Rozsudok Súdneho dvora (Veľká komora) z 11. decembra 2007 vo veci C-161/06;konanie o prejudiciálnej otázke podanej Krajským súdom v Ostravě – ČR)
Skoma-Lux sro proti Celní ředitelství Olomouc (Úradný vestník C 051, 23/02/2008 S. 0013 - 0014)
- text rozsudku na Eur-lexe (frormát HTML)
Výrok rozsudku: 1. Článok 58 Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, bráni tomu, aby povinnosti obsiahnuté v právnej úprave Spoločenstva, ktorá nebola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie v jazyku nového členského štátu, hoci tento jazyk je úradným jazykom Európskej únie, mohli byť ukladané jednotlivcom v tomto štáte, aj keby sa tieto osoby mohli oboznámiť s touto právnou úpravou inými spôsobmi.
2. Rozhodnutím, že nariadenie Spoločenstva neuverejnené v jazyku členského štátu nie je použiteľné voči jednotlivcom v tomto štáte, Súdny dvor uskutočnil výklad práva Spoločenstva v zmysle článku 234 ES.
Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 8.mája 2008 vo veci C‑14/07,návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesgerichtshof
Ingenieurbüro Michael Weiss und Partner GbR proti Industrie- und Handelskammer Berlin
- text rozsudku na Eur-lexe (frormát HTML)
Výrok rozsudku: 1. Článok 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch sa má vykladať v tom zmysle, že adresát návrhu na začatie konania nemá právo odmietnuť prevzatie tejto písomnosti, pokiaľ mu dáva možnosť uplatniť svoje práva v rámci súdneho konania v odosielajúcom členskom štáte, ak sú k tejto písomnosti priložené prílohy tvorené dokumentmi obsahujúcimi dôkazy, ktoré nie sú vyhotovené v jazyku prijímajúceho členského štátu alebo v jazyku odosielajúceho členského štátu, ktorému adresát rozumie, pričom však majú výlučne úlohu dôkazov a nie sú nevyhnutné na pochopenie predmetu a dôvodu návrhu.
Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či obsah návrhu na začatie konania je dostatočný na to, aby umožnil žalovanému uplatnenie svojich práv, alebo či prináleží odosielateľovi, aby odstránil nedostatok spočívajúci v neexistencii prekladu prílohy, ktorá je nevyhnutná.
2. Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1348/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že adresát doručovanej písomnosti sa v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti v zmluve so žalobcom dohodol, že písomný styk bude prebiehať v jazyku odosielajúceho členského štátu, nie je domnienkou o znalosti tohto jazyka, ale indíciou, ktorú môže súd zohľadniť, keď overuje, či adresát rozumie jazyku odosielajúceho členského štátu.
3. Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1348/2000 sa musí vykladať v tom zmysle, že adresát sa nesmie odvolávať na tento článok na účely odmietnutia prevzatia takých príloh k písomnosti, ktoré neboli vyhotovené v jazyku prijímajúceho členského štátu alebo v jazyku odosielajúceho členského štátu, ktorému adresát rozumie, ak v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti uzatvorí zmluvu, ktorou dohodne, že písomný styk bude prebiehať v jazyku odosielajúceho členského štátu, a tieto prílohy sa jednak týkajú tohto písomného styku a jednak sú vyhotovené v dohodnutom jazyku.
Rozsudok Súdneho dvora (Veľká komora) z 8. novembra 2005 vo veci C-443/03, návrh na začatie prejudiciálneho konania Hoge Raad der Nederlanden - Holandsko
Götz Leffler proti Berlin Chemie AG (Správy Európskeho súdu 2005 Strana I-09611)
- text rozsudku na Eur-lexe (frormát HTML)
Výrok rozsudku: 1. Článok 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ adresát písomnosti túto písomnosť odmietol z dôvodu, že nie je vyhotovená v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu alebo v jazyku odosielajúceho členského štátu, ktorému tento adresát rozumie, odosielateľ má možnosť napraviť to zaslaním vyžadovaného prekladu.
2. Článok 8 nariadenia č. 1348/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ adresát písomnosti túto písomnosť odmietol z dôvodu, že nie je vyhotovená v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu alebo v jazyku odosielajúceho členského štátu, ktorému tento adresát rozumie, je možné napraviť túto situáciu zaslaním prekladu písomnosti v súlade s podmienkami ustanovenými nariadením č. 1348/2000 a v čo najkratšej lehote.
Na vyriešenie problémov spojených so spôsobom, akým je potrebné napraviť neexistenciu prekladu, ktoré nie sú upravené nariadením č. 1348/2000, ako ho vykladá Súdny dvor, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby použil svoje vnútroštátne procesné právo, pričom musí dbať na zaistenie plnej účinnosti uvedeného nariadenia v súlade s jeho účelom.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ (Veľká komora) z 19.9.2006 vo veci C‑193/05, konanie o žalobe o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES
Komisia Európskych spoločenstiev proti Luxemburskému veľkovojvodstvu (Správy Európskeho súdu 2006 Strana I-08673)
- text rozsudku na Eur-lexe (frormát HTML)
Výrok rozsudku: Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že podmieňuje predchádzajúcou kontrolou jazykových znalostí registráciu na príslušnom vnútroštátnom orgáne európskych advokátov, ktorí chcú vykonávať v Luxembursku svoju činnosť na základe profesijného titulu ich domovskej krajiny, že týmto advokátom zakazuje vykonávať činnosti poskytovania adresy na účely doručovania pre spoločnosti a že im ukladá povinnosť každoročne predkladať osvedčenie o registrácii na príslušnom orgáne ich domovského členského štátu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ (Veľká komora) z 19.9.2006 vo veci C‑506/04, konanie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES
Graham J. Wilson proti Ordre des Avocats du Barreau de Luxembourg
- text rozsudku na Eur-lexe (frormát HTML)
Výrok rozsudku: 1. Článok 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, sa má vykladať v tom zmysle, že s ním nie je v súlade konanie o opravnom prostriedku, v rámci ktorého sa má rozhodnutie o zamietnutí registrácie upravenej v článku 3 uvedenej smernice napadnúť na prvom stupni pred orgánom zloženým výlučne z advokátov vykonávajúcich činnosť na základe profesijného titulu hostiteľského členského štátu a v odvolacom konaní pred orgánom zloženým zväčša z takých advokátov, zatiaľ čo kasačná sťažnosť na najvyšší súd tohto členského štátu umožňuje len súdnu kontrolu právneho, a nie skutkového stavu.
2. Článok 3 smernice 98/5 sa má vykladať v tom zmysle, že registráciu advokáta na príslušnom orgáne iného členského štátu, ako je ten, v ktorom získal svoju kvalifikáciu, na účely vykonávania činnosti na základe profesijného titulu jeho domovskej krajiny v hostiteľskom členskom štáte, nemožno podmieniť predchádzajúcou kontrolou znalosti jazykov hostiteľského členského štátu.
