Správa o činnosti prokuratúry SR (za rok 2019) bola prerokovaná v Národnej rade SR

O prerokovaní správy o činnosti prokuratúry za rok 2019 v Národnej rade SR

Národná rada SR prerokovala Správu o činnosti prokuratúry za rok 2019 pod číslom parlamentnej tlače 115.

Národná rada SR Správu o činnosti prokuratúry za rok 2019 neschválila, keďže 27 poslancov hlasovalo PROTI schváleniu správy, 30 poslancov hlasovalo ZA schválenie správy a 71 poslancov sa zdržalo hlasovania (22 poslancov bolo neprítomných).

Ďalšie detaily o hlasovaní poslancov si môžete pozrieť TU

K správe o činnosti prokuratúry všeobecne

Generálny prokurátor podáva Národnej rade SR raz za rok správu o činnosti prokuratúry, ktorá obsahuje poznatky prokuratúry o stave zákonnosti na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok (§ 13 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre).

Generálny prokurátor správu o činnosti prokuratúry predloží Národnej rade SR v písomnej podobe.

Správu o činnosti prokuratúry prerokuje najskôr ústavnoprávny výbor Národnej rady SR (§ 59 písm. e) zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR) a následne túto správu prerokuje aj plénum Národnej rady SR (§ 2 ods. 2 písm. k) zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.).

Rovnopis správy o činnosti prokuratúry generálny prokurátor zasiela prezidentovi SR a vláde SR (§ 13 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre).

Plnením tejto významnej kompetencie generálny prokurátor na základe vyhodnotenia poznatkov z činnosti prokuratúry za obdobie jedného roka poskytuje nielen predstaviteľom zákonodárnej moci a výkonnej moci, ale i celej slovenskej spoločnosti podstatné informácie o činnosti ním riadeného rezortu a o stave zákonnosti na území Slovenskej republiky.

K obsahu Správy o činnosti prokuratúry za rok 2019

Správa o činnosti prokuratúry obsahuje zhodnotenie dodržiavania právneho poriadku v oblastiach pôsobnosti orgánov prokuratúry. Jednak v oblasti trestnej - zhodnotením stavu a vývoja kriminality na území Slovenskej republiky za rok 2019 vrátane jej porovnania so stavom v roku 2018, ako aj v oblasti netrestnej vyhodnotením poznatkov získaných prokurátormi na základe vykonávania pôsobnosti v civilnom procese, v oblasti dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, vrátane vykonávania pôsobnosti v oblasti správneho súdnictva.

Stav dodržiavania právneho poriadku správa o činnosti determinoval využívanie procesných postupov, dozorových, dohľadových, prieskumných, či návrhových oprávnení prokurátormi v jednotlivých oblastiach pôsobnosti prokuratúry, ktoré sú v správe o činnosti taktiež podrobne vyhodnotené.

Súčasťou správy o činnosti sú aj štatistické údaje o činnosti prokuratúry sumárne, ako aj jednotlivých prokuratúr na všetkých podstatných úsekoch, tzn. stav a vývoj kriminality, plnenie úloh prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní a pri postupe v trestnom konaní súdnom, pri výkone pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti, v oblasti výkonu dohľadu a zjednocovacej činnosti generálnej prokuratúry vo vzťahu k celej sústave orgánov prokuratúry.

Dôležitou súčasťou správy o činnosti je aj vyhodnotenie medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach, vrátane využívania inštitútov európskeho zatýkacieho rozkazu a európskeho vyšetrovacieho príkazu a aktivít prokurátorov v orgánoch EÚ (Eurojust a Európska prokuratúra), Rady Európy a OECD.

Správa o činnosti vyhodnocuje aj uplatňovanie oprávnení generálneho prokurátora a orgánov prokuratúry na úseku legislatívy a ústavného práva.

Súčasťou správy o činnosti prokuratúry sú každoročne informácie o stave a vývoji personálneho zabezpečenia činnosti prokuratúry, vrátane odbornej príprave a vzdelávania právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov, ako aj informácie o organizačno-technickom a rozpočtovom zabezpečení činnosti prokuratúry.

Správa o činnosti prokuratúry za rok 2019 pozostáva z týchto 7 hlavných časti:

1. Stav a zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry

V tejto časti správy je zhodnotené zabezpečenie plnenie úloh prokuratúry v roku 2019 z hľadiska:

• strategického zamerania činnosti prokuratúry, hlavných výsledkov jej činnosti a vyhodnotenia plnenia úloh vyplývajúcich z uznesení Národnej rady SR a vlády SR a ich orgánov
• personálneho stavu, t. j. personálneho zabezpečenia činnosti prokuratúry (nielen čo sa týka stavu prokurátorov, ale aj právnych čakateľov prokuratúry a ďalších štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme) potrebného na riadne fungovanie orgánov prokuratúry, vykonávanie zákonom ustanovenej pôsobnosti prokuratúry a plnenie ďalších úloh prokuratúry, vrátane informácií o výberových konaniach na funkciu prokurátora od roku 2015
• odbornej prípravy a vzdelávania prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry v roku 2019
• ekonomického zabezpečenia činnosti prokuratúry v roku 2019

2. Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti a poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v tejto oblasti

V tejto časti správy je zhodnotené plnenie úloh prokuratúry v roku 2019 v trestnej oblasti so zameraním sa na nasledovné podoblasti:

• Základné informácie o plnení úloh prokuratúry v trestnej oblasti a o stav a vývoj kriminality v roku 2019 v porovnaní so stavom v roku 2018
• Poznatky prokuratúry o skladbe kriminality - obsahuje analýzu najrozšírenejších foriem trestnej činnosti ako sú: kriminalita mladistvých, trestné činy súvisiace s domácim násilím, trestné činy páchané na deťoch, trestné činy legalizácie príjmu z trestnej činnosti a podielnictvo, trestné činy daňové, trestné činy v doprave, trestné činy proti životnému prostrediu, počítačová kriminalita; ako aj analýzu významných inštitútov pri postihovaní výnosov z trestnej činnosti a trestnej zodpovednosti právnických osôb (finančné vyšetrovanie, zaisťovanie peňažných prostriedkov (§ 95 Trestného poriadku), analýzu využívania odborných konzultantov a stav vyvodzovania trestnej zodpovednosti voči právnickým osobám
• Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti z hľadiska vykonaných procesných postupov a vydaných rozhodnutí prokurátormi v jednotlivých fázach trestného konania a to:
• činnosť prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v predsúdnom konaní. Táto časť obsahuje základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe vybavenia veci v prípravnom konaní, o aktivite dozoru prokurátorov nad dodržiavaním zákonnosti v trestnom konaní, o využívaní zrýchlených foriem konania tzv. odklonov v trestnom konaní, ako aj vyhodnotenie prieťahov v prípravnom konaní.
• činnosť prokuratúry v súdnom konaní. Táto časť obsahuje analýzu prieťahov v súdnom konaní a ich príčin, vrátane uplatňovania sťažnosti prokurátora na prieťahy v súdnom konaní podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku).
• činnosť prokuratúry v prieskumnej agende. Táto časť obsahuje analýzu uplatňovania mimoriadnych opravných prostriedkov a to jednak inštitútu zrušenia právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní generálnym prokurátorom ako aj inštitútu dovolania.
• Základné údaje o činnosti prokuratúry v trestnej oblasti na úseku právneho styku s cudzinou obsahujú analýzu stavu a vývoj kriminality s cudzím prvkom, a to jednak čo sa týka kriminality cudzincov na našom území, ako aj kriminality našich občanov alebo osôb s trvalým pobytom na našom území v cudzine.
• Čo sa týka procesných postupov na úseku právneho styku s cudzinou v tejto časti správy je analyzované odovzdanie trestného konania do cudziny a preberanie trestného konania z cudziny (vrátane odovzdania a preberania trestných oznámení do cudziny a z cudziny), poskytovanie medzinárodnej právnej pomoci v trestných veciach a to tak pasívnej formy (keď o právnu pomoc žiadajú justičné orgány cudzieho štátu) ako aj aktívnej formy (keď o právnu pomoc žiadajú slovenské justičné orgány).
• V tejto časti správy sú uvedené aj analytické informácie extradičnom konaní, o postupe pri využívaní inštitútu európskeho vyšetrovacieho príkazu, ako aj osobitosti právnej pomoci pri počítačovej kriminalita, využívanie spoločných vyšetrovacích tímov, spolupráca s Eurojustom (Agentúra EÚ pre justičnú pomoc v trestných veciach) a Európskou justičnou sieťou.
• Ďalšou podoblasťou je uznávacie konanie, vykonávané vo vzťahu k uznávaniu rozhodnutí justičných orgánov členských štátov EÚ ako aj rozhodnutí justičných orgánov tretích štátov vydaných v trestnom konaní.
• Osobitne sledovanou témou je inštitút európskeho zatýkacieho rozkazu tak pri pasívnej forme (keď ho vydal cudzí justičný orgán), ako aj pri aktívnej forme (keď ho vydal slovenský súd) jeho uplatňovania v trestných veciach.

3. Činnosť prokuratúry v oblasti pôsobnosti prokurátora v civilnom procese, v oblasti dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v týchto oblastiach

V tejto časti správy je zhodnotené plnenie úloh prokuratúry v roku 2019 v netrestnej oblasti a to od základných informácií o vybavovaní tejto agendy až po zhrnutie poznatkov prokuratúry o stave zákonnosti v tejto oblasti.

• Prvá časť obsahuje analytické údaje o činnosti prokuratúry v oblasti civilného procesu a to o uplatnených návrhových oprávneniach prokurátora v civilnom procese, vstupových oprávnenia prokurátora v civilnom procese a o využití inštitútu dovolania generálneho prokurátora
• Druhá časť obsahuje analytické údaje o činnosti prokuratúry v rámci výkonu dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a to o vybavovaní podnetov na výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy o vlastných poznatkoch a previerkach zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy.
• Tretia podoblasť obsahuje analytické údaje o činnosti prokuratúry v oblasti správneho súdnictva

4. Činnosť prokuratúry v oblasti legislatívy a ústavného práva a poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v tejto oblasti 

V tejto časti správy je zhodnotené plnenie úloh prokuratúry v roku 2019 v oblasti legislatívy a ústavného práva a to od základných informácií o vykonávaní kompetencií generálneho prokurátora a orgánov prokuratúry, ktoré sú následne bližšie analyzované osobitne pre oblasť legislatívy a oblasť ústavného práva.

Ďalšou oblasťou je vybavovanie agendy vo veciach týkajúcich sa rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva.

V závere tejto časti správy sú uvedené poznatky prokuratúry týkajúce sa právneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré vyplynuli z vybavovania agendy legislatívy a ústavného práva.

5. Ďalšie činnosti prokuratúry

V tejto časti správy je zhodnotené vybavovanie agendy prokuratúry v nasledovných podoblastiach:

• Zastupovanie štátu v konaní o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
• Disciplinárna a trestná zodpovednosť prokurátorov
• Spolupráca s prokuratúrami iných krajín a aktivity prokuratúry v národných a nadnárodných orgánoch a komisiách, účasť a aktivity na medzinárodných seminároch a konferenciách. Tu je vyhodnotená agenda vzťahov k Európskej únii a procesy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, agenda prokuratúry vykonávaná v rámci aktivít Rady Európy, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ako aj bilaterálne vzťahy prokuratúry a ďalšie oblasti medzinárodnej spolupráce.
• Činnosť prokuratúry pri prevencii kriminality
• Dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená, ktorá pozostáva z týchto štyroch agiend:
• dozor prokurátora v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody,
• dozor prokurátora v zariadeniach, v ktorých je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného zákona,
• dozor prokurátora v záchytných táboroch, pobytových táboroch, prijímacích centrách a humanitných centrách, ktoré sú azylovým zariadením a v zariadeniach, v ktorých sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov a
• dozor prokurátora v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas, v zariadeniach, kde sa vykonáva ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia.
• V rámci vyhodnotenia ďalších činností prokuratúry je zaradená aj správa o činnosti registra trestov za rok 2019, ktorej súčasťou je štatistika registra trestov za rok 2019 pozostávajúca z vnútroštátnej štatistiky, štatistiky pre výmenu informácií s členskými štátmi EÚ a štatistiky pre výmenu informácií mimo členských štátov EÚ. Správa v tejto časti vyhodnocuje aj rozšírenie konektivity registra trestov na ďalšie subjekty verejnej správy vynútené zmenou legislatívy a s tým súvisiace nevyhnutné investície.

6. Správa o stanoviskách generálneho prokurátora vydávaných na návrh komisie pre vydávanie stanovísk alebo bez takého návrhu

V tejto časti správy je zhodnotená agenda vydávania stanovísk generálneho prokurátora vydávaných v záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 11 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

7. Závery a opatrenia

V tejto časti správy sú skonštatované závery vyplývajúce zo správy o činnosti za rok 2019, na ktoré nadväzujú opatrenia zamerané na zlepšenie činnosti prokuratúry pre jednotlivé oblasti plnenia úloh a to pre oblasť riadiacu, oblasť personálnu, oblasť materiálno-technického zabezpečenia, oblasť informatiky, oblasť trestno-právnu a oblasť medzinárodnú.

Prílohou správy o činnosti prokuratúry je zoznam záväzných stanovísk, ktoré vydal generálny prokurátor v hodnotenom roku.

K významu správy o činnosti prokuratúry pre slovenskú spoločnosť

Správa o činnosti prokuratúry je analytickým materiálom, ktorý na základe vyhodnotenia faktov a súvislostí zistených v rámci dozorovej, dohľadovej, previerkovej a riadiacej činnosti orgánov prokuratúry, vrátane dlhodobo sledovaných štatistických ukazovateľov, konštatuje stav a vývoj kriminality, dodržiavania právnych predpisov v netrestnej oblasti a rôznych poruchových javov v slovenskej spoločnosti. Zároveň uvádza a analyzuje možné príčiny zistených nedostatkov a navrhuje opatrenia na ich riešenie.

Analytické poznatky a návrhy riešení sú následne zo strany orgánov prokuratúry využívané pri iniciovaní návrhov na zmenu ustanovení právneho poriadku, pri uplatňovaní ktorých boli zistené vážne nedostatky a to najmä uplatňovaním zásadných pripomienok k návrhom zmien právnych predpisov predložených do medzirezortného pripomienkového konania.

V tej súvislosti je však potrebné uviesť, že návrhy zákonov predkladané vládou alebo aj poslancami Národnej rady SR často sledujú najmä naplnenie cieľov uvedených v programovom vyhlásení aktuálnej vlády, ktoré sú skôr strategické a systémové, prípadne reagujú na najaktuálnejšie spoločenské problémy, čo je legitímne a v parlamentnej demokracii štandardné. Legislatívne návrhy predložené do pripomienkového konania sa aj preto často nezaoberajú aplikačnými problémami využívania jednotlivých ustanovení či právnych inštitútov s potrebnou mierou znalosti detailu a podstatných súvislostí. Prípadne aplikačné problémy a nedostatky právnej úpravy neriešia vôbec, pretože nespadajú do vytýčeného rámca cieľa zmeny právnej úpravy.

Zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR vo všeobecnosti ustanovuje ako cieľ tvorby právnych predpisov „pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky zlučiteľného s právom Európskej únie a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky” (§ 2 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z.).

V záujme rešpektovania citovaného cieľa tvorby právnych predpisov považujeme za veľmi dôležité, aby prokuratúra plnila svoje ústavné poslanie v zmysle čl. 149 Ústavy SR aj tým, že bude znalosť a skúsenosť expertov prokuratúry využívať na iniciovanie zmien právnych predpisov najmä uplatňovaním pripomienok v rámci legislatívneho procesu a prinášať aj expertné návrhy riešení. Osobitne v tých oblastiach, v ktorých orgány prokuratúry a prokurátori dlhodobo a systematicky vykonávajú svoju pôsobnosť, analyzujú ich stav a vývoj.

„Základnou podmienkou dobrého života v obci je vláda zákonov, nie ľudí.“
(Aristoteles)

„Sloboda spočíva v tom, že človek je závislý na zákonoch.“
(Voltaire)