Rozsudok Súdneho dvora EÚ k ne bis in idem

1.   „Má sa podľa článku 54 DVSD zastaviť trestné stíhanie v Spolkovej republike Nemecko za rovnaké činy, pre ktoré sa konanie v Holandsku podľa holandského práva zastavilo? Obdobne v prípade, ak rozhodnutie holandského prokurátora o zastavení trestného stíhania po splnení určitých podmienok („transactie“ podľa holandského práva) vylúči akékoľvek trestné konanie pred holandskými súdmi, pričom právny poriadok iných zmluvných strán stanovuje, že takéto rozhodnutie podlieha schváleniu súdom?“

2.   „Má podľa článku 54 [DVSD] belgický prokurátor právo predvolať nemeckého štátneho príslušníka pred belgického trestného sudcu a žiadať jeho odsúdenie, ak nemecký prokurátor za rovnaké činy tomuto nemeckému štátnemu príslušníkovi navrhol zmier a tento uhradil prokurátorom navrhovanú sumu?“

25 Vnútroštátne súdy sa svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne v podstate pýtajú, či zásada ne bis in idem zakotvená v článku 54 DVSD sa vzťahuje aj na konanie o zastavení trestného stíhania, teda aj na sporné konania vo veciach samých.

26 Zo znenia článku 54 DVSD vyplýva, že nijaká osoba nesmie byť pre ten istý čin, pre ktorý jedna zmluvná strana skončila jej trestné stíhanie „právoplatným rozhodnutím“ stíhaná iným členským štátom.

27 Konanie o zastavení trestného stíhania, tak ako v spornom konaní v pôvodných veciach, predstavuje postup, v ktorom prokurátor ako príslušným vnútroštátnym poriadkom na tento úkon oprávnený orgán rozhoduje po tom ako obvinený splní určené povinnosti, najmä zaplatí istú peňažnú čiastku, ktorú určil o zastavení trestného stíhania proti tomuto obvinenému.

28 V prvom rade treba poznamenať, že v rámci tohto konania sa trestné stíhanie skončí prostredníctvom rozhodnutia, ktoré vydal orgán oprávnený sa zúčastňovať trestného súdnictva v príslušnom vnútroštátnom poriadku.

29 V druhom rade treba podčiarknuť, že účinky konania tohto druhu, tak ako sú upravené príslušným vnútroštátnym zákonom, závisia od záväzku obvineného splniť isté povinnosti nariadené prokurátorom, ktoré postihuje jeho nezákonné správanie, ktoré sa mu kladie za vinu.

30 Za týchto podmienok, treba uzavrieť, že pokiaľ po takom konaní ako je konanie v pôvodných veciach, je trestné stíhanie zastavené, musí sa dotknutá osoba považovať za osobu, proti ktorej trestné stíhanie za činy, ktoré sa jej kladú za vinu, sa „skončilo právoplatným rozhodnutím“ v zmysle článku 54 DVSD. Navyše, ak už raz obvinený splnení uložené povinnosti, musí sa sankcia vyplývajúca z konania o zastavení trestného stíhania považovať v zmysle toho istého ustanovenia za „vykonanú“.

31 Skutočnosť, že sa nijaký súdny orgán nezúčastnil tohto konania, a že vydané rozhodnutie nemá formu rozsudku nemôžu spochybniť tento výklad, pretože tieto procesné a formálne náležitosti nemajú nijaký dopad na účinky tohto konania, opísané v bode 28 a 29 tohto rozsudku, ktoré vzhľadom na to, že článok 54 DVSD nestanovuje výslovne inak sa musia považovať za dostatočné na umožnenie uplatnenia zásady ne bis in idem stanovenej v tomto ustanovení.

32 Je potrebné poznamenať, že nijaké z ustanovení hlavy VI zmluvy o Európskej únií týkajúcich sa policajnej a súdnej spolupráci v trestnej oblasti, ktorej články 34 a 31 boli určené za právny základ článkov 54 až 58 DVSD, ani Schengenská dohoda alebo DVSD nepodmieňujú uplatňovanie článku 54 DVSD harmonizáciou a ešte menej aproximáciou trestnej legislatívy členských štátov v oblasti postupov skončenia trestného stíhania.

33 Za týchto podmienok zásada ne bis in idem zakotvená v článku 54 DVSD, ktorá sa uplatňuje v konaní o zastavení trestného stíhania či už s účasťou alebo bez účasti súdnych orgánov alebo na rozsudky, nevyhnutne predpokladá, že existuje vzájomná dôvera medzi členskými štátmi v ich jednotlivé systémy trestného súdnictva, a že každý z nich akceptuje uplatnenie platného trestného práva v iných členských štátoch, a to aj napriek tomu, ak by uplatnením vlastného vnútroštátneho práva dospel k inému riešeniu.

34 Z tých istých dôvodov uplatnenie zásady ne bis in idem v jednom členskom štáte tak ako je stanovená v článku 54 DVSD na konanie o zastavení trestného stíhania, ktoré prebehlo v inom členskom štáte bez účasti súdneho orgánu nemôže závisieť na podmienke, že právny poriadok prvého štátu tiež nevyžaduje takúto účasť súdneho orgánu.

35 Tento výklad článku 54 DVSD sa núka o to viac, že je jediným, ktorý uprednostňuje predmet a cieľ tohto ustanovenia pred procesnými a čisto formálnymi aspektmi, ktoré sú rôzne v dotknutých členských štátoch, a zaručuje riadne uplatnenie uvedenej zásady.

36 V tomto zmysle treba zdôrazniť, že z článku 2 prvého odseku, štvrtej zarážky EÚ vyplýva, že Amsterdamskou zmluvou si Európska únia dala za cieľ zachovávať a rozvíjať úniu ako priestor slobody, bezpečnosti a práva, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb.

37 Okrem toho, z prvého odseku preambuly protokolu vyplýva, že cieľom uplatnenia Shengenského acquis v rámci Európskej únie, ktorého súčasťou je článok 54 DVSD, je rozvoj európskej integrácie a najmä umožnenie rýchlejšieho rozvoja Európskej únie, ktorej cieľom je zachovanie a rozvoj v oblasti slobody, bezpečnosti a práva.

38 Článok 54 DVSD, ktorého cieľom je vylúčiť to, aby osoba nebola z dôvodu, že vykonáva svoje právo na voľný pohyb, stíhaná pre tie isté činy, na území viacerých členských štátov môže užitočne prispieť k naplneniu tohto cieľa len pokiaľ sa rovnako uplatní aj na rozhodnutia, ktoré nemajú formu rozsudku, a ktorými sa právoplatne skončilo trestné stíhanie v členskom štáte, hoci aj bez účasti súdneho orgánu.

39 Vnútroštátne právne poriadky, ktoré upravujú taký inštitút zastavenia trestného stíhania ako v pôvodných veciach, ho používajú len za určitých okolností alebo len na niektoré taxatívne vymenované alebo určené trestné činy, medzi ktoré však vo všeobecnosti nepatria tie najzávažnejšie, a za ktoré možno uložiť trest nepresahujúci istý stupeň prísnosti.

40 Za týchto podmienok obmedzenie uplatnenia článku 54 DVSD len na rozhodnutia vydané súdnym orgánom alebo vo forme rozsudku, ktorým sa právoplatne končí trestné stíhanie, by malo za následok, že zásada ne bis in idem zakotvená v tomto ustanovení a cieľom ktorého je uľahčenie slobody pohybu, bude na prospech iba obvineným, ktorí budú uznaní za vinných z trestných činov, pri ktorých z dôvodu ich závažnosti alebo uloženého trestu, uplatnenie inštitútu zjednodušeného konania, ktorým je zastavenie trestného stíhania, pri určitých trestných veciach, tak ako v pôvodných veciach, nebude možné.

41 Nemecká, holandská a francúzska vláda namietajú, že nielen znenie článku 54 DVSD ale rovnako štruktúra tohto ustanovenia a najmä jeho vzťahy z článkami 55 a 58 tohto dohovoru, tiež úmysel zmluvných strán a niektoré iné medzinárodné texty s podobným cieľom bránia tomu, aby sa článok 54 vykladal v tom zmysle, že sa uplatňuje aj na konania o zastavení trestného stíhania bez účasti súdneho orgánu. Belgická vláda dodáva, že pri uplatnení tohto posledného ustanovenia, rozhodnutie, ktoré je vydané v takom konaní ako vo veci C‑385/01 sa môže považovať za konečný rozsudok len vtedy, ak práva obete boli dôkladne chránené.

42 Po prvé, pokiaľ ide o znenie článku 54 DVSD, treba pripomenúť, že tak ako vyplýva z bodov 26 až 38 tohto rozsudku, prihliadnuc na predmet a na cieľ tohto ustanovenia, používanie pojmov „právoplatn[é] rozhodnut[ie]“ nie je v rozpore s výkladom tohto ustanovenia v tom zmysle, že sa rovnako uplatňuje na konania bez účasti súdneho orgánu o zastavení trestného stíhania, tak ako v sporných konaniach v pôvodných veciach.

43 Po druhé, keďže sa ani zďaleka nevyžaduje, aby sa článok 54 DVSD vzťahoval len na rozsudky alebo na konania o zastavení trestného stíhania s účasťou súdneho orgánu, sú články 55 a 58 DVSD v súlade s výkladom tohto ustanovenia, tak ako to vyplýva z bodov 26 až 38 tohto rozsudku.

44 Na jednej strane, pokiaľ článok 55 DVSD umožňuje členským štátom odchýliť sa od uplatnenia zásady ne bis in idem pre niektoré taxatívne vymenované činy, ktoré sú predmetom rozsudku vyneseného v zahraničí, tak sa musí logicky týkať rovnakých úkonov a procesných konaní, na základe, ktorých môže konanie proti osobe pre uvedené činy skončiť „právoplatným rozhodnutím“ v zmysle článku 54 DVSD. Tento záver sa núka o to viac, že vo väčšine jazykových verzií sa v článkoch 54 a 55 DVSD používa jeden pojem pre pomenovanie týchto úkonov a procesných konaní.

45 Na druhej strane uplatnenie článku 54 DVSD na konania o zastavení trestného stíhania, tak ako v pôvodných veciach, nezbavuje článok 58 DVSD jeho potrebného účinku. Podľa znenia tohto ustanovenia sa členským štátom umožňuje použiť vnútroštátne ustanovenia, ktoré majú širší rozsah než článok 54 DVSD a rovnako než akékoľvek ustanovenie tohto dohovoru týkajúce sa zásady ne bis in idem. Okrem toho im toto ustanovenie umožňuje uplatňovať zásadu ne bis in idem nielen na iné súdne rozhodnutia ako tie, ktoré patria do pôsobnosti uvedeného článku 54 ale vo všeobecnosti priznáva právo uplatniť vnútroštátne ustanovenia, ktoré dávajú tejto zásade väčší dosah alebo podriaďujú jej uplatnenie menej reštriktívnym podmienkam, bez ohľadu na povahu dotknutého rozhodnutia vydaného v cudzine.

46 Pokiaľ ide o vôľu zmluvných strán vyplývajúcu z niektorých prác národných parlamentov týkajúcich sa procesu ratifikácie DVSD alebo dohody medzi členskými štátmi o zásade zákazu dvojitého trestu z 25. mája 1987, ktorá vo svojom článku 1 v podstate obsahuje zhodné ustanovenie s ustanovením článku 54 DVSD, treba len skonštatovať, že tieto práce predchádzali začleneniu Schengenského acquis do rámca Európskej únie Amsterdamskou zmluvou.

47 Na záver, pokiaľ ide o námietky belgickej vlády, podľa ktorej uplatnenie článku 54 DVSD na konanie o trestnom zmieri môže ohroziť práva obetí trestných činov, treba skonštatovať, že jediným cieľom zásady ne bis in idem, tak ako je upravená v tomto článku, je predísť tomu, aby osoba, proti ktorej bolo trestné stíhanie skončené právoplatným rozhodnutím bolo vedené nové trestné stíhanie za ten istý čin v druhom členskom štáte. Zásada ne bis in idem nebráni obeti alebo inej poškodenej osobe podať občianskoprávnu žalobu na náhradu škody, ktorú utrpela alebo pokračovať v konaní o takejto žalobe.

48 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné na položené otázky odpovedať tak, že zásada ne bis in idem zakotvená v článku 54 DVSD sa rovnako uplatňuje na konania o zastavení trestného stíhania, tak ako v sporných konaniach v pôvodných veciach, v ktorých prokurátor v jednom členskom štáte skončí bez účasti súdu trestné konanie vedené v tomto štáte po tom, čo obvinený splní určité povinnosti, najmä zaplatí určitú peňažnú sumu, ktorú stanovil prokurátor.