logologo_small

Správa o činnosti prokuratúry SR (za rok 2019) bola prerokovaná v Národnej rade SR

nedeľa, 24.01.2021|Posledná aktualizácia 24.1.2021 19:14
Autor: Prokurárorské fórum, JUDr. Peter Sepeši | ID článku: 264091

Odbornej i laickej verejnosti prinášame informáciu o prerokovaní Správy o činnosti prokuratúry za rok 2019 v Národnej rade SR dňa 27.11.2020. Správu v pléne Národnej rady SR predniesol námestník generálneho prokurátora SR JUDr. Jozef Szabó.

O prerokovaní správy o činnosti prokuratúry za rok 2019 v Národnej rade SR

Národná rada SR prerokovala Správu o činnosti prokuratúry za rok 2019 pod číslom parlamentnej tlače 115.

Národná rada SR Správu o činnosti prokuratúry za rok 2019 neschválila, keďže 27 poslancov hlasovalo PROTI schváleniu správy, 30 poslancov hlasovalo ZA schválenie správy a 71 poslancov sa zdržalo hlasovania (22 poslancov bolo neprítomných).

Ďalšie detaily o hlasovaní poslancov si môžete pozrieť TU


K správe o činnosti prokuratúry všeobecne

Generálny prokurátor podáva Národnej rade SR raz za rok správu o činnosti prokuratúry, ktorá obsahuje poznatky prokuratúry o stave zákonnosti na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok (§ 13 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre).

Generálny prokurátor správu o činnosti prokuratúry predloží Národnej rade SR v písomnej podobe.

Správu o činnosti prokuratúry prerokuje najskôr ústavnoprávny výbor Národnej rady SR (§ 59 písm. e) zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR) a následne túto správu prerokuje aj plénum Národnej rady SR (§ 2 ods. 2 písm. k) zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.).

Rovnopis správy o činnosti prokuratúry generálny prokurátor zasiela prezidentovi SR a vláde SR (§ 13 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre).

Plnením tejto významnej kompetencie generálny prokurátor na základe vyhodnotenia poznatkov z činnosti prokuratúry za obdobie jedného roka poskytuje nielen predstaviteľom zákonodárnej moci a výkonnej moci, ale i celej slovenskej spoločnosti podstatné informácie o činnosti ním riadeného rezortu a o stave zákonnosti na území Slovenskej republiky.

K obsahu Správy o činnosti prokuratúry za rok 2019

Správa o činnosti prokuratúry obsahuje zhodnotenie dodržiavania právneho poriadku v oblastiach pôsobnosti orgánov prokuratúry. Jednak v oblasti trestnej - zhodnotením stavu a vývoja kriminality na území Slovenskej republiky za rok 2019 vrátane jej porovnania so stavom v roku 2018, ako aj v oblasti netrestnej vyhodnotením poznatkov získaných prokurátormi na základe vykonávania pôsobnosti v civilnom procese, v oblasti dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, vrátane vykonávania pôsobnosti v oblasti správneho súdnictva.

Stav dodržiavania právneho poriadku správa o činnosti determinoval využívanie procesných postupov, dozorových, dohľadových, prieskumných, či návrhových oprávnení prokurátormi v jednotlivých oblastiach pôsobnosti prokuratúry, ktoré sú v správe o činnosti taktiež podrobne vyhodnotené.

Súčasťou správy o činnosti sú aj štatistické údaje o činnosti prokuratúry sumárne, ako aj jednotlivých prokuratúr na všetkých podstatných úsekoch, tzn. stav a vývoj kriminality, plnenie úloh prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní a pri postupe v trestnom konaní súdnom, pri výkone pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti, v oblasti výkonu dohľadu a zjednocovacej činnosti generálnej prokuratúry vo vzťahu k celej sústave orgánov prokuratúry.

Dôležitou súčasťou správy o činnosti je aj vyhodnotenie medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach, vrátane využívania inštitútov európskeho zatýkacieho rozkazu a európskeho vyšetrovacieho príkazu a aktivít prokurátorov v orgánoch EÚ (Eurojust a Európska prokuratúra), Rady Európy a OECD.

Správa o činnosti vyhodnocuje aj uplatňovanie oprávnení generálneho prokurátora a orgánov prokuratúry na úseku legislatívy a ústavného práva.

Súčasťou správy o činnosti prokuratúry sú každoročne informácie o stave a vývoji personálneho zabezpečenia činnosti prokuratúry, vrátane odbornej príprave a vzdelávania právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov, ako aj informácie o organizačno-technickom a rozpočtovom zabezpečení činnosti prokuratúry.

Správa o činnosti prokuratúry za rok 2019 pozostáva z týchto 7 hlavných časti:

1. Stav a zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry

V tejto časti správy je zhodnotené zabezpečenie plnenie úloh prokuratúry v roku 2019 z hľadiska:

  • strategického zamerania činnosti prokuratúry, hlavných výsledkov jej činnosti a vyhodnotenia plnenia úloh vyplývajúcich z uznesení Národnej rady SR a vlády SR a ich orgánov
  • personálneho stavu, t. j. personálneho zabezpečenia činnosti prokuratúry (nielen čo sa týka stavu prokurátorov, ale aj právnych čakateľov prokuratúry a ďalších štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme) potrebného na riadne fungovanie orgánov prokuratúry, vykonávanie zákonom ustanovenej pôsobnosti prokuratúry a plnenie ďalších úloh prokuratúry, vrátane informácií o výberových konaniach na funkciu prokurátora od roku 2015
  • odbornej prípravy a vzdelávania prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry v roku 2019
  • ekonomického zabezpečenia činnosti prokuratúry v roku 2019
2. Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti a poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v tejto oblasti

V tejto časti správy je zhodnotené plnenie úloh prokuratúry v roku 2019 v trestnej oblasti so zameraním sa na nasledovné podoblasti:

  • Základné informácie o plnení úloh prokuratúry v trestnej oblasti a o stav a vývoj kriminality v roku 2019 v porovnaní so stavom v roku 2018
  • Poznatky prokuratúry o skladbe kriminality - obsahuje analýzu najrozšírenejších foriem trestnej činnosti ako sú: kriminalita mladistvých, trestné činy súvisiace s domácim násilím, trestné činy páchané na deťoch, trestné činy legalizácie príjmu z trestnej činnosti a podielnictvo, trestné činy daňové, trestné činy v doprave, trestné činy proti životnému prostrediu, počítačová kriminalita; ako aj analýzu významných inštitútov pri postihovaní výnosov z trestnej činnosti a trestnej zodpovednosti právnických osôb (finančné vyšetrovanie, zaisťovanie peňažných prostriedkov (§ 95 Trestného poriadku), analýzu využívania odborných konzultantov a stav vyvodzovania trestnej zodpovednosti voči právnickým osobám
  • Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti z hľadiska vykonaných procesných postupov a vydaných rozhodnutí prokurátormi v jednotlivých fázach trestného konania a to:
  • činnosť prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v predsúdnom konaní. Táto časť obsahuje základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe vybavenia veci v prípravnom konaní, o aktivite dozoru prokurátorov nad dodržiavaním zákonnosti v trestnom konaní, o využívaní zrýchlených foriem konania tzv. odklonov v trestnom konaní, ako aj vyhodnotenie prieťahov v prípravnom konaní.
  • činnosť prokuratúry v súdnom konaní. Táto časť obsahuje analýzu prieťahov v súdnom konaní a ich príčin, vrátane uplatňovania sťažnosti prokurátora na prieťahy v súdnom konaní podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku).
  • činnosť prokuratúry v prieskumnej agende. Táto časť obsahuje analýzu uplatňovania mimoriadnych opravných prostriedkov a to jednak inštitútu zrušenia právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní generálnym prokurátorom ako aj inštitútu dovolania.
  • Základné údaje o činnosti prokuratúry v trestnej oblasti na úseku právneho styku s cudzinou obsahujú analýzu stavu a vývoj kriminality s cudzím prvkom, a to jednak čo sa týka kriminality cudzincov na našom území, ako aj kriminality našich občanov alebo osôb s trvalým pobytom na našom území v cudzine.
  • Čo sa týka procesných postupov na úseku právneho styku s cudzinou v tejto časti správy je analyzované odovzdanie trestného konania do cudziny a preberanie trestného konania z cudziny (vrátane odovzdania a preberania trestných oznámení do cudziny a z cudziny), poskytovanie medzinárodnej právnej pomoci v trestných veciach a to tak pasívnej formy (keď o právnu pomoc žiadajú justičné orgány cudzieho štátu) ako aj aktívnej formy (keď o právnu pomoc žiadajú slovenské justičné orgány).
  • V tejto časti správy sú uvedené aj analytické informácie extradičnom konaní, o postupe pri využívaní inštitútu európskeho vyšetrovacieho príkazu, ako aj osobitosti právnej pomoci pri počítačovej kriminalita, využívanie spoločných vyšetrovacích tímov, spolupráca s Eurojustom (Agentúra EÚ pre justičnú pomoc v trestných veciach) a Európskou justičnou sieťou.
  • Ďalšou podoblasťou je uznávacie konanie, vykonávané vo vzťahu k uznávaniu rozhodnutí justičných orgánov členských štátov EÚ ako aj rozhodnutí justičných orgánov tretích štátov vydaných v trestnom konaní.
  • Osobitne sledovanou témou je inštitút európskeho zatýkacieho rozkazu tak pri pasívnej forme (keď ho vydal cudzí justičný orgán), ako aj pri aktívnej forme (keď ho vydal slovenský súd) jeho uplatňovania v trestných veciach.
3. Činnosť prokuratúry v oblasti pôsobnosti prokurátora v civilnom procese, v oblasti dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v týchto oblastiach

V tejto časti správy je zhodnotené plnenie úloh prokuratúry v roku 2019 v netrestnej oblasti a to od základných informácií o vybavovaní tejto agendy až po zhrnutie poznatkov prokuratúry o stave zákonnosti v tejto oblasti.

  • Prvá časť obsahuje analytické údaje o činnosti prokuratúry v oblasti civilného procesu a to o uplatnených návrhových oprávneniach prokurátora v civilnom procese, vstupových oprávnenia prokurátora v civilnom procese a o využití inštitútu dovolania generálneho prokurátora
  • Druhá časť obsahuje analytické údaje o činnosti prokuratúry v rámci výkonu dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a to o vybavovaní podnetov na výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy o vlastných poznatkoch a previerkach zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy.
  • Tretia podoblasť obsahuje analytické údaje o činnosti prokuratúry v oblasti správneho súdnictva
4. Činnosť prokuratúry v oblasti legislatívy a ústavného práva a poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v tejto oblasti 

V tejto časti správy je zhodnotené plnenie úloh prokuratúry v roku 2019 v oblasti legislatívy a ústavného práva a to od základných informácií o vykonávaní kompetencií generálneho prokurátora a orgánov prokuratúry, ktoré sú následne bližšie analyzované osobitne pre oblasť legislatívy a oblasť ústavného práva.

Ďalšou oblasťou je vybavovanie agendy vo veciach týkajúcich sa rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva.

V závere tejto časti správy sú uvedené poznatky prokuratúry týkajúce sa právneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré vyplynuli z vybavovania agendy legislatívy a ústavného práva.

5. Ďalšie činnosti prokuratúry

V tejto časti správy je zhodnotené vybavovanie agendy prokuratúry v nasledovných podoblastiach:

  • Zastupovanie štátu v konaní o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
  • Disciplinárna a trestná zodpovednosť prokurátorov
  • Spolupráca s prokuratúrami iných krajín a aktivity prokuratúry v národných a nadnárodných orgánoch a komisiách, účasť a aktivity na medzinárodných seminároch a konferenciách. Tu je vyhodnotená agenda vzťahov k Európskej únii a procesy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, agenda prokuratúry vykonávaná v rámci aktivít Rady Európy, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ako aj bilaterálne vzťahy prokuratúry a ďalšie oblasti medzinárodnej spolupráce.
  • Činnosť prokuratúry pri prevencii kriminality
  • Dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená, ktorá pozostáva z týchto štyroch agiend:
  • dozor prokurátora v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody,
  • dozor prokurátora v zariadeniach, v ktorých je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného zákona,
  • dozor prokurátora v záchytných táboroch, pobytových táboroch, prijímacích centrách a humanitných centrách, ktoré sú azylovým zariadením a v zariadeniach, v ktorých sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov a
  • dozor prokurátora v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas, v zariadeniach, kde sa vykonáva ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia.
  • V rámci vyhodnotenia ďalších činností prokuratúry je zaradená aj správa o činnosti registra trestov za rok 2019, ktorej súčasťou je štatistika registra trestov za rok 2019 pozostávajúca z vnútroštátnej štatistiky, štatistiky pre výmenu informácií s členskými štátmi EÚ a štatistiky pre výmenu informácií mimo členských štátov EÚ. Správa v tejto časti vyhodnocuje aj rozšírenie konektivity registra trestov na ďalšie subjekty verejnej správy vynútené zmenou legislatívy a s tým súvisiace nevyhnutné investície.
6. Správa o stanoviskách generálneho prokurátora vydávaných na návrh komisie pre vydávanie stanovísk alebo bez takého návrhu

V tejto časti správy je zhodnotená agenda vydávania stanovísk generálneho prokurátora vydávaných v záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 11 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

7. Závery a opatrenia

V tejto časti správy sú skonštatované závery vyplývajúce zo správy o činnosti za rok 2019, na ktoré nadväzujú opatrenia zamerané na zlepšenie činnosti prokuratúry pre jednotlivé oblasti plnenia úloh a to pre oblasť riadiacu, oblasť personálnu, oblasť materiálno-technického zabezpečenia, oblasť informatiky, oblasť trestno-právnu a oblasť medzinárodnú.

Prílohou správy o činnosti prokuratúry je zoznam záväzných stanovísk, ktoré vydal generálny prokurátor v hodnotenom roku.

K významu správy o činnosti prokuratúry pre slovenskú spoločnosť

Správa o činnosti prokuratúry je analytickým materiálom, ktorý na základe vyhodnotenia faktov a súvislostí zistených v rámci dozorovej, dohľadovej, previerkovej a riadiacej činnosti orgánov prokuratúry, vrátane dlhodobo sledovaných štatistických ukazovateľov, konštatuje stav a vývoj kriminality, dodržiavania právnych predpisov v netrestnej oblasti a rôznych poruchových javov v slovenskej spoločnosti. Zároveň uvádza a analyzuje možné príčiny zistených nedostatkov a navrhuje opatrenia na ich riešenie.

Analytické poznatky a návrhy riešení sú následne zo strany orgánov prokuratúry využívané pri iniciovaní návrhov na zmenu ustanovení právneho poriadku, pri uplatňovaní ktorých boli zistené vážne nedostatky a to najmä uplatňovaním zásadných pripomienok k návrhom zmien právnych predpisov predložených do medzirezortného pripomienkového konania.

V tej súvislosti je však potrebné uviesť, že návrhy zákonov predkladané vládou alebo aj poslancami Národnej rady SR často sledujú najmä naplnenie cieľov uvedených v programovom vyhlásení aktuálnej vlády, ktoré sú skôr strategické a systémové, prípadne reagujú na najaktuálnejšie spoločenské problémy, čo je legitímne a v parlamentnej demokracii štandardné. Legislatívne návrhy predložené do pripomienkového konania sa aj preto často nezaoberajú aplikačnými problémami využívania jednotlivých ustanovení či právnych inštitútov s potrebnou mierou znalosti detailu a podstatných súvislostí. Prípadne aplikačné problémy a nedostatky právnej úpravy neriešia vôbec, pretože nespadajú do vytýčeného rámca cieľa zmeny právnej úpravy.

Zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR vo všeobecnosti ustanovuje ako cieľ tvorby právnych predpisovpripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky zlučiteľného s právom Európskej únie a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky” (§ 2 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z.).

V záujme rešpektovania citovaného cieľa tvorby právnych predpisov považujeme za veľmi dôležité, aby prokuratúra plnila svoje ústavné poslanie v zmysle čl. 149 Ústavy SR aj tým, že bude znalosť a skúsenosť expertov prokuratúry využívať na iniciovanie zmien právnych predpisov najmä uplatňovaním pripomienok v rámci legislatívneho procesu a prinášať aj expertné návrhy riešení. Osobitne v tých oblastiach, v ktorých orgány prokuratúry a prokurátori dlhodobo a systematicky vykonávajú svoju pôsobnosť, analyzujú ich stav a vývoj.

„Základnou podmienkou dobrého života v obci je vláda zákonov, nie ľudí.“
(Aristoteles)

„Sloboda spočíva v tom, že človek je závislý na zákonoch.“
(Voltaire)

Prokurárorské fórum, JUDr. Peter Sepeši
Mohlo by vás zaujímať

Ako je to s generálnymi prokurátormi v Európe

25.11.2020

Správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2010

19.10.2019

Prokuratúra Slovenskej republiky - postavenie a pôsobnosť (dvojjazyčný text)

19.7.2020

Prokurátor Remeta: Poslanci by mali načúvať odborným argumentom

5.9.2020

K poslaneckému návrhu novely zákona o prokuratúre a ďalších zákonov

14.7.2020

Ladislav Hamran bol znovu zvolený za predsedu Eurojustu

14.10.2020

Generálna prokuratúra spúšťa legislatívny proces k novele zákona o prokuratúre a niektorých ďalších zákonov

6.6.2020

Generálna prokuratúra predložila novelu zákona o prokuratúre a niektorých ďalších zákonov do pripomienkového konania

23.6.2020

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 až 2024 pre oblasť “Prokuratúra”

7.6.2020

Vypočutie kandidátov na generálneho prokurátora členmi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR

28.11.2020

Rozhovory s kandidátmi na generálneho prokurátora odvysielané na TA3

28.11.2020

Správne súdnictvo a kam s dozorom prokuratúry

26.5.2020