Systémové nastavenie technológií elektronického dohľadu v trestnej politike - zahraničné skúsenosti a výzvy pre slovenskú prax

Systémové nastavenie technológií elektronického dohľadu v trestnej politike - zahraničné skúsenosti a výzvy pre slovenskú prax

System´s settings of technologies of electronic supervision in criminal policy – foreign experiences and challenges for practice in Slovakia

PhDr. Martin Lulei, PhD.
poverený riaditeľ
odbor probácie a prevencie (sekcia restoratívnej justície a probácie) Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
Račianska 71
813 11  Bratislava
Tel. 02/888 91436
E-mail: martin.lulei@justice.sk 

Abstrakt
Príspevok sa zameriava na identifikáciu vybraných zahraničných skúseností s implementáciou elektronického monitoringu a zdôrazňuje charakteristiku elektronického monitoringu ako prvku podporujúceho profesionálny a systematický dohľad nad páchateľmi. Zároveň uvádza výzvy pre slovenskú prax, ktoré sa týkajú efektívnej funkčnosti elektronického monitoringu podporenej výskumnými závermi.

Kľúčové slová:
Elektronický monitoring, Technológie elektronického dohľadu, Trestná politika

Abstract
The article is focused on identification of chosen experiences in implementation of electronic monitoring from abroad. Electronic monitoring is emphasised as a supporting tool for professional supervision of offenders. At the same time the challenges for Slovakian practise are characterized, mostly in relation to research findings and functionality of electronic monitoring.

Keywords:
Electronic monitoring, Electroning supervision technologies, Criminal policy

Úvod

Elektronickému monitoringu (ďalej len „EM“) ako podpornému súboru materiálno-technických opatrení v trestnej politike sa autor venoval vo viacerých svojich publikáciách už od roku 2007¹. Argumenty pre využívanie technológií elektronického dohľadu² v praxi trestnej politiky sa za niekoľko ostatných dekád stali samozrejmou „mantrou“ hraničiacou až s „klišé“. Boli identifikované rôznymi expertmi z praxe, z akademickej pôdy (napr. Nellis, 2010; Crowe, 2002; Brown, McCabe, 2008 a i.) ako i medzinárodnými organizáciami (napr. CEP – Európska konfederácia pre probáciu, ESC – Európska kriminologická spoločnosť a i.). Prirodzeným dôsledkom tohto vývoja bola a je implementácia rôznych technológií elektronického dohľadu po celom svete. To, že EM, jeho vznik a vývoj bol ovplyvnený predovšetkým teoretickou koncepciou, či prístupom restoratívnej justície (Zehr, 2003) a implementáciou alternatívnych sankcií a opatrení v trestných politikách možno považovať za kľúčové, nie však samozrejmé, pretože aktuálne vízie a prax využívania EM presahujú súvislosť „iba“ s alternatívnymi trestami a opatreniami. Doposiaľ sa však málo autorov venuje EM ako prvku systému trestnej politiky, ktorý možno považovať za PODPORNÝ a SPRIEVODNÝ prvok (nie však ako ťažiskové opatrenie systému).

EM v Európe a vybrané zahraničné skúsenosti

V Európe sa EM využíva niekoľko desaťročí a realizuje ho viac ako 30 štátov. V rámci EM možno historicky rozlišovať dve generácie. Prvá generácia využíva rádiofrekvenčné technológie na monitorovanie prítomnosti vo vymedzenej lokalite (masívne sa používa predovšetkým v Európe). Druhá generácia sa realizuje použitím amerického GPS (angl. Global Positioning System) na monitorovanie mobility (Nellis, 2014). Za jeden z cieľov politík využívajúcich EM považujú rôzni autori (napr. Button et al., 2013) predovšetkým bezpečnosť verejnosti. V škandinávskych štátoch však v roku 2008 rezonovali z liberálneho politického spektra i témy EM týkajúce sa legitimity „zmeny domáceho prostredia na väzenie“ (Nellis, 2014; Oster, Rokkan, 2012).

Hucklesby et al. (2013) z výskumnej štúdie aplikácie EM v piatich jurisdikciách (Belgicko, Nemecko, Anglicko a Wales, Škótsko, Holandsko) identifikovali závery a odporúčania, medzi ktorými napr. uvádzajú nasledovné:

• EM je využívaný vo veľkom rozsahu a diverzifikovane (diverzifikované modality s rôznymi účelmi v rôznych štádiách, Tabuľka 1),

• rádio-frekvenčné a GPS technológie majú komplementárne a odlišné výhody a použitia,

• medzi kľúčové faktory, ktoré je potrebné zvážiť sa zaraďuje i vytvorenie nepretržitej 24 hodinovej podpory pre monitorované osoby ako aj implementácia mechanizmu na zlepšenie komunikačných kanálov medzi rôznymi prvkami systému, ktoré pôsobia v rámci realizácie EM.

Tabuľka 1 - Historické modality EM (Hucklesby et al., 2013, upravené autorom)

Samozrejme variuje nielen modalita EM ale i počet monitorovaných osôb. Napr. k 30.11. 2015 bol počet denne monitorovaných osôb v Anglicku a Walese 11 742. V rokoch 2008 - 2012 bolo v Nórsku podaných 5 422 návrhov na využitie EM, z ktorých bolo implementovaných 2 948, pričom v 135 prípadoch došlo k narušeniu. Pre EM boli v Nórsku vytvorené samostatné špecializované oddelenia v rámci probačnej služby (multidisciplinárne tímy), ktoré sa okrem odborných intervencií podieľali aj na zabezpečení kontroly výkonu sankcie. Medzi skupiny, v rámci ktorých sa v Nórsku využíva EM najčastejšie (Graf 1) patria trestné činy v súvislosti s požitím alkoholu pri vedení motorového vozidla (Rokkan, Oster, 2012).

Graf 1 Skupiny monitorovaných osôb EM v Nórsku r. 2008 - 2010, N = 1 673 (Rokkan, Oster, 2012)

EM ako podporný a sprievodný prvok systému trestnej justície

Erez a Ibarra (2014) uvádzajú, že z využívania EM získavajú benefity rôzne skupiny, napr. úradníci/funkcionári - výkon ich činností a poskytovaných služieb sa posúva na vyššiu úroveň, administrátori/nositelia systému - redukujú napätie vyplývajúce z nedostatku finančných zdrojov, obete a páchatelia – prostredníctvom využívania EM sa stabilizuje ich životná situácia (rodina, bývanie, zamestnanosť a i.).

EM je technológia resp. nástroj, nie riešenie. Preto otázka „Funguje EM?“ je nelogická. EM je taktická adicionalita, ktorá zabezpečuje informácie o lokalite monitorovanej osoby, nezabezpečuje však presnú informáciu, aké činnosti monitorovaná osoba vykonáva (DeMichele, 2014). A to najpodstatnejšie, EM nie je odbornou intervenciou, ale má byť ako sprievodný, podporný prvok jej súčasťou.

Systémové nastavenie technológií elektronického dohľadu z pohľadu autora znamená rešpektovanie 4 základných téz:

1. „celok je viac ako len sumár jeho častí“ (jeden zo základných princípov všeobecnej teórie systémov),

1. EM je doplnkový a sprievodný prvok systému trestnej politiky, ktorého hlavným cieľom je kontrola kriminality,

1. EM (ako podporný a sprievodný prvok) uplatňuje teoretické a praktické východiská restoratívnej justície,

1. aplikácia EM v praxi má explicitne pomenované kompetencie a hranice jednotlivých organizácií tak, aby 

1. bola zabezpečená čo najvyššia funkčnosť, 

1. sa zabránilo rozptylu zodpovednosti,

1. bol naplnený hlavný cieľ systému trestnej politiky, ktorým je kontrola kriminality.

V kontexte SR je realizácia EM spojená s implementáciou národného projektu. Medzi dopadmi projektu ESMO³ uvádzajú Strémy, Kurilovská, Vráblová (2015, s. 298) napr. zníženie nákladov na výkon trestu odňatia slobody, pokles recidívy, resp. pokračovania páchania trestnej činnosti, zvýšenie šance resocializácie delikventov, ochranu rodiny – zmiernenie ekonomických a sociálnych následkov odsúdeného a jeho rodinných príslušníkov, ochranu obetí domáceho násilia, resp. obetí opakujúcich sa fyzických útokov zo strany útočníka a i. Nemožno pochybovať o fakte, že implementácia EM znižuje rizikové a posilňuje protektívne faktory trestnej činnosti. V obdobnom zmysle sa vyjadrujú i nórski experti, ktorí napr. uvádzajú, že implementáciou EM sa podporujú sociálne a ekonomické elementy akými sú napr. rodina, zamestnanie počas výkonu trestu, ktoré sú považované za kľúčové faktory v prevencii recidívy trestnej činnosti (Rokkan, Oster, 2012). 

Súčasťou systému trestnej politiky, ktorého prvkom je i implementácia EM sú rôzne organizácie s rovnakým hlavným cieľom. Probačné a mediačné úrady/úradníci, oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately (kuratela pre plnoleté fyzické osoby) Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, tretí sektor, Zbor väzenskej a justičnej stráže ako i Policajný zbor Slovenskej republiky, tiež napr. prokuratúra majú netotožné oblasti pôsobnosti. Rovnako netotožné resp. nerovnaké formy intervencií v zmysle ich rozdelenia na kontrolu a pomoc ako i netotožné cieľové skupiny. Napriek tomu ich aktivity a činnosti smerujú k naplneniu jedného z hlavných cieľov trestnej politiky, ktorým je kontrola kriminality a tieto organizácie a ich spoluprácu a koordináciu možno považovať za kľúčové. Medzi špecifické ciele, ktoré obsahovo sýtia napĺňanie hlavného cieľa môžeme napr. zaradiť ochranu/bezpečnosť verejnosti (angl. public safety), znižovanie recidívy páchania trestnej činnosti, restoráciu – obnovu trestným činom narušeného sociálneho prostredia a i (Obrázok 1, Tabuľka 2).

Obrázok 1 - Ilustratívny príklad organizácii v systéme trestnej politiky zameranej na kontrolu kriminality

Tabuľka 2 – Oblasti pôsobnosti, formy intervencií a cieľové skupiny rôznych organizácii v systéme trestnej politiky

Výzvy pre slovenskú prax 

V druhej dekáde 21. storočia disponuje systém trestnej politiky v SR funkčnými Probačnými a mediačnými „úradmi“, súborom využívaných alternatívnych trestov a opatrení ako i funkčným nastavením EM. Efektívna funkčnosť jednotlivých prvkov systému (medzi ktorými už dlhodobo absentuje prípadový manažment páchateľa) vo vzťahu k EM otvára množstvo otázok a výskumných problémov akými sú napr.:

1. identifikácia spätných väzieb z praxe využívania EM od rôznych cieľových skupín (napr. experti z praxe, akademickej pôdy, monitorované osoby a ich rodinní príslušníci),

1. kohortové longitudinálne výskumy so zameraním na znižovanie rizika recidívy pri monitorovaných osobách,

1. ex post evaluácia systémového nastavenia elektronického systému obvinených a odsúdených osôb,

1. sondy/pilotáže názorov verejnosti na EM a jeho aktuálne nastavenie,

1. tvorba, implementácia a evaluácia systému prípadového manažmentu páchateľa so zameraním na koordináciu a kompetencie jednotlivých zložiek systému a i.

Záver

Autor sa plne stotožňuje s názorom DeMichele (2014), že EM nemožno preceňovať a pripisovať mu iný význam ako sprievodného a podporného prvku systému (nástroja resp. technológie), pretože neobsahuje „silu“ kontrolného rozmeru štandardného dohľadu⁴. V podobnom zmysle sa vyjadruje aj Oster a Rokkan (2012), ktorí uvádzajú, že EM je pracovný nástroj a jeden z malých prvkov systému podporujúcich dohľad, ktorí vykonávajú profesionáli. Podľa názoru autora EM nie je alternatívou k využívaniu väzenských zariadení, ale je prvkom podporujúcim alternatívu k väzenským zariadeniam, a tou ťažiskovou alternatívou je systematický a profesionálny dohľad. Dôležité je nepodporovať vedecký ani praktický a už vôbec nie politický „sebaklam“ o nefunkčnosti EM, k čomu existuje už v súčasnosti široké spektrum vedeckej evidencie, a to nielen na báze využitia kvantitatívnej metodológie (napr. Churchman et al., 2023 a i.).

Použitá literatúra

• BROWN, Tracy – McCABE, Steven. 2008. GPS use in community supervision: A Practitioner’s primer. In:

• Perspectives, 2008, č. 32, s. 24 – 37.

• BUTTON, M. D. et al. 2013. Factors Contributing to Perceptions About Policies Regarding the Electronic Monitoring of Sex Offenders: The Role of Demographic Characteristics, Victimization Experiences and Social Disorganization. In: International Journal of Offender Therapy and Comparative Criminology, 57 (1), s. 25 –54, DOI: 10.1177/0306624X11426698.

• CHURCHMAN, J.W. et al. 2023. „Pilot evaluation of the electronic monitoring scheme in the UK", The Journal of Forensic Practice, Vol. ahead-of-print No. ahead-of-print. https://doi.org/10.1108/JFP-08-2022-0042. 

• CROWE, Ann H. et al. 2002. Offender supervision with electroning technology. Lexington : APPA, 2002. 140 s. ISBN 0-87292-897-7.

• DEMICHELE, M. 2014. Electronic Monitoring: It Is a Tool, Not a Silver Bullet. In: American Society of Criminology, Criminology & Public Policy:  ELECTRONIC MONITORING ON SOCIAL WELFARE DEPENDENCE, roč. 13 , č. 3, s. 393 – 399.

• EREZ, E. – IBARRA, P. R. 2014. Electronic monitoring: international and comparative perspectives. In: Crime Law Soc Change, č. 62, s. 385–387. DOI 10.1007/s10611-014-9543-5.

• LULEI, M. 2007. Technológie elektronického dohľadu trestaných osôb v zahraničí, 2007.
  In. Nové prístupy k teórii a praxi sociálnej práce z perspektívy jej multidisciplinarity : zborník z odbornej konferencie. - Nitra : UKF, 2007. - ISBN 78-80-8094-189-5, s. 162-168.

• LULEI, M. 2011.Sociálna práca v trestnej justícii a probácia = Criminal justice social work and probation. - Nitra : UKF, 2011. - 136 s. - ISBN 978-80-8094-945-5.

• NELLIS, M. 2010. Electronic Monitoring. In : Herzog, Evans, M. 2010. Transnational Criminology Manual (Volume 3). Nijmegen : Wolf Legal Publishers, 2010, s. 391 – 410. ISBN 9789-90-5850-5590.

• OSTER, M. K. - ROKKAN, T. 2012. Curfew as a means, not as an end – Electronic Monitoring in Norway. In: Euro Vista, roč. 2, č. 2., s. 78 – 96. ISSN 2042-7026.

• STRÉMY, T. et al. 2015. Restorativna justicia. Praha: Leges, 2015. 344 s. ISBN 978-80-7502-075-8

• ZEHR, H. 2003. Úvod do restorativní justice. SPJ, 2003. 48 s. ISBN 80-902998-1-4.