky, ale ako prečiny, ktoré budú môcť byť za určitých okolností, pri menšej závažnosti činu (§ 10 ods. 2 Trestného zákona), kvalifikované ako priestupky.

Rovnako aj poškodzovanie mechanických bariér oddeľujúcich sektory priaznivcov je jednoznačná násilná príprava - násilný útok proti majetku, ktorého cieľom je následné preniknutie do sektoru priaznivcov súperiaceho družstva alebo útok na usporiadateľskú službu. Pri týchto útokoch je len otázkou náhodných okolností, nezávislých od vôle páchateľa, či je bariéra dostatočne pevná alebo dostatočne pevne uchytená, aby odolala opakovaným násilným útokom páchateľov a nimi použitým prostriedkom, ktoré často trvajú celé minúty, či desiatky minút, pričom celý štadión vrátane detí, mládeže, žien a všetkých slušných divákov iba dúfa/verí, že staré bariéry útokom odolajú.

Za 45 miliónov eur zo štátneho rozpočtu, ktoré poskytne štát na výstavbu a rekonštrukciu 21 futbalových štadiónov (to je 60 % investície, k tomu ešte 40 % = 30 miliónov eur prispejú obce a vlastníci štadiónov), budú v rámci verejného obstarávania za verejné prostriedky obstarávané aj systémy tribún, nové sedadlá pre divákov a ďalšie zariadenie a bezpečnostné prvky športových zariadení, takže ich zvýšená ochrana je aj z tohto hľadiska na mieste.

Do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva (do § 364 ods. 2) sa navrhuje doplniť ako nový kvalifikačný znak okolnosť, keď sa páchateľ dopustí trestného činu výtržníctva formou konaní uvedených v odseku 1 voči chránenej osobe, pričom za chránenú osobu bude podľa § 139 Trestného zákona považovaný “verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona, t. j. aj člen usporiadateľskej služby alebo rozhodca.

Z podstaty veci vyplýva, že z foriem výtržníctva uvedených v odseku 1 bude možné voči chránenej osobe konať najmä spôsobom uvedeným pod písm. a) (“napadne iného”) ale aj inými spôsobmi, ktoré v odseku 1 výslovne nie sú uvedené, a to vzhľadom na konštrukcii odseku 1, kde sú uvedené formy výtržníctva iba fakultatívne, čo je vyjadrené použitím výrazu “najmä”.

Do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva sa ako ďalší nový kvalifikačný znak navrhuje doplniť recidíva protiprávnych konaní, keď sa páchateľ dopustí výtržníctva (konania v odseku 1), hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý (priestupková recidíva).

Navrhované zmeny v oblasti trestného práva procesného

Navrhovaným doplnením nového odseku 6 do § 6 Trestného poriadku sa zabezpečí poskytovanie informácií zo strany súdu subjektu, ktorý prevádzkuje informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach vo vzťahu ku všetkým odsúdeniam za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom športovom podujatí.

Doplnením ustanovenia § 216 ods. 5 sa upravuje povinnosť prokurátora pri podmienečnom zastavení trestného stíhania za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí ak súčasne došlo k uloženiu obmedzenia podľa § 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na športové podujatie, upovedomiť o tejto skutočnosti subjekt, ktorý prevádzkuje informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona v rozsahu informácii, ktoré vymedzuje tento osobitný zákon.

Súčasne pre prípad uloženia povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona sa upravuje povinnosť prokurátora zaslať takéto uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania určenému útvaru Policajného zboru, na ktorý je obvinený povinný dostaviť sa v určenom čase.

Úprava podmienok superrýchleho vyšetrovania

Najefektívnejší spôsob vybavenia trestných vecí páchateľov prečinov spáchaných nielen v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú mimo územia Slovenskej republiky, je zrýchlený postup podľa § 204 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku (tzv. superrýchle vyšetrovanie), ktorého znenie sa za tým účelom upravuje.

Navrhovaná zmena umožní postup podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku aj v tých prípadoch, v ktorých zadržaniu páchateľa prečinu “pri čine alebo bezprostredne po ňom” bránila akákoľvek iná prekážka objektívnej alebo subjektívnej povahy (napr. ak sa páchateľovi podarilo z miesta činu újsť; ak bolo potrebné najskôr stotožniť osobu páchateľa zaznamenanú kamerovým systémom a následne ju fyzicky vyhľadať a pod.), vždy však len za splnenia podmienky, že k zadržaniu páchateľa došlo do 24 hodín po skutku.

Navrhovanou zmenou sa reaguje na situácie súvisiace predovšetkým s fenoménom diváckeho násilia na športových podujatiach, avšak k obdobným situáciám môže dôjsť aj na verejných zhromaždeniach alebo iných verejných podujatiach, v ktorých osobu podozrivú zo spáchania prečinu, ktorá sa nachádza/pohybuje/ukrýva v dave, z bezpečnostných dôvodov nie je možné zadržať pri prečine alebo bezprostredne po spáchaní prečinu. Ak je takýto páchateľ súčasťou davu je z bezpečnostného a taktického hľadiska nevhodné až kontraproduktívne pokúšať sa vniknúť do davu osôb za účelom jeho zadržania, pretože by to mohlo vyvolať odpor “davu” a spôsobiť rozsiahly bezpečnostný incident. V takýchto prípadoch bezpečnostné zložky iba monitorujú pohyb podozrivého a k zadržaniu podozrivého dochádza až po ukončení podujatia po rozídení sa davu. V takom prípade orgány činné v trestnom konaní a súd podľa súčasnej právnej úpravy nemôžu postupovať podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku, pretože nedošlo k zadržaniu páchateľa pri čine a z bezpečnostných dôvodov ani “bezprostredne po ňom”.

Pri páchateľoch, ktorí sa zdržujú v Slovenskej republiky to v zásade nepredstavuje vážnejší problém (vec sa vybaví v rámci skráteného vyšetrovania) avšak pri páchateľoch - cudzincoch, ktorí sú pri nemožnosti využitia § 204 ods. 1 Trestného poriadku prepustení zo zadržania a odcestujú do svojho domovského štátu to znamená významné negatívne dopady na efektivitu vybavenia veci z hľadiska časového (odovzdanie trestného konania trvá spravidla niekoľko mesiacov), ekonomického (náklady na preklad spisu a úkonov medzinárodnej právnej pomoci) i vecného (problémy s ďalším dokazovaním, strata hodnoty/použiteľnosti dôkazov a pod.). Trestná vec vedená v Slovenskej republike proti cudziemu štátnemu príslušníkovi, ktorý sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky, sa musí potom vybavovať prostredníctvom dožiadaní právnu pomoc a odovzdaním trestnej veci do domovského štátu páchateľa, s čím sú nevyhnutne spojené náklady na preklad spisového materiálu a ďalších procesných písomností, čo je náročné nielen finančne ale aj časovo.

Úprava výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach

V navrhovanom ustanovení § 444a Trestného poriadku sa upravuje spôsob zabezpečenia výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach. O uložení trestu zákazu účasti na verejných podujatiach súd upovedomí orgán Policajného zboru, v obvode ktorého má odsúdený bydlisko.

Účelom tohto trestu je to, aby sa odsúdený dostavil na určený útvar Policajného zboru v mieste skutočného bydliska, ktoré často bude totožné s adresou trvalého bydliska. Je však veľa osôb, ktoré majú trvalý pobyt formálne vedený inde ako sa fakticky zdržujú. Určenie útvaru Policajného zboru sa v súlade s účelom trestu zákazu účasti na verejných podujatiach preto neviaže na “trvalý pobyt” odsúdeného, ale na faktické bydlisko, nakoľko tento trest má čo najmenej zasahovať do bežného života odsúdeného a nemá mu spôsobovať ani neprimerané cestovné náklady (na cestu do miesta trvalého bydliska a späť).

Ak uloženie trestu súvisí so zákazom účasti na športovom podujatí, súd o tejto skutočností upovedomí aj správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona (zákon o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v rozsahu informácii, ktoré vymedzuje tento osobitný zákon.

V prípade porušovania alebo marenia trestu zákazu účasti na verejných podujatiach sa stanovuje povinnosť oznámiť túto skutočnosť okresnému prokurátorovi, nakoľko uvedené konanie napĺňa znaky trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia (čl. II bod 15). Súčasne sa upravuje postup súdu v prípade podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu účasti na verejných podujatiach (ods. 4 a 5).

Na základe navrhovaného doplnenia trestu zákazu účasti na verejných podujatiach do ust. § 353 ods. 2 Trestného poriadku bude môcť súd uložiť tento nový druh alternatívneho trestu aj trestným rozkazom.

Opatrenia generálnej prokuratúry v súvislosti s novou právnou úpravou

V záujme jednotného výkladu a aplikácie nového zákona o organizovaní verejných športových úpodujatí ako aj ďalších novelizovaných právnych predpisov na celom území Slovenskej republiky sa javí ako potrebné, aby bola do plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky zaradená na začiatok roka 2014 (ešte pred začiatkom jarnej časti futbalových súťaží) pracovná porada prokurátorov pôsobiacich na prokuratúrach, v obvode ktorých dochádza k deliktom diváckeho násilia. Veľmi prínosnou pre takúto odbornú pracovnú poradu by bola účasť sudcov - predsedov trestnoprávnych grémií alebo kolégií.

Predmetom porady bude detailné prezentovanie novej právnej úpravy a zjednotenie výkladu a aplikácie nového zákona, resp. novelizovaných právnych predpisov vo vzťahu ko konkrétnym druhom protiprávnych konaní. V záujme dodržania princípu rovnosti občanov pred zákonom ako aj ich právnej istoty je potrebné zabepečiť, aby pri obdobnom protiprávnom konaní za obdobných okolností prípadu pri porovnateľnom profile osoby páchateľa nebol v jednom okrese delikt posúdený ako trestný čin a v inom “iba” ako priestupok, čo pri zmene právnej úpravy hrozí. V konečnom dôsledku bude na právne posúdenie deliktov rozhodujúci právny názor súdu.

Obdobné pracovné stretnutia k novej právnej úprave, jej výkladu a aplikácii bude účelné vykonať aj na úrovni polície.

Opatrenia v netrestnej oblasti činnosti generálnej prokuratúry

Prokuratúra Slovenskej republiky vykonáva podľa § 4 ods. 1 písm. e) a f) pôsobnosť aj v netrestnej oblasti:
“e) dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f) podieľaním sa na príprave a realizácii preventívnych opatrení zameraných na predchádzanie porušovaniu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.”

V rámci výkonu týchto pôsobností sú orgány prokuratúry Slovenskej republiky oprávnené vykonávať previerky vybavovania vecí v priestupkovom konaní a to buď konkrétnych vecí (na základe podnetu) alebo môžu vykonať celkovú previerku vybavovania vybranej priestupkovej agendy. V rámci priestupokového konania budú príslušnými útvarmi Policajného zboru vybavované aj priestupky diváckeho násilia, resp. ďalšie priestupky podľa návrhu zákona, kde je rovnako potrebné zabezpečiť jednotnú rozhodovaciu prax. Vzhľadom na uvedené, generálna prokuratúra začiatkom roka 2015 plánuje vykonať previerku vybavovania priestupkových vecí podľa zákona o organizovaní verejných športových podujatí. Na základe vykonanej previerky budú prijaté opatrenia s cieľom zabezpečiť jednotnú aplikáciu procesných i hmotnoprávnych ustanovení platnej právnej úpravy. V prípade identifikácie potreby legislatívnej zmeny bude táto inciovaná na základe poznatkov z praxe získaných z previerky stoviek konkrétnych priestupkových spisov.

Pramene poznania a odborný základ návrhu zákona

K pripravovanému návrhu zákona boli postupne vypracované grafické prezentácie a odborné príspevky:

PREZENTÁCIE:
ODBORNÁ SPISBA A INÉ PRAMENE:
  1. Pojem divácke násilie vs. pojem násilie a neviazanosť divákov
  2. Divácke násilie na športových podujatiach: návrh systematiky jeho sledovania, predchádzania a dozoru nad postihmi z neho plynúcimi
  3. Násilie a neviazanosť divákov v právnych a sociálnych podmienkach Slovenskej republiky
  4. XII. konferencia ministrov Rady Európy zodpovedných za oblasť športu: Manipulácia výsledkov športových stretnutí – divácke násilie – paneurópska spolupráca v oblasti športu
  5. Je prenášanie zodpovednosti za prejavy diváckeho násilia na futbalové kluby s/právny nástroj na ich potláčanie?
  6. Návrh Koncepcie boja proti diváckemu násiliu na roky 2012 - 2015
  7. Zamyslenie nad detailmi pri riešení problematiky násilia a neviazanosti divákov na športových podujatiach
  8. Ako ďalej s tzv. MOBILNÝMI SÚDMI?
  9. Zodpovednosť za protiprávne konanie divákov na športovom podujatí
  10. Najčastejšie trestné činy pri športových podujatiach
  11. Krátko k ochrane (športového) rozhodcu a usporiadateľa na športovom podujatí
  12. Skutková a právna analýza k problému postihu domáceho a hosťujúceho klubu za hrubé nešportové správanie divákov hosťujúceho družstva na verejných športových podujatiach - konkrétne pri súťažných futbalových stretnutiach
  13. Odborná verejná diskusia (INFORMAČNÝ SYSTÉM O BEZPEČNOSTI NA ŠPORTOVÝCH PODUJATIACH), základný nástroj prevencie diváckeho násilia, alebo príspevok SFZ na dosiahnutie spoločného cieľa
  14. Závery z konferencie Šport a právo
  15. Právne akty EÚ k problematike športu
  16. Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch (Štrasburg; 19.8.1985)
  17. K procesu prípravy návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí – VŠEOBECNE
  18. Vládny návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí v Národnej rade Slovenskej republiky
  19. Za divácke násilie hrozia tisícové pokuty i zákaz účasti
  20. Štát chce výtržníkom zakázať účasť na športových zápasoch

Aktuálny stav legislatívneho procesu

Návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “návrh zákona”) bol 23. septembra 2013 schválený Hospodárskou a sociálnou radou s 2 pripomienkami ZMOSu, ktorých podstatou bola požiadavka ZMOSu, aby kontrolu plnenia bezpečnostných opatrení vykonával Policajný zbor, nie dozorný orgán obce.

Dňa 24. septembra 2013 bol návrh zákona prerokovaný a schválený Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a dňa 26. septembra 2013 bol návrh zákona po zapracovaní pripomienok legislatívnej rady prerokovaný a schválený na zasadnutí vlády Slovenskej republiky.

V nadväznosti na to vláda Slovenskej republiky predložila dňa 27. septembra 2013 návrh zákona do Národnej rady Slovenskej republiky, kde je materiál vedený pod číslom tlače 718[8].

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 688 z 27. septembra 2013 navrhol:

  1. vládny návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie:
    • Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky
    • Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet
    • Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj
    • Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a
    • Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport;
  2. určiť k návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport;
  3. určiť lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Návrh zákona bol zaradený na prerokovanie v prvom čítaní do programu 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom 15. októbra 2013 o 13:00 hod. ako bod č. 32.

Návrh zákona bol 23. októbra 2013 po prerokovaní v prvom čítaní Národnou radou Slovenskej republiky schválený na ďalší legislatívny postup (98 poslancov hlasovalo za, 41 poslancov sa zdržalo hlasovania, žiaden poslanec nebol proti).

Na základe schválenia vyššie uvedeného návrhu rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 688 z 27. septembra 2013 Národnou radou Slovenskej republiky bude návrh zákona v novembri 2013 prerokovaný vo vyššie uvedených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a následne bude predložený do druhého čítania.

Účinnosť zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje od 1. februára 2014.

Na záver

V dňoch 11. - 13. septembra 2013 sa vo Varšave uskutočnila výročná konferencia UEFA, na ktorej sa okrem zástupcov UEFA zúčastnili zástupcovia Európskej únie, policajní experti štátov zastúpených v UEFA, predstavitelia a bezpečnostní pracovníci futbalových klubov, predstavitelia fanúšikovských hnutí a asociácií, ktorej hlavnou témou bola problematika bezpečnosti počas medzinárodných futbalových stretnutí UEFA – Liga Majstrov a Európska liga.

Motto konferencie, ktoré sa premietlo aj do záverečnej výzvy organizátorov a účastníkov konferencie vrátane zástupcov Litvy ako aktuálnej predsedníckej krajiny EÚ adresovanej všetkým, ktorých činnosť súvisí s riadnym zabezpečením hromadných/verejných športových podujatí znelo: “Together – The only way forward”, voľný preklad: “Spoločne - jediná cesta k progresu pri eliminácii diváckeho násilia”.

Ďalšie významné konštatovanie, ktoré v rámci konferencie odznelo bolo, že “Žiadna individuálna aktivita jednej strany nemôže byť v prípade zabránenia nárastu prejavov diváckeho násilia úspešná!!!”

Uvedenej výzve plne zodpovedá aj obsah doktrinálneho ustanovenia § 1 odsek 4 návrhu zákona, ktoré znie nasledovne:

“Všetky osoby podľa tohto zákona podieľajúce sa na príprave, organizovaní a dozore nad priebehom podujatia vykonávajú svoju pôsobnosť vo vzájomnej súčinnosti tak, aby právo pokojne sa zhromažďovať na verejne prístupných miestach nebolo obmedzené, okrem opatrení nevyhnutných na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia.”

Za účelom naplnenia podstaty citovaného ustanovenia, t. j. zabezpečenia vzájomnej koordinácie, spolupráce a súčinnosti všetkých subjektov zúčastňujúcich sa na organizácii a priebehu rizikového podujatia, ktorých spoločným cieľom a zároveň úlohou je zabezpečiť organizáciu/uskutočnenie verejného športového podujatia (zabezpečenie výkonu zhromažďovacieho práva) tak, aby nedošlo k narušeniu verejného poriadku ani ohrozeniu života, zdravia, mravnosti, majetku a životného prostredia, sa navrhuje ustanoviť povinnosť organizátora rizikového podujatia zabezpečiť päť dní pred rizikovým podujatím a v deň rizikového podujatia koordinačné stretnutie všetkých zainteresovaných osôb. Na tomto stretnutí sa prerokujú najdôležitejšie otázky pre zabezpečenie riadneho a pokojného priebehu podujatia, najmä navrhované bezpečnostné opatrenia organizátorom, obcou a/alebo políciou a možné spôsoby ich vykonania/zabezpečenia v súčinnosti príslušných subjektov.

Orgány prokuratúry Slovenskej republiky sú pripravené v rámci vykonávania svojej pôsobnosti zodpovedne splniť svoju časť úloh vyplývajúcich z navrhovanej právnej úpravy a vo vzájomnej súčinnosti s ďalšími subjektmi prispieť svojím dielom k potlačeniu fenoménu diváckeho násilia, nielen na slovenských štadiónoch, ale v slovenskej spoločnosti ako takej.

1.
§ 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. ^
2.
Informácie o Stálom výbore Rady Európy k dohovoru č. 120 dostupné na stránke Rady Európy:http://www.coe.int/t/dg4/sport/violence/trvpc_en.asp ^
4.
Právne dokumenty (dohovor, odporúčania, uznesenia) Rady Európy k problematike diváckeho násilia na stránkach Rady Európy: http://www.coe.int/t/dg4/sport/Resources/Ref_Text_Violence_en.asp. ^
5.
Napr. Rozhodnutie Rady 2002/348/SVV z 25. apríla 2002 týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými stretnutiami s medzinárodným rozmerom (Ú. v. ES L 121, 8.5.2002, s. 1 – 3) v platnom znení; Uznesenie Rady (2010/C 165/01) z 3. júna 2010 o aktualizovanej príručke s odporúčaniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými stretnutiami s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát (Ú. v. EÚ C 165, 24.6.2010, s. 1 – 21). ^
7.
Napomenutie je upravené v § 84 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nasledovne:“(2) Priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu.” ^
JUDr. Peter Sepeši, Spracoval: UčPS tím
Značky
id
2570
§ (Právne odvetvia)
Európske právo verejné
§ (Právne odvetvia)
Medzinárodné právo verejné
§ (Právne odvetvia)
Občianske právo hmotné
§ (Právne odvetvia)
Priestupkové právo
§ (Právne odvetvia)
Športové právo
§ (Právne odvetvia)
Správne právo hmotné
§ (Právne odvetvia)
Správne právo procesné
§ (Právne odvetvia)
Trestné právo hmotné
§ (Právne odvetvia)
Živnostenské právo
§ (Právne odvetvia)
Trestné právo procesné
§ (Právne odvetvia)
Právo mimovládnych neziskových organizácií
Autor OBSAHU
JUDr. Peter Sepeši
Téma
Disciplinárne konanie
Téma
Náhrada škody
Téma
Divácke násilie
Téma
Integrita športu (delikty pri športe)
Téma
Informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach (IS BŠP)
Kľúčové slovo
extrémizmus
Kľúčové slovo
futbal
Kľúčové slovo
identifikácia osoby
Kľúčové slovo
infraštruktúra štadiónov
Kľúčové slovo
kamerový systém
Kľúčové slovo
monitorovací systém
Kľúčové slovo
násilie (násilný)
Kľúčové slovo
nešportové správanie
Kľúčové slovo
neviazanosť divákov
Kľúčové slovo
sankcie
Kľúčové slovo
skrátené vyšetrovanie
Kľúčové slovo
šport
Kľúčové slovo
trest (trestanie)
Kľúčové slovo
vandalizmus
Kľúčové slovo
výtržníctvo
Kľúčové slovo
zákaz účasti na verejných podujatiach
Kľúčové slovo
prevencia diváckeho násilia
Kľúčové slovo
informačný systém (IS)
Organizácia; orgán
Generálna prokuratúra SR (GP SR)
Organizácia; orgán
ministerstvo spravodlivosti
Organizácia; orgán
ministerstvo vnútra
Organizácia; orgán
SFZ (Slovenský futbalový zväz)
Organizácia; orgán
UEFA (Európska futbalová asociácia)
Organizácia; orgán
orgán verejnej správy
Osoba (status; profesia)
delegát zväzu
Osoba (status; profesia)
usporiadateľ
Osoba (status; profesia)
organizátor podujatia
Osoba (status; profesia)
divák (fanúšik)
§ (Zákony; Predpisy)
Disciplinárny poriadok
Podujatie (projekt)
podujatie
Podujatie (projekt)
športová súťaž (športové podujatie)
Mohlo by vás zaujímať

Výber z judikatúry: Súdny prieskum športu: Najvyšší súd potvrdzuje hybridnú povahu národných športových zväzov - zväzy ako orgány verejnej správy

4.4.2022

Zásah do ochrany osobných údajov musí obstáť v teste primeranosti a nevyhnutnosti aj v krízových stavoch

10.11.2020

Prokurátor Honz: Myslím si, že Kotleba to naťahoval, lebo sa bál

20.10.2020

Zoznam trestných činov obsahujúcich kvalifikačný znak „krízová situácia“ (núdzový stav) a ich trestné sadzby

5.10.2020

Generálna prokuratúra predložila novelu zákona o prokuratúre a niektorých ďalších zákonov do pripomienkového konania

23.6.2020

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 až 2024 pre oblasť “Šport a mládež”

4.5.2020

DISKUSNÝ PRÍSPEVOK – „VZORY VYCHOVÁVAJÚ NAJLEPŠIE“

7.9.2020

Informácia o medzirezortnom pripomienkovom konaní k návrhu na uzavretie dohovoru Rady Európy č. 218 Slovenskou republikou

19.10.2019

Dohovor Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach (CETS 218) - slovenské znenie dohovoru

19.10.2019

Právne akty EÚ k tematike športu a futbalu

19.10.2019

VÝZNAM ODHAĽOVANIA NEKALÝCH PRAKTÍK V ŠPORTE - WHISTLEBLOWING

23.10.2019

ÚVAHY O EFEKTIVITE TRESTNÉHO KONANIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE – HĽADANIE NÁSTROJOV A RIEŠENÍ NA JEHO ČASOVÉ A EKONOMICKÉ ZEFEKTÍVNENIE CESTOU ZMENY PRÁVNEJ ÚPRAVY PREDSÚDNEHO KONANIA

19.10.2019

SPRÁVNE SÚDNICTVO A KAM S DOZOROM PROKURATÚRY

26.5.2020

Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov s dôvodovou správou i dôvodmi k pozmeňujúcim návrhom poslancov

23.10.2019

Časť Európy antisemitské útoky ignoruje

23.10.2019