Aarhuský dohovor (Aarhus, 25.6.1998)

Súvisiace predpisy: 

Zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Protokol o strategickom environmentálnom hodnotení (publ. pod č. 439/2010 Z.z.) k Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice

Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice publ. pod č. 162/2000 Z.z.

Smernica Rady z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (85/337/EHS)

Rozhodnutie Rady z 18. decembra 2006 o schválení zmeny a doplnenia Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v mene Európskeho spoločenstva (2006/957/ES)

Judikatúra Súdneho dvora EÚ k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie - na portále EUR-Lex

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničnýchvecí SR
publ. pod č. 43/2006Z.z.

Ministerstvo zahraničnýchvecí Slovenskej republiky oznamuje, že 25. júna 1998 bol v Aarhuse prijatýDohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese aprístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

Národná radaSlovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas svojím uznesením č. 1840 z23. septembra 2005 a rozhodla, že dohovor je medzinárodná zmluva podľa čl. 7ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. PrezidentSlovenskej republiky podpísal listinu o prístupe 31. októbra 2005. Listina oprístupe bola uložená 5. decembra 2005 u generálneho tajomníka OrganizácieSpojených národov, depozitára dohovoru.

Vo vzťahu kSlovenskej republike dohovor nadobudne platnosť 5. marca 2006 podľa článku 20ods. 3.

DOHOVOR

o prístupe kinformáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe kspravodlivosti v záležitostiach životného prostredia

Strany tohtodohovoru,

odvolávajúc sa naprvý princíp štokholmskej Deklarácie o životnom prostredí človeka,

odvolávajúc sa tiežna desiaty princíp Deklarácie o životnom prostredí a rozvoji z Ria de Janeiro,

odvolávajúc sa ďalejna rezolúcie Valného zhromaždenia 37/7 z 28. októbra 1982 o Svetovej charteprírody a 45/94 zo 14. decembra 1990 o potrebe zabezpečiť zdravé životnéprostredie pre blahobyt človeka,

odvolávajúc sa naEurópsku chartu o životnom prostredí a zdraví prijatú na Prvej európskejkonferencii o životnom prostredí a zdraví Svetovej zdravotníckej organizácie voFrankfurte nad Mohanom, v Nemecku, 8. decembra 1989,

zdôrazňujúc potrebuchrániť, zachovávať a zlepšovať stav životného prostredia a zabezpečovať trvaloudržateľný a z hľadiska životného prostredia bezproblémový rozvoj,

uznávajúc, žezodpovedajúca starostlivosť o životné prostredie je nevyhnutná na dosiahnutieblahobytu ľudstva a zabezpečenie základných ľudských práv vrátane práva naživot ako taký,

uznávajúc tiež, žekaždý človek má právo na život v životnom prostredí, ktoré je primerané nazachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu, a súčasne je povinnosťoukaždého, jednotlivo aj spoločne s inými, chrániť a zlepšovať životné prostrediev prospech súčasných i budúcich generácií,

s ohľadom na to, žena zabezpečenie tohto práva a na splnenie tejto povinnosti občania musia maťprístup k informáciám, musia mať právo podieľať sa na rozhodovacom procese amusia mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a vtomto smere, uznávajúc, že občania môžu potrebovať pomoc pri vykonávaní svojichpráv,

uznávajúc, žezlepšený prístup k informáciám a účasť verejnosti na rozhodovacom procese votázkach životného prostredia posilňujú kvalitu a následné uplatňovanierozhodnutí, prispievajú k environmentálnemu povedomiu obyvateľstva, dávajúverejnosti možnosť vyjadriť svoje záujmy a umožňujú orgánom verejnej mocináležite tieto záujmy zohľadniť,

s cieľom podporiťzodpovednosť a transparentnosť rozhodovania a posilniť verejnú podporurozhodnutí týkajúcich sa životného prostredia,

uznávajúc potrebutransparentnosti vo všetkých oblastiach verejnej správy a vyzývajúclegislatívne orgány na uplatňovanie princípov tohto dohovoru v ich konaniach,

uznávajúc tiež, ževerejnosť potrebuje poznať spôsoby účasti na rozhodovacom procese týkajúcom saživotného prostredia, mať do nich voľný prístup a vedieť, ako ich využívať,

uznávajúc ďalejdôležitosť príslušných úloh, ktoré jednotliví občania, mimovládne organizácie asúkromný sektor môžu zohrávať v ochrane životného prostredia,

považujúc za žiaducepodporovať vzdelávanie o životnom prostredí s cieľom prehĺbiť chápanieživotného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja a podporiť prehĺbeniepovedomia verejnosti o rozhodnutiach a účasti na rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujúživotné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj,

povšimnúc si v tejtosúvislosti dôležitosť využitia verejných oznamovacích prostriedkov,elektronických alebo iných budúcich foriem komunikácie,

uznávajúc dôležitosťúplného zahrnutia záujmov v oblasti životného prostredia do rozhodovaniaorgánov verejnej moci, ako i následnú potrebu toho, aby orgány verejnej mocimali presné, ucelené a najaktuálnejšie informácie o životnom prostredí,

uvedomujúc si, žeorgány verejnej moci majú informácie o životnom prostredí vo verejnom záujme,

zohľadňujúc to, žepre verejnosť vrátane organizácií musia byť prístupné účinné súdne mechanizmytak, aby boli chránené ich zákonné záujmy a dodržiavané právne normy,

povšimnúc sidôležitosť zodpovedajúcich informácií o výrobkoch, ktoré sú poskytovanéspotrebiteľom, aby sa mohli na ich základe rozhodovať primerane k taktozískaným environmentálnym informáciám,

uznávajúc obavuverejnosti z úmyselného uvoľnenia geneticky modifikovaných organizmov doživotného prostredia a potrebu zvýšenia transparentnosti a posilnenia účastiverejnosti na rozhodovacom procese v tejto oblasti,

presvedčené, ženaplnenie tohto dohovoru prispeje k posilneniu demokracie v regióne Európskejhospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN),

vedomé si úlohy,ktorú v tomto smere zohráva Európska hospodárska komisia, odvolávajúc sa okreminého na Metodické usmernenie Európskej hospodárskej komisie o prístupe kinformáciám o životnom prostredí a účasti verejnosti na rozhodovacom procesetýkajúcom sa životného prostredia, schválenej v rámci Ministerskej deklarácieprijatej na Tretej ministerskej konferencii "Životné prostredie preEurópu" v Sofii, v Bulharsku, 25. októbra 1995,

majúc na myslipríslušné ustanovenia Dohovoru o posudzovaní vplyvov na životné prostrediepresahujúcich hranice štátov, prijatého v Espoo, vo Fínsku, 25. februára 1991,Dohovoru o cezhraničných vplyvoch priemyselných havárií a Dohovoru o ochrane avyužívaní hraničných riek a medzinárodných jazier, obidvoch prijatých vHelsinkách 17. marca 1992, a iných regionálnych dohovorov,

vedomé si, žeprijatie tohto dohovoru prispeje k ďalšiemu posilneniu procesu "Životnéprostredie pre Európu" a k výsledkom Štvrtej ministerskej konferencie vAarhuse, v Dánsku, v júni 1998,

dohodli sa takto:

Článok 1 - Cieľ

Každá Strana zaručípráva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese aprístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade sustanoveniami tohto dohovoru s cieľom prispieť k ochrane práva každého človeka,príslušníka tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré jeprimerané pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu.

Článok 2 - Definície

Na účely tohtodohovoru

1. "Strana"znamená, ak text neuvádza inak, zmluvnú stranu tohto dohovoru;

2. "orgánverejnej moci" znamená

a) orgán verejnejsprávy na štátnej, regionálnej a inej úrovni;

b) fyzické osobyalebo právnické osoby vykonávajúce verejné administratívne funkcie v súlade svnútroštátnym právom vrátane osobitných povinností, činností a služieb vo vzťahuk životnému prostrediu;

c) akékoľvek inéfyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré majú verejné zodpovednosti alebofunkcie alebo poskytujú verejné služby so vzťahom k životnému prostrediu podkontrolou orgánu alebo osoby podľa písmena a) alebo b);

d) inštitúcie akejkoľvekregionálnej hospodárskej integračnej organizácie uvedenej v článku 17, ktorá jeStranou tohto dohovoru.

Táto definícia nezahŕňaorgány alebo inštitúcie, ak vykonávajú súdnu alebo zákonodarnú moc;

3. "informácia oživotnom prostredí" znamená akúkoľvek informáciu v písomnej, obrazovej,zvukovej, elektronickej alebo inej materiálnej forme

a) o stave zložiekživotného prostredia, ako sú ovzdušie a atmosféra, voda, pôda, krajina,krajinné a prírodné prostredie, biologická rôznorodosť a jej zložky vrátanegeneticky modifikovaných organizmov a vzájomných vzťahov týchto zložiek;

b) o činiteľoch, akosú látky, energia, hluk a žiarenie, a činnostiach a opatreniach vrátaneadministratívnych opatrení, dohôd v oblasti životného prostredia, politík,právnych predpisov, plánov a programov, ktoré ovplyvňujú alebo by mohliovplyvniť zložky životného prostredia v rozsahu písmena a) a analýzy prínosov anákladov a iných ekonomických analýz a odhadov používaných v rozhodovacomprocese o životnom prostredí;

c) o stave zdravia abezpečnosti obyvateľstva, podmienkach života obyvateľstva, kultúrnychpamiatkach a sídelných štruktúrach v rozsahu, v akom sú alebo môžu byťovplyvnené stavom zložiek životného prostredia alebo prostredníctvom týchtozložiek činiteľmi, činnosťami alebo opatreniami uvedenými v písmene b);

4. "verejnosť"znamená jednu alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade svnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia, organizácie aleboskupiny;

5."zainteresovaná verejnosť" znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohlabyť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sao tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizáciepodporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavkyvnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.

Článok 3 - Všeobecné ustanovenia

1. Každá Stranaprijme nevyhnutné legislatívne, administratívne a iné opatrenia vrátaneopatrení na dosiahnutie súladu ustanovení tohto dohovoru týkajúcich sainformácií, účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti, rovnako ako ajriadne vykonávacie opatrenia s cieľom vytvoriť a udržiavať jasný, transparentnýa ucelený rámec na vykonanie ustanovení tohto dohovoru.

2. Každá Strana sausiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosťpri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacomprocese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životnéhoprostredia.

3. Každá Stranapodporí vzdelávanie v záležitostiach životného prostredia a povedomieverejnosti predovšetkým o tom, ako možno získať prístup k informáciám, zúčastňovaťsa na rozhodovacom procese a získať prístup k spravodlivosti v záležitostiachživotného prostredia.

4. Každá Strana uznáa podporí združenia, organizácie alebo skupiny podporujúce ochranu životnéhoprostredia a zabezpečí, že jej vnútroštátny právny systém je v súlade s týmtozáväzkom.

5. Ustanovenia tohtodohovoru neovplyvňujú právo Strany ponechať alebo zaviesť opatrenia umožňujúceširší prístup k informáciám, výraznejšiu účasť verejnosti na rozhodovacomprocese a širší prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,ako to požaduje tento dohovor.

6. Tento dohovornepožaduje žiadnu odchýlku od existujúcich práv na prístup k informáciám, účasťverejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiachživotného prostredia.

7. Každá Stranapodporí uplatňovanie princípov tohto dohovoru v medzinárodných rozhodovacíchprocesoch a v rámci medzinárodných organizácií v záležitostiach súvisiacich soživotným prostredím.

8. Každá Stranazabezpečí, aby osoby, ktoré uplatňujú svoje práva v súlade s ustanoveniamitohto dohovoru, neboli za to trestané, pokutované, prenasledované alebo akýmkoľvekspôsobom obťažované. Toto ustanovenie neovplyvňuje právo vnútroštátnych súdovpriznať trovy súdneho konania.

9. V rámcipríslušných ustanovení tohto dohovoru má verejnosť prístup k informáciám,možnosť účasti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti vzáležitostiach životného prostredia, a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť,národnosť alebo bydlisko a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na jej sídloalebo skutočné miesto výkonu činnosti.

Článok 4 - Prístup k informáciámo životnom prostredí

1. Každá Stranazabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu tohto článku a v rámcivnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadostiinformácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanoveniapísmena b), aj kópie aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej ztýchto informácií:

a) bez toho, abymusel byť preukázaný záujem;

b) v požadovanejforme s výnimkou, ak

i) je pre orgányverejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade budeuvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo

ii) informácia je užverejne dostupná v inej forme.

2. Informácia oživotnom prostredí uvedená v odseku 1 bude poskytnutá ihneď, ako je to možné, anajneskôr do jedného mesiaca od podania žiadosti, ak rozsah a komplexnosťpožadovanej informácie neoprávňujú predĺžiť toto obdobie do dvoch mesiacov odpodania žiadosti. Žiadateľ bude informovaný o akomkoľvek predĺžení a dôvode,ktorý toto predĺženie oprávňuje.

3. Žiadosť oinformáciu o životnom prostredí môže byť zamietnutá, ak

a) orgán verejnejmoci, ktorému je žiadosť adresovaná, nemá požadovanú informáciu o životnomprostredí;

b) žiadosť je zjavnenezmyselná alebo je vyjadrená príliš všeobecne alebo

c) žiadosť sa týkanedokončeného materiálu alebo sa týka vnútornej korešpondencie orgánov verejnejmoci, ak je takáto výnimka ustanovená vnútroštátnym právom alebo obvyklýmpostupom, berúc do úvahy verejný záujem, ktorému zverejnenie slúži.

4. Žiadosť oinformáciu o životnom prostredí môže byť zamietnutá, ak by jej zverejnenienepriaznivo ovplyvnilo

a) dôvernosť v konaníorgánu verejnej moci, ak je táto dôvernosť upravená vnútroštátnym právom;

b) medzinárodné vzťahy,obranu štátu alebo bezpečnosť verejnosti;

c) priebeh súdnehokonania, právo každého na spravodlivé súdne konanie alebo možnosť orgánuverejnej moci viesť vyšetrovanie trestnoprávnej alebo disciplinárnej povahy;

d) dôvernosť obchodneja priemyselnej informácie, ak je takáto dôvernosť chránená právom, s cieľomchrániť oprávnený ekonomický záujem. Z tohto hľadiska musia byť informácie oemisiách, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany životného prostredia,sprístupnené;

e) práva duševnéhovlastníctva;

f) dôvernosť osobnýchúdajov a/alebo spisov týkajúcich sa fyzickej osoby, ak táto osoba nesúhlasilaso sprístupnením tejto informácie pre verejnosť, ak takúto ochranu umožňujevnútroštátne právo;

g) záujmy tretejstrany, ktorá poskytla žiadanú informáciu bez toho, aby to bola alebo mohla byťjej zákonom ustanovená povinnosť a ak táto strana nesúhlasila so sprístupnenímmateriálu, alebo

h) životnéprostredie, na ktoré sa informácia vzťahuje, ako napríklad miesta rozmnožovaniavzácnych druhov.

Spomenuté dôvody nazamietnutie budú vykladané reštriktívne, berúc do úvahy záujem verejnosti,ktorému zverejnenie slúži, a berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia semisiami do životného prostredia.

5. Ak orgán verejnejmoci nemá požadovanú informáciu o životnom prostredí, ihneď, ako je to možné,informuje žiadateľa o orgáne verejnej moci, kde je podľa jeho názoru možnépožiadať o túto informáciu, alebo postúpi žiadosť tomuto orgánu a informuje otom žiadateľa.

6. Každá Stranazabezpečí, že ak informácie, ktoré sa podľa odseku 3 písm. c) a odseku 4nesprístupnia, možno oddeliť bez toho, aby bola dotknutá dôvernosť taktooddelených informácií, orgán verejnej moci sprístupní zostatok požadovanejinformácie o životnom prostredí.

7. Zamietnutieposkytnutia informácie bude v písomnej forme v prípade, ak bola žiadosť podanápísomne alebo ak tak žiadateľ požaduje. V zamietnutí bude uvedený dôvodzamietnutia a informácia o možnosti preskúmania postupu v zmysle článku 9.Zamietnutie bude uskutočnené bez zbytočného odkladu, avšak najneskôr do jednéhomesiaca, ak komplexnosť informácie neoprávňuje predĺžiť toto obdobie do dvochmesiacov od podania žiadosti. Žiadateľ bude informovaný o akomkoľvek predĺženílehoty a o dôvodoch, pre ktoré k nemu došlo.

8. Každá Strana môžeumožniť svojim orgánom verejnej moci vyberať poplatky za poskytovanieinformácií, ale takéto poplatky nesmú prekročiť primeranú výšku. Orgányverejnej moci, ktoré majú v úmysle vyberať poplatky za poskytovanie informácií,sprístupnia pre žiadateľov cenník poplatkov, ktoré môžu byť vyberané, suvedením podmienok, za ktorých môžu byť vyberané alebo odpustené a kedy jeposkytnutie informácie podmienené uhradením poplatku vopred.

Článok 5 - Zber a šírenieinformácií o životnom prostredí

1. Každá Stranazabezpečí, aby

a) orgány verejnejmoci mali informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa na ich činnosti aaktualizovali ich;

b) boli ustanovenépovinné systémy tak, aby bol zabezpečený zodpovedajúci tok informácií doorgánov verejnej moci o navrhovaných a existujúcich činnostiach, ktoré môžuvýznamne ovplyvniť životné prostredie;

c) v prípade akéhokoľvekbezprostredného ohrozenia zdravia obyvateľstva alebo životného prostredia spôsobenéhoľudskou činnosťou alebo prírodnými silami všetky informácie, ktoré má orgánverejnej moci a ktoré by mohli umožniť verejnosti prijať opatrenia na prevenciualebo zmiernenie škôd spôsobených týmto ohrozením, boli okamžite zaslané tej častiverejnosti, ktorá môže byť dotknutá.

2. Každá Strana vrámci vnútroštátneho práva zabezpečí, že spôsob, akým sú informácie o životnomprostredí sprístupňované verejnosti orgánmi verejnej moci, je transparentný ainformácie o životnom prostredí sú skutočne dostupné okrem inéhoprostredníctvom

a) poskytovaniadostatočných informácií verejnosti o type a rozsahu informácií o životnomprostredí, ktoré majú príslušné orgány verejnej moci, o základných podmienkach,za ktorých sú takéto informácie sprístupňované a dostupné, a o postupe, ktorýmmôžu byť získané;

b) ustanovenia adodržiavania praktických opatrení, ako sú

i) verejne prístupnézoznamy, registre alebo spisy;

ii) povinnosťúradníkov pomáhať verejnosti pri hľadaní informácií podľa tohto dohovoru a

iii) ustanoveniekontaktných útvarov a

c) poskytovaniabezplatného prístupu k informáciám o životnom prostredí obsiahnutým vzoznamoch, registroch alebo spisoch, ako je uvedené v písmene b) bode i).

3. Každá Stranazabezpečí, že informácie o životnom prostredí budú postupne dostupné velektronických databázach, ktoré sú verejnosti ľahko prístupné prostredníctvomverejných telekomunikačných sietí. Informácie dostupné v tejto forme by maliobsahovať

a) správy o staveživotného prostredia, ako je uvedené v odseku 4;

b) texty právnychpredpisov upravujúcich oblasť životného prostredia alebo s ňou súvisiacich;

c) ak je to vhodné,politiky, plány a programy v oblasti životného prostredia alebo so životnýmprostredím súvisiace a dohody v oblasti životného prostredia a

d) iné informácie vtakom rozsahu, aby prístup k nim v takejto forme uľahčil uplatnenievnútroštátneho práva, ktorým sa uplatňuje tento dohovor, za predpokladu, žetaké informácie sú už dostupné v elektronickej forme.

4. Každá Strana v pravidelnýchintervaloch, neprekračujúcich tri alebo štyri roky, zverejní a rozšíri národnúsprávu o stave životného prostredia vrátane informácií o kvalite životnéhoprostredia a informácií o nepriaznivých vplyvoch na životné prostredie.

5. Každá strana prijmev rámci svojich právnych predpisov opatrenia na účely rozširovania okrem iného

a) zákonných a koncepčnýchmateriálov, ako sú stratégie, politiky, programy a akčné plány, ktoré sa vzťahujúna životné prostredie, a správy o postupe ich napĺňania, pripravené na rôznychúrovniach verejnej správy;

b) medzinárodnýchzmlúv, dohovorov a dohôd týkajúcich sa životného prostredia a

c) ak je to vhodné,iných dôležitých medzinárodných dokumentov týkajúcich sa životného prostredia.

6. Každá Stranapodporuje prevádzkovateľov, ktorých činnosti majú významný vplyv na životnéprostredie, aby pravidelne informovali verejnosť o vplyvoch svojich činností avýrobkov na životné prostredie, ak je to vhodné, prostredníctvom dobrovoľnýchsystémov environmentálneho označovania a systémov environmentálneho auditualebo inými prostriedkami.

7. Každá Strana

a) zverejní skutočnostia analýzy skutočností, ktoré považuje za významné a týkajúce sa tvorby návrhovhlavných politík v záležitostiach životného prostredia;

b) zverejní aleboinak sprístupní dostupný vysvetľujúci materiál o svojich rokovaniach s verejnosťouv záležitostiach spadajúcich do pôsobnosti tohto dohovoru a

c) poskytne vprimeranej forme informácie o výkone verejných funkcií alebo poskytovaníverejných služieb týkajúcich sa životného prostredia na všetkých úrovniachverejnej správy.

8. Každá Stranavytvorí mechanizmy s cieľom zabezpečiť dostatočnú informovanosť verejnosti ovýrobkoch tak, aby sa mohli spotrebitelia na základe týchto údajov rozhodnúťprimerane k takto získaným environmentálnym informáciám.

9. Každá Stranaprijme, ak treba so zohľadnením medzinárodných postupov, opatrenia na postupnézavedenie jednotného celonárodného systému zoznamov alebo registrov znečisteniavo forme štruktúrovanej a verejne prístupnej počítačovej databázy zostavovanejprostredníctvom normalizovaných hlásení. Takýto systém môže obsahovať vstupy,úniky a prenosy určeného rozsahu látok a produktov z určitého rozsahu činnostívrátane použitia vody, energie a zdrojov do zložiek životného prostredia, akoaj na miesta v priemyselných objektoch i mimo týchto miest a na miestaspracovania a likvidácie odpadov.

10. Nič v tomto článkunesmie ovplyvniť právo Strán odmietnuť zverejnenie určitej informácie oživotnom prostredí v súlade s článkom 4 ods. 3 a 4.

Článok 6 - Účasť verejnosti narozhodovaniach o vymedzených činnostiach

1. Každá Strana

a) uplatníustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnostiuvedené v Prílohe I;

b) v súlade so svojímvnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia onavrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyvna životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosťpodlieha týmto ustanoveniam, a

c) môže sa rozhodnúť,a to od prípadu k prípadu, ak to vnútroštátne právo umožňuje, neuplatňovaťustanovenia tohto článku na navrhované činnosti slúžiace účelom obrany štátu,ak sa táto Strana domnieva, že takéto uplatnenie môže mať nepriaznivý vplyv natieto účely.

2. Zainteresovanáverejnosť je informovaná hneď na začiatku rozhodovacieho procesu týkajúceho saživotného prostredia podľa okolností, či už verejným oznamom alebo jednotlivo, ato vhodným, včasným a účinným spôsobom, okrem iného

a) o navrhovanej činnostia žiadosti, o ktorej sa bude rozhodovať;

b) o podstate možnýchrozhodnutí alebo o návrhu rozhodnutia;

c) o orgáne verejnejmoci zodpovednom za prijatie rozhodnutia;

d) o uvažovanompostupe vrátane toho, ako a kedy môže byť poskytnutá táto informácia

i) o začiatkuprocesu;

ii) o možnosti účastiverejnosti;

iii) o čase a miesteakéhokoľvek plánovaného verejného prerokovania;

iv) o orgáne verejnejmoci, od ktorého možno získať príslušné informácie a kde boli informácie na účelypreskúmania verejnosťou uložené;

v) o príslušnomorgáne verejnej moci alebo akomkoľvek inom úradnom orgáne, ktorému možnopredložiť pripomienky alebo otázky a časový rozpis na predloženie pripomienok aotázok, a

vi) o skutočnosti,aké informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa na navrhovanú činnosť sú kdispozícii, a

e) o skutočnosti, že činnosťpodlieha vnútroštátnemu alebo cezhraničnému procesu hodnotenia vplyvov naživotné prostredie.

3. Procesy účastiverejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec pre jednotlivé fázy, ktorýposkytne dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom 2 a preverejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom proceseo životnom prostredí.

4. Každá Stranaumožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasťverejnosti sa môže uskutočniť efektívne.

5. Každá Strana, akje to primerané, podnecuje potenciálnych žiadateľov, aby zistili zainteresovanúverejnosť, vstúpili s ňou do diskusie a ešte pred požiadaním o povolenie jejposkytli informáciu o cieľoch ich žiadosti.

6. Každá Stranapožiada príslušné orgány verejnej moci, aby na účely preskúmania poskytlizainteresovanej verejnosti na základe žiadosti, ak to vyžaduje vnútroštátneprávo, bezplatne a ihneď, ako je to možné, prístup ku všetkým informáciámtýkajúcim sa rozhodovacieho procesu uvedeného v tomto článku, ktoré sú dostupnépočas účasti verejnosti, a to bez ovplyvnenia práva Strany na odmietnutiezverejnenia určitej informácie podľa článku 4 ods. 3 a 4. Bez toho, aby bolidotknuté ustanovenia článku 4, budú príslušné informácie obsahovať aspoň

a) popis miesta činnostia fyzikálnu a technickú charakteristiku navrhovanej činnosti vrátane odhadu očakávanýchrezíduí a emisií;

b) popis významnýchvplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie;

c) popis uvažovanýchopatrení na prevenciu a/alebo zmiernenie vplyvov vrátane vypúšťaných emisií;

d) netechnickézhrnutie vyššie uvedeného;

e) náčrt hlavnýchmožností riešenia vypracovaných žiadateľom a

f) hlavné správy aodporúčania, ktoré boli v súlade s vnútroštátnym právom postúpené orgánuverejnej moci v čase, keď má byť zainteresovaná verejnosť informovaná v súlades odsekom 2.

7. Spôsoby účastiverejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby naverejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky,informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu knavrhovanej činnosti.

8. Každá Stranazabezpečí, aby pri rozhodovaní boli náležite zohľadnené výsledky účastiverejnosti.

9. Každá Stranazabezpečí, aby po prijatí rozhodnutia orgánom verejnej moci bola verejnosťokamžite informovaná v súlade s príslušnými postupmi. Každá Strana sprístupníverejnosti text rozhodnutia spolu s odôvodneniami a úvahami, na ktorých jerozhodnutie založené.

10. Každá Stranazabezpečí, že v prípade, keď orgán verejnej moci prehodnotí alebo aktualizujeprevádzkové podmienky na činnosť uvedenú v odseku 1, ustanovenia odsekov 2 až 9tohto článku sa v prípade potreby primerane použijú.

11. Každá Stranauplatní v rámci svojho vnútroštátneho práva, a to v možnom a primeranomrozsahu, ustanovenia tohto článku v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovaniazámerného uvoľňovania geneticky modifikovaných organizmov do životnéhoprostredia.

Článok 7 - Účasť verejnosti natvorbe plánov, programov a politík týkajúcich sa životného prostredia

Každá Strana prijmevhodné praktické a/alebo iné opatrenia zabezpečujúce účasť verejnosti počasprípravy plánov a programov súvisiacich so životným prostredím v transparentnýcha spravodlivých podmienkach, poskytnúc verejnosti potrebné informácie. V rámcitohto systému sa použijú ustanovenia článku 6 ods. 3, 4 a 8. Príslušný orgánverejnej moci zistí verejnosť, ktorá sa môže na procese zúčastniť, zohľadňujúcciele tohto dohovoru. Každá Strana umožní verejnosti zúčastniť sa vo vhodnomrozsahu na príprave politík súvisiacich so životným prostredím.

Článok 8 - Účasť verejnosti napríprave vykonávacích predpisov a/alebo všeobecne použiteľných právne záväznýchnormatívnych nástrojov

Každá Strana sausiluje podporovať, pokým sú ešte možnosti otvorené, účinnú účasť verejnosti napríslušnej úrovni počas prípravy vykonávacích predpisov a iných všeobecnepoužiteľných právne záväzných pravidiel orgánmi verejnej moci, ktoré môžu maťvýznamný vplyv na životné prostredie.

Na tento účel by malibyť vykonané nasledujúce kroky:

a) mali by byťustanovené dostatočné časové rámce pre účinnú účasť;

b) mali by byťzverejnené návrhy predpisov alebo by mali byť inak verejne sprístupnené a

c) verejnosti by malabyť daná možnosť pripomienkovania, a to priamo alebo prostredníctvom zastupiteľskýchporadných orgánov.

Výsledky účastiverejnosti sa zohľadnia v najvyššej možnej miere.

Článok 9 - Prístup kspravodlivosti

1. Každá Strana vrámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby každý, kto sa domnieva, žejeho žiadosť o informácie na základe článku 4 nebola zohľadnená, bolaneoprávnene zamietnutá, či už čiastočne alebo úplne, neprimerane zodpovedanáalebo sa s ňou nenaložilo tak, ako sa malo v súlade s ustanoveniami uvedeného článku,mal prístup k procesu preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestrannýmorgánom ustanoveným zákonom.

V tých prípadoch, keďStrana umožní takéto opravné prostriedky pred súdom, zabezpečí, aby táto osobamala tiež prístup k rýchlemu konaniu ustanovenému zákonom, a to bezodplatnealebo za nízky poplatok, k novému prejednaniu pred orgánom verejnej moci alebopreskúmaniu pred nezávislým a nestranným orgánom iným ako súd.

Konečné rozhodnutiapodľa odseku 1 sú záväzné pre orgán verejnej moci, ktorý má informácie. Ak jeprístup k informáciám podľa tohto odseku zamietnutý, zdôvodnenie sa uvedie vždypísomne.

2. Každá Strana vrámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanejverejnosti

a) majúci dostatočnýzáujem alebo, alternatívne,

b) ak pretrvávaporušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúcesprávne konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmaniapred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základezákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia,úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v prípadoch ustanovenýchvnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, inýmrelevantným ustanoveniam tohto dohovoru.

O tom, čo predstavujedostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s požiadavkamivnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti širokýprístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účelsa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budúpovažované za také, ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b).

Ustanovenia odseku 2nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimidotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania pred súdnym preskúmaním,ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.

3. Navyše bez toho,aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Stranazabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak súnejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniuumožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnejmoci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životnéhoprostredia.

4. Navyše bez toho,aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnychopatrení, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nienedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebozaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj inýchorgánov budú verejne prístupné.

5. S cieľom posilniťúčinnosť ustanovení tohto článku každá Strana zabezpečí, aby bola verejnosťinformovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenievhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a inébariéry v prístupe k spravodlivosti.

Článok 10 - Stretnutie strán

1. Prvé stretnutieStrán sa uskutoční najneskôr do jedného roka po tom, ako tento dohovornadobudne platnosť. Riadne stretnutia Strán sa musia uskutočňovať najmenej razza každé dva roky, ak Strany nerozhodnú inak, alebo na základe písomnejpožiadavky ktorejkoľvek Strany podporenej najmenej tretinou Strán do šiestichmesiacov odvtedy, ako bola požiadavka doručená výkonným tajomníkom Európskejhospodárskej komisie všetkým Stranám.

2. Strany na svojichstretnutiach uskutočňujú priebežné hodnotenie vykonávania tohto dohovoru nazáklade pravidelných správ Strán a zohľadňujúc tento účel,

a) preskúmavajúpolitiky a zákonné a metodologické prístupy v oblasti prístupu k informáciám, účastiverejnosti na rozhodovacom procese a prístupu k spravodlivosti v záležitostiachživotného prostredia z hľadiska ich ďalšieho zlepšovania;

b) vymieňajú siinformácie o nadobudnutých skúsenostiach pri uzatváraní a vykonávanídvojstranných a mnohostranných zmlúv alebo iných dojednaní, ktoré majú vzťah kúčelom tohto dohovoru a na ktorých je zúčastnená jedna alebo viac Strán;

c) hľadajú, ak je tovhodné, služby príslušných orgánov EHK rovnako ako iných oprávnenýchmedzinárodných orgánov a špecializovaných výborov primerane vo všetkýchotázkach so zámerom dosiahnuť účel tohto dohovoru;

d) ustanovia akékoľvekpodporné orgány, ak sa to ukáže nevyhnutné;

e) pripravia, ak jeto vhodné, protokoly k tomuto dohovoru;

f) zvážia a prijmúnávrhy dodatkov k tomuto dohovoru v súlade s ustanoveniami článku 14;

g) zvážia a uskutočniaakúkoľvek doplňujúcu činnosť, ktorá môže byť potrebná na dosiahnutie účelutohto dohovoru;

h) prerokujú a nasvojom prvom stretnutí na základe súhlasnej vôle všetkých Strán prijmú rokovacíporiadok pre svoje stretnutia a stretnutia podporných orgánov;

i) na svojom prvomstretnutí zhodnotia svoje skúsenosti pri vykonávaní ustanovenia článku 5 ods. 9a zvážia, ktoré kroky sú nevyhnutné na ďalší rozvoj systému uvedeného v tomustanovení, zohľadňujúc medzinárodné procesy a vývojové trendy, vrátanevypracovania príslušného nástroja týkajúceho sa registrov a súpisov prenosu avypúšťania znečisťujúcich látok, ktoré môžu byť prílohou k tomuto dohovoru.

3. Stretnutie Stránmôže, ak je to nevyhnutné, zvážiť vytvorenie finančných nástrojov na základesúhlasnej vôle všetkých Strán.

4. OrganizáciaSpojených národov, jej odborné organizácie a Medzinárodná agentúra pre atómovúenergiu, ako aj ktorýkoľvek štát alebo regionálna hospodárska integračnáorganizácia, ktoré sú podľa článku 17 oprávnené podpísať tento dohovor, alektoré nie sú Stranami tohto dohovoru, a ktorákoľvek medzivládna organizáciapôsobiaca v oblasti dotknutej týmto dohovorom sú oprávnené zúčastňovať sa akopozorovatelia na stretnutiach Strán.

5. Ktorákoľvekmimovládna organizácia, ktorá pôsobí v oblasti dotknutej týmto dohovorom aktorá informovala výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie o svojomželaní byť zastúpená na stretnutí Strán, má právo zúčastniť sa ako pozorovateľ,pokiaľ aspoň jedna tretina zúčastnených Strán nevznesie námietku.

6. Na účely odsekov 4a 5 pravidlá a postupy uvedené v odseku 2 písm. h) upravia praktickúorganizáciu účasti a ostatné príslušné podmienky.

Článok 11 - Právo hlasovať

1. S výnimkouustanovenou v odseku 2 má každá Strana tohto dohovoru jeden hlas.

2. Regionálnehospodárske integračné organizácie vykonávajú právo hlasovať o veciachspadajúcich do ich právomoci počtom hlasov zodpovedajúcim počtu ich členskýchštátov, ktoré sú Stranami tohto dohovoru. Tieto organizácie nevykonávajú právohlasovať, ak ich členské štáty toto právo vykonávajú samostatne a naopak.

Článok 12 - Sekretariát

Výkonný tajomníkEurópskej hospodárskej komisie bude vykonávať nasledujúce činnostisekretariátu:

a) zvolávanie apríprava stretnutí Strán;

b) rozosielanie správa iných materiálov obdržaných v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru Stranám;

c) iné činnosti, oktorých môžu Strany rozhodnúť.

Článok 13 - Prílohy

Prílohy k tomutodohovoru predstavujú jeho neoddeliteľnú časť.

Článok 14 - Dodatky k dohovoru

1. Ktorákoľvek Stranamôže navrhnúť dodatky k tomuto dohovoru.

2. Text akéhokoľveknavrhnutého dodatku k tomuto dohovoru musí byť predložený písomne výkonnémutajomníkovi Európskej hospodárskej komisie, ktorý ho predloží všetkým Stranámminimálne 90 dní pred stretnutím Strán, na ktorom je navrhnuté jeho prijatie.

3. Strany vyvinúnajvyššie úsilie na dosiahnutie dohody na základe súhlasnej vôle všetkých Stráno navrhovanom dodatku k tomuto dohovoru. Ak boli všetky kroky na dosiahnutiesúhlasnej vôle všetkých Strán vyčerpané a dohoda nebola dosiahnutá, dodatok saprijme ako posledná možnosť trojštvrtinovou väčšinou hlasov prítomných ahlasujúcich Strán na stretnutí.

4. Dodatky k tomutodohovoru prijaté v súlade s odsekom 3 tohto článku predloží depozitár všetkýmStranám na ratifikáciu, schválenie alebo prijatie. Dodatky k tomuto dohovoruiné ako dodatky k prílohe nadobúdajú platnosť pre tie Strany, ktoré ichratifikovali, schválili alebo prijali na 90. deň odo dňa, keď bolo depozitárovidoručené oznámenie o ratifikácii, schválení alebo prijatí minimálne tromi štvrtinamitýchto Strán. Pre ktorúkoľvek ďalšiu Stranu potom nadobúdajú platnosť na 90. deňodo dňa, keď Strana uložila u depozitára listiny o ratifikácii, schválení aleboprijatí dodatkov.

5. Každá Strana,ktorá nie je schopná schváliť dodatok k prílohe k tomuto dohovoru, o tompísomne informuje depozitára do 12 mesiacov od dátumu oznámenia prijatia.Depozitár bez odkladu oboznámi všetky Strany o obdržaných oznámeniach. Stranamôže kedykoľvek toto oznámenie nahradiť svojím schválením a po uložení listín oschválení u depozitára sa dodatky k prílohe stanú pre túto Stranu platnými.

6. Po uplynutí 12mesiacov od dátumu depozitárovho oznámenia uvedeného v odseku 4 sa dodatok kprílohe stane účinným pre tie Strany, ktoré nezaslali depozitárovi oznámeniepodľa ustanovení odseku 5, za predpokladu, že takéto oznámenie nezaslala viacako tretina Strán.

7. Na účely tohto článku"prítomné a hlasujúce Strany" znamená Strany, ktoré sú prítomné aodovzdajú kladný alebo záporný hlas.

Článok 15 - Hodnotenie súladu

Na stretnutí Strán sana základe súhlasnej vôle všetkých Strán vytvoria nepovinné mechanizmy naposúdenie súladu s ustanoveniami tohto dohovoru, ktoré majú nekonfrontačný,mimosúdny a konzultačný charakter. Tieto mechanizmy musia umožniť primeranú účasťverejnosti a môžu tiež zahŕňať možnosť posúdiť stanoviská členov verejnosti kzáležitostiam týkajúcim sa tohto dohovoru.

Článok 16 - Riešenie sporov

1. Ak vznikne medzidvoma alebo viacerými Stranami spor o výklade a uplatnení tohto dohovoru, hľadajúriešenie prostredníctvom rokovaní alebo prostredníctvom iných prostriedkovurovnávania sporov prijateľných pre strany sporu.

2. Pri podpisovaní,ratifikovaní, prijímaní, schvaľovaní alebo pristupovaní k tomuto dohovoru alebokedykoľvek neskôr môže Strana depozitárovi písomne deklarovať, že v prípadesporu, ktorý nebol vyriešený v súlade s odsekom 1, prijme jeden alebo obidva znasledujúcich prostriedkov riešenia sporov ako povinný vo vzťahu ku ktorejkoľvekStrane prijímajúcej rovnaký záväzok:

a) predloženie sporuMedzinárodnému súdnemu dvoru;

b) arbitráž v súlades procesom uvedeným v Prílohe II.

3. Ak strany sporuprijmú obidva prostriedky riešenia sporov uvedené v odseku 2, spor môže byťpredložený len Medzinárodnému súdnemu dvoru, ak sa strany nedohodnú inak.

Článok 17 - Podpis

Tento dohovor jeotvorený na podpis v Aarhuse (Dánsko) 25. júna 1998 a potom v sídle OrganizácieSpojených národov v New Yorku do 21. decembra 1998 pre členské štáty Európskejhospodárskej komisie rovnako ako pre štáty majúce štatút pozorovateľa vEurópskej hospodárskej komisii v zmysle odsekov 8 a 11 Rezolúcie Hospodárskej asociálnej rady 36 (IV) z 28. marca 1947 a pre regionálne hospodárske integračnéorganizácie konštituované suverénnymi členskými štátmi Európskej hospodárskejkomisie, na ktoré ich členské štáty preniesli svoje právomoci týkajúce sazáležitostí upravených týmto dohovorom vrátane právomoci uzatvárať zmluvy vzťahujúcesa na tieto záležitosti.

Článok 18 - Depozitár

Generálny tajomníkOrganizácie Spojených národov plní funkciu depozitára tohto dohovoru.

Článok 19 - Ratifikácia,prijatie, schválenie a pristúpenie

1. Tento dohovorpodlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu signatárskymi štátmi aregionálnymi hospodárskymi integračnými organizáciami.

2. Tento dohovor jeotvorený na pristúpenie od 22. decembra 1998 pre krajiny a regionálnehospodárske integračné organizácie uvedené v článku 17.

3. Akýkoľvek iný štátneuvedený v odseku 2, ktorý je členom Organizácie Spojených národov, môžepristúpiť k tomuto dohovoru na základe súhlasu stretnutia Strán.

4. Akákoľvekorganizácia uvedená v článku 17, ktorá sa stane Stranou tohto dohovoru beztoho, aby niektorý z jej členských štátov bol Stranou tohto dohovoru, jeviazaná všetkými povinnosťami vyplývajúcimi z tohto dohovoru. V prípadeorganizácie, ktorej jeden alebo viac členských štátov je Stranou tohtodohovoru, táto organizácia a jej členské štáty sa dohodnú na svojichpríslušných právomociach pri vykonávaní povinností vyplývajúcich z tohtodohovoru. V takýchto prípadoch nie sú organizácia a jej členské štáty oprávnenévykonávať práva v rámci tohto dohovoru konkurenčne.

5. Regionálnehospodárske integračné organizácie uvedené v článku 17 vo svojich listinách oratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení oznamujú rozsah svojichprávomocí vo vzťahu k záležitostiam upravovaným týmto dohovorom. Tietoorganizácie tiež informujú depozitára o všetkých podstatných zmenách v rozsahuich právomocí.

Článok 20 - Nadobudnutieplatnosti

1. Tento dohovornadobúda platnosť 90. deň odo dňa uloženia šestnástej listiny o ratifikácii,prijatí, schválení alebo pristúpení.

2. Na účely odseku 1žiadne uloženie listiny regionálnou hospodárskou integračnou organizáciou sanepočíta ako ďalšie v prípade, že už došlo k uloženiu listín členskými štátmitakejto organizácie.

3. Pre každý štát aorganizáciu uvedenú v článku 17, ktoré ratifikovali, prijali alebo schválilitento dohovor alebo k nemu pristúpili po tom, čo už bolo uložených šestnásťlistín o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení, tento dohovornadobúda platnosť 90. deň po dátume uloženia listín o ratifikácii, prijatí,schválení alebo pristúpení týmto štátom alebo organizáciou.

Článok 21 - Odstúpenie

Kedykoľvek pouplynutí troch rokov od dátumu, keď tento dohovor nadobudol platnosť preStranu, tá môže od tohto dohovoru odstúpiť písomným oznámením depozitárovi.Každé takéto odstúpenie nadobúda platnosť 90. deň od dátumu, keď bolo doručenédepozitárovi.

Článok 22 - Autentické texty

Originál tohtodohovoru, pre ktorý je anglický, francúzsky a ruský text rovnako autentický,bude uložený u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Na dôkaz tohopodpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali tento dohovor.

V Aarhuse (Dánsko)dvadsiateho piateho júna tisícdeväťstodeväťdesiatosem.

PRÍLOHA I - ZOZNAM ČINNOSTÍUVEDENÝCH V ČLÁNKU 6 ODS. 1 PÍSM. A)

1. Energetickýpriemysel:

- rafinérie ropy aplynu;

- prevádzky na splyňovaniea skvapalňovanie;

- tepelné elektrárnea iné spaľovacie zariadenia s tepelným príkonom 50 MW a viac;

- koksárenské pece;

- jadrové elektrárnea ostatné jadrové reaktory vrátane ich rozobratia alebo vyradenia z prevádzky1) (okrem výskumných zariadení na výrobu alebo premenu štiepnych a obohatenýchmateriálov, ktorých maximálny výkon nepresahuje 1 kW spojitého tepelného zaťaženia);

- prevádzky naspracovanie vyhoreného jadrového paliva;

- prevádzky navrhnuté

- na výrobu aleboobohatenie jadrového paliva;

- na spracovanievyhoreného jadrového paliva alebo vysokorádioaktívneho odpadu;

- na konečnézneškodnenie vyhoreného jadrového paliva;

- len na konečnézneškodnenie rádioaktívneho odpadu;

- len na skladovanie(plánované na viac ako 10 rokov) vyhoreného jadrového paliva aleborádioaktívneho odpadu na inom mieste, ako je miesto výroby.

2. Výroba aspracovanie kovov:

- prevádzky napraženie a spekanie kovovej rudy (vrátane sulfidovej rudy);

- prevádzky na výrobusurového železa alebo ocele (prvotným alebo druhotným tavením) vrátanekontinuálneho odlievania s kapacitou presahujúcou 2,5 tony za hodinu;

- prevádzky naspracovanie železných kovov:

i) valcovne plechu zatepla s kapacitou presahujúcou 20 ton surovej ocele za hodinu;

ii) kováčske dielne sbucharmi, ktorých energia presahuje 50 kJ na buchar, kde používaná tepelnáenergia presahuje 20 MW;

iii) zariadenia napovrchovú úpravu kovovými zliatinami, kde vstup presahuje 2 tony surovej oceleza hodinu;

- zlievarne železnýchkovov s výrobnou kapacitou presahujúcou 20 ton za deň;

- prevádzky

i) na výrobuneželezných surových kovov z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovínmetalurgickými, chemickými alebo elektrolytickými procesmi;

ii) na tavenievrátane legovania neželezných kovov vrátane kovového šrotu (zjemňovanie, liatieatď.) s taviacou kapacitou presahujúcou 4 tony denne pre olovo a kadmium alebo20 ton denne pre ostatné kovy;

- prevádzky napovrchovú úpravu kovov a plastov používajúce elektrolytický alebo chemickýproces, kde objem používaných kadí presahuje 30 m3.

3. Priemyselspracujúci minerály a horniny:

- prevádzky na výrobucementového slinku v rotačných peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 500ton denne alebo vápna v rotačných peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 50ton denne alebo v iných peciach presahujúcich výrobnú kapacitu 50 ton denne;

- prevádzky na výrobuazbestu a výrobkov obsahujúcich azbest;

- prevádzky na výrobuskla vrátane sklených vlákien s taviacou kapacitou presahujúcou 20 ton denne;

- prevádzky natavenie minerálnych látok vrátane výroby minerálnych vlákien s taviacoukapacitou presahujúcou 20 ton denne;

- prevádzky na výrobukeramických výrobkov vypálením, hlavne škridiel, tehál, žiaruvzdorných tehál,dlaždíc, kameniny alebo porcelánu, s výrobnou kapacitou presahujúcou 75 tondenne a/alebo kapacitou pece presahujúcou 4 m3 a úžitkovou kapacitou pecepresahujúcou 300 kg/m3.

4. Chemickýpriemysel: Výroba v zmysle kategórií činností uvedených v tomto odseku znamenávýrobu látok alebo skupín látok uvedených v písmenách a) až g) v priemyselnommeradle:

a) chemické prevádzkyna výrobu základných organických chemikálií, ako sú

i) jednoduché uhľovodíky(lineárne alebo cyklické, nasýtené alebo nenasýtené, alifatické aleboaromatické);

ii) uhľovodíkyobsahujúce kyslík, ako sú alkoholy, aldehyhy, ketóny, karboxylové kyseliny,estery, acetáty, étery, peroxidy, epoxidové živice;

iii) uhľovodíkyobsahujúce síru;

iv) dusíkaté uhľovodíky,ako sú amíny, amidy, dusíkaté zlúčeniny, nitrozlúčeniny alebo zlúčeninyobsahujúce skupinu dusičnanovú, nitrilovú, kyanidovú alebo izokyanidovú;

v) uhľovodíkyobsahujúce fosfor;

vi) halogénové uhľovodíky;

vii) organokovové zlúčeniny;

viii) základné plasty(polyméry, syntetické vlákna a vlákna na celulózovom základe);

ix) syntetické gumy;

x) farby a pigmenty;

xi) povrchovoaktívnelátky a surfaktanty;

b) chemické prevádzkyna výrobu základných anorganických chemikálií, ako sú

i) plyny, ako sú čpavok,chlór alebo chlorovodík, fluór alebo fluorovodík, oxidy uhlíka, zlúčeniny síry,oxidy dusíka, vodík, oxid siričitý, karbonylchlorid;

ii) kyseliny, ako súkyselina chrómová, kyselina fluorovodíková, kyselina fosforečná, kyselina dusičná,kyselina chlorovodíková, kyselina sírová, oleum, kyseliny obsahujúce síru;

iii) zásady, ako súhydroxid amónny, hydroxid draselný, hydroxid sodný;

iv) soli, ako súchlorid amónny, chlorečnan draselný, uhličitan draselný, uhličitan sodný,tetraboritan sodný, dusičnan strieborný;

v) nekovy, oxidykovov alebo iné anorganické zlúčeniny, ako sú karbid vápenatý, kremík, karbidkremičitý;

c) chemické prevádzkyna výrobu fosforečných, dusíkatých a draselných hnojív (jednoduchých alebokombinovaných);

d) chemické prevádzkyna výrobu základných prostriedkov na ochranu rastlín a výrobu biocídov;

e) prevádzkyvyužívajúce chemické alebo biologické procesy na výrobu základnýchfarmaceutických výrobkov;

f) chemické prevádzkyna výrobu výbušnín;

g) chemicképrevádzky, ktoré používajú chemické alebo biologické procesy na výrobubielkovinových prídavných látok do krmív, kvasu a iných bielkovinových látok.

5. Odpadovéhospodárstvo:

- prevádzky na spaľovanie,zhodnotenie, chemické spracovanie alebo skládkovanie nebezpečného odpadu;

- prevádzky na spaľovaniekomunálneho odpadu s kapacitou presahujúcou 3 tony za hodinu;

- prevádzky nazneškodňovanie nie nebezpečného odpadu s kapacitou presahujúcou 50 ton za deň;

- skládky prijímajúceviac ako 10 ton za deň alebo s celkovou kapacitou presahujúcou 25 000 ton okremskládok inertného odpadu.

6. Čistiarneodpadových vôd s kapacitou presahujúcou ekvivalent 150 000 obyvateľov.

7. Priemyselnépodniky na

a) výrobu buničiny zdreva alebo podobných vláknitých materiálov;

b) výrobu papiera alepenky s výrobnou kapacitou presahujúcou 20 ton denne.

8.

a) Výstavba spojenípre diaľkovú železničnú dopravu alebo výstavba letísk 2) so základnou dĺžkouvzletovej a pristávacej dráhy 2 100 m alebo viac;

b) výstavba diaľnic aciest pre motorové vozidlá; 3)

c) výstavba novýchštvor- a viacprúdových ciest alebo prestavba a/alebo rozšírenie existujúcichdvoj- alebo menejprúdových ciest na štvor- a viacprúdové, kde takáto nová cestaalebo prestavovaný alebo rozširovaný úsek cesty by mal 10 km alebo viacnepretržitej dĺžky.

9.

a) Vnútrozemské vodnécesty a prístavy pre vnútrozemskú vodnú dopravu, ktoré dovoľujú plavbu lodí svýtlakom viac ako 1 350 ton;

b) obchodné prístavy,prístaviská na nakladanie a vykladanie spojené s pevninou a vonkajšie prístavy(okrem železničných), ktoré môžu prijať lode s výtlakom viac ako 1 350 ton.

10. Odber podzemnejvody alebo systémy umelého dopĺňania podzemnej vody, kde ročný objem odobratejalebo doplnenej vody je rovný alebo presahuje 10 miliónov kubických metrov.

11.

a) Diela na prenosvody medzi povodiami riek s cieľom predchádzať nedostatku vody, keď množstvopresunutej vody presahuje 100 miliónov kubických metrov ročne;

b) v ostatnýchprípadoch diela na prenos vody medzi povodiami riek, keď viacročný priemernýprietok v oblasti odberu presahuje 2 000 miliónov kubických metrov ročne a keďmnožstvo presunutej vody presahuje 5% tohto prietoku. V oboch prípadoch sú vylúčenéprenosy pitnej vody potrubím.

12. Ťažba ropy azemného plynu na komerčné účely, ak vyťažené množstvo presahuje 500 ton denne vprípade ropy a 500 000 kubických metrov denne v prípade zemného plynu.

13. Priehrady a inézariadenia určené na zadržiavanie alebo trvalé uskladnenie vody, kde nový alebododatočný objem zadržiavanej alebo uskladnenej vody presahuje 10 miliónovkubických metrov.

14. Potrubia nadopravu plynu, ropy alebo chemikálií s priemerom väčším ako 800 mm a dĺžkou väčšouako 40 km.

15. Prevádzky naintenzívny chov hydiny alebo ošípaných s viac ako

a) 40 000 miest prehydinu;

b) 2 000 miest preprodukciu ošípaných (nad 30 kg) alebo

c) 750 miest preprasnice.

16. Kameňolomy apovrchová ťažba, ak plocha povrchu miesta ťažby presahuje 25 hektárov, alebo ťažbarašeliny, ak plocha povrchu miesta presahuje 150 hektárov.

17. Výstavba visutýchvedení elektrického prúdu s napätím 220 kV alebo viac a s dĺžkou viac ako 15km.

18. Zariadenia naskladovanie ropy, petrochemických alebo chemických výrobkov s kapacitou väčšou,ako je 200 000 ton alebo viac.

19. Ostatné činnosti:

- prevádzky napredprípravu (činnosti, ako sú pranie, bielenie, mercerizácia) alebo farbenievlákien alebo textílií, ak ich spracovateľská kapacita presahuje 10 ton denne;

- prevádzky na výrobukoží, ak ich výrobná kapacita presahuje 12 ton hotových výrobkov denne;

- a) bitúnky svýrobnou kapacitou väčšou, ako je 50 ton denne;

b) spracovanie aúprava zameraná na výrobu potravín zo

i) živočíšnychsurovín (okrem mlieka) s produkčnou kapacitou hotových výrobkov väčšou ako 75ton denne;

ii) rastlinnýchsurovín s produkčnou kapacitou hotových výrobkov väčšou ako 300 ton denne(priemerná hodnota vyrátaná za štvrťrok);

c) spracovanie aúprava mlieka, ak je množstvo spracúvaného mlieka väčšie ako 200 ton denne(priemerná hodnota vyrátaná za rok);

- prevádzky nazneškodňovanie a spracovanie mŕtvych tiel zvierat a živočíšneho odpadu sospracovateľskou kapacitou presahujúcou 10 ton denne;

- prevádzky napovrchovú úpravu látok, predmetov alebo výrobkov používajúce organické rozpúšťadlá,hlavne nanášanie ochranných náterov, tlač, natieranie, odmasťovanie,vodovzdorná úprava, kalibrácia (obrábanie na presnú veľkosť), maľovanie, čisteniealebo impregnácia so spotrebou viac ako 150 kg denne alebo viac ako 200 ton ročne;

- prevádzky na výrobuuhlíka (uhlie pálené pri vysokej teplote) alebo elektrografitu spaľovaním alebografitizáciou.

20. Ktorákoľvek činnosťneuvedená v bodoch 1 - 19, kde je podľa vnútroštátneho práva zabezpečená účasťverejnosti v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

21. Ustanovenia článku6 ods. 1 písm. a) sa nevzťahujú na ktorýkoľvek z vyššie uvedených projektovvypracovaných iba alebo najmä pre vývoj a testovanie nových metód a výrobkov počasdoby kratšej ako dva roky, pokým nie je pravdepodobné, že by mohli mať zanásledok nepriaznivé účinky na životné prostredie alebo zdravie.

22. Akákoľvek zmenaalebo rozšírenie činností, kde takáto zmena alebo rozšírenie splníkritériá/limity ustanovené v tejto prílohe, bude predmetom článku 6 ods. 1písm. a). Akákoľvek iná zmena alebo rozšírenie činností bude predmetom článku 6ods. 1 písm. b).

Poznámky:

1) Jadrové elektrárnea jadrové reaktory sa nepovažujú za takéto zariadenie, keď všetko jadrovépalivo a ostatné rádioaktivitou kontaminované prvky boli natrvalo odstránené zmiesta prevádzky.

2) Na účely tohtodohovoru "letisko" znamená letisko, ktoré vyhovuje definícii uvedenejv dohovore z Chicaga z roku 1944 ustanovujúcom Medzinárodnú organizáciu precivilné letectvo (ICAO) (Príloha 14).

3) Na účely tohtodohovoru "rýchlostná komunikácia" znamená cestu, ktorá vyhovujedefinícii uvedenej v Európskej dohode o hlavných cestách s medzinárodnoupremávkou z 15. novembra 1975.

PRÍLOHA II - ARBITRÁŽ

1. V prípade sporupostúpenému na arbitráž podľa článku 16 ods. 2 tohto dohovoru strana alebostrany oznámia sekretariátu predmet sporu a označia najmä články tohtodohovoru, o ktorých interpretáciu alebo aplikáciu ide. Sekretariát zašleobdržané informácie všetkým Stranám tohto dohovoru.

2. Arbitrážny súdpozostáva z troch členov. Žalujúca strana alebo strany, ako aj druhá stranaalebo strany sporu si určia arbitra a takto navrhnutí arbitri určia spoločnoudohodou tretieho arbitra, ktorý bude predsedom arbitrážneho súdu. Takto zvolenýarbiter nesmie byť štátny príslušník ani jednej strany sporu, nesmie mať zvyčajnébydlisko na území ani jednej z týchto strán, nesmie byť zamestnaný žiadnou znich ani nesmie byť nijako inak do prípadu zainteresovaný.

3. Ak nebol do dvochmesiacov od určenia druhého arbitra určený predseda arbitrážneho súdu, výkonnýtajomník Európskej hospodárskej komisie na požiadanie ktorejkoľvek strany sporuurčí predsedu v rámci ďalšej dvojmesačnej lehoty.

4. Ak si jedna zostrán sporu neurčí arbitra do dvoch mesiacov po obdržaní žiadosti, môže o tomdruhá strana informovať výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie,ktorý určí predsedu arbitrážneho súdu v rámci ďalšej dvojmesačnej lehoty. Posvojom určení predseda arbitrážneho súdu požiada stranu, ktorá si neurčilaarbitra, aby tak urobila do dvoch mesiacov. Ak tak v danej lehote neurobí,predseda o tom informuje výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie,ktorý toto určenie vykoná v rámci ďalšej dvojmesačnej lehoty.

5. Arbitrážny súdrozhodne v súlade s medzinárodným právom a ustanoveniami tohto dohovoru.

6. Každý arbitrážnysúd vytvorený na základe ustanovení tejto prílohy vypracuje svoj rokovacíporiadok.

7. Rozhodnutiaarbitrážneho súdu, procesné i o skutkovej podstate, sa prijímajú väčšinouhlasov jeho členov.

8. Súd smie urobiťvšetky primerané opatrenia na to, aby zistil fakty.

9. Strany sporu budúuľahčovať prácu arbitrážneho súdu a najmä, použijúc všetky svoje dostupnéprostriedky,

a) poskytnú mu všetkypríslušné dokumenty, vybavenie a informácie;

b) umožnia mu, ak jeto potrebné, privolať svedkov alebo odborníkov a obdržať ich dôkazy.

10. Strany a arbitribudú chrániť dôvernosť každej informácie, ktorú obdržali ako dôvernú počaspojednávania arbitrážneho súdu.

11. Arbitrážny súdmôže na žiadosť jednej zo strán odporučiť dočasné ochranné opatrenia.

12. Ak sa jedna zostrán sporu nedostaví na pojednávanie arbitrážneho súdu alebo nie je schopnáobhajoby, druhá strana smie požiadať súd, aby pokračoval v pojednávaní avyniesol konečné rozhodnutie. Neprítomnosť strany alebo jej neschopnosť saobhajovať nemôže predstavovať prekážku v pojednávaní.

13. Arbitrážny súdsmie prerokovať a určiť protinávrhy vyplývajúce priamo z podstaty veci sporu.

14. Pokým arbitrážnysúd nerozhodne inak z dôvodu jednotlivých okolností prípadu, súdne trovyvrátane odmien členom súdu znášajú strany sporu rovnakým dielom. Súd musíevidovať všetky svoje výdavky a musí stranám o nich poskytnúť záverečnú správu.

15. KtorákoľvekStrana tohto dohovoru, ktorá má právny záujem na podstate veci sporu a ktorá bymohla byť ovplyvnená rozhodnutím o prípade, smie so súhlasom súdu zasahovať dopojednávania.

16. Arbitrážny súdvydá svoje rozhodnutie do piatich mesiacov od dátumu, keď bol ustanovený, pokýmnezistí, že je nevyhnutné predĺžiť túto lehotu o dobu, ktorá by nemalapresiahnuť päť mesiacov.

17. K rozhodnutiuarbitrážneho súdu musí byť pripojené odôvodnenie. Rozhodnutie je konečné azáväzné pre všetky strany sporu.

Arbitrážny súd zašlerozhodnutie stranám sporu a na sekretariát. Sekretariát zašle obdržanéinformácie všetkým Stranám tohto dohovoru.

18. Akýkoľvek spor,ktorý môže vzniknúť medzi Stranami, týkajúci sa výkladu alebo vykonaniarozhodnutia smie byť podaný ktoroukoľvek stranou na arbitrážny súd, ktorývyniesol rozhodnutie alebo, ak tento súd nemôže byť týmto zaviazaný, na ďalšíarbitrážny súd vytvorený na tento účel tým istým spôsobom ako prvý.

PRÍL.

(Text Dohovoru oprístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe kspravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v anglickom jazyku)