Zmeny pravidiel trestania a trestnosti sú revolučné - riadne zavedenie zmien do praxe potrebuje čas na prípravu
18.2.2024
Systémové nastavenie technológií elektronického dohľadu v trestnej politike - zahraničné skúsenosti a výzvy pre slovenskú prax
System´s settings of technologies of electronic supervision in criminal policy – foreign experiences and challenges for practice in Slovakia
PhDr. Martin Lulei, PhD.
poverený riaditeľ
odbor probácie a prevencie (sekcia restoratívnej justície a probácie) Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
Račianska 71
813 11 Bratislava
Tel. 02/888 91436
E-mail: martin.lulei@justice.sk
Abstrakt
Príspevok sa zameriava na identifikáciu vybraných zahraničných skúseností s implementáciou elektronického monitoringu a zdôrazňuje charakteristiku elektronického monitoringu ako prvku podporujúceho profesionálny a systematický dohľad nad páchateľmi. Zároveň uvádza výzvy pre slovenskú prax, ktoré sa týkajú efektívnej funkčnosti elektronického monitoringu podporenej výskumnými závermi.
Kľúčové slová:
Elektronický monitoring, Technológie elektronického dohľadu, Trestná politika
Abstract
The article is focused on identification of chosen experiences in implementation of electronic monitoring from abroad. Electronic monitoring is emphasised as a supporting tool for professional supervision of offenders. At the same time the challenges for Slovakian practise are characterized, mostly in relation to research findings and functionality of electronic monitoring.
Keywords:
Electronic monitoring, Electroning supervision technologies, Criminal policy
Úvod
Elektronickému monitoringu (ďalej len „EM“) ako podpornému súboru materiálno-technických opatrení v trestnej politike sa autor venoval vo viacerých svojich publikáciách už od roku 20071. Argumenty pre využívanie technológií elektronického dohľadu2 v praxi trestnej politiky sa za niekoľko ostatných dekád stali samozrejmou „mantrou“ hraničiacou až s „klišé“. Boli identifikované rôznymi expertmi z praxe, z akademickej pôdy (napr. Nellis, 2010; Crowe, 2002; Brown, McCabe, 2008 a i.) ako i medzinárodnými organizáciami (napr. CEP – Európska konfederácia pre probáciu, ESC – Európska kriminologická spoločnosť a i.). Prirodzeným dôsledkom tohto vývoja bola a je implementácia rôznych technológií elektronického dohľadu po celom svete. To, že EM, jeho vznik a vývoj bol ovplyvnený predovšetkým teoretickou koncepciou, či prístupom restoratívnej justície (Zehr, 2003) a implementáciou alternatívnych sankcií a opatrení v trestných politikách možno považovať za kľúčové, nie však samozrejmé, pretože aktuálne vízie a prax využívania EM presahujú súvislosť „iba“ s alternatívnymi trestami a opatreniami. Doposiaľ sa však málo autorov venuje EM ako prvku systému trestnej politiky, ktorý možno považovať za PODPORNÝ a SPRIEVODNÝ prvok (nie však ako ťažiskové opatrenie systému).
EM v Európe a vybrané zahraničné skúsenosti
V Európe sa EM využíva niekoľko desaťročí a realizuje ho viac ako 30 štátov. V rámci EM možno historicky rozlišovať dve generácie. Prvá generácia využíva rádiofrekvenčné technológie na monitorovanie prítomnosti vo vymedzenej lokalite (masívne sa používa predovšetkým v Európe). Druhá generácia sa realizuje použitím amerického GPS (angl. Global Positioning System) na monitorovanie mobility (Nellis, 2014). Za jeden z cieľov politík využívajúcich EM považujú rôzni autori (napr. Button et al., 2013) predovšetkým bezpečnosť verejnosti. V škandinávskych štátoch však v roku 2008 rezonovali z liberálneho politického spektra i témy EM týkajúce sa legitimity „zmeny domáceho prostredia na väzenie“ (Nellis, 2014; Oster, Rokkan, 2012).
Hucklesby et al. (2013) z výskumnej štúdie aplikácie EM v piatich jurisdikciách (Belgicko, Nemecko, Anglicko a Wales, Škótsko, Holandsko) identifikovali závery a odporúčania, medzi ktorými napr. uvádzajú nasledovné:
Tabuľka 1 - Historické modality EM (Hucklesby et al., 2013, upravené autorom)
Samozrejme variuje nielen modalita EM ale i počet monitorovaných osôb. Napr. k 30.11. 2015 bol počet denne monitorovaných osôb v Anglicku a Walese 11 742. V rokoch 2008 - 2012 bolo v Nórsku podaných 5 422 návrhov na využitie EM, z ktorých bolo implementovaných 2 948, pričom v 135 prípadoch došlo k narušeniu. Pre EM boli v Nórsku vytvorené samostatné špecializované oddelenia v rámci probačnej služby (multidisciplinárne tímy), ktoré sa okrem odborných intervencií podieľali aj na zabezpečení kontroly výkonu sankcie. Medzi skupiny, v rámci ktorých sa v Nórsku využíva EM najčastejšie (Graf 1) patria trestné činy v súvislosti s požitím alkoholu pri vedení motorového vozidla (Rokkan, Oster, 2012).
Graf 1 Skupiny monitorovaných osôb EM v Nórsku r. 2008 - 2010, N = 1 673 (Rokkan, Oster, 2012)
EM ako podporný a sprievodný prvok systému trestnej justície
Erez a Ibarra (2014) uvádzajú, že z využívania EM získavajú benefity rôzne skupiny, napr. úradníci/funkcionári - výkon ich činností a poskytovaných služieb sa posúva na vyššiu úroveň, administrátori/nositelia systému - redukujú napätie vyplývajúce z nedostatku finančných zdrojov, obete a páchatelia – prostredníctvom využívania EM sa stabilizuje ich životná situácia (rodina, bývanie, zamestnanosť a i.).
EM je technológia resp. nástroj, nie riešenie. Preto otázka „Funguje EM?“ je nelogická. EM je taktická adicionalita, ktorá zabezpečuje informácie o lokalite monitorovanej osoby, nezabezpečuje však presnú informáciu, aké činnosti monitorovaná osoba vykonáva (DeMichele, 2014). A to najpodstatnejšie, EM nie je odbornou intervenciou, ale má byť ako sprievodný, podporný prvok jej súčasťou.
Systémové nastavenie technológií elektronického dohľadu z pohľadu autora znamená rešpektovanie 4 základných téz:
V kontexte SR je realizácia EM spojená s implementáciou národného projektu. Medzi dopadmi projektu ESMO3 uvádzajú Strémy, Kurilovská, Vráblová (2015, s. 298) napr. zníženie nákladov na výkon trestu odňatia slobody, pokles recidívy, resp. pokračovania páchania trestnej činnosti, zvýšenie šance resocializácie delikventov, ochranu rodiny – zmiernenie ekonomických a sociálnych následkov odsúdeného a jeho rodinných príslušníkov, ochranu obetí domáceho násilia, resp. obetí opakujúcich sa fyzických útokov zo strany útočníka a i. Nemožno pochybovať o fakte, že implementácia EM znižuje rizikové a posilňuje protektívne faktory trestnej činnosti. V obdobnom zmysle sa vyjadrujú i nórski experti, ktorí napr. uvádzajú, že implementáciou EM sa podporujú sociálne a ekonomické elementy akými sú napr. rodina, zamestnanie počas výkonu trestu, ktoré sú považované za kľúčové faktory v prevencii recidívy trestnej činnosti (Rokkan, Oster, 2012).
Súčasťou systému trestnej politiky, ktorého prvkom je i implementácia EM sú rôzne organizácie s rovnakým hlavným cieľom. Probačné a mediačné úrady/úradníci, oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately (kuratela pre plnoleté fyzické osoby) Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, tretí sektor, Zbor väzenskej a justičnej stráže ako i Policajný zbor Slovenskej republiky, tiež napr. prokuratúra majú netotožné oblasti pôsobnosti. Rovnako netotožné resp. nerovnaké formy intervencií v zmysle ich rozdelenia na kontrolu a pomoc ako i netotožné cieľové skupiny. Napriek tomu ich aktivity a činnosti smerujú k naplneniu jedného z hlavných cieľov trestnej politiky, ktorým je kontrola kriminality a tieto organizácie a ich spoluprácu a koordináciu možno považovať za kľúčové. Medzi špecifické ciele, ktoré obsahovo sýtia napĺňanie hlavného cieľa môžeme napr. zaradiť ochranu/bezpečnosť verejnosti (angl. public safety), znižovanie recidívy páchania trestnej činnosti, restoráciu – obnovu trestným činom narušeného sociálneho prostredia a i (Obrázok 1, Tabuľka 2).
Obrázok 1 - Ilustratívny príklad organizácii v systéme trestnej politiky zameranej na kontrolu kriminality
Tabuľka 2 – Oblasti pôsobnosti, formy intervencií a cieľové skupiny rôznych organizácii v systéme trestnej politiky
Výzvy pre slovenskú prax
V druhej dekáde 21. storočia disponuje systém trestnej politiky v SR funkčnými Probačnými a mediačnými „úradmi“, súborom využívaných alternatívnych trestov a opatrení ako i funkčným nastavením EM. Efektívna funkčnosť jednotlivých prvkov systému (medzi ktorými už dlhodobo absentuje prípadový manažment páchateľa) vo vzťahu k EM otvára množstvo otázok a výskumných problémov akými sú napr.:
Záver
Autor sa plne stotožňuje s názorom DeMichele (2014), že EM nemožno preceňovať a pripisovať mu iný význam ako sprievodného a podporného prvku systému (nástroja resp. technológie), pretože neobsahuje „silu“ kontrolného rozmeru štandardného dohľadu4. V podobnom zmysle sa vyjadruje aj Oster a Rokkan (2012), ktorí uvádzajú, že EM je pracovný nástroj a jeden z malých prvkov systému podporujúcich dohľad, ktorí vykonávajú profesionáli. Podľa názoru autora EM nie je alternatívou k využívaniu väzenských zariadení, ale je prvkom podporujúcim alternatívu k väzenským zariadeniam, a tou ťažiskovou alternatívou je systematický a profesionálny dohľad. Dôležité je nepodporovať vedecký ani praktický a už vôbec nie politický „sebaklam“ o nefunkčnosti EM, k čomu existuje už v súčasnosti široké spektrum vedeckej evidencie, a to nielen na báze využitia kvantitatívnej metodológie (napr. Churchman et al., 2023 a i.).
Napr. Technológie elektronického dohľadu trestaných osôb v zahraničí, 2007. In. Nové prístupy k teórii a praxi sociálnej práce z perspektívy jej multidisciplinarity : zborník z odbornej konferencie. - Nitra : UKF, 2007. - ISBN 78-80-8094-189-5, s. 162-168; príp. vedecká monografia Sociálna práca v trestnej justícii a probácia = Criminal justice social work and probation. - Nitra : UKF, 2011. - 136 s. - ISBN 978-80-8094-945-5 a i.
Technológie elektronického dohľadu považujeme za nadradený pojem, ktorý obsahuje rôzne zariadenia a ktorého subordinačným prvkom je aj EM, zabezpečujúci získanie informácie, či sa monitorovaná osoba nachádza v požadovanej resp. určenej/povolenej lokalite alebo na mieste. Crowe (2002) už v predchádzajúcom období definoval technológie elektronického dohľadu (angl. electroning supervision technologies) ako súbor metód využívajúcich rôzne technologické inovácie, ktoré poskytujú informácie smerujúce k dosiahnutiu rôznych účelov dohľadu nad páchateľmi.
Národný projekt Elektronické služby monitoringu obvinených a odsúdených osôb (žiadateľom NP bolo MS SR s výškou schválenej pomoci 26 945 900,00 € z operačného programu Informatizácia spoločnosti).
Príkladom preceňovania EM je napr. prípad z Kalifornie, kedy sa páchateľ (Philip Garrido) počas obdobia monitorovania dopúšťal trestnej činnosti (DeMichele, 2014). Rovnako možno konštatovať, že technológie elektronického dohľadu dokážu identifikovať lokalitu a mobilitu monitorovanej osoby, nezabránia však napr. bezprostrednému fyzickému útoku.
Použitá literatúra
1.2.2024
3.2.2024
18.2.2024
30.5.2023