Návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov - stanovisko

Návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o reforme súdnej mapy") a jeho prílohy sú publikované na tejto stránke právneho a informačného portálu Slov-Lex: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/587

Uplatnené pripomienky všetkých pripomienkujúcich subjektov vrátane verejnosti (celkovo 452 z toho 190 zásadných pripomienok) sú zverejnené na tejto stránke portálu Slov-Lex: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/587/pripomienky/zobraz

K návrhu právneho predpisu všeobecne - O

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra”) vypracovala stanovisko na podklade dvojmesačnej analytickej činnosti pracovnej skupiny vytvorenej na generálnej prokuratúre z expertov pre jednotlivé oblasti činnosti (trestná agenda, netrestná agenda, agenda medzinárodnej justičnej spolupráce, ekonomická oblasť, personálna oblasť, Rada prokurátorov) s využitím podkladov a stanovísk získaných od vecných útvarov generálnej prokuratúry, krajských a okresných prokuratúr, niektorých prokurátorských rád, ako aj početných konzultácií s krajskými prokurátormi, niektorými okresnými prokurátormi a radovými prokurátormi. Podklady boli vyhodnotené a spracované do komplexného stanoviska prokuratúry.

Generálna prokuratúra považuje za potrebné na úvod uviesť a zdôrazniť, že súčasné usporiadanie sídiel a územných obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr je z pohľadu zabezpečenia riadneho plnenia úloh prokuratúry a vykonávanie pôsobnosti prokurátorov plne vyhovujúce.

Najdôležitejšou prioritou prokuratúry je efektívne naplnenie účelu trestného konania, osobitne v závažných trestných veciach. Z tohto hľadiska považujeme súčasný stav - počet a územné rozmiestnenie krajských prokuratúr (8) a tomu zodpovedajúci počet krajských súdov, respektíve okresných súdov v sídle krajského súdu, za osvedčený a účelný.

Prokuratúra na základe dlhoročného poznania procesov v trestnej agende ponúka konkrétne návrhy racionalizácie sídiel a územných obvodov okresných súdov (a okresných prokuratúr), ktoré uvádzame v jednotlivých uplatnených zásadných pripomienkach.

Požiadavka efektivity trestného konania (z hľadiska dosiahnutia účelu konania i optimalizácie využitia štátnych prostriedkov a ľudských zdrojov) jednoznačne vedie prokuratúru k tomu, aby jej úrady boli čo najbližšie k príslušnému súdu - aby kopírovala obvody súdov s tresným úsekom.

Generálna prokuratúra považuje za potrebné ku svojmu komplexnému stanovisku uviesť základné východiská svojho prístupu k predloženému návrhu reformy súdnej mapy:

1. Prokuratúra principiálne súhlasí s cieľmi, ktoré sleduje reforma súdnej mapy.
   Považujeme za správne a zodpovedné analyzovať fakty a súvislosti, ktoré do expertnej diskusie vie ponúknuť prokuratúra a rovnako zvážiť aj ďalšie možné riešenia a návrhy, ktoré by k cieľom a žiadaným výsledkom projektu reformy súdnej mapy mohli viesť ešte efektívnejšie, osobitne v tých oblastiach, v ktorých plní dôležité úlohy prokuratúra.
2. Prokuratúra uplatnením pripomienok plní svoju ústavnú úlohu podľa čl. 149 Ústavy SR:
   “Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.”
   Prokuratúra reformu súdnej mapy považuje za vážny systémový zásah do každodenných procesov fungovania justičných orgánov, ktorých efektivita a úspešnosť je determinovaná úrovňou účinnej spolupráce a komplementárnej súčinnosti orgánov verejnej moci v Slovenskej republike. 
   Dostupnosť súdov/prokuratúry pre občanov/organizácie je dôležitým aspektom pre vytvorenie reálnej možnosti účinného uplatňovania ich práva na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR), ale aj práva na právnu pomoc (čl. 47 Ústavy SR), práva na zákonného sudcu a práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v ich prítomnosti (čl. 48 Ústavy SR).
   Na druhej strane sa javí ako neefektívne a nerentabilné pre občanov a organizácie - daňových poplatníkov, udržiavať malé úrady (súdy a prokuratúry), pri ktorých na základe racionálneho posúdenia ich fungovania (problémov s obsadením, nerovnomernou zaťaženosťou obzvlášť pri dlhodobejšom výpadku čo i len jedného sudcu/prokurátora) je legitímna otázka, či by nebolo vhodnejšie vytvárať úrady s vyšším počtom sudcov a prokurátorov.
   Z uvedeného vyplýva potreba kvalifikovaného ustálenia kvantifikatívnych ukazovateľov organizácie práce, teda konkrétne, aký je minimálny počet sudcov alebo prokurátorov, ktorý je nevyhnutný na optimálne zabezpečenie chodu úradu pri udržaní efektivity jeho činnosti z hľadiska zaťaženosti (počet vecí, úkonov)? Zohľadňujúc pritom zastupovanie, služobnú pohotovosť, ale aj nevyhnutnosť priebežného celoživotného vzdelávania sudcov/prokurátorov, ku ktorému by ich mal systém viesť a vytvárať im na to podmienky. 
   Rovnako je potrebné zohľadniť pri návrhu nových súdnych obvodov a ich sídiel aj veľkosť územia obvodu súdu (vzdialenosti obcí a miest od úradu, členitosť územia, stav a možnosti dopravnej infraštruktúry), administratívne členenie SR, počet obyvateľov/organizácií v územnom obvode súdu, procesné nadväznosti a súčinnostné vzťahy s inými orgánmi.
   Diskusia o uvedených otázkach (hľadanie primeranosti a efektivity z pohľadu občana i štátu) prebieha na prokuratúre a zrejme aj na súdoch už niekoľko rokov a jej výsledky je potrebné pretaviť do reformy súdnej mapy. Popri civilnej, obchodnej a správnej agende je potrebné zohľadniť aj významné fakty a súvislosti týkajúce sa vybavovania trestnej agendy súdov a prokuratúry, respektíve orgánov činných v trestnom konaní. Návrh reformy súdnej mapy však podľa nášho názoru dostatočne nezohľadňuje základné požiadavky nevyhnutné na dosiahnutie tresného konania.
3. Prokuratúra vníma postavenie súdov a prokuratúry ako súčasť sústavy orgánov verejnej moci Slovenskej republiky - právneho štátu
   Zastávame názor, že súdnu moc a jej orgány nie je možné vnímať oddelene od celkového územnosprávneho členenia štátu, systému orgánov verejnej správy a špecializovanej štátnej správy. V tomto smere má logicky reforma súdnej mapy aj svoje východiská a limity. O to viac je potrebné takúto reformu vykonať s jediným determinantom – dosiahnuť efektívne(jšie) fungovanie nového mechanizmu (súbor orgánov ich právomocí a súčinnostných vzťahov) v celkovo nezreformovanom mechanizme. Inak budú dôsledky z pohľadu autority štátu veľmi vážne, minimálne v podobe straty dôvery občanov v schopnosť štátu efektívne manažovať horizontálne procesy. A ďalší hroziaci dôsledok je, že reforma sa nakoniec môže ukázať ako neefektívne, respektíve nie celkom efektívne vynaloženie finančných prostriedkov občanov, prípadne aj prostriedkov EÚ.
   Úlohou štátu a jeho orgánov je vytvárať systém pravidiel a vo vzájomnej súčinnosti zabezpečiť a zlepšovať podmienky pre život občanov a pôsobenie organizácií na území SR.
   Prokuratúra sa preto bude snažiť presadzovať celostný horizontálny prístup k posudzovaniu navrhovaných zmien tak, aby vychádzajúc z vecného poznania a expertných skúseností prokuratúry bola dosiahnutá čo najlepšia funkčnosť a efektívnosť vo fungovaní justičného systému z pohľadu občanov, organizácií i samotného štátu. 
   Zastávame názor, že zlepšenie vymožiteľnosti práva a starostlivosť o občanov Slovenska si vyžaduje vzájomnú súčinnosť, koordináciu a komplementaritu fungovania justičného systému a ďalších orgánov vzájomne ovplyvňujúcich svoju činnosť (probační a mediační úradníci, pracovníci orgánov starostlivosti o deti a mládež, ústavy Zboru väzenskej a justičnej stráže, útvary Policajného zboru (PZ), priestupkové orgány, správne orgány, disciplinárne orgány).
   Návrh reformy súdnej mapy bude mať aj z tohto pohľadu podľa nášho názoru vážne dosahy na prístup občana k súdu, ale aj na súčinnosť štátnych orgánov a organizáciu ich práce, t. j. na časovú, výkonovú a nákladovú efektívnosť fungovania celého systému orgánov verejnej moci v Slovenskej republike.
   Štát by mal rozumnými úpravami pravidiel/zákonov pomáhať svojim orgánom pre vymožiteľnosť práva k tomu, aby spáchané delikty a osobitne závažné trestné veci dokázal stíhať čo najefektívnejšie, čo by výsledná podoba reformy súdnej mapy mala zohľadniť.
4. Prokuratúra vníma svoje postavenie ako súčasť slovenského justičného systému
   Spoločne so súdmi, ale aj políciou, je úlohou prokuratúry zabezpečiť efektívny a jednotný výkon trestnej politiky na celom území Slovenskej republiky. 
   Ďalšou úlohou prokuratúry je vykonávať dozor nad postupmi a rozhodnutiami orgánov verejnej správy (kontrolovať výkon výkonnej moci) a vo verejnom záujme sa zúčastňovať ako účastník konania aj v zákonom vymedzených civilných veciach.
   Návrh reformy bude mať zásadné dopady na fungovanie orgánov prokuratúry v rámci justičného systému a to bez ohľadu na to, akým spôsobom bude mať prokuratúra určené sídla a územné obvody, čo sa prejaví najmä 
   a) v personálnej oblasti (možné odchody prokurátorov a kvalifikovaných zamestnancov),
   b) v ekonomickej oblasti (sťahovanie, zvýšené náklady na cestovanie, doručovanie),
   c) v oblasti efektivity práce

• časové straty prokurátorov pri služobných cestách na úkony na okresný/krajský súd do iného mesta, pri neproduktívnom čakaní na čas vykonania úkonu (vydanie príkazu, pojednávanie, výsluch) mimo miesta pracoviska prokurátora,
• zníženie operatívnosti pri procesných súčinnostiach orgánov činných v trestnom konaní a súdu (doručovanie návrhov osobitne v utajovanej agende, doručovanie spisov, nazeranie do spisu a pod.),
• ohrozenie úkonov, ktoré sú časovo limitované z dôvodu nevyhnutnosti dopravy osôb, návrhov, príkazov a iných rozhodnutí na väčšie vzdialenosti (môže ísť o neodkladné úkony alebo úkony limitované zákonnou lehotou - zadržanie, väzba, európsky zatýkací rozkaz a pod.)
• ďalšie (zníženie objemu dostupného času na - v prvom rade - operatívne stretnutia s orgánmi polície v rámci dozoru v trestných veciach a v neposlednom rade na výkon ďalších dôležitých činností, na ktorých sa prokurátori podieľajú – prierezová analytická a dohľadová činnosť, účasť na hodnotiacej/previerkovej činnosti, medzinárodné aktivity a osobitne dôležitou oblasťou s nevyužitým potenciálom je vzdelávanie a aktivity smerujúce k rozvoju osobnosti a zvyšovaniu morálnej integrity pracovníkov justície).

1. Prokuratúra vníma svoje postavenie ako súčasť systému európskej a medzinárodnej justičnej spolupráce
   Prokuratúra plní dôležité úlohy v oblasti európskej justičnej spolupráce v trestných veciach (európsky zatýkací rozkaz, európsky vyšetrovací príkaz, spoločné vyšetrovacie tímy, európska justičná sieť, vzájomné uznávanie rozhodnutí).
   Spolupráca s Eurojustom, Európskou prokuratúrou, Európskou justičnou sieťou, prípravnými orgánmi Rady EÚ (DROIPEN, Coreper II, CATS).
   Prokuratúra plní dôležité úlohy v oblasti medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach voči tretím štátom (medzinárodný zatýkací rozkaz a iné úkony medzinárodnej právnej pomoci, prevzatie trestného konania a uznávanie cudzích trestných rozhodnutí).
   Je nevyhnutné zohľadniť špecializáciu na vybavovanie agendy justičnej spolupráce v trestných veciach na úrovni krajských prokuratúr a aj zachovanie súvisiaceho mechanizmu na úrovni okresných prokuratúr.
2. Je v záujme právnej istoty, stability a prehľadnosti právneho/justičného systému, aby sídla a územné obvody prokuratúr boli ustanovené zákonom, nie autoritatívnym aktom generálneho prokurátora
   Zákon je všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý je prijatý po celospoločenskej diskusii a riadnom legislatívnom procese (predbežná informácia o pripravovanom návrhu právneho predpisu, medzirezortné pripomienkové konanie, rozporové konanie, prerokovanie poradnými orgánmi vlády i vládou, rozprava a prerokovanie vo výboroch a pléne Národnej rady SR, aprobácia schváleného zákona prezidentom).
3. Prokuratúra principiálne neodmieta oddelenie územných obvodov prokuratúr od územných obvodov súdov; nesmie to však významne sťažiť plnenie jej úloh a neefektívne zvýšiť jej náklady
   Podmienkou pre prijatie tohto prístupu však je, že sa to na základe faktov a argumentov bude javiť ako vhodné a efektívne tak z pohľadu plnenia úloh prokuratúry, ako aj z pohľadu občana - daňového poplatníka.
   Napriek možnosti odčleniť územné obvody prokuratúr od územných obvodov súdov, snaha o čo najefektívnejšie zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry (dodržanie zákonných lehôt, vysoký nárok na rýchlu súčinnosť pri procesných úkonoch v prípravnom konaní, účelné využitie pracovného času prokurátorov i účelné vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu) vedie prokuratúru k záveru, že sídla prokuratúr by mali byť čo najbližšie k sídlam príslušných súdov, ktorých súčinnosť je v trestnej agende nevyhnutná.
4. Prokuratúra prináša do diskusie aj vlastné návrhy zmien územných obvodov a sídiel súdov a prokuratúr na základe dlhoročných poznatkov z fungovania justičného systému
   Prokuratúra pripravila viac ako 10 návrhov na úpravu alebo zlúčenie obvodov okresných súdov, vrátane zrušenia niektorých súdov a prokuratúr. Tieto sú konkretizované nižšie v rámci jednotlivých uplatnených pripomienok k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona.
5. Zásada lojálnej spolupráce štátnych orgánov je základom úspechu akejkoľvek systémovej reformy v štáte i dôležitým atribútom posilnenia autority právneho štátu
   Prokuratúra považuje túto zásadu odporúčanú Benátskou komisiou - poradný výbor Rady Európy, za základný kameň úspechu pri akýchkoľvek systémových reformách v štáte, vrátane reforiem v justícii.
   Prokuratúra potrebuje zadefinovať základné východiská reformy súdnej mapy dôležité pre nastavenie fungovania justičného systému, nielen na strane súdov, ale aj na strane prokuratúry.
   Prokuratúra potrebuje poznať odpovede na nasledovné otázky:
   1. Kde budú zriadené pobočky okresných súdov?
   2. Kde budú zriadené pobočky krajských súdov?
   3. Či a ako budú upravené územné obvody zriadených pobočiek okresných a krajských súdov?
   4. Na ktorých okresných súdoch budú/nebudú trestné úseky vrátane sudcu pre prípravné konanie?
   5. Na ktorých pobočkách okresných súdov budú/nebudú trestné úseky vrátane sudcu pre prípravné konanie?
6. Prokuratúra je povinná poukázať na tie opatrenia návrhu reformy súdnej mapy, ktoré môžu ohroziť efektivitu výkonu trestnej spravodlivosti
   Ohrozenie priebehu a výsledku prípravného konania v dôsledku sťaženia súčinnosti zložiek justičného systému:
   1. dodržanie zákonných lehôt pri procesných úkonoch zasahujúcich do základných ľudských práv a slobôd (lehoty zadržania, lehoty pri rozhodovaní o väzbe, predbežnej väzbe pri vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, tzv. superskrátené vyšetrovanie podľa § 204 Trestného poriadku a pod.),
   2. časové a organizačné sťaženie splnenia podmienok na rýchle a účinné vykonanie neodkladných, neopakovateľných a iných úkonov prípravného konania, od úspešnosti ktorých často závisí výsledok celého trestného konania (vydanie príkazu na domovú prehliadku, príkazu na sledovanie osôb a vecí, príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, príkazu na použitie agenta, príkazu na zadržanie zásielok, príkazu na predstieraný prevod, príkazu na kontrolovanú dodávku, príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov).
7. Z hľadiska efektivity justičného systému považujeme za racionálne, aby sídla prokuratúr a súdov boli od seba vzdialené čo najmenej
   Neboli by sme dobrí hospodári, ak by sme platili prokurátorov za cestovanie, státie v zápchach a čakanie v inom meste ako je ich úrad na ďalšie pojednávanie, vydanie príkazu alebo výsluch 
   Je potrebné pre fungovanie justičného systému vytvoriť také pravidlá a podmienky, aby plnenie úloh prokurátormi bolo efektívne. Je našou povinnosťou vytvoriť pre prácu prokurátorov také podmienky, aby za platy prokurátorov vyplácané z rozpočtu SR, prokurátori odviedli pre spoločnosť čo najväčší rozsah náročnej odbornej prokurátorskej práce, namiesto cestovania a čakania.
   Prostriedky potrebujeme na asistentov prokuratúry, špecializované vzdelávanie, odborných konzultantov, znalcov, na modernizáciu pracovných metód, nástrojov a pomôcok, budovanie elektronických knižníc s manažmentom znalosti justície tak, aby bola efektívne dostupná pre justičné orgány na využitie v konkrétnej veci, čo nám pomôže zvýšiť efektivitu konania v závažných trestných ale aj iných veciach.
8. Ak návrh zákona o reforme súdnej mapy nebude v doložke vplyvov zohľadňovať zvýšené náklady prokuratúry vynútené reformou súdnej mapy, prokuratúra taký návrh nemôže akceptovať 
   Reforma súdnej mapy sa zásadným spôsobom dotkne organizácie a riadenia práce na prokuratúre, ktorá sa bude musieť prispôsobiť územným obvodom a sídlam súdov.
   Predložený návrh zákona nepočíta s krytím rozpočtových nárokov, ktoré vzniknú v dôsledku reformy súdnej mapy na strane prokuratúry, ale aj ďalších úradov a inštitúcií.
9. Prokuratúra je pripravená rokovať o riešeniach na expertnej úrovni, aby na ich podklade mohli byť na manažérskej a politickej úrovni prijaté dlhodobo udržateľné rozhodnutia
   Prokuratúra vytvorila pracovnú skupinu za účasti expertov na trestnú, netrestnú, medzinárodnú, personálnu a ekonomickú agendu a zástupcov Rady prokurátorov.
   Zdieľanie informácií o činnosti pracovnej skupiny a jej výstupov s krajskými prokurátormi, zástupcami Rady prokurátorov i so zástupcom odborovej organizácie SLOVES na generálnej prokuratúre. 
   Východiskom pre úvahy o možnostiach optimalizácie sídiel a územných obvodov okresných prokuratúr bolo kvalifikované určenie minimálneho počtu prokurátorov pre riadne fungovanie okresnej prokuratúry (8 až 12 prokurátorov podľa zaťaženosti a charakteru konkrétneho okresu)
   Tento záver bol ustálený na základe podkladov získaných z krajských prokuratúr a konzultácií s členmi Rady prokurátorov, viacerými vedúcimi prokurátormi ale i radovými prokurátormi okresných a krajských prokuratúr.
   Dôležitým cieľom by malo byť aj to, aby justícia (súdy a prokuratúra) nestratili dlhoročne pripravovaných kvalifikovaných zamestnancov (podporný odborný personál) kvôli zrušovaniu a zlučovaniu úradov.

Podľa programového vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024 (strana 8): „Reforma súdnej mapy bude jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívnej justície a pretrhnutie korupčných väzieb v justícii, ako aj na špecializáciu sudcov na hlavné agendy na úrovni okresných aj krajských súdov, na vytvorenie nových súdnych obvodov, vrátane krajských súdov, pri súčasnom znížení počtu súdov, s možnosťou nanovo spustiť výberové konania na predsedov súdov pre nové súdne obvody.”

Z uvedeného sú zrejmé základné ciele (verejné politiky), ktoré má reforma súdnej mapy priniesť slovenskej spoločnosti:

1. dosiahnutie efektívnej justície,
2. pretrhnutie korupčných väzieb v justícii,
3. špecializácia sudcov na hlavné agendy na úrovni okresných aj krajských súdov,
4. vytvorenie nových súdnych obvodov, vrátane krajských súdov, pri súčasnom znížení počtu súdov,
5. spustenie výberových konaní na predsedov súdov pre nové súdne obvody.

Je primerané očakávať a vyžadovať, že k jednotlivým základným cieľom reformy budú v dôvodovej správe a ďalších materiáloch pripojených k návrhu zákona zrozumiteľne a presvedčivo rozpracované čiastkové ciele, opatrenia a úlohy, ktoré je potrebné v konkrétnej časovej postupnosti vykonať, aby mohlo dôjsť k postupnému naplneniu cieľov tohto celospoločenského projektu alebo aspoň k viditeľnému zlepšeniu vybraných referenčných ukazovateľov.

Každá reforma spoločnosti, každá zmena pravidiel, ak má byť úspešná, si vyžaduje dôsledné zvládnutie procesu interiorizácie. Interiorizácia je proces poznania a uznania nových pravidiel (v danom prípade pravidiel, ktoré upravujú reformu súdnej mapy), ktorý je absolútnym základom pre pozitívny vzťah k takejto zmene, čo však samo o sebe ešte nepredstavuje jej interiorizáciu. Interiorizácia znamená nielen aprobáciu zmeny pravidiel, ale predovšetkým aj jej osvojenie, zvnútornenie a osobnostné stotožnenie sa dotknutých subjektov so zmenou pravidiel.

Preto každá zmena pravidiel v určitej oblasti musí prísť zvnútra, a nielen zvonku. Každá zainteresovaná skupina a jednotlivci, ktorých sa navrhovaná zmena vážne dotýka, musí mať reálnu možnosť zapojiť svoju znalosť a skúsenosť do procesu prípravy zmeny pravidiel ako aktívna súčasť spoločnosti podieľajúca sa na vylepšení existujúceho systému, či v danom prípade dokonca na jeho reforme.

Zainteresovanými skupinami a jednotlivcami

sa rozumejú skupiny alebo jednotlivci, ktorí:

• budú právnym predpisom ovplyvnení a/alebo majú nejaký záujem na výslednej podobe právneho predpisu,
• môžu nejakým spôsobom ovplyvniť, ohroziť alebo znemožniť tvorbu právneho predpisu.

Participatívny znalostný prístup si vyžaduje, aby každá pripomienka formulovaná zainteresovanými skupinami a jednotlivcami bola seriózne vyhodnotená, prípadne prediskutovaná a aby bola dôstojne uzavretá a vecne vyargumentovaná, aj keď jej nebude vyhovené. Základom úspešnej reformy musí byť vzájomný rešpekt a úcta medzi subjektmi, ktoré reformu presadzujú a subjektmi, ktorých sa dotýka.

V tejto súvislosti si dovolíme poukázať na inú časť Programového vyhlásenia vlády SR (strany 17 a 27):

„Vláda SR vníma občiansku spoločnosť ako jeden z dôležitých pilierov demokracie v Slovenskej republike a má záujem o spoluprácu s občianskym sektorom na princípoch partnerstva, rovnocennosti, transparentnosti a efektívnosti pri poskytovaní služieb vo verejnom záujme.

Vláda SR sa hlási k politike podpory dobrovoľníctva a participácie verejnosti na tvorbe verejných politík a legislatívy. Špeciálna pozornosť bude v týchto oblastiach venovaná odstraňovaniu „formalizmu“ a byrokratických prekážok.

Vláda SR bude pokračovať v aktivitách Iniciatívy pre otvorené vládnutie, zachová Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, ako aj svoje existujúce stále poradné orgány.”

„Vláda SR sa hlási k princípom otvoreného vládnutia a k medzinárodnej iniciatíve pre otvorené vládnutie. Bude pokračovať v aktívnej podpore, presadzovaní a uplatňovaní transparentnosti, zúčtovateľnosti a participácie ako princípov správy vecí verejných. Vláda SR bude podporovať rozvoj občianskej spoločnosti, vrátane podpory mimovládnych neziskových organizácií a aktívnych občanov.”

Obsah “Správy o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu” (ďalej len „Správa o účasti verejnosti”) zverejnenej na portáli Slov-lex priamo priznáva, že pri tvorbe návrhu zákona o reforme súdnej mapy neboli uplatnené princípy otvoreného vládnutia, ani participatívny prístup, ktorého súčasťou je spolupráca so zástupcami občianskej spoločnosti.

V Správe o účasti verejnosti sa v časti 2. „Informovanie verejnosti o tvorbe právneho predpisu” konštatuje, že:

• verejnosti neboli poskytnuté relevantné informácie pred začatím tvorby právneho predpisu;
• verejnosti neboli poskytnuté relevantné informácie počas tvorby právneho predpisu;
• verejnosti neboli poskytnuté relevantné informácie aj po ukončení tvorby právneho predpisu;
• verejnosti neboli poskytnuté vo vyhovujúcej technickej kvalite relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu a o samotnom právnom predpise;
• neboli zvolené komunikačné kanály dostatočné, vzhľadom na prenos relevantných informácií o právnom predpise smerom k verejnosti.

V Správe o účasti verejnosti sa v časti 3. „Účasť verejnosti na tvorbe právneho predpisu” okrem iného konštatuje, že:

• zapojení aktéri neindikujú spokojnosť s vyhodnotením ich návrhov k právnemu predpisu;
• neboli naplnené ciele a očakávania od účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu na strane predkladateľa právneho predpisu,
• zvolené participatívne metódy neprispeli k splneniu cieľa účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu;
• kvantita participatívnych metód nebola adekvátna vzhľadom k povahe, komplexnosti a predmetu právneho predpisu;
• zapojení aktéri neindikujú spokojnosť s formou procesu tvorby právneho predpisu a so zvolenými participatívnymi metódami;
• zapojeným aktérom je umožnené pripomienkovať správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu.

Participatívnymi metódami

sa rozumejú napríklad:

• ad-hoc osobné konzultácie s vybranými odborníkmi resp. zainteresovanými skupinami a jednotlivcami,
• pracovné a poradné skupiny vytvorené zo zástupcov predkladateľa právneho predpisu a zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
• konferencie a workshopy,
• verejné vypočutia,
• diskusné a deliberačné fóra.

Zvolené participatívne metódy sú súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu. Hodnotiaca správa je prílohou k Správe o účasti verejnosti, ak je vypracovaná.

V prípade zákona o reforme súdnej mapy hodnotiaca správa nebola zrejme vypracovaná (nie je na portáli Slov-lex zverejnená).

Hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu obsahuje najmä:

• cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,
• spôsob identifikácie problému a alternatív riešení,
• spôsob identifikácie zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
• spôsob identifikácie záujmov a možných konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
• spôsob zapojenia zainteresovaných skupín a jednotlivcov do tvorby právneho predpisu,
• zoznam zapojených aktérov,
• zvolené a použité participatívne metódy,
• stanoviská zapojených aktérov podľa zvoleného scenára účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu.

V Správe o účasti verejnosti sa v časti 4. „Vyhodnotenie procesu tvorby právneho predpisu” konštatuje, že:

• nebolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho predpisu;
• nebola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu;
• nebol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu.

Návrh zákona o reforme súdnej mapy sa zásadne týka celej slovenskej spoločnosti. Týka sa v prvom rade občanov a organizácií, ktorých spory a iné veci súdy vybavujú, ako aj miest a obcí, súdov, prokuratúry, polície a v neposlednom rade aj sudcov, prokurátorov a ďalších pracovníkov justície.

Pri takejto zásadnej zmene sa v súlade s princípmi a požiadavkami Iniciatívy pre otvorené vládnutie vyslovene žiada využitie participatívneho prístupu, t. j. účasť občianskej spoločnosti na formovaní verejnej politiky (hlavných cieľov) v oblasti justície a rovnako aj na premietnutí verejných politík do návrhu na zmenu právnej úpravy (do čiastkových cieľov, opatrení a úloh jednotlivých subjektov).

Do tvorby verejných politík, ktoré sa premietajú do návrhu zákona o reforme súdnej mapy, a ani do samotnej tvorby návrhu zákona však zástupcovia občianskej spoločnosti neboli prizvaní. Ani Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a ani zástupcovia mimovládnych organizácií.

Do tvorby návrhu zákona neboli prizvaní zástupcovia súdov, a ani sudcovia, ktorých profesionálneho i osobného života sa reforma súdnej mapy bezprostredne týka.

Reforma súdnej mapy bude mať zásadný vplyv na plnenie úloh prokuratúry, a to bez ohľadu na skutočnosť, či prokuratúra bude kopírovať navrhované sídla a obvody súdov alebo budú vytvorené iné územné obvody a sídla, prípadne ostane pri súčasnom stave sídiel a územných obvodov. Opätovne poukazujeme na to, že prokuratúra aj pri aktuálnom usporiadaní sídiel a územných obvodov osobitne na krajskej úrovni má vytvorený dobre fungujúci systém, ktorý jej umožňuje riadne plniť všetky zákonom ustanovené úlohy. Napriek tomu prokuratúra identifikovala a ponúka viaceré možnosti na zefektívnenie a skvalitnenie plnenia jej úloh zlúčením viacerých menších okresných prokuratúr alebo úpravu ich územných obvodov.

Dosahy reformy súdnej mapy sa prejavia zásadným spôsobom aj v činnosti polície, probačných a mediačných úradníkov a ďalších orgánov a inštitúcií, ktorých činnosť vecne súvisí s pôsobnosťou súdov a prokuratúry. Ich zástupcovia rovnako neboli prizvaní do procesu tvorby návrhu zákona o reforme súdnej mapy.

Do tvorby návrhu zákona o reforme súdnej mapy neboli prizvaní zástupcovia prokuratúry.

Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) v Stanovisku k zmenám a doplneniam právneho rámca, ktorým sa riadi najvyšší súd a orgány správy súdnictva, prijatom na jej 121. plenárnom zasadnutí (v Benátkach 6. – 7. decembra 2019), uviedla k legislatívnemu postupu pri reformách základných štátnych inštitúcií nasledovné odporúčania:

“B. Legislatívny postup

…

9. Reformy základných štátnych inštitúcií, ako súdnictvo, by sa mali vykonávať iba po riadnej analýze súčasnej situácie a možného dopadu nových právnych predpisov, ktoré poukazujú na nevyhnutnosť navrhovaných zmien. Mali by sa prijať po porade s hlavnými zúčastnenými stranami na základe zásad transparentnosti a inkluzívnosti a ich vstup by mal byť nevyhnutný pri príprave vyvážených a účinných právnych predpisov v týchto oblastiach. Hoci parlament, samozrejme, nemôže byť viazaný pripomienkami týchto zainteresovaných strán, mal by vážne brať do úvahy podstatu predložených argumentov. Na to, aby bola veľká reforma úspešná, nestačí „urobiť to správne“ v podstate. Proces prijatia je rovnako dôležitý ako obsah. Správna konzultácia so všetkými zúčastnenými stranami je nevyhnutná na to, aby sa reforma stala dôveryhodnou a aby bola akceptovateľná aj pre tých, ktorí sú proti nej, aby mohla časom prežiť zmeny vlády.”

V uvedených súvislostiach poukazujeme aj na uznesenie Súdnej rady SR zo 4. decembra 2020 č. 327 bod E, v ktorom „Súdna rada Slovenskej republiky po prerokovaní Reformy súdnej mapy, zdôrazňuje potrebu aktívnej účasti Súdnej rady Slovenskej republiky, ako aj zástupcov súdov, prokuratúry, advokácie, územnej samosprávy, miestnej štátnej správy, Policajného zboru Slovenskej republiky a iných dotknutých subjektov pri tvorbe novej súdnej mapy.“

V návrhu zákona o reforme súdnej mapy a sprievodných materiáloch sa opakovane poukazuje na potrebu zníženia korupcie v justičnom systéme a potrebu odstránenia korupčných väzieb. Základným východiskom a argumentom predloženej reformy súdnej mapy je nedôveryhodnosť súdnictva a jej porovnanie v rámci štátov Európske únie.

K pretrhnutiu korupčných väzieb považujeme za potrebné uviesť, že reforma súdnej mapy sama o sebe existujúce korupčné väzby neodstráni. Ak ostanú sudcami tí istí sudcovia, len budú pracovať v inak usporiadaných obvodoch, z hľadiska korupčných opatrení to nič neznamená. Presťahovanie sudcu do iného mesta nezaručuje pretrhnutie jeho väzieb, ani pretrhnutie prípadných korupčných vzťahov.

Eliminácia korupčného správania si vyžaduje nielen legislatívnu zmenu ale aj dlhodobé pôsobenie komplexu preventívnych, výchovných, vzdelávacích a hodnotiacich opatrení a metód, ktoré budú pôsobiť na sudcov, prokurátorov a ostatných pracovníkov justície a formovať ich do podoby uvedomelých zodpovedných jedincov lojálnych voči právnemu systému, ktorý im poskytol možnosť čestne vykonávať právnické povolanie v justícii.

V tomto smere je potrebné zamerať reformu justície na výchovné a vzdelávacie procesy a hodnotiť znalostnú a výkonnostnú stránku výkonu funkcie sudcu, dosiahnutie vyššej úrovne odmeniť kariérnym a platovým postupom sudcu.

Oveľa efektívnejšími prostriedkami boja proti korupcii sú previerky sudcov/prokurátorov, kontrola majetkových priznaní a transparentnejší výber nových sudcov/prokurátorov a dôraz na vzdelávanie a ocenenie odborného a osobnostného rastu sudcov/prokurátorov.

Je potrebné sústrediť pozornosť na vypracovanie jednotnej metodiky na efektívne zisťovanie majetkových pomerov sudcov a ich rodinných príslušníkov, najmä ak sú neobvyklé.

Ďalšou veľmi dôležitou oblasťou je dodržiavanie etického kódexu sudcami, najmä čo sa týka stretávania a komunikácie s tzv. závadovými osobami, čo platí rovnako aj o prokurátoroch.

V predložených materiáloch absentuje akákoľvek štúdia, prieskum, či iné objektívne ukazovatele, ako súčasná súdna mapa a niektoré menšie súdne obvody súvisia s korupciou a vznikom korupcie v budúcnosti. Vo väčšine v súčasnej dobe existujúcich súdov a prokuratúr (na okresnej alebo krajskej úrovni) na Slovensku, nebolo v predchádzajúcom období zaznamenané žiadne korupčné správanie sa sudcov alebo prokurátorov, ktoré by bolo riešené orgánmi činnými v trestnom konaní vrátane územného obvodu Nitra alebo aj Trenčín a preto ich spájanie s prípadnými aktuálne trestne stíhanými sudcami a prokurátormi, konkrétne v Bratislave a Žiline, ako jeden z dôvodov na zriadenie novej súdnej mapy je nenáležité a diskriminačné voči sudcom a prokurátorom, ktorí si pri svojej každodennej práci čestne a zodpovedne plnia svoje služobné a pracovné povinnosti.

Zrušením menších súdov a vytvorenie súdov s väčšími obvodmi (vrátane 3 odvolacích súdov), ktorými by sa mali pretrhnúť korupčné väzby možno preto hodnotiť len ako jeden z možných názorov, ktorý nie je podporený žiadnymi ukazovateľmi. Pretrhnutie korupčných väzieb nepatrí medzi kritériá uvedených v usmernení CEPEJ o vytváraní súdnych máp z roku 2013 a ani v správa CEPEJ vypracovanej ako súčasť projektu „Posilňovanie efektívnosti a kvality slovenského súdneho systému“ z novembra 2017 obsahujúcej hodnotenie a odporúčania pre Slovenskú republiku na základe nástrojov CEPEJ. Korupčné správanie je potrebné odhaľovať a páchateľov potrestať, no uvedená kompetencia patrí orgánom činným v trestnom konaní a súdu. Bez akýchkoľvek faktov a štúdií/štatistík nemožno prijať záver, že na „väčších“ súdoch sa nebudú vytvárať korupčné väzby, resp. že budú v menšej miere ako na súdoch menších.

Problém nevnímame v súčasnom členení súdov, ale v potrebe kvalitatívneho i kvantitatívneho posilnenia sudcovského stavu na tých súdoch, kde je najväčší nápad agendy. Nie je možné porovnávať zaťaženosť a obtiažnosť práce sudcov a prokurátorov v hlavnom meste a krajských mestách a v iných malých okresných mestách.

Ak sú v niektorých okresných mestách okresné súdy s nižším nápadom, javí sa ako správne a efektívne zlúčenie niektorých okresných súdov do jedného súdu. Takéto opatrenie je však možné vykonať bez zmeny celého systému sídiel a obvodov súdov. V tomto smere prokuratúra prináša návrhy viacerých zmien v usporiadaní sídiel a obvodov okresných prokuratúr, ktoré by mohli byť alternatívou aj pre okresné súdy.

Pri v súčasnosti existujúcej a neustále sa rozmáhajúcej migrácii obyvateľstva (badateľnej predovšetkým v hlavnom meste a jeho satelitoch), sa javí ako neúčelná a nelogická aj argumentácia v dôvodovej správe o 19-tich obvodoch s poukazom na ich historickú povahu, nárečia a hospodárske väzby. Je zrejmé, že pri vytváraní súdnych obvodov všeobecných súdov nie je namieste vychádzať primárne z kultúrnych, nárečových, historických a regionálnych identít, ktoré sú naviac v určitých prípadoch interpretované prinajmenšom sporne, ale z praktických kritérií:

1. veľkosť súdu, teda primárne zrušiť, resp. zlúčiť tie súdy, ktoré aktuálne nespĺňajú podmienku špecializácie sudcov (súdy, na ktorých je menej ako 12 sudcov), keďže práve špecializácia sudcov je hlavným cieľom predkladateľa materiálu. Sekundárne je potrebné citlivo zvážiť zrušenie, resp. zlúčenie tých súdov, na ktorých je 12 sudcov. Pre porovnanie, veľmi rozporne pôsobí rušenie a zlučovanie súdov, na ktorých je 12 a viac sudcov, keď predkladateľ v prípade zlúčenia (napríklad súdov v Námestove a Dolnom Kubíne) považuje za dostačujúce, že novovzniknutý súd bude mať spolu práve 12 alebo 13 sudcov,
2. reálne kapacitné možností budov súdov, teda vytvoriť súdne obvody tak, aby mohli všetci sudcovia a súvisiaci aparát vykonávať svoju prácu vrátane uskutočňovania pojednávaní v jednej budove, t. j. zlúčiť spravidla maximálne 2 súdy,
3. vzájomnej vzdialenosti medzi malými súdmi (súdy s 11 a menej sudcami), teda primárne spojiť dva malé blízke súdy (susediace okresy), ako spojiť malý súd s veľkým súdom (napríklad nezlučovať Bardejov s Prešovom a Svidník s Vranovom nad Topľou, ale zlúčiť Bardejov so Svidníkom a pod.).

Kritérium zlúčenia maximálne dvoch súdov má svoje opodstatnenie aj v tom, že podľa medializovaných informácií majú byť zmeny v súdnych obvodoch financované zo zdrojov EÚ, a preto by mali byť súdne obvody vyvážené tak, aby v prípade negatívneho dopadu na občanov (predkladateľom vytvorené obvody také prvky potencionálne môžu mať) nemuseli byť tieto obvody umelo udržiavané z dôvodu možnej sankcie spočívajúcej v požiadavke vrátenia finančných zdrojov EÚ v prípade úprav alebo časového nedodržania projektu súdnej mapy. Považujeme za vhodnejšie vytvorenie plnohodnotných súdnych obvodov bez akýchkoľvek ďalších pracovísk, hoci by to malo byť na úkor zotrvania väčšieho počtu okresov ako uvádza predkladateľ návrhu reformy súdnej mapy, pretože by išlo o pomyselnú „prvú fázu“ súdnej mapy, ktorá by bola „nemenná“ s tým, že neskôr (po uskutočnení určitých analýz) by mohlo dôjsť k ďalšiemu zníženiu počtu súdnych obvodov.

Azda jedinou výnimkou z prípustného počtu zlučovaných súdov by mohlo byť zlúčenie Okresných súdov v Bánovciach nad Bebravou, Partizánskom a Topoľčanoch, keďže tieto tri mestá vytvárajú pomyselný trojuholník, v rámci ktorého sú tieto mestá od seba vzájomne vzdialené približne 30 km (takáto možnosť sa javí efektívnejšia a viac „court friendly“ pre občanov daných okresov ako ich pričlenenie k väčším mestám).

Navrhované legislatívne zmeny spočívajúce predovšetkým v zmenách dlhodobo stabilizovaných sídlach a obvodoch súdov, nie sú v princípe žiadnym spôsobom spôsobilé zvýšiť legislatívnym zámerom proklamovanú dôveryhodnosť súdnictva ani prokuratúry a ani ich výkon alebo kvalitu. Vytváranie novej sústavy súdov nemá automaticky za následok skvalitnenie ich rozhodovacej činnosti. Navyše navrhovanými zmenami v sústave súdov sa len podstatne sťaží ich dostupnosť pre občanov a iné právne subjekty a výrazne sa tiež zvýšia finančné náklady štátu na ich zriadenie.

Pre potreby takýchto legislatívnych zmien v justícii je preto potrebné, aby boli dôkladne identifikované reálne nedostatky vyskytujúce sa v súdnictve (prípadne na prokuratúre), a to vrátane dôkladnej analýzy zaťaženosti jednotlivých subjektov a personálneho zabezpečenia ich aparátu. Až na základe takýchto podkladov bude možné navrhnúť efektívne riešenia, spôsobilé zrýchliť a skvalitniť samotné fungovanie súdnictva a prokuratúry na Slovensku.

Na záver pripomienky všeobecnej povahy považujeme za potrebné pristaviť sa pri načasovaní legislatívneho procesu, ktorého výsledkom má byť nová súdna mapa. Sme toho názoru, že v situácii, kedy chod štátu a vôbec život celej spoločnosti je výrazne negatívne poznačený bojom s pandémiou Covid-19 a vysporiadaním sa s jej následkami, ktoré sa významne prejavujú najmä v ekonomickej oblasti (pričom reforma súdnej mapy má tiež negatívny vplyv na verejné prostriedky), je vhodnosť prijímania legislatívnych zmien koncepčnej povahy nemajúcich priamy súvis s pandemickou situáciou, či hmatateľným ozdravením ekonomiky nanajvýš sporná.

K doložke zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie - O

Odporúčame doložku zlučiteľnosti dopracovať, nakoľko zmeny právnej úpravy, ktoré sú obsahom návrhu zákona o reforme súdnej mapy, nepochybne musia spĺňať požiadavky ustanovené v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii (základné hodnoty Európskej únie, ktoré sú spoločné členským štátom, medzi ktorými sú aj „právny štát a rešpektovanie ľudských práv”) a čl. 19 ods. 1 alinea druhá Zmluvy o Európskej únii (povinnosť členských štátov ustanoviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany).

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu a k doložke vybraných vplyvov - Z

V predloženom návrhu absentuje reálna dopadová analýza navrhovanej zmeny súdnej mapy najmä:

• celková analýza finančných dopadov, a to za všetky dotknuté subjekty – súdy, polícia, prokuratúra, verejná správa, občania;
• meranie zmeny úžitku (zrýchlenie súdnych konaní, odstránenie korupcie) v závislosti so zmenou jednotky nákladov (najmä finančných) prostredníctvom CUA analýzy (Cost Utility Analysis), stručne o koľko človeko-dní sa zníži čas prejednania jedného druhu súdnej veci na eurá, ktoré do tohto projektu vložia (prezentovaných cca 300 miliónov Eur);
• zhodnotenie pozitívnych a negatívnych účinkov navrhovaných zmien prostredníctvom analýzy dopadov legislatívy RIA (Regulatory Impact Analysis) na presun súdnej agendy, najmä k prieťahom v dôsledku opakovania súdnych konaní pri zmene zákonného sudcu, prepravné náklady, časové zaťaženie právnych profesií, znalcov, tlmočníkov a podobne. Porovnanie toho, aké dopady prinesú tieto zmeny oproti nelegislatívnym zmenám (napríklad navýšenie počtu súdneho personálu, vytvorenie metodiky riadenia súdnych prípadov, sfunkčnenie disciplinárnych konaní, elektronizácia prepisovania zápisníc a podobne);
• analýza na odmeranie/zistenie najvýznamnejších javov, udalostí, rizík a vplyvov, ktoré ovplyvňujú alebo budú ovplyvňovať navrhovanú zmenu, napríklad zhodnotenie reálnej možnosti vybudovania sídelných súdov s dostatočným počtom kancelárií a pojednávacích miestností v navrhovaných lokalitách (Trnava, Bratislava, Prešov, Banská Bystrica), analýza mobility súdneho personálu, vplyvy na prokuratúru a iné rezorty;
• plán realizácie zmeny formou projektu, teda konkretizovanie jednotlivých krokov zmeny (v návrhu sú špecifikované iba dva – zmena legislatívy a prechod súdnej agendy). Nie je stanovený vôbec harmonogram, plán jednotlivých krokov, plán riadenia rizík (napríklad ako zabezpečiť, resp. obstarať priestory a celkové materiálno-technické zabezpečenie pre niekoľko stoviek ľudí – niektoré odhady hovoria o počte asi 700 ľudí pri navrhovanom novovzniknutom Krajskom súde Trnava, ako reálne postupovať v prípade, ak sudcovia zo zaniknutých krajských súdov odmietnu „transfer“ do Trnavy, čo ak náklady nebudú iba 300 miliónov Eur atď.).
• kvalifikovaný odhad vyčíslenia jednorazových nákladov ako je napríklad odstupné.

Hoci návrh deklaruje rozpočtovú neutralitu v prevádzkových nákladoch, vôbec nezohľadňuje zvýšené náklady iných úradov a inštitúcií, ktoré participujú na konaní pred súdom, napríklad prokuratúry, Policajného zboru, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Zboru väzenskej a justičnej stráže, ale ani štátom platených subjektov ako ustanovených obhajcov, znalcov a podobne.

Je veľmi otázne, či zníženie počtu odvolacích a prvostupňových súdov, vytvorenie špecializovaných správnych súdov povedie k zrýchleniu konania na týchto súdoch alebo k vzniku väčšej časovej spotreby a vyšším ekonomickým nákladom všetkých účastníkov konania i sudcov z dôvodu potreby prepravy súdnych spisov zo vzdialenejších prvostupňových súdov na odvolacie súdy a tiež z dôvodu nutnosti cestovania účastníkov do iných vzdialenejších obvodov, napríklad prokurátorov, pracovníkov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obhajcov a podobne.

V návrhu chýbajú adekvátne kompenzačné mechanizmy na zaistenie prechodu pracovníkov súdov (sudcov a administratívy), ale aj prokurátorov (v prípade zlúčenia prokuratúr na novovzniknuté prokuratúry), napríklad v podobe adekvátnych a časovo neobmedzených cestovných náhrad, kompenzácie ekonomických strát v prípade sťahovania a obstarania nového obydlia v mieste nového súdu, resp. prokuratúry.

V návrhu chýba kvalifikovaný odhad nákladov na vybudovanie nových sídiel súdov. Časový plán zlúčenia je absolútne nerealizovateľný (do 1. júla 2022) nie je reálne vytvoriť v Trnave budovu pre personál 4 zlúčených krajských súdov, v prípade ponechania režimu sídelný súd s pobočkami, stráca reforma svoju logiku. Rovnako to platí aj pri ostatných zlučovaných krajských súdoch. Predkladateľ chce v prvom kroku súdy zlúčiť a až následne zrealizovať plán na vykonanie reorganizácie, pričom najprv by mal byť do detailu vytvorený plán reorganizácie a až následne, po zabezpečení organizačných, technických, personálnych a materiálnych predpokladov jeho realizácie pristúpiť k reálnemu zlúčeniu súdov.

Je zrejmé, že aj vzhľadom na navrhovaný spôsob určenia územných obvodov prokuratúr v čl. XI bode 1 predloženého návrhu zákona doložka vplyvov nezohľadňuje náklady, ktoré v súvislosti s reformou súdnej mapy vzniknú na strane prokuratúry a to ani personálnej povahy (presťahovanie a/alebo dochádzanie prokurátorov a odborného personálu zlúčených/zrušených prokuratúr na nové pracovisko, prípadne odstupné, ak prokurátori alebo zamestnanci prokuratúry zmenu miesta výkonu práce nebudú akceptovať), ani čo sa týka nákladov na sťahovanie úradov a ich spisov, nákladov na získanie nových priestorov (kúpa alebo prenájom kancelárií) a ich vybavenia na riadne plnenie úloh prokuratúry.

Tu je potrebné uviesť, že hodnotu budov, nebytových priestorov a pozemkov po zrušených prokuratúrach zrejme nebude možné využiť na získanie nových priestorov (iba ak zámenou s iným správcom majetku štátu), nakoľko podľa § 8 ods. 1 zákona Národnej rady SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov „Prebytočný nehnuteľný majetok štátu je správca povinný ponúknuť na prevod správy v registri ponúkaného majetku štátu, a ak je predmetom ponuky nehnuteľná národná kultúrna pamiatka, písomne aj Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky. Ponuka v registri musí obsahovať najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky, požadovanú odplatu, ak správca požaduje za prevod správy odplatu, a lehotu na doručenie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia ponuky.”

Podľa § 9 ods. 4 uvedeného zákona „Prevod správy majetku štátu medzi štátnymi rozpočtovými organizáciami je vždy bezodplatný.“ takže, ak o prebytočný nehnuteľný majetok štátu prejaví záujem iný štátny orgán, prokuratúra nezíska za prebytočné nehnuteľnosti žiadne prostriedky.

Ako bolo už aj vyššie uvedené pre plnenie úloh prokuratúry v trestnej oblasti je nevyhnutné, aby prokuratúry mali svoje sídla v blízkosti súdov. Úspešnosť trestného konania je veľmi závislá od rýchlosti a perfektnosti (procesnej i obsahovej) procesných úkonov vykonaných na začiatku prípravného konania. Pri mnohých z týchto úkonov ide o zásah do základných ľudských práv a slobôd, preto pri nich zákon vyžaduje kontrolu zo strany súdu a to v podobe vydania príkazu alebo súhlasu sudcu pre prípravné konanie, ktorý posúdi dôvodnosť a primeranosť využitia príslušného procesného postupu.

K vhodnosti blízkej fyzickej vzdialenosti príslušného súdu a prokuratúry nás jednoznačne vedie aj posúdenie účelného vynakladania štátnych prostriedkov (na cesty a prestoje prokurátorov v súvislosti s účasťou na hlavných pojednávaniach a verejných zasadnutiach súdu, fyzické doručovanie návrhov na súd v utajovanej agende, fyzické doručovanie pošty v bežnej trestnej agende).

Generálna prokuratúra v súčinnosti s krajskými prokuratúrami vyčíslila náklady, ktoré by vznikli na strane prokuratúry, ak by došlo k schváleniu reformy súdnej mapy v navrhovanej podobe a prokuratúra by sa prispôsobila novým sídlam a územným obvodom okresných súdov.

Generálna prokuratúra v prípade kopírovania obvodov súdov podľa novej súdnej mapy bude na základe kvalifikovaného odhadu potrebovať navyše v roku 2022 na bežné výdavky cca 2 845 000 eur (nákup nábytku, sťahovanie, prevádzkové výdavky, cestovné výdavky) a na kapitálové výdavky cca 47 840 000 eur (výdavky za kúpu a rekonštrukciu budov, obstaranie vozidiel a informačných systémov). V roku 2023 a 2024 bude potrebné navyše na bežné výdavky cca 1 165 000 eur (prevádzkové výdavky, cestovné výdavky) a na kapitálové výdavky cca 980 000 eur.

Uvedené odhadované náklady generálnej prokuratúry vynútené reformou súdnej mapy požadujeme zahrnúť do analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu, ako aj do doložky vybraných vplyvov.

Podotýkame, že v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu v tabuľke č. 4 na rok 2022 je nesprávne vypočítaná suma. Pri súčte bežných výdavkov 11 705 100 eur a kapitálových výdavkov 240 000 eur je uvedená výsledná suma 16 945 100 eur (zrejme tam má byť uvedená suma 11 945 100 eur, čo zodpovedá sume uvedenej v tabuľke v bode 2.2.4.).

Táto pripomienka je zásadná.

K dôvodovej správe všeobecne - Z

Dôvodová správa na jednej strane definuje ciele reformy súdnej mapy, voči ktorým nemáme výhrady, na strane druhej však neprináša presvedčivú manažérsky ani odborne uchopiteľnú predstavu o tom, na základe akých argumentov dospel predkladateľ návrhu zákona k záveru, že práve navrhovaná podoba návrhu zákona o reforme súdnej mapy bude viesť k efektívnemu dosiahnutiu vytýčených cieľov.

Reforma súdnej mapy je v roku 2021 odôvodnená nárečovými, historickými, geografickými, a tiež politickými argumentmi, ktoré nie sú spôsobilé vyvolať presvedčenie, že práve zvolený obsah, rozsah, ale aj spôsob prípravy a komunikácie reformy súdnej mapy je optimálnym systémovým riešením zohľadňujúcim znalosť a skúsenosť expertov Slovenskej republiky pre oblasť justície.

Sme presvedčení, že aj medzi sudcami sú stovky sudcov s konštruktívnym kritickým myslením, ktorí sú za vykonanie racionálnych systémových zmien v slovenskom súdnictve, reformu súdnej mapy nevynímajúc.

Z nášho pohľadu absentujú argumenty poukazujúce na verejne dostupné analytické materiály (vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa odkazuje na „príslušné analýzy”), výsledky diskusií, tematických konferencií, okrúhlych stolov, výsledok ankety medzi občanmi k téme reformy súdnej mapy. Konečným užívateľom služby, ktorú v spoločnosti vykonávajú súdy a sudcovia, sú občania a organizácie, preto je mimoriadne dôležité, aby reforma súdnej mapy presvedčila o svojej pridanej hodnote v prvom rade ich.

Všetci chceme žiť v dobre fungujúcom štáte, zvrchovanom, demokratickom a právnom štáte, kde sa rešpektujú princípy otvoreného vládnutia, preto je potrebné čo najlepšie využiť znalosť a skúsenosť, ktorou na Slovensku disponujeme a urobiť tak v participatívnom procese, nie jednostranne z pozície predkladateľa ako zástupcu výkonnej moci, ktorý predloženým návrhom zásadne vstupuje do pravidiel fungovania súdnej moci a bude mať vplyv na prístup občanov a organizácií k spravodlivosti. A v neposlednom rade zásadne ovplyvní výkon trestnej politiky na území Slovenskej republiky.

V tomto smere odporúčame dôvodovú správu k návrhu zákona dopracovať.

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. I (§ 2 ods. 3) - Z

Navrhujeme slová „okresov Banská Bystrica a Brezno” nahradiť slovami “okresu Banská Bystrica”.

Navrhujeme v okrese Brezno ako šiestom najväčšom okrese na Slovensku (rozloha 1 265 km²), v ktorom žije viac ako 61 tis. obyvateľov ponechať sídlo okresného súdu.

Kritérium dochádzky obyvateľov za prácou, cestnej a dopravnej infraštruktúry, dostupnosti hromadnou dopravou (uvedené na str. 12 dôvodovej správy), v prípade okresu Brezno nebolo zohľadnené dostatočne.

Okolnosť zániku či zlúčenia Okresného súdu Brezno s Okresným súdom Banská Bystrica je len veľmi stručne odôvodnená v bode 14 časti 2.1.2 Stručný popis zmien. Tu sa doslova uvádza, že „územie navrhovaného Horehronského obvodu tvorí územie súčasných obvodov OS Banská Bystrica a OS Brezno s navrhovaným centrom v Banskej Bystrici. OS Banská Bystrica je už dnes kauzálne príslušný na exekučné konanie pre celé územie Slovenska. Na celom území Horehronského obvodu prevládajú zvolenské nárečia“.

Zastávame názor, že splnenie požiadavky primeranej dostupnosti súdu pre občanov s ohľadom na vzdialenosti obcí v okrese Brezno od Banskej Bystrice ako aj na dopravnú infraštruktúru okresu Brezno si vyžaduje zachovanie Okresného súdu Brezno i Okresnej prokuratúry Brezno, ktoré podľa výsledkov práce fungujú bez väčších problémov a riadne plnia v okrese Brezno úlohy súdu a prokuratúry v prospech občanov a organizácií pôsobiacich v okrese Brezno.

Zrušenie Okresného súdu Brezno, čo by zrejme determinovalo aj zrušenie Okresnej prokuratúry Brezno, považujeme za predčasné a dôvody a okolnosti uvedené v pracovnom materiáli Reforma súdnej mapy sú nepresvedčivé, nedostatočné.

Pre vytvorenie ucelenejšieho informačného základu pre prijatie rozhodnutia o zrušení Okresného súdu v Brezne a pričlenení jeho územného obvodu do obvodu Okresného súdu Banská Bystrica považujeme za dôležité uviesť aj stanovisko Okresnej prokuratúry Brezno v plnom znení:

„Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo na pripomienkové konanie návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tomu predchádzala ministerstvom navrhnutá reforma súdnej mapy vo verzii 1.10 zo dňa 05.11.2020.

Úvodom chceme uviesť, že všetci prokurátori Okresnej prokuratúry Brezno si s plnou vážnosťou uvedomujú súčasné dianie v Slovenskej republike, najmä v súvislosti so zásadným spôsobom otrasenou dôverou občanov v právny štát. Veľmi citlivo a samozrejme kriticky vnímame súčasný stav justície vrátane prokuratúry a políciu nevynímajúc, najmä vo vzťahu ku aktuálne prebiehajúcim trestným stíhaniam sudcov, bývalých ale aj súčasných čelných predstaviteľov Policajného zboru SR, či bývalého generálneho prokurátora a samozrejme špeciálneho prokurátora za skutky súvisiace najmä s ich korupčným správaním.

Preto pozitívne vnímame všetky snahy Ministerstva spravodlivosti SR smerujúce k „očisteniu justície“, ktoré v súčasnej dobe prebiehajú v legislatívnej rovine niekoľkými významnými ústavnými zmenami v oblasti justície. Podľa viacerých vyjadrení zo strany Ministerstva spravodlivosti SR jedným z takýchto „očistných“ procesov by mala byť aj týmto rezortom predložená reforma súdnej mapy (a teraz už predložený návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov), ktoré majú sledovať viacero cieľov ako zrýchlenie konania, kvalitnejšie rozhodovanie, transparentnosť, efektívnosť rozhodovania a popretŕhanie korupčných väzieb, najmä na menších okresných, ale zrejme aj krajských súdoch.

To, či želaný efekt prinesie aj takto rozsiahlo navrhnutá reforma súdnej mapy, je však veľkým otáznikom, ktorý si zaslúži poctivú, najmä odbornú diskusiu, podrobnú analýzu a vecnú bez zbytočných emócií vedenú konštruktívnu debatu a stanoviská relevantných subjektov (súdy, prokuratúra, polícia, advokáti, notári, samospráva). Toto považujeme za kľúčový moment k tomu, aby takýto materiál mohol byť predmetom ďalšieho legislatívneho procesu.

V prvom rade sa však domnievame, že takto pripravený pracovný materiál takmer vôbec nereflektuje aj otázku pôsobnosti prokuratúry na území SR.

Prokuratúra ako taká je v navrhovanej reforme súdnej mapy spomenutá len v časti A bod 6, časť 6.2, kde sa uvádza: „Špecifickým prípadom je postavenie prokuratúry, kde sa uplatňuje pravidlo, podľa ktorého sídla a obvody okresných a krajských prokuratúr kopírujú sídla a obvody okresných a krajských súdov.“ Toto je jedna jediná zmienka o prokuratúre, či orgánoch prokuratúry, čo považujeme z hľadiska takto navrhovanej zásadnej zmeny územného usporiadania obvodov súdov do budúcna za nedostatočné a nezohľadňujúce dôležitý charakter a postavenie prokuratúry v trestnom predsúdnom či súdnom konaní. Nemáme žiadnu vedomosť o tom, či v rámci prípravných a realizačných prác na reforme súdnej mapy boli prizvaní aj kompetentní zástupcovia prokuratúry.

Rovnako nemáme vedomosť ani o tom, že by k takto pripravenému pracovnému materiálu boli o prípadné vyjadrenie, či pripomienky požiadaní prokurátori z jednotlivých organizačných zložiek, či už Generálnej prokuratúry SR, krajských prokuratúr, alebo okresných prokuratúr.

Ku samotnej problematike existencie či zrušeniu Okresného súdu Brezno, čo bude mať zrejme za následok aj zrušenie Okresnej prokuratúry Brezno, zastávame jednoznačný názor, že takto pripravovaný krok Ministerstva spravodlivosti SR je predčasný a nedostatočný z hľadiska dôvodov a okolností uvedených v pracovnom materiáli Reforma súdnej mapy.

Okolnosť zániku či zlúčenia Okresného súdu Brezno s Okresným súdom Banská Bystrica je len veľmi stručne odôvodnená v bode 14 časti 2.1.2 Stručný popis zmien. Tu sa doslova uvádza, že „územie navrhovaného Horehronského obvodu tvorí územie súčasných obvodov OS Banská Bystrica a OS Brezno s navrhovaným centrom v Banskej Bystrici. OS Banská Bystrica je už dnes kauzálne príslušný na exekučné konanie pre celé územie Slovenska. Na celom území Horehronského obvodu prevládajú zvolenské nárečia“.

Takáto „definícia“ zrušenia Okresného súdu Brezno s poukazom na vlastivedno-jazykovedné osobitosti daného územia sa nám nezdá veľmi presvedčivá a nie celkom sa zakladajúca na realite. Prirodzeným centrom regiónu Horehronia je odjakživa Brezno a tvrdiť, že skutočne typické a rázovité horehronské obce ako Polomka, Závadka nad Hronom, Heľpa, Pohorelá, Šumiac, či Telgárt používajú zvolenské nárečie, nie je veľmi presná.

Ďalším z kritérií, na ktoré poukazuje navrhovaná reforma súdnej mapy je aj špecializácia sudcov na hlavné agendy a to trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú.

V tomto smere pri súčasnom personálnom stave Okresného súdu Brezno nevidíme žiadny problém, keďže na súde je 10 sudcov, z toho sú 3 sudcovia na trestnej agende, 3 sudcovia na rodinnej agende a 4 sudcovia na civilnej agende. Ide teda o súd s dvojciferným počtom sudcov a ministerstvom vyžadovaným minimálnym počtom troch špecializovaných sudcov na určitú agendu.

Za veľmi dôležitú skutočnosť z hľadiska ministerstvom požadovanej primeranej fyzickej dostupnosti súdu považujeme geografickú rozlohu obvodu Okresného súdu Brezno. Okres Brezno je šiestym najrozsiahlejším okresom v rámci celého územia Slovenskej republiky s jeho rozlohou 1 265 km². Navrhované sídlo budúceho Obvodného súdu v Banskej Bystrici je od samotného Brezna vzdialené 42 km. Jestvuje medzi nimi samozrejme priame cestné spojenie, avšak vedúce aj cez zastavané územia, intravilánom viacerých obcí s tým, že ani v blízkej, ani v ďalekej budúcnosti nevieme o žiadnom štátom plánovanom progrese cestnej infraštruktúry v tomto regióne, čo i len v podobe štvorprúdovej rýchlostnej cesty. Existujúca rýchlostná cesta R1 v smere od Nitry, končiaca momentálne v Banskej Bystrici má mať síce svoje pokračovanie, no maximálne po obec Slovenská Ľupča s jej následným trasovaním na diaľnicu D1, teda severným smerom k mestu Ružomberok. Okrem toho pomerne veľké obce ako Pohorelá, Telgárt, Šumiac, Heľpa a ďalšie sú od ministerstvom navrhovaného centra súdu v Banskej Bystrici vzdialené od 70 km až do 100 km, namiesto terajších 30 km až 50 km do súčasného sídla súdu v Brezne. Tieto skutočnosti určite nemožno považovať za primeranú fyzickú dostupnosť súdu pre obyvateľstvo.

Zrušenie Okresného súdu Brezno z hľadiska primeranej fyzickej dostupnosti aj vzhľadom na iné ministerstvom navrhované zmeny sídiel ďalších súdov, nepovažujeme za spravodlivé a zohľadňujúce teritoriálnu veľkosť územia okresu Brezno. Podľa navrhovanej reformy súdnej mapy a teraz už aj návrhu zákona neboli zmenené všetky obvody súčasných okresných súdov. Zmena sa netýka 11 súdnych obvodov, a to OS Galanta, OS Dunajská Streda, OS Nové Zámky, OS Komárno, OS Levice, OS Martin, OS Rimavská Sobota, OS Spišská Nová Ves, OS Humenné, OS Michalovce a OS Trebišov. K tomu je potrebné pravdivo uviesť, že z týchto 11 súdnych obvodov, ktorých sa reforma nemá týkať a teda zostanú naďalej pôsobiť v nezmenenej podobe, je až 6 obvodov týchto súdov rozlohou menších ako súčasný obvod Okresného súdu Brezno s rozlohou 1 265 km². Konkrétne sa jedná o obvod OS Galanta plus okres Šaľa (spolu 997 km²), obvod OS Dunajská Streda (1 075 km²), obvod OS Komárno (1 100 km²), obvod OS Levice (1 151 km²), obvod OS Martin plus okres Turčianske Teplice (spolu 1 129 km²), okres Trebišov (1 074 km²). Prečo v tomto „balíku“ okresných súdov nie je aj OS Brezno nám nie je známe, keďže to nevyplýva z predloženého návrhu reformy ani z dôvodovej správy k návrhu zákona. Naviac, ak v budúcom novom územnom členení okresných súdov už nefiguruje ani jedno okresné mesto s väčšou teritoriálnou rozlohou okresu (vrátane súvisiacich okresov bez sídla súdu), ktoré by malo tak ako Brezno zostať bez sídla súdu.

V závere pracovného materiálu Ministerstva spravodlivosti SR v časti finančných vplyvov danej reformy je uvádzaná odhadovaná suma v celkovej výške 285 mil. eur. Vzhľadom na mimoriadne veľký a zatiaľ bezprecedentný rozsah navrhovaných zmien sa nám táto suma nezdá adekvátna, z hľadiska skutočných finančných prostriedkov potrebných na zabezpečenie riadneho fungovania budúcich sídiel súdov. V návrhu reformy okrem toho absentujú relevantné údaje o predpokladaných finančných úsporách, či naopak zvýšených finančných nárokoch, ktoré by predpokladané nové územné usporiadanie súdov malo priniesť. V tomto smere chýbajú akékoľvek vízie z hľadiska krátkodobého, strednodobého, ale aj dlhodobého. Nehovoriac o tom, že materiál absolútne nezohľadňuje finančné dopady týkajúce sa budúceho nového územného členenia príslušných organizačných zložiek prokuratúry.

V nadväznosti na to pomerne veľa otázok vyvstáva aj pri možno plánovaných detašovaných pracoviskách. Tento zámer, ktorý naviac len veľmi nejasne vyplýva z predloženej reformy, sa nám nejaví ako adekvátne riešenie. Za predpokladu zachovania existujúcich budov na súdoch, ktoré by mali zaniknúť, sa v konečnom dôsledku celá reforma míňa svojmu účinku. Návrh reformy a zákona v tomto smere vôbec nerieši princípy a systém fungovania detašovaných pracovísk súdov z hľadiska spoločnej podateľne, spoločnej administratívy, správy súdov, či zámeru predkladateľa, že by sudcovia zo sídla súdu mali na pojednávanie vycestovať do miesta detašovaného pracoviska, nejasný prenos súdnych spisov na takéto pojednávania a mnoho ďalších dôležitých otázok týkajúcich sa detašovaných pracovísk. Z pohľadu prokuratúry si potom už systém fungovania detašovaného pracoviska pri súčasnom hierarchickom systéme riadenia nevieme vôbec predstaviť. Máme za to, že systém detašovaných pracovísk, či už v podmienkach súdu alebo prokuratúry, by určite nepriniesol želaný efekt a naopak by spôsobil neúmerné zvýšenie finančných nárokov (cestovné, poštovné, PHM pre služobné motorové vozidlá a pod.) nehovoriac o časovej náročnosti konania na súde a prokuratúre.

Návrh reformy z ekonomického hľadiska v prípade zrušenia existujúcich sídiel menších okresných súdov, vrátane Okresného súdu Brezno, nerieši zjavný nárast finančných výdavkov štátu vo viacerých smeroch. Tu najmä z dlhodobého hľadiska nemožno opomenúť fakt, že uvedené zvýšené výdavky sa budú týkať svedočného a cestovného pri svedkoch dochádzajúcich na Okresného súdu Banská Bystrica z obcí okresu Brezno, náhrad trov obhajoby pri povinných obhajobách a pod.

Za nemenej dôležitý z pohľadu prokuratúry ale aj polície považujeme výrazný negatívny dopad reformy na činnosť orgánov činných v trestnom konaní v rámci predprípravného a prípravného trestného konania. V prípade zrušenia Okresnej prokuratúry Brezno a Okresného súdu Brezno možno nepochybne hovoriť o predĺžení konania a zvýšení ekonomických výdavkov. Okrem iného máme na mysli najmä úkony realizované v rámci služobnej pohotovosti (limitované 48 hod. lehotou) v podobe zaisťovacích úkonov, t. j. väzby, príkazy na domovú prehliadku, príkazy na prehliadku iných priestorov, tzv. superskrátené vyšetrovania, ale aj bežný výkon dozorovej činnosti prokurátora, keď množstvo konkrétnych vyšetrovacích úkonov je realizovaných bezprostredne operatívnym spôsobom s príslušnými vyšetrovateľmi a poverenými príslušníkmi PZ. V rámci bežného výkonu dozorovej činnosti prokurátora je nevyhnutné opakovane vykonávať previerky vyšetrovacích spisov a množstvo ďalších prokurátorských oprávnení s nimi súvisiacich. Z týchto dôvodov sú vyšetrovacie spisy priamo predkladané útvarmi PZ prokurátorovi, a preto je dostupnosť sídla prokuratúry k príslušným orgánom polície v čo najkratšej možnej vzdialenosti mimoriadne žiaduca z hľadiska časovej a finančnej náročnosti. V územnom obvode Okresnej prokuratúry Brezno máme 3 obvodné oddelenia Policajného zboru (OO PZ), a to OO PZ Podbrezová, OO PZ Brezno a OO PZ Pohorelá so sídlom v Pohorelskej Maši, nezabúdajúc na cely policajného zaistenia nachádzajúce sa na OO PZ Podbrezová.

Za predpokladu sídla budúcej prokuratúry v Banskej Bystrici to bude znamenať nesporný negatívny dopad z hľadiska časovej ako aj finančnej náročnosti vyšetrovania a skráteného vyšetrovania. Konkrétne vzdialenosť medzi OO PZ Pohorelá a sídlom prokuratúry v Banskej Bystrici je viac ako 70 km (namiesto súčasných 30 km do Brezna), čo najmä v prípade úkonov vykonávaných v služobnej pohotovosti by znamenalo ďalšie navýšenie finančných prostriedkov (PHM), vrátane negatívneho dopadu na čas skutočne zostávajúci tak pre policajta, ako aj pre prokurátora, potrebný na včasné a zákonné rozhodnutie o zadržanej osobe. Máme za to, že Okresný súd Brezno ako aj Okresná prokuratúra Brezno majú dôležitý význam z hľadiska ich zachovania v súčasnej podobe.

Zodpovedá tomu aj fakt, že obidve inštitúcie sídlia vo vlastných budovách.

Okresná prokuratúra Brezno tak má zásadné pripomienky najmä k ustanoveniu § 2 ods. 3 návrhu zákona.

Podľa tohto ustanovenia sídlom Okresného súdu Banská Bystrica je mesto Banská Bystrica; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Banská Bystrica a Brezno.

Vzhľadom na uvažované a navrhované zmeny sídiel súdov a vyššie uvedené dôvody, najmä s poukazom na teritoriálnu veľkosť územia okresu Brezno a už teraz zachovaný minimálny počet špecializovaných sudcov, tak navrhujeme, aby bol Okresný súd Brezno zaradený medzi súdne obvody, ktorých sa navrhovaná územná zmena netýka, tak ako je to uvedené v § 2 ods. 3 návrhu zákona, resp. v časti 2.1.2

Stručný popis zmien na strane 21 Reformy súdnej mapy. Tomu podľa nás zároveň zodpovedá aj súčasné ponechanie obvodu Okresného súdu Banská Bystrica v nezmenenej podobe, najmä keď tento súd bude podľa navrhovanej reformy a zákona sídlom okresného súdu v sídle krajského súdu, s rozšírenou pôsobnosťou pre terajší žilinský kraj (príslušnosť podľa § 16 ods. 1 Tr. por. - t. j. obzvlášť závažné zločiny s dolnou hranicou trestu odňatia slobody 12 rokov a skutky spáchané organizovanou, zločineckou, alebo teroristickou skupinou).

Navrhujeme teda, aby § 2 návrhu zákona bol doplnený o dva nové odseky, ktoré budú znieť:

„Sídlom Okresného súdu Banská Bystrica je mesto Banská Bystrica; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Banská Bystrica“.

„Sídlom Okresného súdu Brezno je mesto Brezno; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Brezno“.

Navrhujeme len obdobnú úpravu ako je to pri § 2 ods. 5 (OS Dunajská Streda), § 2 ods. 8 (OS Komárno), § 2 ods. 9 (OS Levice), § 2 ods. 16 (OS Nové Zámky), § 2 ods. 20 (OS Rimavská Sobota), § 2 ods. 24 (OS Trebišov). Aj tieto územné obvody budúcich okresných súdov tvorí len územie jedného okresu, ani v jednom prípade sa nejedná o okres v sídle kraja a ako už bolo vyššie uvedené, viacero z týchto obvodov súdov je teritoriálne menších ako terajší obvod Okresného súdu Brezno.”

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. I (§ 2 ods. 4) - Z

Navrhujeme dôkladne zvážiť umiestnenie sídla súdneho okresu regiónu Orava, kde je potrebné zohľadniť podstatnú skutočnosť pre plnenie úloh prokuratúry, že Okresné riaditeľstvo PZ je v Dolnom Kubíne, a nie je v Námestove. Taktiež treba zohľadniť demografické hľadisko v prospech sídla okresného súdu v Námestove, že okresy Námestovo a Tvrdošín majú spolu takmer 98 tis. obyvateľov oproti necelým 40 tis. obyvateľov okresu Dolný Kubín. Posúdenie týchto kritérií je odborná otázka vyžadujúca si odbornú diskusiu, ktorá neprebehla.

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. I (§ 2 ods. 6 a 16 ) - Z

V § 2 ods. 6 navrhujeme slová „okresov Galanta a Šaľa” nahradiť slovami „okresu Galanta”. (94 tis. obyvateľov)

V § 2 ods. 16 navrhujeme slová „okresu Nové Zámky” nahradiť slovami „okresov Nové Zámky a Šaľa”. (spolu 189 tis. obyvateľov)

Pokiaľ ide o možnosť racionálnych úprav územných obvodov okresných súdov a okresných prokuratúr, dávame do pozornosti okres Šaľa, v ktorom napadnuté trestné veci spadajú pod vecnú príslušnosť Okresného súdu Galanta a Okresnej prokuratúry Galanta a Krajského súdu Trnava a Krajskej prokuratúry Trnava, hoci okres Šaľa (51 tis. obyvateľov) je v rámci územno-správneho členenia súčasťou Nitrianskeho kraja a veci na netrestnom úseku pôsobnosti prokuratúry naopak vybavuje Okresná prokuratúra Nové Zámky. Bolo by preto vhodné a efektívne, pre občanov, organizácie, ale aj úrady prehľadné, aby okres Šaľa v trestnej i netrestnej oblasti spadal pod jurisdikciu Okresného súdu Nové Zámky a Okresnej prokuratúry Nové Zámky a v druhom stupni pod jurisdikciu Krajského súdu Nitra a Krajskej prokuratúry Nitra.

Pre vytvorenie ucelenejšieho informačného základu pre prijatie rozhodnutia o vytváraní obvodov z okresov v rôznych krajoch pripájame vyjadrenie Krajskej prokuratúry Nitra:

„Treba však poznamenať, že v trestnom konaní je nanajvýš dôležité, aby boli územné obvody súdov, prokuratúr a aj organizačných zložiek policajného zboru (aktuálne okresných a krajských riaditeľstiev) zhodné. Opačná situácia nepochybne prinesie množstvo ťažko zvládnuteľných komplikácií a kompetenčných sporov, ktoré môžu dokonca ohroziť alebo zmariť cieľ trestného konania. Negatívnym príkladom môže byť skúsenosť s okresom Šaľa, ktorý územne patrí do Nitrianskeho kraja. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Šaľa je administratívne podriadené Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Nitra. Pri aktuálnej súdnej mape však okres Šaľa patrí do územnej pôsobnosti Okresného súdu Galanta a Krajského súdu Trnava a analogicky do územnej pôsobnosti Okresnej prokuratúry Galanta a Krajskej prokuratúry Trnava. Pri takejto disproporcii problémy v trestnom konaní spôsobujú už také jednoduché úkony ako predvádzanie obvinených alebo podozrivých z územného obvodu jedného krajského riaditeľstva policajného zboru (Nitra) do územného obvodu iného krajského riaditeľstva policajného zboru (Trnava), nehovoriac o tom, že policajti z obvodu územnej pôsobnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra si túto svoju odlišnú príslušnosť dodnes nie celkom dobre uvedomujú. Je vylúčené, aby sa potom v takejto komplikovanej územnej pôsobnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní orientovali práva neznalí občania, ktorí sa na súdy a orgány činné v trestnom konaní budú obracať.”.

V tomto smere bude preto potrebné dôsledne komplexne posúdiť (nielen z pohľadu súdov, ale aj z pohľadu občana, organizácií a iných úradov) vhodnosť spájania okresov z rôznych krajov do spoločného územného obvodu súdu. Aké to má pozitívne i negatívne dosahy na praktický život občanov i úradníkov a to od (ne)prehľadnosti až po možné kompetenčné konflikty medzi štátnymi orgánmi napríklad pri predvádzaní osôb policajtmi (v trestnom konaní alebo na iné účely) alebo aj pri iných úkonoch vykonávaných na území okresu, ktorý iba na účely trestného konania spadá do územnej pôsobnosti iného kraja, ako je kraj, ktorého je tento okres súčasťou na všetky ostatné účely.

Sme si vedomí, že zjednotenie administratívno-správneho členenia alebo inak povedané obvodov pôsobnosti a sídiel miestnych orgánov štátnej správy s obvodmi a sídlami súdov pôsobiacich na nižších úrovniach štruktúry súdov Slovenskej republiky ani v minulej právnej úprave nebolo naplnené na 100 %, na druhej strane však v prienikoch správnej a súdnej mapy nedochádzalo k takým anomáliám, aké vytvára navrhovaná reforma, kedy sa mimo zaužívaný obvod správnych krajov a vyšších územných celkov dostávajú viaceré okresy (napríklad Zlaté Moravce, Levice, Púchov, Revúca). Na tomto mieste sa potom logicky natíska otázka, či reformu súdnej mapy je vôbec vhodné a účelné realizovať bez symbiózy so zmenami v administratívno-správnom členení, navyše keď mnohé z dôvodov, ktorými navrhovateľ súdnej reformy pri presunoch okresov v rámci jednotlivých súdnych obvodov argumentuje, by boli aplikovateľné aj ako dôvod pre realizáciu zmien v organizácii miestnej štátnej správy, či dokonca územnej samosprávy vyššieho stupňa.

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. I (§ 2 ods. 14 a 25) - Z

V § 2 ods. 14 navrhujeme slová „okresov Nitra a Topoľčany” nahradiť slovami „okresu Nitra”. (161 tis. obyvateľov)

V § 2 ods. 25 navrhujeme slová „okresov Trenčín, Bánovce nad Bebravou a Ilava” nahradiť slovami „okresov Trenčín a Ilava”. (spolu 174 tis. obyvateľov)

Navrhujeme ponechať Okresný súd Topoľčany.

V rámci reformy súdnej mapy by bolo možné začleniť do jeho obvodu aj okres Partizánske, prípadne aj okres Bánovce nad Bebravou, ktorý stav by kopírovala aj Okresná prokuratúra Topoľčany tak, ako tomu bolo do roku 1997. Toto riešenie by však znamenalo, že v trestnej agende by boli okresy Partizánske a Bánovce nad Bebravou odčlenené z Trenčianskeho samosprávneho kraja, čo sme uviedli ako problematické pri okrese Šaľa, ktorý v rámci trestnej agendy spadá pod Okresný súd Galanta (Trnavský kraj), hoci sa nachádza v Nitrianskom kraji, pod ktorý spadá administratívne.

Zmenou, ktorá vyplýva z návrhu novej súdnej mapy a týka sa sídiel súdov v Trenčianskom kraji je zrušenie Okresného súdu v Partizánskom a Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, s tým, že súdna agenda Okresného súdu Partizánske sa presunie na Okresný súd Prievidza a Bánovce nad Bebravou budú spadať pod Okresný súd Trenčín. Opätovne pre občanov Partizánske ako i Bánovce nad Bebravou sa sťaží uplatňovanie svojho práva na súde, či už v prvostupňovom konaní alebo odvolacom konaní, keďže pre Bánovce nad Bebravou bude odvolacím súdom Krajský súd Trnava vzdialený 104 km (zatiaľ čo Krajský súd Trenčín je vzdialený 24 km) a pre Partizánske Krajský súd Banská Bystrica vzdialený 96 km (zatiaľ čo Krajský súd Trenčín je vzdialený 48 km).

Okres Bánovce nad Bebravou bol zriadený zákonom Národnej rady SR č. 221/1996 Zb. o územnom a správnom usporiadaní a tento nadobudol účinnosť dňa 24.7.1996. Rozlohou sa okres Bánovce nad Bebravou v Trenčianskom kraji radí medzi menšie okresy, má rozlohu 461,95 km2 a žije tu 36.184 obyvateľov, má 42 obcí, ktorých dostupnosť do okresného mesta Bánovce nad Bebravou sa pohybuje okolo 10 – 30 km. Tým je zabezpečená dostupnosť súdu, prokuratúry tak, aby si občania mohli uplatniť bez zbytočných prieťahov aj svoje práva na súdnu ochranu. Mesto Partizánske je vzdialené od Bánoviec nad Bebravou 18 km, čo je v postate obdobná dostupnosť z Partizánskeho ako z obcí okresu Bánovce nad Bebravou. Okres Partizánske má rozlohu 301 km2 a žije tu 45 489 obyvateľov. Z tohto dôvodu by bolo účelné, aby došlo k zlúčeniu súdnych okresov Bánovce nad Bebravou a Partizánske, pretože by vznikol územný obvod o rozlohe 762,95 km2 s počtom obyvateľov 81.673.

Keďže okresy Bánovce nad Bebravou a Partizánske patria do územného celku v správnom usporiadaní – do Trenčianskeho kraja, ktorý vznikol tiež na základe zákona č. 221/1996 Zb. s účinnosťou dňa 24.07.1996, je logické, aby okresy zotrvali v Trenčianskom samosprávnom kraji, pretože v prípade zaradenia do topoľčianskeho okresu (a tým do nitrianskeho samosprávneho kraja), by bola úplne narušená súčinnosť štátnych orgánov a organizácii ich práce, pretože správne konanie o rôznych priestupkoch by boli riešené v pôvodných okresoch (teda Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Topoľčany) a odvolacie konanie by následne riešili inštitúcie v Nitre pre Topoľčany, Bánovce a Partizánske v Trnave, resp. Banskej Bystrici (Trnava – Bánovce nad Bebravou 95 km). Z pohľadu občana zlúčením súdov sa sťaží dostupnosť uplatnenia si svojho práva na súdoch, čo v konečnom dôsledku zvýši dĺžku konania na súde, navýšia sa finančné prostriedky pre štát pri uplatňovaní si svojich nárokov na súdoch. Nestotožňujeme sa s názorom, že občan sa dostane na súd 1 max 2 krát za život, pretože napríklad pri rozvode sa občania dostavia na okresný súd, v prípade odvolania na krajský súd a následne pri riešení BSM sa opätovne riešia pojednávania na okresných a následne na krajských súdoch.

Poukazujeme aj na tú skutočnosť, že Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou fungoval v rokoch 1872 až 1960.

Pre vytvorenie ucelenejšieho informačného základu pre prijatie rozhodnutia o zrušení Okresného súdu v Topoľčanoch a pričlenení jeho územného obvodu do obvodu Okresného súdu Nitra považujeme za dôležité uviesť aj stanovisko Krajskej prokuratúry Nitra v plnom znení:

„V prípade navrhovaného zrušenia Okresného súdu Topoľčany, čo zrejme bude determinovať aj zrušenie Okresnej prokuratúry Topoľčany, pokiaľ ide o množstvo vybavovanej agendy, preukázateľne dôjde k záťaži Okresného súdu Nitra, ako aj Okresnej prokuratúry Nitra. Tiež sa preukázateľne sťaží prístup takmer 70.000 obyvateľov okresu Topoľčany k spravodlivosti, ktorí budú musieť aj z najvzdialenejších častí okresu cestovať na súd do Nitry, čím sa pre nich zhorší dostupnosť súdu tak z hľadísk časových, ako aj dopravných. Pričlenením k nitrianskemu obvodu, napriek odčleneniu okresu Zlaté Moravce, bude takýto obvod namiesto súčasných cca 202.000 obyvateľov (okresy Nitra a Zlaté Moravce) zahŕňať až približne 232.000 obyvateľov, čo predstavuje o cca 93.000 obyvateľov viac ako má druhý najobývanejší obvod okresného súdu v kraji (Nové Zámky). V zlučovaní súdu a prokuratúry do už aj v súčasnosti najväčšieho obvodu v Nitrianskom kraji, sídliaceho v krajskom meste, je možné vidieť zároveň neželanú centralizáciu orgánov verejnej moci, ktorej odstránenie bolo cieľom ostatných reforiem štátnej správy a územnej samosprávy.

Takýto postup preukázateľne zároveň zvýši aj zaťaženosť infraštruktúry v súvislosti s vykonávaním všetkých druhov úkonov súdneho konania (účasť účastníkov, advokátov, svedkov, znalcov atď.), ale aj úkonov v rámci predprípravného a prípravného trestného konania (činnosť policajných zložiek). Uvedené súvisí napríklad aj s umiestňovaním osôb do ciel policajného zaistenia, kde v prípade, ak budú osoby zaistené v cele policajného zaistenia (CPZ) v Topoľčanoch, budú musieť byť za účelom vykonania úkonov trestného konania v každom jednotlivom prípade eskortované do 38 km vzdialenej Nitry.

Pokiaľ ide o činnosť prokuratúry, bude mať vzdialenosť z jednotlivých obcí okresu Topoľčany do Nitry negatívny dopad napríklad pri uzatváraní dohôd o vine a treste, resp. pri uzatváraní zmierov pred probačnými a mediačnými úradníkmi, ale aj na samotný probačný dohľad vykonávaný probačnými a mediačnými úradníkmi nad odsúdenými, kedy sa tieto subjekty budú musieť dostavovať na úkony na súd, resp. na prokuratúru do Nitry. Obdobne to platí aj napríklad pri vybavovaní žiadostí o právnu pomoc z cudziny, spočívajúcu v doručovaní písomností obyvateľom okresu Topoľčany, ktorí sa za tým účelom budú musieť fyzicky dostavovať do Nitry. Začlenením súdneho obvodu Topoľčany do súdneho obvodu Nitra bezpochyby ovplyvní a sťaží aj spôsoby komunikácie a spolupráce všetkých orgánov štátnej správy a územnej samosprávy nachádzajúcich sa v okrese Topoľčany, pričom organizácia štátnej správy touto reformou zostáva nedotknutá. Uvedený prístup možno považovať za nekoncepčný, odporujúci aktuálnemu územnosprávnemu a organizačnému usporiadaniu Slovenskej republiky.”

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. I (§ 2 ods. 14, 17 a 27) - Z

V § 2 ods. 14 navrhujeme slová „okresov Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa” nahradiť slovami „okresu Poprad”.

V § 2 ods. 17 navrhujeme slová „okresov Prešov, Bardejov a Sabinov” nahradiť slovami „okresov Prešov a Sabinov”.

V § 2 ods. 27 navrhujeme slová „okresov Vranov nad Topľou, Stropkov a Svidník” nahradiť slovami „okresu Vranov nad Topľou”.

Za veľmi dôležitú skutočnosť z hľadiska predkladateľom požadovanej primeranej fyzickej dostupnosti súdu považujeme geografickú polohu Okresných súdov Kežmarok, Stará Ľubovňa, Bardejov a Svidník, ktoré sa navrhujú zrušiť a ich obvody pričleniť pod Okresný súd Poprad, resp. pod Okresný súd Prešov). Všetky štyri do úvahy prichádzajúce okresné súdy tvoria severovýchodnú hranicu s Poľskou republikou. V dôvodovej správe sa uvádza o optimálnej dostupnosti pre občanov v rámci tohto regiónu pre nové obvodné súdy z miesta súčasného okresného súdu na nový obvodný súd. Nie je však zohľadnená dostupnosť z jednotlivých obcí nakoľko vzhľadom na ich geografickú polohu a súčasnú dopravnú infraštruktúru je už v súčasnosti pomerne ťažká. Tieto okresy nedisponujú diaľničnými ani rýchlostnými komunikáciami.

Preto navrhujeme zlúčenie okresných súdov v Kežmarku a Starej Ľubovni so sídlom v Kežmarku a súdov v Bardejove a Svidníku so sídlom v Bardejove, pod ktorý bude spadať aj územný obvod okresu Stropkov.

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. I (§ 2 ods. 20 a 21) - Z

V § 2 ods. 20 navrhujeme slová „okresu Rimavská Sobota” nahradiť slovami „okresov Rimavská Sobota a Revúca”. (spolu 124 tis. obyvateľov)

V § 2 ods. 21 navrhujeme slová „okresov Rožňava a Revúca” nahradiť slovami „okresu Rožňava”. (62 tis. obyvateľov)

Okres Rožňava je rozlohou (1 173 km²) vzdialenosťami obcí, charakterom územia i stavom dopravnej infraštruktúry podobný okresu ako Brezno, kde rovnako navrhujeme zachovanie okresného súdu.

Ak by malo dôjsť k zrušeniu Okresného súdu Revúca, vzhľadom na územnosprávne začlenenie okresu Revúca do Bystrického kraja navrhujeme pričlenenie jeho územného obvodu pod Okresný súd Rimavská Sobota, aby to bolo pre všetkých (občanov, organizácie i úradníkov) prehľadné a logické.

Pre vytvorenie ucelenejšieho informačného základu pre prijatie rozhodnutia o zrušení Okresného súdu v Revúcej a pričlenení jeho územného obvodu do obvodu Okresného súdu Rožňava prípadne Okresného súdu Rimavská Sobota považujeme za dôležité uviesť aj stanovisko Okresnej prokuratúry Revúca v plnom znení:

„Prokurátori Okresnej prokuratúry Revúca si plne uvedomujú a nespochybňujú reformu justície. Justičný systém na Slovensku dlhodobo vykazuje vysokú mieru nedôvery zo strany verejnosti, pričom reforma justície je kľúčom k zvýšeniu dôveryhodnosti v súdny systém. Avšak žiadna reforma, teda ani reforma justície nemôže byť úspešná, pokiaľ sa neopiera o dôveru a priazeň samotných zamestnancov justície, ale aj o priazeň verejnosti. Reforma justície, pokiaľ chce byť úspešnou, musí vzniknúť v úzkej súčinnosti všetkých zainteresovaných subjektov, musí byť podrobená odbornej diskusii a zrealizovaná po zohľadnení pripomienok všetkých dotknutých subjektov (prokuratúry, Slovenskej advokátskej komory, polície, Slovenskej komory exekútorov, orgánov miestnej štátnej správy a podobne). Prokurátori Okresnej prokuratúry Revúca sa jednoznačne zhodujú v tom, že hoci sa reforma súdnej mapy pripravuje už niekoľko rokov, nikto sa nepýtal na názor tých, ktorých sa pripravovaná zmena dotkne najviac. Pokiaľ si reformu súdnej mapy neosvoja a vnútorne ju neprijmú tí, ktorých sa týka, ťažko možno očakávať, že táto reforma prinesie pozitívne výsledky.

Jedným z hlavných a najdôležitejších zámerov reformy súdnej mapy má byť zrýchlenie súdnych konaní a skvalitnenie súdnych rozhodnutí. Tento zámer nikto nespochybňuje, avšak Ministerstvo spravodlivosti SR sa domnieva, že jedinou cestou ako tento ušľachtilý cieľ dosiahnuť, je radikálna zmena organizácie súdov z hľadiska ich špecializácie a tiež z hľadiska zmeny obvodov prvostupňových a odvolacích súdov.

Kľúčovou otázkou je, či takto zvolená reforma súdnej mapy naozaj prispeje k zrýchleniu súdnych konaní a k zvýšeniu kvality rozhodovacieho procesu súdov. Pokiaľ ide o špecializáciu súdov, je potrebné jasne povedať, že k špecializácii na súdoch dochádza už dnes, a to aj na tzv. „malých súdoch“. Na Okresnom súde v Revúcej v súčasnosti pôsobí celkovo osem sudcov, pričom len jedna sudkyňa vybavuje súčasne trestnú aj civilnú agendu. Pri dlhodobo nižšom nápade nových vecí na menších súdoch je preto na mieste otázka, či by namiesto rozsiahleho a finančne nákladného rušenia okresných súdov nebolo postačujúce pristúpiť k zlúčeniu trestných, resp. obchodných úsekov viacerých okresných súdov. Týmto krokom by bola do značnej miery zachovaná prístupnosť okresných súdov bežným občanom, pretože zásadným nedostatkom reformy súdnej mapy je dozaista zhoršená dostupnosť súdov pre občanov. Je nepochybné, že zhoršená fyzická dostupnosť na súd spôsobí problém pri vydávaní rýchlych a kvalitných rozhodnutí.

Nemožno sa stotožniť s argumentáciou predkladateľa reformy súdnej mapy, že ústne pojednávania na súdoch sú pre účastníkov konania výnimočnou záležitosťou. Región, v ktorom pôsobí Okresný súd Revúca, je dlhodobo ekonomicky podvyživeným regiónom, pričom v konaniach pred súdom často vystupujú práve sociálne slabšie kategórie obyvateľov (nezamestnaní, marginalizované skupiny), pre ktorých dochádzanie na súd je vážny ekonomický problém. Rozhodnutia, napr. v rodinných alebo obchodných veciach nevznikajú po jednom hlavnom pojednávaní, a preto zhoršenie prístupu k súdu evidentne nepovedie k zrýchleniu vydania súdneho rozhodnutia pre účastníkov konania, a to aj napriek snahe súdu dospieť k takémuto rozhodnutiu čo možno v najkratšom čase. Nehovoriac už o pojednávaniach na odvolacom súde, ktorým by mal byť pre Revúcu 150 km vzdialený Krajský súd Prešov.

Rušením viacerých okresných súdov a vznikom nových súdnych obvodov sa zvýšia aj finančné náklady štátu v dôsledku nevyhnutného zabezpečovania prítomnosti obvinených formou predvádzania v trestných konaniach. Náklady štátu sa zvýšia aj v súvislosti s právnym zastupovaním advokátmi. Sťažený prístup k súdu budú mať nielen účastníci konania, ale aj znalci, tlmočníci a orgány starostlivosti o mládež.

Jedným z argumentov Ministerstva spravodlivosti SR pri tvorbe novej súdnej mapy je aj potreba pretrhnutia zažitých korupčných väzieb. Voči tejto argumentácii ministerstva sa celkom správne ohradili viacerí sudcovia s tým, že ide o uplatňovanie inštitútu kolektívnej viny, pričom takéto východisko nemôže byť základom pre organizačnú reformu justície. Korupčné správanie sudcov je výsostne individuálna odsúdeniahodná záležitosť a samotná zmena organizácie súdov tento závažný problém v súčasnej justícii na Slovensku nijako nevyrieši. Pokiaľ ide o riešenie korupcie na slovenských súdoch, omnoho vhodnejším prostriedkom boja s týmto javom je zvýšená kontrola činnosti sudcov, dôsledné uplatňovanie disciplinárnej zodpovednosti sudcov, podrobnejšie majetkové priznania nielen sudcov, ale aj ich rodinných príslušníkov a predovšetkým transparentný výber sudcov tak, aby sa do justície dostávali naozaj len odborne zdatní a morálne bezúhonní uchádzači. Pokiaľ by takíto sudcovia pôsobili v justícii, žiadna zásadná reforma justície by nebola potrebná a Slovensko by bolo fungujúcim právnym štátom.”

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. I (§ 2 ods. 22 a 26) - Z

Navrhujeme zvážiť začlenenie okresu Skalica do územného obvodu Okresného súdu Senica a Okresný súd Malacky (75 tis. obyvateľov) ponechať ako samostatný okresný súd pre územný obvod okresu Malacky, ktorý sa pomerne dynamicky rozvíja a je dôvodné predpokladať nárast počtu jeho obyvateľov i organizácií pôsobiacich v tomto okrese.

Vo vzťahu k Záhoráckemu okresu navrhovanému predkladateľom považujeme za potrebné uviesť, že okrem regionálneho základu nemá okres Malacky žiadne významnejšie historické väzby s okresmi Senica a Skalica (Senica a Skalica patrili pod panstvo Branč naviazané na Nitriansku župu a Malacky patrili pod Plavecké panstvo naviazané na Prešporskú župu), t. j. ide o mestá, ktoré mali samostatný historický vývoj, čo má odzrkadlenie aj vo vybudovanej infraštruktúre, ktorá je pri Malackách systematicky vybudovaná z dôvodu významného bodu, resp. križovatky v regióne Záhorie (vybudovaná diaľnica, cesty 1. triedy, modernizovaná železničná trať vrátane situovania autobusovej a železničnej stanice v centre mesta, nemocnica a pod.). Práve predmetná výrazná infraštruktúra by potom predurčovala mesto Malacky, aby v prípade zahrnutia okresu Malacky do budúceho Záhoráckeho okresu, bolo centrom tohto okresu.

Začlenenie okresu Senec pod Okresný súd Trnava bez zohľadnenia špecifickosti tohto okresu (okres Senec spadá pod Okresný súd Bratislava III), v konečnom dôsledku spôsobí, že pod Okresný súd Trnava bude začlenený okres bez zodpovedajúcich sudcov. V tomto smere nemožno nechať bez povšimnutia, že Senec je „satelitný okres“ ktorý má sám približne 91 tis. obyvateľov. Odčlenenie „satelitov“ Malacky, Pezinok, Senec, ktoré tvoria zhruba tretinu obyvateľstva Bratislavského kraja (cca. 230 tis. obyvateľov), a ktoré sú historicky a infraštruktúrou napojené na Bratislavu ako hlavné mesto, nedáva žiadny zmysel, obzvlášť keď sa na zmenu súdnych obvodov nebude viazať žiadna zmena v usporiadaní štátnych orgánov.

Zdôrazňujeme, že už v súčasnom období okres Trnava patrí k najzaťaženejším okresom. V sídle Okresného súdu Trnava sa nachádzajú dve najväčšie väznice: Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach a Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov. Okrem toho Okresný súd Trnava bude podľa navrhovaného znenia § 16 Trestného poriadku príslušný na konanie o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou.

Navrhujeme zvážiť možnosť pričlenenia okresu Senec do územného obvodu Okresného súdu Dunajská Streda a okresu Pezinok do územného obvodu Okresného súdu Galanta. Priradením okresu Senec do územného obvodu Okresného súdu Trnava nemožno očakávať zefektívnenie fungovania Okresného súdu Trnava, zvýšenie kvality rozhodovania, zlepšenie prístupnosti k spravodlivosti a vymáhateľnosti práva. Takáto zmena zrejme nepovedie k cieľu prezentovanému v dôvodovej správe, vytvoriť prirodzené spádové a kultúrné regióny rešpektujúce ich identity. Pripojením okresu Senec do územného obvodu Okresného súdu Trnava nepôjde ani o prirodzený región vymedzený nárečiami. Viac ako 10 % obyvateľov patrí k menšinám maďarskej národnosti, pričom 5 obcí má maďarskú väčšinu. Trnavské nárečie v tejto oblasti nielenže neprevláda, ale ani sa nepoužíva. Táto oblasť neinklinuje k trnavskému nárečiu. S poukazom na maďarskú menšinu, by z tohto hľadiska prichádzalo do úvahy okres Senec pričleniť do územného obvodu Okresného súdu Dunajská Streda.

Pre takéto začlenenie okrem zloženia obyvateľstva svedčí aj geografická poloha týchto okresov, ktoré spolu susedia. Z celkového počtu obcí v okrese Senec (28 obcí), takmer polovica (12 obcí) má spoločnú hranicu so susednou obcou z okresu Dunajská Streda (Dunajská Lužná, Hamuliakovo, Hrubý Šúr, Hurbanova Ves, Kostolná pri Dunaji, Malinovo, Miloslavov, Most pri Bratislave, Nová Dedinka, Tomášov, Tureň, Vlky). Pre úplnosť uvádzam, že s obcami z okresu Galanta susedia 4 obce (Hrubá Borša, Králová pri Senci, Nový Svet a Reca), s okresom Bratislava susedia 3 obce (Ivanka pri Dunaji, Kalinkovo - ktoré susedí s Hamuliakovom a Rovinka - ktorá je pri Dunajskej Lužnej). S obcami z okresu Pezinok majú spoločné hranice susedné obce (Blatná, Chorvátsky Grob, Senec, Veľký Biel) a s obcami okresu Trnava iba obec Igram, pričom obec Čataj má spoločnú hranicu s obcou okresu Trnava ale aj s obcou z okresu Galanta a obec Kaplná susedí s obcami okresu Trnava a Pezinok. Obec Hamuliakovo sa nachádza nielen na hranici okresu Dunajská Streda, ale aj veľmi blízko mesta Šamorín spadajúceho pod územnú pôsobnosť Okresného súdu Dunajská Streda.

Navrhovaná koncepcia upravujúca sídlo Okresného súdu Trnava nevychádza ani z kritéria najnižšej časovej a kilometrovej dostupnosti. Z hľadiska infraštruktúry a dostupnosti poukazujeme opakovane na prevažnú časť obcí nachádzajúcich sa pri hranici okresu Dunajská Streda. Z týchto obcí napr. z Hamuliakova, a ani z ďalších vymenovaných obcí je dostupnosť Okresného súdu Trnava výrazne obmedzená. Neexistuje žiadne priame autobusové a ani vlakové spojenie. Je problematické, aby sa osoby z tejto oblasti dostavili na Okresný súd v Trnave na hlavné pojednávanie v ranných hodinách. Fyzická dostupnosť Okresného súdu Trnava z obcí z okresu Senec nachádzajúcich sa pri hranici okresu Dunajská Streda neodzrkadľuje kritériá najnižšej časovej a kilometrovej dostupnosti.

Ako alternatívne riešenie, v prípade odčlenenia okresu Senec z územného obvodu Okresného súdu Bratislava III, navrhujeme pričlenenie okresu Senec do územného obvodu Okresného súdu Pezinok (v okrese Pezinok žije viac ako 65 tis. obyvateľov).

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. I (§ 2 ods. 14, 28 a 29) - Z

Navrhujeme ponechať obvod Okresného súdu Nitra, Okresného súdu Žiar nad Hronom a Okresného súdu Zvolen v pôvodnej podobe. Okres Zlaté Moravce sa nachádza v Nitrianskom kraji a prirodzene patrí do Nitrianskeho regiónu.

Nemôžeme sa stotožniť s tým, že pre región Zlatých Moraviec, Žarnovice a Žiaru nad Hronom bol určený názov „Tekovský obvod”, nakoľko síce územie Tekovskej stolice/Tekovskej župy historicky siahalo až do týchto miest, no v súčasnosti sa obyvatelia týchto miest a okolia (najmä Žarnovice a Žiaru nad Hronom) vôbec nestotožňujú s tým, že by boli súčasťou regiónu Tekov, dokonca mnohí si to ani neuvedomujú, že tam siahala Tekovská župa. Sídlom Tekovskej stolice/župy bol od 11. stor. Starý Tekov do roku 1320, potom Levice do roku 1561, teda výrazne dlhšie obdobie ako mesto Zlaté Moravce, pričom Žarnovica a Žiar nad Hronom nikdy neboli sídlom Tekovskej župy. V súčasnosti sa obyvatelia Levíc a okolia plne stotožňujú s tým, že sú súčasťou regiónu Tekov, nárečie sa plne zachovalo najmä v 9 obciach levického okresu (čilejkársky mikroregión), pričom v Leviciach existuje Tekovské múzeum, Tekovská knižnica, Tekovská hvezdáreň, v obci Starý Tekov sa organizujú folklórne slávnosti „Tekov tancuje a spieva“. Máme za to, že názov Tekovský obvod je vhodný pre označenie súdneho obvodu pre okres Levice.

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. I (§ 2 ods. 30) - Z

Navrhujeme, územný obvod Okresného súdu Žilina tvorili okresy Žilina a Bytča.

Okres Kysucké Nové Mesto (32 tis. obyvateľov) navrhujeme pričleniť pod Okresný súd v Čadci (v okrese Čadca žije cca 90 tis. obyvateľov).

Okresný súd Považská Bystrica navrhujeme zachovať s územnými obvodmi okresu Považská Bystrica (62 tis. obyvateľov) a okresu Púchov (44 tis. obyvateľov).

Čo sa týka vecných argumentov poukazujeme aj na vyjadrenie prokurátorskej rady Krajskej prokuratúry v Žiline:

„Podobné námietky ako v prípade návrhu na zrušenie Krajského súdu v Žiline možno vzniesť aj vo vzťahu k pripravovanému zrušeniu Okresného súdu Čadce ako sídelného súdu prirodzeného regiónu Kysúc so spádovou oblasťou 123 000 obyvateľov a existenciou súdu v rôznych podobách datujúcou sa kontinuálne minimálne do roku 1859. Prepojenie regiónu Kysúc so Žilinou je komplikované vzhľadom na kolabujúce dopravné prepojenie bez vyhliadky na nápravu v dlhšom časovom horizonte a tiež vzhľadom na zložité geografické podmienky a v severných častiach horných Kysúc tiež dopravné vzdialenosti.

Obdobné námietky ako v prípade zrušenia Okresného súdu Čadca je možné vzniesť aj vo vzťahu ku zrušeniu Okresného súdu Považská Bystrica ako sídelného súdu okresov Považská Bystrica a Púchov so spádovou oblasťou 106 000 obyvateľov, kde je síce relatívne jednoduchšie dopravné prepojenie, no najmä v prípade okresu Púchov vysoká vzdialenosť a vzhľadom na iný región slabé dopravné prepojenie prostriedkami verejnej hromadnej dopravy a tiež komplikácie spôsobené tým, že oba okresy spadajú do trenčianskeho kraja.

Čo sa týka zrušenia Okresného súdu Námestovo, problémom sú predovšetkým zložité geografické podmienky regiónu a dostupnosť jediného súdu pre celé územie Oravy v Dolnom Kubíne pre obyvateľov hornej Oravy, pričom sa nezvažovala minimálne alternatíva pobočky okresného súdu mimo sídelného súdu.

Čo sa týka zrušenia Okresného súdu Ružomberok, oproti prezentovanej súdnej mape sa pomerne nepochopiteľne nevyužili kapacity Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok priamo prepojeného s okresným súdom, čo odôvodňuje zachovanie minimálne trestnej sekcie okresného súdu a jeho eventuálne využitie pre súdne pojednávania aj vo vzťahu k iným súdom. Možno tiež do budúcna očakávať, že v súčasnosti dobrá rýchlosť súdneho konania Okresného súdu Ružomberok sa jeho spojením so súdom s dlhšou dobou súdneho konania spomalí, čo bude na neprospech všetkých účastníkov súdneho konania.

Čo sa týka navrhovaných zmien, jednoznačne sa nemožno stotožniť s návrhom na zrušenie Krajského súdu Žilina a Okresného súdu Čadca. Zrušenie Okresného súdu Považská Bystrica sa rovnako nejaví ako vhodné. Výhrady sú tiež vo vzťahu k zrušeniu Okresného súdu Námestovo a Okresného súdu Ružomberok. Práve skutočnosť, že návrh nového súdneho usporiadania neprešiel hlbšou odbornou diskusiou a návrh bol pripravovaný kabinetným spôsobom sa prejavila v neuspokojivej výslednej podobe legislatívneho návrhu, ktorý je nevhodný na pripomienkovanie v medzirezortnom pripomienkovom konaní a je potrebné ho ako celok odmietnuť. Okrem hlbšej odbornej diskusie a úvahách o tom, ktoré súdy je potrebné zrušiť a ktoré naopak ponechať je potrebné zvážiť prístup obyvateľov k spravodlivosti, ale rovnako tak aj ekonomické, administratívne, sociálne, ale aj environmentálne dopady súdnej reformy.

Návrh zákona má aj ďalší rozmer a to vytvorenie obrovského súdneho okresu Žilina ako druhého najväčšieho súdneho okresu na Slovensku po Mestskom súde v Bratislave, ktorý by zahŕňal celkom 6 okresov so spádovou oblasťou 418 000 obyvateľov, no na rozdiel od Mestského súdu v Bratislave s diametrálne odlišnými vzdialenosťami a geografickými pomermi. Okresný súd Žilina aj bez súdnych okresov Čadca a Považská Bystrica by predstavoval plnohodnotný súd so spádovou oblasťou 189 000 obyvateľov.”

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. I (§ 3 a 11) - Z

Stotožňujeme sa s bodom 1 prílohy uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky č. 327/2020 zo 4. decembra 2020, ktorý hovorí o zachovaní súčasného členenia na osem krajských súdov a to bez ohľadu na prípadné úpravy siete okresných súdov a vytvorenie mestských súdov v Bratislave a Košiciach. V opačnom prípade je potrebné postupovať podľa bodu 5 danej prílohy uznesenia Súdnej rady SR, podľa ktorého treba doplniť a bližšie špecifikovať vecné dôvody na rušenie vybraných krajských súdov.

V tejto súvislosti opätovne zdôrazňujeme, že aj pre prokuratúru je z hľadiska zabezpečenia plnenia úloh prokuratúry vyhovujúce súčasné členenie na osem krajských prokuratúr.

Zásadne trváme na zachovaní Krajského súdu Bratislava a Krajského súdu Košice, vzhľadom na to, že ide o dve najväčšie mestá na Slovensku, v ktorých žije najviac ľudí, pôsobí najviac organizácií a úradov, vzniká najviac ekonomických a právnych vzťahov a sporov. Navyše Bratislava je hlavným mestom Slovenskej republiky, kde sa situovanie odvolacieho súdu javí ako úplne prirodzené a žiadúce. Je nepredstaviteľné, aby v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v druhom najväčšom meste Slovenskej republiky Košiciach, ako aj iných krajských mestách neboli zriadené odvolacie súdy.

V Bratislave sídli väčšina ústredných orgánov štátnej správy. Presunutie odvolacieho súdu z Bratislavy do Trnavy spôsobí množstvo zbytočných problémov pre účastníkov konania, konajúcich sudcov, prokurátorov. Predložená novela sa nezaoberá dostatočne budovami súdov vo vlastníctve ministerstva spravodlivosti, prenosom agendy, štátnymi a verejnými zamestnancami existujúcich súdov.

Ak sa z existujúcich okresných a krajských súdov vytvoria vysunuté pracoviská, zmena súdnej mapy nebude mať žiadny prínos. Neobstojí ani argument, že na odvolacích súdoch sa nepojednáva. V trestnej agende sa pojednávania v odvolacích konaniach vykonávajú a pojednávania v odvolacom konaní sa vykonávajú aj v civilnej sporovej a mimosporovej agende.

Z hľadiska plnenia úloh prokuratúry je veľmi podstatné, že vo všetkých trestných veciach, v ktorých je dnes na konanie príslušný Krajský súd Bratislava budú musieť prokurátori vykonávať všetky úkony na Krajskom súde v Trnave (vzdialenosť miest je 57 km). Podľa štatistiky za rok 2019 (rok 2020 bol kvôli núdzovému stavu a krízovým opatreniam špecifický) vykonávali prokurátori Krajskej prokuratúry Bratislava na Krajskom súde Bratislava (po reforme by to mal byť Krajský súd Trnava) alebo na okresnom súde v sídle kraja, ktorým podľa navrhovanej reformy súdnej mapy bude Mestský súd Bratislava (pre obvod Mestského súdu Bratislava), respektíve Okresný súd Trnava (pre obvod Krajského súdu Trnava s výnimkou obvodu Mestského súdu Bratislava) nasledovný počet úkonov:

Prokurátori Krajskej prokuratúry Bratislava sa za obdobie roka 2019 zúčastnili pojednávaní počas 139 pojednávacích dní na Krajskom súde Bratislava (v jeden deň pojednávali aj viacerí prokurátori), čo bude predstavovať cca 278 ciest na krajský súd (podľa návrhu reformy súdnej mapy na Krajský súd v Trnave).

Zároveň vo vzťahu k EZR sa zúčastnili prokurátori na výsluchu vyžiadanej osoby na Krajskom súde Bratislava celkovo v 61 prípadoch (účasť na výsluchu pri predbežnej väzbe, vydávacej väzbe, prípadne účasť na súde pri rozhodovaní o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu), čo bude predstavovať 122 ciest na krajský súd (podľa návrhu reformy súdnej mapy na Krajský súd v Trnave).

V roku 2019 teda išlo spolu o účasť na 200 procesných úkonoch (na verejných zasadnutiach a na výsluchoch) na Krajskom súde Bratislava, ktoré si po reforme súdnej mapy budú vyžadovať cca 400 ciest vozidlom z Bratislavy do Trnavy a späť, keďže vodič so služobným vozidlom, ktoré odvezie prokurátora na úkon trvajúci niekoľko hodín, spravidla bude plniť iné úlohy a po skončení pojednávania sa vráti pre prokurátora na Krajský súd do Trnavy.

Vo všetkých trestných veciach, v ktorých je dnes na konanie príslušný Krajský súd Košice budú musieť prokurátori vykonávať všetky úkony vykonávať na Krajskom súde v Prešove (vzdialenosť miest je 37 km).

V roku 2020 Krajská prokuratúra Košice evidovala enormný nárast počtu účastí v konaní na súdoch (hlavné pojednávania, verejné zasadnutia, neverejné zasadnutia a väzby) v počte 463 konaní (v roku 2019 to bolo 379) - nárast aj o trestné veci príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov (od 1.2.2019) a príslušníkov finančnej správy (od 1.1.2020), pre ktoré sa zákonom ustanovila príslušnosť krajskej prokuratúry.

V roku 2020 bol nápad nových vecí na Krajskej prokuratúre Košice 115 trestných vecí (zložité právne i skutkovo náročné kauzy; 13 väzobných vecí), pričom 47 vecí je vedených voči príslušníkom ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkom finančnej správy. Okrem toho majú prokurátori Krajskej prokuratúry Košice na okresnom súde v sídle kraja rozpojenávaných 91 starších prenášaných vecí.

Zásadne trváme aj na zachovaní Krajského súdu Žilina, inak vo všetkých trestných veciach, v ktorých je dnes na konanie príslušný Krajský súd Žilina budú musieť prokurátori vykonávať všetky úkony na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Vzdialenosť Žiliny a Banskej Bystrice po ceste je 90 km cez Šturec a 118 km cez Donovaly, pričom v zimných mesiacoch je pri oboch cestách dĺžka trvania cesty tam a späť cca 4 hodiny a viac. Pri hustom snežení, mrznúcom daždi sú obe cesty niekedy aj neprejazdné. Priame vlakové spojenie medzi Žilinou a Banskou Bystricou neexistuje.

V roku 2019 na Krajskom súde Žilina boli vytýčené pojednávania počas 82 pojednávacích dní, v rámci ktorých boli pojednávať na krajskom súde viacerí prokurátori.

Na okresnom súde v sídle kraja boli vytýčené pojednávania počas 91 pojednávacích dní, pričom platí to isté ako u krajského súdu, v tieto dni boli vytýčené viaceré pojednávania, ktorých sa zúčastnili viacerí prokurátori. Tieto údaje uvádzame preto, lebo v prípade dochádzania do Banskej Bystrice predpokladáme, že viacerí prokurátori by sa prepravili jedným služobným vozidlom, hoci by zrejme následne nastali organizačne zložité situácie v súvislosti s rôznou dĺžkou pojednávaní na súde, respektíve odročovaním, pričom prokurátori by sa museli navzájom počkať, čo by nebolo efektívne z hľadiska využitia ich pracovného času. Vodič by ich zrejme čakal alebo by dostal iné úlohy ako odovzdanie a prevzatie pošty (cesta do Žiliny a naspäť do Banskej Bystrice však trvá cca 4 hodiny). Pri poobedňajších termínoch pojednávaní by bol zrejme návrat prokurátorov i vodiča do Žiliny aj niekoľko hodín po skončení ich riadneho pracovného času. Rovnako na pojednávanie so začiatkom o 09.00 by muselo zo Žiliny služobné vozidlo vyraziť o 07.00 hod a v zimných mesiacoch ešte skôr.

Podľa správy o činnosti prokuratúry za rok 2019 krajské súdy na území Slovenskej republiky rozhodli v minulom roku v 125 veciach o uznaní a výkone rozhodnutí, ktorými bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v súlade so zákonom číslo 549/2011 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že krajské súdy sú príslušné nielen na konanie o uznaní takýchto rozhodnutí, ale sú príslušné aj na vykonávacie konanie t. j. na konanie o návrhoch a žiadostiach odsúdených, súvisiacich s preradením do iných stupňov stráženia, podmienečným prepustením a iné. Rovnako sú krajské súdy príslušné na konanie o uznaní cudzích rozhodnutí, ktorými boli uložené peňažné sankcie v zmysle zákona číslo 183/2011 Z. z. (v roku 2020 sa jednalo o 77 vecí).

Je potrebné uviesť, že prokurátori krajských prokuratúr sa zúčastňujú na výsluchoch na krajskom súde aj v súvislosti s rozhodovaním krajského súdu o sťažnostiach proti rozhodnutiu o väzbe, o predĺžení lehoty väzby, o zmene dôvodov väzby, respektíve ak sa rozhoduje o väzbe v štádiu odvolacieho konania. Osobitne je potrebné spomenúť účasť na výsluchoch pri rozhodovaní súdu o žiadosti obvineného o prepustení z väzby, ktorú môže obvinený podať kedykoľvek. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť. (§ 79 ods. 3 Trestného poriadku). Aj táto právna úprava jednoznačne indikuje účelnosť fyzickej blízkosti prokuratúry a súdu, ktorý je príslušný na rozhodovanie v trestnej veci.

Výrazné praktické problémy po reforme súdnej mapy môžu vznikať aj pri dodržaní lehoty 48 hodín pri podávaní návrhov na vzatie do väzby a osobitne v skupinových veciach (ak by mala napríklad Krajská prokuratúra Košice konať vo veci spáchanej v jej obvode pôsobnosti ale mimo obvodu Mestského súdu Košice alebo Krajská prokuratúra Žilina vo veci spáchanej v obvode jej pôsobnosti), kde je potrebné všetky zadržané osoby po ustanovení obhajcu vypočuť, prípadne urýchlene vykonať úkony na preverenie výpovedí (domová prehliadka, prehliadka iných priestorov a pozemkov a pod.), vypracovať a doručiť návrhy na vzatie do väzby sudcovi pre prípravné konanie.

Napriek tomu, že Trenčiansky kraj územnou rozlohou patrí medzi menšie kraje, ide o dôležitú priemyselnú oblasť Slovenska s počtom obyvateľov 587.805 a výraznou hustotou obyvateľstva na km2 (133,2), čo je neporovnateľne viac ako hustota obyvateľov na km2 v banskobystrickom kraji (68), prešovskom kraji (91,8), košickom kraji (114), nitrianskom kraji (106) alebo žilinskom kraji (101,4). Trenčiansky kraj má 18 miest z toho 9 okresných a 276 obcí. Skutočnosť, že Trenčiansky patrí medzi kraje s najvyššou hustotou obyvateľstva na km2 je potrebné taktiež zohľadniť pri rozhodovaní o zachovaní Krajského súdu Trenčín, pretože tento fakt ovplyvňuje aj množstvo právnych sporov z pohľadu nielen trestnej agendy, ale aj civilnej sporovej a mimosporovej agendy, obchodnej agendy a navrhovanými zmenami sa zúži dostupnosť súdov pre obyvateľov Trenčianskeho kraja.

Krajský súd Trenčín svojím sídlom umožňuje uplatňovanie práva aj sociálne slabším vrstvám obyvateľov trenčianskeho kraja, a taktiež umožňuje i prístup obyvateľov jednotlivých obcí okresných miest.

V prípade zrušenia Krajského súdu Trenčín a Okresného súdu Považská Bystrica sa stáva uplatnenie práva takmer nerealizovateľné pre občanov okresov Považská Bystrica, Púchov, ktorí by si museli uplatňovať svoje právo na Okresnom súde Žilina a v rámci odvolacieho konania na Krajskom súde Banská Bystrica. Je potrebné uviesť, že zatiaľ čo v súčasnej dobe môžu obyvatelia Považskej Bystrice, Púchova a okolitých obcí uplatňovať svoje právo priamo na Okresnom súde v Považskej Bystrici, v budúcnosti budú musieť cestovať 35 km na Okresný súd Žilina a v rámci odvolacieho konania 125 km na Krajský súd Banská Bystrica, čo je podstatne finančne ako i časovo náročnejšie ako doterajšia úprava sídiel súdov.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola podcenená práve fyzická dostupnosť okresných súdov a krajského súdu, pričom nie sú zohľadnené ani ďalšie špecifiká z jednotlivých regiónov, napr. budovanie diaľnic v žilinskom kraji, čo výrazne sťaží dochádzanie do sídla krajského súdu.

Taktiež je potrebné poukázať na ďalšiu výraznú okolnosť nasvedčujúcu zachovaniu Krajského súdu Trenčín a to blízkosť ústavov ZVJS, ktorá je dôležitá pre transport osôb na pojednávanie. V obvode Krajského súdu v Trenčíne sú až 3 ústavy ZVJS na výkon väzby, či na výkon trestu odňatia slobody ako i nemocnica pre obvinených a odsúdených, čo podstatne znižuje trovy konania (náklady dopravy, predvádzania, a podobne) súvisiace s predvádzaním obvinených, prípadne odsúdených z ústavov ZVJS v rámci vybavovania vecí nielen v rámci trestného konania, ale i vybavovania agendy na úseku právneho styku s cudzinou a to európskych vyšetrovacích príkazov, európskych zatýkacích príkazov na vybavovanie, ktorých sú príslušné v prvom stupni krajské súdy a krajské prokuratúry.

Vo všetkých trestných veciach v ktorých vykonáva trestné konanie Krajský súd Trenčín, budú musieť prokurátori Krajskej prokuratúry Trenčín vykonávať všetky úkony na Krajskom súde Trnava (vzdialenosť 74 km).

Prokurátori Krajskej prokuratúry Trenčín sa za obdobie roka 2020 zúčastnili pojednávaní počas 147 pojednávacích dní (odvolacie konania) na Krajskom súde Trenčín. V jeden deň pojednávali aj viacerí prokurátori, čo by predstavovalo minimálne 294 ciest na Krajský súd Trnava (podľa návrhu reformy súdnej mapy). Okrem toho prokurátori Krajskej prokuratúry Trenčín odpojednávali na Okresnom súde Trenčín (okresný súd v sídle kraja) a na Krajskom súde Trenčín ďalších 143 pojednávacích dní.

Vo vyššie uvedených štatistických údajoch o prezenčných úkonoch prokurátorov na krajských súdoch nie sú zohľadnené nazretia do súdneho spisu prokurátormi v trestnej i netrestnej agende, účasti prokurátorov na pojednávaniach na krajskom súde v netrestnej oblasti, ani doručovanie bežnej úradnej pošty a iné úkony prokurátorov a orgánov prokuratúry vo vzťahu ku krajskému súdu.

Je pozitívnym záväzkom štátu voči občanom a organizáciám, ale aj voči medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky nastaviť fungovanie justičného systému, vrátane pravidiel pre súčinnosť štátnych orgánov tak, aby nedošlo k ohrozeniu alebo dokonca zmareniu účelu trestného konania v dôsledku nerozumne nastavených pravidiel pre určenie vecnej a miestnej príslušnosti, ako aj sídiel a územných obvodov súdov a prokuratúr, ktorých vzájomná operatívna procesná súčinnosť osobitne pri úkonoch prípravného konania je nevyhnutná.

K čl. I (§ 3 a 11) a čl. XXIII - Z

Reforma súdnej mapy zásadným spôsobom ovplyvní agendu justičnej spolupráce v trestných veciach.

Zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze bola daná príslušnosť prokurátora krajskej prokuratúry na konanie o európskych vyšetrovacích príkazoch doručených z cudziny. Podľa správy o činnosti prokuratúry za rok 2019 na medzinárodných oddeleniach krajských prokuratúr pôsobilo 34 prokurátorov. V roku 2019 bolo zrealizovaných 2 101 európskych vyšetrovacích príkazov (EVP). Jedná sa o agendu, ktorá z dôvodu voľného pohybu osôb v rámci EÚ bude mať len rastúcu tendenciu. Súčasne sa jedná o agendu, ktorá je časovo limitovaná (7 dní - potvrdenie EVP, 30 dní - preskúmanie EVP, 90 dní - realizácia EVP).

V prípade, ak by nebolo zachovaných 8 krajských prokuratúr, strojnásobil by sa nápad na každej zo zachovaných krajských prokuratúr, ak by sa prokuratúra prispôsobila územným obvodom a sídlam súdov podľa návrhu reformy súdnej mapy.

V roku 2019 bolo realizovaných prokurátormi medzinárodných oddelení krajských prokuratúr 161 európskych zatýkacích rozkazov a vyše 200 uznávacích konaní, kde je zákonom ustanovená príslušnosť krajského súdu. Majúc na zreteli skutočnosť, že primárnou pôsobnosťou prokurátorov medzinárodných oddelení krajských prokuratúr je a bude aj v prípade novej súdnej mapy usmerňovacia, kontrolná, riadiaca a previerková činnosť vo vzťahu k okresným prokuratúram, bude zrejme potrebné za účelom reálneho udržania chodu medzinárodných oddelení krajských prokuratúr výrazne zvýšiť počet prokurátorov týchto oddelení. Aj v tejto oblasti vznikne personálny problém a to nielen z dôvodu požiadavky znalosti cudzieho jazyka, znalosti agendy právneho styku s cudzinou, dĺžky praxe, ale aj otázneho záujmu o túto agendu a prácu spojenú s nutným dochádzaním/cestovaním do Banskej Bystrice (pri kopírovaní reformy súdnej mapy).

V agende právneho styku s cudzinou v prípade zníženia počtu krajských súdov navrhujeme aplikovať legislatívnu úpravu navrhovanú v čl. XXVI bode I aj v ďalších zákonoch, ktoré na úkony európskej prípadne medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach ustanovujú príslušnosť krajského súdu a to:

• v zákone č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze,
• v zákone č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• v zákone č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (§ 9 ods. 2).

Na základe tejto úpravy by sa jednak zachovala špecializácia na postupy pri európskej justičnej spolupráci na niektorých okresných súdoch, ktorých počet bude určený počtom existujúcich krajských prokuratúr (aktuálne ich je 8) a rovnako sa tým zabezpečí, že prokurátori medzinárodných oddelení krajských prokuratúr sa v týchto veciach v prípade potreby budú môcť osobne zúčastniť na úkonoch okresného súdu bez zbytočných časových strát, keďže pôjde o okresný súd v sídle krajskej prokuratúry.

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. I (§ 6) - Z

Novo navrhovaná súdna mapa počíta už len s tromi (prvostupňovými) správnymi súdmi - v Košiciach, Nitre a Žiline, pričom rozčleňuje ich obvody tak, že rozdeľuje územnosprávne obvod Okresného úradu Banská Bystrica – ako okresného úradu v sídle kraja, pod územnú pôsobnosť všetkých troch novo navrhovaných správnych súdov.

Navrhovaný stav by v praxi vytvoril zmätok a sťaženie efektívneho domáhania sa súdnej ochrany verejných subjektívnych práv ich nositeľmi.

Autori návrhu pri úvahách o sídlach a obvodoch (prvostupňových) správnych súdov nevzali dostatočne do úvahy podstatnú skutočnosť, ktorou je územnosprávne členenie Slovenskej republiky a z neho vyplývajúce právomoci orgánov verejnej správy a ich vertikálnu štruktúru.

Javí sa to tak, že reformou súdnej mapy bola a priori riešená reforma všeobecného súdnictva a otázka správnych súdov bola riešená sekundárne s cieľom využiť kapacity zrušovaných krajských súdov. Štatistické údaje ku kreovaniu správnych súdov uvedené v dôvodovej správe (v obmedzenom rozsahu vzhľadom na dosah úpravy) však zvolený výber prvostupňových správnych súdov nepodporujú.

Javí sa, že reforma v tejto časti sleduje skôr dosiahnutie zmeny v štruktúre správnych súdov, bez ohľadu na jej účelnosť a racionálne odôvodnenie.

Podľa súčasného stavu – rozhodnutia, opatrenia, postupy orgánov verejnej správy, t. j. orgánov štátnej správy i územnej samosprávy pôsobiacich v rámci (vnútri) územného obvodu Okresného úradu Banská Bystrica – ako okresného úradu v sídle kraja, spadajú do príslušnosti jedného súdu - Krajského súdu Banská Bystrica.

Podľa mapy č. 4 sídiel a obvodov správnych súdov obvod Okresného súdu Rimavská Sobota má spadať pod Správny súd v Košiciach; obvod Okresného súdu Banská Bystrica a Okresného súdu Brezno má spadať pod Správny súd v Žiline a zvyšné tri obvody (Okresný súd Lučenec, Okresný súd Zvolen a Okresný súd Žiar nad Hronom) majú spadať pod Správny súd v Nitre.

O odvolaniach proti rozhodnutiam prvostupňových orgánov verejnej správy rozhoduje v množstve oblastí verejnej správy okresný úrad v sídle kraja, teda v danom prípade Okresný úrad Banská Bystrica, prípadne iné odvolacie – (druhostupňové) orgány, napríklad Krajské riaditeľstvo PZ Banská Bystrica, orgány Banskobystrického samosprávneho kraja na zverenom úseku prenesenej štátnej správy (školstvo, zdravotníctvo) a iné. Proti prvostupňovým rozhodnutiam orgánov verejnej správy je v drvivej väčšine prípustný riadny opravný prostriedok, ktorého využitie je obligatórnou podmienkou pre možnosť domáhať sa preskúmania ich zákonnosti v správnom súdnictve (viď § 7 písm. a) Správneho súdneho poriadku - SSP), teda žalovaným je Okresný úrad Banská Bystrica a ďalšie (druhostupňové) orgány pôsobiace vnútri územnosprávneho Banskobystrického kraja (viď § 180 SSP). Súdny prieskum sa však podľa navrhovanej reformy má uskutočňovať na niektorom z troch správnych súdov, výrazne vzdialených od Banskej Bystrice.

Obdobné argumenty možno uplatniť aj na prípady, keď je žalovaným prvostupňový orgán. Napríklad prvostupňové orgány verejnej správy z okresov Zvolen, Lučenec, Veľký Krtíš a Žiar nad Hronom by mali spadať do obvodu pôsobnosti Správneho súdu v Nitre. Vzdialenosť Banská Bystrica - Zvolen je 20 km, Lučenec - Banská Bystrica 80 km (po dobudovaní rýchlostnej cesty R2 sa vzdialenosť skráti). Naproti tomu vzdialenosť Zvolen – Nitra je 106 km, Lučenec – Nitra 163 km.

Kritérium dochádzky obyvateľov za prácou, cestnej a dopravnej infraštruktúry, dostupnosti hromadnou dopravou (uvedené na str. 12 dôvodovej správy ako posledné), nebolo v prípade okresov územnosprávneho Banskobystrického kraja dostatočne zohľadnené.

O tom svedčí aj ďalšia časť návrhu, podľa ktorého (nový) obvod Okresného súdu Banská Bystrica (zahŕňajúci aj zrušovaný Okresný súd Brezno) má spadať pod Správny súd v Žiline. Poukazujeme na to, že od jeho vytvorenia (1.1.1997) sa dopravné podmienky medzi Banskou Bystricou a Žilinou nielenže nezlepšili, ale vplyvom zvýšenia hustoty najmä medzinárodnej kamiónovej dopravy a obmedzenia spojov osobnej dopravy, sa výrazne zhoršili. Vzdialenosť Banská Bystrica - Žilina je pritom 89 km bez perspektívy zlepšenia, Brezno – Žilina 131 km a niektoré veľké obce z okresu Brezno viac ako 160 km s nutnosťou prejsť cez horské priechody (Donovaly, Šturec alebo Kremnické Bane), ktoré sú v zimných mesiacoch často uzavreté.

Argumentáciou o tom, že nie je potrebná osobná účasť na pojednávaní (využívanie elektronickej komunikácie a pod.), nemožno preklenúť sťažený osobný prístup účastníka konania k správnemu súdu, ktorý by mu navrhovaná nová mapa správnych súdov s určitosťou spôsobila.

Podľa nášho názoru by mali byť obvody správnych súdov zadefinované podľa obvodov okresných úradov v sídle krajov. Obvody (všeobecných) mestských a okresných súdov sú z hľadiska rozhodovania v správnom súdnictve bezpredmetné a nová súdna mapa už nepočíta s vôbec žiadnou agendou správneho súdnictva pre všeobecné súdy. Prieskum zákonnosti rozhodnutí, opatrení, postupov orgánov verejnej správy sa odvíja a patrí do verejnoprávnej oblasti a mal by (aj) z hľadiska príslušnosti správnych súdov tvoriť logický celok, rešpektujúci z tohto vyplývajúce špecifiká.

Súčasne navrhujeme, aby bolo zriadených päť (prvostupňových) správnych súdov (namiesto plánovaných troch). Sme toho názoru, že ak má byť skutočne zabezpečené zrýchlenie konaní v správnom súdnictve, tri (prvostupňové) správne súdy nedokážu zabezpečiť rýchlejšie konanie a rozhodovanie, aj keby boli personálne posilnené, zvlášť keď im má pribudnúť konanie a rozhodovanie vo veciach verejného obstarávania. Taktiež treba mať na pamäti, že v správnom súdnictve sa preskúmavajú už právoplatné rozhodnutia (aj platné opatrenia) a pokiaľ nie je ochrana práv poskytnutá včas, už sa v niektorých prípadoch vôbec nedá zabezpečiť. Rozhodnutie správneho súdu má už len akademický význam a poškodený stráca dôveru v právny štát a jeho autoritu.

Sme toho názoru, že v prípade zabezpečenia efektívnejšieho, rýchlejšieho konania a rozhodovania správnych súdov, spolu s posilnením oprávnení prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, je možné zásadným spôsobom zlepšiť stav zákonnosti vo verejnoprávnej oblasti a v mnohých prípadoch zabrániť porušovaniu zákonnosti ešte skôr, ako by nadobudla tendenciu prerásť do trestnoprávnej oblasti. Efektívny výkon správneho súdnictva a tzv. netrestného mimosúdneho dozoru prokuratúrou, by teda vedeli prispieť i k dekriminalizácii spoločnosti a odrádzať záujemcov od porušovania zákonnosti. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhujeme ustanovenie § 6 návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v tomto znení:

㤠6

(1) Sídlom Správneho súdu v Košiciach je mesto Košice; jeho obvod tvoria obvody
a) Okresného úradu Košice ako okresného úradu v sídle kraja, 
b) Okresného úradu Prešov ako okresného úradu v sídle kraja.

(2) Sídlom Správneho súdu v Nitre je Mesto Nitra; jeho obvod tvoria obvody
a) Okresného úradu Nitra ako okresného úradu v sídle kraja,
b) Okresného úradu Trnava ako okresného úradu v sídle kraja.

(3) Sídlom Správneho súdu v Žiline je Mesto Žilina; jeho obvod tvoria obvody
a) Okresného úradu Žilina ako okresného úradu v sídle kraja,
b) Okresného úradu Trenčín ako okresného úradu v sídle kraja.

(4) Sídlom Správneho súdu v Banskej Bystrici je Mesto Banská Bystrica; jeho obvodom je obvod Okresného úradu Banská Bystrica ako okresného úradu v sídle kraja.

(5) Sídlom Správneho súdu v Bratislave je Mesto Bratislava; jeho obvodom je obvod Okresného úradu Bratislava ako okresného úradu v sídle kraja.”

V kontexte s vyššie uvedenou navrhovanou zmenou je potrebné zmeniť aj nadväzujúce ustanovenia § 8 ods. 3 (prílohu č. 3) a § 9 ods. 3, 4 návrhu zákona uvedeného v čl. I.

Vo vzťahu k vyššie navrhovaným zmenám len stručne poukazujeme napríklad na to, že Krajskému súdu v Banskej Bystrici v oblasti správneho súdnictva v súčasnosti prináleží aj preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ako aj Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici, t. j. orgánov s celoslovenskou pôsobnosťou.

Banskobystrický kraj je svojou rozlohou 9 452 m2 a počtom okresných úradov (ako sídiel okresov), ktorých má v súčasnosti 13 (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom), najväčším spomedzi všetkých ôsmich krajov.

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí, opatrení, postupov orgánov verejnej správy je prienikovou problematikou správneho súdnictva a netrestnej pôsobnosti prokuratúry, pre analýzu ktorej nie je priestor „až“ v pripomienkach. Spoločná a dôsledná analýza mala predchádzať takýmto závažným legislatívnym procesom, k akým zmena súdnej mapy nepochybne patrí. Generálna prokuratúra môže poskytnúť konkrétne poznatky z netrestnej oblasti pôsobnosti prokuratúry, ako aj námety na legislatívne zmeny, ktoré by tiež mohli pomôcť k splneniu cieľov, ktorý má byť novou súdnou mapou dosiahnutý.

Čo sa týka vytvorenia správneho súdu aj v Bratislave - hlavnom meste Slovenskej republiky, je nesporné, že v Bratislave je koncentrovaný ďaleko najvyšší počet orgánov štátnej správy, orgány územnej samosprávy svojimi rozhodnutiami, opatreniami a všeobecne záväznými nariadeniami regulujú každodenný život najväčšieho počtu obyvateľov Slovenska žijúcich na území mesta Bratislavy, respektíve v územnom obvode Okresného úradu v sídle Bratislavského kraja, ale aj vysokého počtu podnikateľských subjektov, ktorí sú budúcimi potencionálnymi účastníkmi konania pred správnym súdom napríklad aj vo veciach podľa navrhovaného zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov či už ako zadávateľ verejného obstarávania alebo aj ako dotknutý hospodársky subjekt.

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. I (§ 9 až 12) - O

Prechodné ustanovenia navrhovaného zákona o reforme súdnej mapy a to nielen vo vzťahu k súdom a v ich prípade pripustenej možnosti vytvárania detašovaných pracovísk, ale aj vo vzťahu k organizácii prokuratúry, ktorá je k momentu účinnosti reformy súdnictva zafixovaná v doterajšej podobe, výslovne indikujú, že vo faktickej podobe danej skutočným zriadením a pôsobením súdov v nových alebo staronových sídlach a obvodoch sa legislatívnu podobu reformy k 1. júlu 2022 vôbec nepodarí uviesť naplno do života a napriek plnej právnej účinnosti reformovanej súdnej mapy tu aj po 1. júli.2022, naviac v časovo veľmi vágne ohraničenom období (čl. I - § 10 ods. 4 a § 11 ods. 3), bude formou detašovaných pracovísk naďalej pôsobiť súčasná sústava súdov. Takáto vízia budúceho reálneho obrazu sídiel a obvodov súdov potom opätovne vedie k otázke, či reforma, pri ktorej samotné prechodné ustanovenia naznačujú pochybnosť navrhovateľa o reálnosti jej plného spustenia (v termíne účinnosti), má byť aktuálne vôbec predmetom legislatívneho procesu resp. či v návrhu reformy predkladané legisvakančné obdobie je odhadnuté správne.

K čl. II bodu 2 (§ 16) - Z

Navrhovaná úprava § 16 Trestného poriadku znižuje oproti súčasnému právnemu stravu počet prvostupňových súdov ustanovených pre závažné trestné veci z pôvodný 8 okresných súdov v sídle kraja na 5 súdov z toho 2 mestské súdy (Bratislava a Košice) a 3 okresné súdy (Banská Bystrica, Prešov a Trnava).

Opätovne zdôrazňujeme, že z hľadiska najdôležitejšej priority prokuratúry - efektívne dosiahnutie účelu trestného konania, osobitne v závažných trestných veciach, považujeme súčasný počet a územné rozmiestnenie krajských prokuratúr (8) vrátane tomu zodpovedajúceho počtu krajských súdov (8), respektíve okresných súdov v sídle krajského súdu (8), za osvedčený a účelný.

Navrhovaná úprava ponecháva Okresnému súdu Banská Bystrica osobitnú pôsobnosť doterajšieho okresného súdu v sídle krajského súdu (§ 16 ods. 1 Trestného poriadku v aktuálnom znení), ktorá mu zveruje agendu trestných veci, v ktorých právna kvalifikácia typizuje vyššiu formu závažnosti danú trestnou sadzbou alebo kvalifikovanou formou trestnej súčinnosti. S týmto prístupom, ktorý aj v rámci trestného súdnictva prvej inštancie uplatňuje určitú formu špecializácie a ktorý sa v minulosti v praxi osvedčil, v zásade súhlasíme. Rozporujeme však skutočnosť, že napriek rozsahu obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici, či už z pohľadu územného alebo počtu súdnych a správnych okresov ktoré zahŕňa, ako aj nie celkom vyhovujúcej cestnej infraštruktúre, bude v jeho obvode zachovaný namiesto doterajších dvoch „okresných súdov v sídle krajského súdu“ iba jeden okresný súd (Banská Bystrica) s takouto osobitnou špecializáciou - pôsobnosťou.

V obvodoch ďalších dvoch krajských súdov - Trnava a Prešov pritom aj po reforme súdnej mapy budú pôsobiť po dva takéto súdy. Reformou presadzované usporiadanie osobitnej prvostupňovej trestnej pôsobnosti Okresného súdu Banská Bystrica pre celý obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici je možno zvládnuteľné vo vzťahu k súdnej časti trestného stíhania (samozrejme s patričným personálnym posilnením), určite však nie je udržateľné pre oblasť agendy sudcu pre prípravné konanie, ktorá sa vyznačuje potrebou mimoriadne včasnej reakcie orgánov činných v trestnom konaní pri podnetovaní rozhodovania súdu o zásahoch do základných práv a slobôd, pre ktoré je buď (pre orgány činné v trestnom konaní) predpísaná neprekročiteľná (ústavne) lehota na predloženie veci súdu alebo pri ktorých je takáto lehota determinovaná povahou konkrétnej veci a situácie.

Skúsenosť z aplikačnej praxe pritom vypovedá o tom, že pokiaľ nie je možné rozhodnutie súdu o zaisťovacích prostriedkoch alebo o nasadení prostriedkov informačnej techniky, či operatívno-pátracích prostriedkov možné dosiahnuť včas, má to zvyčajne negatívny ( v niektorých prípadoch až nezvratne) vplyv na úspešnosť celého trestného konania alebo inými slovami dosiahnutie účelu, ktorý Trestný poriadok sleduje. Vo svetle týchto skutočností považujeme za nanajvýš účelné a vhodné, aby osobitná prvostupňová pôsobnosť v § 16 Trestného poriadku bola v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici zverená aj ďalšiemu prvostupňovému súdu, najlepšie Okresnému súdu Žilina, ktorý doposiaľ aj vykonáva pôsobnosť „okresného súdu v sídle krajského súdu“.

Z rovnakých dôvodov, sledujúcich zabezpečenie včasnosti a efektívnosti výkonu pôsobnosti sudcu pre prípravné konanie, v danom prípade pri rozhodovaní o otázkach otázkach (použitie informačno-technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti) predpokladaných v § 24 ods. 4 Trestného poriadku navrhujeme aj tento typ agendy vedľa Okresného súdu Banská Bystrica v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici súčasne zveriť aj do pôsobnosti ďalšieho okresného súdu, ktorý by zároveň v zmysle vyššie uvedeného vykonával aj osobitnú pôsobnosť podľa § 16 Trestného poriadku. Samozrejme nová úprava by pritom (vo vzťahu k osobitnej agendu podľa § 16 a § 24 odsek 4 Trestného poriadku) zadefinovala v rámci obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici aj jeho samostatný územný obvod, neprekrývajúci sa s obvodom Okresného súdu Banská Bystrica.

V spojení s rozporovaným zverením osobitnej agendy v § 16 a § 24 odsek 4 Trestného poriadku len jednému súdu – Okresnému súdu Banská Bystrica, treba podotknúť, že navrhovaná úprava vôbec nepočíta s potrebou navýšenia počtu sudcov Okresného súdu Banská Bystrica na trestnom úseku, ktoré by reagovalo na navrhované prevzatie osobitnej trestnej pôsobnosti podľa § 16 Trestného poriadku z Okresného súdu Žilina resp. zakotvenie tejto pôsobnosti Okresného súdu Banská Bystrica pre celý navrhovaný obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici. Rozsah tejto agendy pritom v žiadnom prípade nemožno označiť za zanedbateľný. Podľa údajov poskytnutých z Okresného súdu Banská Bystrica len pre oblasť súdnej časti trestného konania (teda nie konanie prípravné, ani samostatnú agendu v § 24 ods. 4 Trestného poriadku) predstavoval nápad v tomto osobitnom type agendy za rok 2020 - 15 vecí (10 väzobných) s celkom 30-timi obvinenými osobami. Počet sudcov Okresného súdu Banská Bystrica sa reformou súdnej mapy síce zvýši, avšak len o sudcov podľa návrhu novej súdnej mapy zrušovaného Okresného súdu Brezno, ktorého obvod však zároveň rozšíri o novo konštituovaný obvod Okresného súdu Banská Bystrica.

Pre vytvorenie ucelenejšieho informačného základu pre prijatie rozhodnutia o tom, ako štát rozumným nastavením inštitucionálnej procesnej súčinnosti zabezpečí optimálne podmienky pre dosiahnutie účelu trestného konania pripájame vyjadrenie prokurátorskej rady Krajskej prokuratúry Žilina a vyjadrenie Krajskej prokuratúry Nitra.

Vyjadrenie prokurátorskej rady Krajskej prokuratúry Žilina:

„Čo sa týka zmien v obvode Krajskej prokuratúry Žilina, navrhované zrušenie Krajského súdu Žilina, napriek tomu, že sídla prokuratúr do budúcnosti, nemajú do budúcnosti kopírovať sídla súdov, považujeme za veľmi závažný a ničím neodôvodnený krok. Žilina (väčšie mesto ako Banská Bystrica) je od Banskej Bystrice vzdialená 90 km a to v zložitých geografických podmienkach s kolabujúcim dopravným prepojením medzi Žilinou a Martinom a následne horským masívom, ktorý oddeľuje žilinský a banskobystrický kraj. Podobný horský masív tvorí prirodzenú hranicu medzi oboma krajmi po celej dĺžke hranice s tým, že z hociktorého miesta v žilinskom kraji je potrebné využiť horské priechody Šturec, Donovaly alebo Čertovicu. Cestovanie zo Žiliny do Banskej Bystrice, nehovoriac o ďalej vzdialených regiónoch ako Kysuce alebo Horná Orava predstavuje za každých okolností „dobrodružstvo“ s nepredvídateľným výsledkom, pričom za ideálnych podmienok cestovanie osobným motorovým vozidlom trvá cca 105 minút, zvyčajne však dlhšie. Vzhľadom na zložité geografické podmienky a nízku intenzitu prepojenia cestovanie železničným spojením nepredstavuje prakticky žiadnu alternatívu. Za týchto okolností aj obyčajný polhodinový úkon súdneho konania predstavuje pre účastníkov konania a ďalšie napojené osoby celodennú záležitosť. Pre zamestnancov ako krajského súdu alebo krajskej prokuratúry v Žiline by táto eventualita, ktorá nebola ničím predvídateľná, keď vstupovali do zamestnaneckého pomeru, znamenala nemožnosť každodenného dochádzania a hľadanie alternatív zmeny miesta pobytu, ku ktorej viacerí zo zamestnancov vzhľadom na osobné alebo rodinné pomery nedokážu pristúpiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici predstavuje nielen odvolací súd, ale v určitých typoch konania aj prvostupňový súd a je naň napojené veľké množstvo ľudí od zamestnancov, účastníkov konania, svedkov, obhajcov, probačných a mediačných úradníkov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, Policajného zboru, pracovníkov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Zboru väzenskej a justičnej stráže a množstva ďalších osôb, ktoré do konania pristupujú, čo by v súvislosti so zvýšenými nákladmi súdneho konania a podstatne vyšších trov súdneho konania toto konanie jednak predražilo a pre tieto osoby znamenalo zvýšenú časovú a tým aj finančnú náročnosť konania. Pre občanov by zrušenie žilinského krajského súdu predstavovalo podstatné sťaženie prístupu k spravodlivosti.

Návrh zákona vôbec nekopíruje územnosprávne členenie Slovenska, čo samo o sebe bude spôsobovať obrovské problémy, pričom Krajský súd Banská Bystrica by takto zahŕňal nielen banskobystrický kraj (bez okresu Revúca), celý žilinský kraj, ale aj časť Trenčianskeho (okresy Považská Bystrica, Púchov, Prievidza a Partizánske) a nitrianskeho (okresy Levice a Zlaté Moravce) kraja. Netreba opomínať, že polícia, ktorá je na súdy a prokuratúry bezprostredne napojená má úplne iné členenie a väzobné veci budú znamenať presun zadržaných a väzobne trestne stíhaných osôb na veľké vzdialenosti.

Podobné námietky ako v prípade návrhu na zrušenie Krajského súdu v Žiline možno vzniesť aj vo vzťahu k pripravovanému zrušeniu Okresného súdu Čadce ako sídelného súdu prirodzeného regiónu Kysúc so spádovou oblasťou 123 000 obyvateľov a existenciou súdu v rôznych podobách datujúcou sa kontinuálne minimálne do roku 1859. Prepojenie regiónu Kysúc so Žilinou je komplikované vzhľadom na kolabujúce dopravné prepojenie bez vyhliadky na nápravu v dlhšom časovom horizonte a tiež vzhľadom na zložité geografické podmienky a v severných častiach horných Kysúc tiež dopravné vzdialenosti.

Obdobné námietky ako v prípade zrušenia Okresného súdu Čadca je možné vzniesť aj vo vzťahu ku zrušeniu Okresného súdu Považská Bystrica ako sídelného súdu okresov Považská Bystrica a Púchov so spádovou oblasťou 106 000 obyvateľov, kde je síce relatívne jednoduchšie dopravné prepojenie, no najmä v prípade okresu Púchov vysoká vzdialenosť a vzhľadom na iný región slabé dopravné prepojenie prostriedkami verejnej hromadnej dopravy a tiež komplikácie spôsobené tým, že oba okresy spadajú do trenčianskeho kraja.

Čo sa týka zrušenia Okresného súdu Námestovo, problémom sú predovšetkým zložité geografické podmienky regiónu a dostupnosť jediného súdu pre celé územie Oravy v Dolnom Kubíne pre obyvateľov hornej Oravy, pričom sa nezvažovala minimálne alternatíva pobočky okresného súdu mimo sídelného súdu.

Čo sa týka zrušenia Okresného súdu Ružomberok, oproti prezentovanej súdnej mape sa pomerne nepochopiteľne nevyužili kapacity Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok priamo prepojeného s okresným súdom, čo odôvodňuje zachovanie minimálne trestnej sekcie okresného súdu a jeho eventuálne využitie pre súdne pojednávania aj vo vzťahu k iným súdom. Možno tiež do budúcna očakávať, že v súčasnosti dobrá rýchlosť súdneho konania Okresného súdu Ružomberok sa jeho spojením so súdom s dlhšou dobou súdneho konania spomalí, čo bude na neprospech všetkých účastníkov súdneho konania.

Čo sa týka navrhovaných zmien, jednoznačne sa nemožno stotožniť s návrhom na zrušenie Krajského súdu Žilina a Okresného súdu Čadca. Zrušenie Okresného súdu Považská Bystrica sa rovnako nejaví ako vhodné. Výhrady sú tiež vo vzťahu k zrušeniu Okresného súdu Námestovo a Okresného súdu Ružomberok. Práve skutočnosť, že návrh nového súdneho usporiadania neprešiel hlbšou odbornou diskusiou a návrh bol pripravovaný kabinetným spôsobom sa prejavila v neuspokojivej výslednej podobe legislatívneho návrhu, ktorý je nevhodný na pripomienkovanie v medzirezortnom pripomienkovom konaní a je potrebné ho ako celok odmietnuť. Okrem hlbšej odbornej diskusie a úvahách o tom, ktoré súdy je potrebné zrušiť a ktoré naopak ponechať je potrebné zvážiť prístup obyvateľov k spravodlivosti, ale rovnako tak aj ekonomické, administratívne, sociálne, ale aj environmentálne dopady súdnej reformy.

Návrh zákona má aj ďalší rozmer a to vytvorenie obrovského súdneho okresu Žilina ako druhého najväčšieho súdneho okresu na Slovensku po Mestskom súde v Bratislave, ktorý by zahŕňal celkom 6 okresov so spádovou oblasťou 418 000 obyvateľov, no na rozdiel od Mestského súdu v Bratislave s diametrálne odlišnými vzdialenosťami a geografickými pomermi. Okresný súd Žilina aj bez súdnych okresov Čadca a Považská Bystrica by predstavoval plnohodnotný súd so spádovou oblasťou 189 000 obyvateľov.

V nadväznosti na prezentovaný návrh preto navrhujeme, aby bol tento odmietnutý ako celok.

Ak by odborné argumenty neboli akceptované a prichádzalo do úvahy zrušenie Krajského súdu Žilina, je potrebné zriadiť plnohodnotnú pobočku Krajského súdu Banská Bystrica v Žiline s vlastnou pôsobnosťou a nielen expozitúru a inšpirovať sa v tomto smere aj susednou Českou republikou, kde je 8 krajských súdov a ďalších 7 ich pobočiek.

Zároveň minimálne navrhujeme, aby v § 4 návrhu zákona za bod 3 bol doplnený nový bod 4, ktorý by znel:

„Sídlom Okresného súdu Čadca je mesto Čadca; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto.”

Ďalšie body § 2 návrhu zákona by sa primerane upravili.

Ďalším paradoxom návrhu zákona je nová úprava okresného súdu v sídle krajského súdu, kde každý súdny kraj má minimálne 2 takéto súdy s výnimkou Krajského súdu Banská Bystrica, ktorý má mať len jeden okresný súd v sídle krajského súdu a to Okresný súd Banská Bystrica. Opäť sa tým vytvára obrovský okresný súd v sídle krajského súdu, ktorý zahŕňa celkom 29 okresov so spádovou oblasťou 1 734 000 obyvateľov ako suverénne najväčší okresný súd v sídle krajského súdu na Slovensku a so zložitými geografickými podmienkami a veľkými vzdialenosťami. Uvedený súd by v prvom stupni rozhodoval v podstate všetky závažné trestné veci v žilinskom, banskobystrickom a časti trenčianskeho a nitrianskeho kraja, čo má výrazný dopad ako na sudcu pre prípravné konanie, ale aj na neprimeranú zaťaženosť takéhoto súdu oproti ostatným okresným súdom v sídle krajského súdu.

Navrhujeme preto zriadenie ďalšieho okresného súdu v sídle krajského súdu a to Okresného súdu Žilina, ktorý by zahŕňal v návrhu zákona špecifikované okresné súdy Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Martin, Prievidza a Žilina so spádovou oblasťou 977 00 obyvateľov, čo by si vyžadovalo úpravu § 16 čl. II návrhu zákona v nasledovnom znení:

„c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Okresného súdu v Banskej Bystrici, Okresného súdu v Leviciach, Okresného súdu v Lučenci, Okresného súdu v Rimavskej Sobote, Okresného súdu vo Zvolene a Okresného súdu v Žiari nad Hronom.

d) Okresný súd Žilina pre obvod Okresného súdu v Dolnom Kubíne, Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, Okresného súdu v Martine, Okresného súdu v Prievidzi a Okresného súdu v Žiline”.

Doterajší odsek e) by sa označoval ako odsek f).”

Vyjadrenie Krajskej prokuratúry Nitra:

„Ak by sa presadila len územná reforma súdov, jedným z možných negatívnych vplyvov by mohla byť tiež trestnoprocesná agenda, kde na rozhodnutia v zmysle § 24 ods. 4 Trestného poriadku je vecne príslušným okresný súd v sídle krajského súdu (ide o príkazy na sledovanie osôb a vecí podľa § 113 ods. 4, na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114, na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 alebo § 116 a na použitie agenta podľa § 117 Trestného poriadku). Návrhy na tieto úkony sa vzhľadom na ich prevažne neodkladný charakter musia doručiť bezodkladne, pričom vyššia vzdialenosť do sídla takto určeného okresného súdu (podľa návrhu zákona Okresného súdu Trnava), by mohla viesť k neželaným prieťahom (aj s prihliadnutím na fakt, že sa danému súdu v dôsledku zrušenia Krajského súdu Nitra zvýši agenda aj o vybavenie návrhov, ktoré doteraz rieši Okresný súd Nitra).”

Uvedené platí rovnako aj pre agendu podľa § 24 ods. 4 Trestného poriadku, ktorú dnes vybavuje Okresný súd Trenčín ako okresný súd v sídle kraja pre obvod Krajského súdu v Trenčíne.

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. I (§ 10 ods. 4 a § 11 ods. 3) a čl. II bodu 9 (§ 248 ods. 2) - Z

Navrhujeme, aby pracoviská okresného súdu (§ 10 ods. 4 návrhu zákona v čl. I) a pracoviská krajského súdu (§ 11 ods. 4 návrhu zákona v čl. I) boli zriadené zákonom.

Takáto právna úprava je v záujme právnej istoty tak z pohľadu občanov, organizácií, úradov, inštitúcií, obcí a miest, ako aj sudcov, prokurátorov a zamestnancov súdov a prokuratúr.

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. XI bodu 1 (§ 39 ods. 2) - Z

Zásadne nesúhlasime s navrhovaným spôsobom ustanovenia územných obvodov prokuratúr.

Na druhej strane však oceňujeme pozitívny zámer predkladateľa o vytvorenie legislatívnych podmienok, ktoré by umožnili generálnemu prokurátorovi veľmi operatívne podľa potrieb organizácie a riadenia práce prokuratúry určovať sídla a územné obvody okresných a krajských prokuratúr organizačného aktu.

Sídla a územné obvody prokuratúry musia byť v záujme právnej istoty, predvídateľnosti práva a stability systému fungovania štátnych orgánov ustanovené zákonom, a nie organizačným aktom generálneho prokurátora, ktorý je možné zmeniť kedykoľvek bez riadneho prerokovania v legislatívnom procese.

Zákon je všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý je prijatý po celospoločenskej diskusii a riadnom legislatívnom procese, ktorého súčasťou je predbežná informácia o pripravovanom návrhu právneho predpisu, medzirezortné pripomienkové konanie, rozporové konanie, prerokovanie poradnými orgánmi vlády i vládou, rozprava a prerokovanie vo výboroch a pléne Národnej rady SR, aprobácia schváleného zákona prezidentom.

Ponechanie organizácie prokuratúry na podzákonu právnu normu by prokuratúru zaraďovalo skôr na úroveň administratívnych, než justičných orgánov a nebolo by to v súlade s historickým obyčajom. Prokuratúra, ako orgán verejnej moci na ochranu práva, mala sídla a obvody určené zákonom už od svojho vzniku na území Československej republiky (§ 13 zákona č. 65/1952 Sb. o prokuratúre) a už aj podľa tejto právnej úpravy prokuratúra kopírovala sídla a obvody súdov a tak tomu je už viac ako 70 rokov, nie z dôvodu tradície, ale z praktických dôvodov súvisiacich s každodennými procesmi výkonu pôsobnosti prokurátormi. Aj zákon č. 270/1949 Sb. o finančných prokuratúrach zriaďoval finančné prokuratúry v sídlach krajských súdov s obvodom zhodným s obvodom krajského súdu. Generálny prokurátor mal iba oprávnenie zriadiť detašované pracoviská alebo sídla a obvody niektorých prokuratúr zmeniť.

S typom právneho aktu, ktorým sa určia sídla a územné obvody prokuratúr súvisí aj to, že prokuratúra nebude mať podporu resp. bude mať menšiu podporu pri zabezpečovaní budov a nákladov spojených so zmenou sídiel alebo obvodov prokuratúr a táto zmena, aj keby sa javila ako vhodná, či nevyhnutná, bude trvať dlhé roky a spôsobovať pre prokuratúru značnú finančnú a organizačnú záťaž. Zatiaľ čo prijatý zákon musí byť krytý výdavkami zo štátneho rozpočtu, pri organizačnom akte generálneho prokurátora je to naopak. Môže byť vydaný len, ak má zabezpečené rozpočtové krytie. Okrem toho, v prípade prijatia navrhované zmeny § 39 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre bude potrebné osobitnou novelizáciou zákonov riešiť prechod správy majetku štátu vo vzťahu k zrušeným sídlam prokuratúr a novo nadobúdaným objektom, taktiež prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitných vzťahov spojených s výkonom funkcie prokurátora, aby bolo možné ich preloženie do nových sídiel prokuratúr.

Náklady na zmenu organizácie prokuratúry príplatky prokurátorom za dochádzanie s ich terajšieho bydliska do nových sídiel, náklady na cesty na pojednávania do nových sídiel súdov, náklady na podstatné rozšírenie kapacít nových integrovaných sídiel krajských prokuratúr a okresných prokuratúr a pod. nie sú zahrnuté do kalkulácie vplyvov navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet. To významne skresľuje závažnosť týchto vplyvov a bude mať za následok, že štátny rozpočet nebude počítať s takýmito nákladmi, keďže zákon ich priamo nevyžaduje a umožňuje ponechanie existujúce organizácie prokuratúry aj po dlhšiu dobu.

Rovnako nemáme informácie o pobočkách krajských súdov, ktoré budú zriadené až po dohode s predsedom krajského súdu. Prípadná úvaha o detašovaných pracoviskách má vzhľadom na charakter interných pracovných vzťahov, organizáciu a riadenie práce na prokuratúre (hierarchické riadenie za účelom jednotného uplatňovania zákonov na celom území Slovenskej republiky) vážne nedostatky. Stav, keď by vedenie krajskej prokuratúry (vrátane vedúcich oddelení) sídlilo v inom meste ako „radoví“ prokurátori, by spôsoboval vážne praktické problémy pri vybavovaní vecí (operatívna potreba na dennej báze prediskutovať právne otázky alebo ďalší postup s nadriadeným), kontrola pracovnej disciplíny, pravidelné pracovné porady a pod.

V tej súvislosti len na okraj podotýkame, že prokuratúre sa na jednej strane vytýka jej hierarchický systém fungovania na čele s generálnym prokurátorom, ktorého účelom je zabezpečenie jednotného postupu prokurátorov pri uplatňovaní zákonov na celom území Slovenskej republiky. Tento systém jeho kritici ale aj média často označujú ako „monokratický”, pričom v návrhu zákona o reforme súdnej mapy sa paradoxne navrhuje posilnenie originálnych oprávnení generálneho prokurátora, ktorý by autoritatívnym rozhodnutím o zmene sídiel a územných obvodov prokuratúr (vydaním organizačného aktu bez legislatívneho procesu) schváleným Radou prokurátorov mohol zásadne zmeniť usporiadanie a fungovanie orgánov prokuratúry.

Aby mohli byť ustanovené sídla a územné obvody okresných prokuratúr a krajských prokuratúr, je nevyhnutné poznať sídla a územné obvody okresných súdov a krajských súdov, na ktorých bude zriadený trestný úsek, vrátane pracovísk okresných súdov a krajských súdov. V nadväznosti na túto právnu úpravu bude možné vykonať rýchlu expertnú analýzu (procesov, zaťaženosti, personálneho stavu, infraštruktúry) s cieľom určiť umiestnenie sídiel a územných obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr tak, aby to čo najoptimálnejšie zodpovedalo plneniu úloh prokuratúry v spoločnosti.

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. XX (nad rámec návrhu zákona) - Z

Navrhujeme do čl. XX (zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) doplniť novelizačný bod, ktorý znie:

„V § 9 ods. 2 sa slová „krajský súd, v ktorého obvode” nahrádzajú slovami „okresný súd v sídle krajskej prokuratúry, v obvode ktorej”.

Touto zmenou sa jednak zachová špecializácia na „konanie o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii” na niektorých okresných súdoch, ktorých počet bude určený počtom existujúcich krajských prokuratúr (aktuálne ich je 8) a rovnako sa tým zabezpečí, že prokurátori medzinárodných oddelení krajských prokuratúr sa v týchto veciach v prípade potreby budú môcť osobne zúčastniť na úkonoch okresného súdu bez zbytočných časových strát, keďže pôjde o okresný súd v sídle krajskej prokuratúry.

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. XXIII (nad rámec návrhu zákona) - Z

Navrhujeme do čl. XXIII (zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii v znení zákona č. 396/2019 Z. z.) doplniť novelizačný bod, ktorým sa v § 12 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. slová „krajský súd, v ktorého obvode” nahradia slovami „okresný súd v sídle krajskej prokuratúry, v obvode ktorej”.

Touto zmenou sa jednak zachová špecializácia na „konanie o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii” na niektorých okresných súdoch, ktorých počet bude určený počtom existujúcich krajských prokuratúr (aktuálne ich je 8) a rovnako sa tým zabezpečí, že prokurátori medzinárodných oddelení krajských prokuratúr sa v týchto veciach v prípade potreby budú môcť osobne zúčastniť na úkonoch okresného súdu bez zbytočných časových strát, keďže pôjde o okresný súd v sídle krajskej prokuratúry. V tej súvislosti podotýkam, že v odborných diskusiách sa uvažuje o dôvodnosti a primeranosti presunutia tejto pomerne jednoduchej agendy na okresnú úroveň a to tak čo sa týka prokuratúry ako aj súdu.

Taktiež navrhujeme v § 12 ods. 1 slová „krajský súd, ktorý” nahradiť slovami „okresný súd, ktorý” a súčasne navrhujeme doplniť do návrhu zákona ďalší novelizačný článok, ktorým sa v § 15 a nasl. zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze vykonajú zmeny a doplnenia potrebné na to, aby na konanie o európskom zatýkacom rozkaze bude príslušný „okresný súd v sídle krajskej prokuratúry, ktorej prokurátor predložil návrh podľa § 11 zákona č. 154/2010 Z. z.

Touto zmenou sa jednak zachová špecializácia na „konanie o európskom zatýkacom rozkaze” na niektorých okresných súdoch, ktorých počet bude určený počtom existujúcich krajských prokuratúr (aktuálne ich je 8) a rovnako sa tým zabezpečí, že prokurátori medzinárodných oddelení krajských prokuratúr sa v týchto veciach v prípade potreby budú môcť osobne zúčastniť na úkonoch okresného súdu v sídle krajskej prokuratúry bez zbytočných časových strát, keďže pôjde o okresný súd v sídle krajskej prokuratúry. Za pozitívne je možné považovať, že o prípadných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresného súdu v tejto agende by rozhodoval príslušný krajský súd, a nie Najvyšší súd SR, ako tomu je podľa súčasnej právnej úpravy. V súvislosti s navrhovanou zmenou poukazujeme aj na to, že v praxi je úplne štandardné, že vo vybraných (postupom podľa § 51 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre) závažných trestných veciach (§ 16 ods. 1 Trestného poriadku) podávajú prokurátori krajských prokuratúr návrhy a obžaloby na príslušný okresný súd v sídle krajského súdu, t. j. postup, keď prokurátor krajskej prokuratúry koná pred okresným súdom sa už v praxi bežne vyskytuje.

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. XXIX - Z

Navrhujeme, aby sa reforma súdnej mapy vykonala k 1.1.2023 tak, aby boli riadne uzavreté všetky registre súdov a prokuratúry za rok 2021 a taktiež, aby rok 2022 predstavoval regulárne referenčné obdobie z hľadiska sledovania a vyhodnocovania štatistických údajov. Rovnako z rozpočtového hľadiska sa javí ako vhodnejšie, ak sa fungovanie nových inštitúcií v plnom rozsahu pôsobnosti/činnosti spustí od začiatku rozpočtového roka. Zároveň vznikne dlhšie časové obdobie na nevyhnutné organizačné, administratívne a personálne procesy súvisiace s reformou súdnej mapy a to nielen na súdoch, ale aj na prokuratúre a ďalších dotknutých orgánoch.

Táto pripomienka je zásadná.