Vážené dámy, vážení páni,
Milí priatelia,
po nejakom čase sa mi opäť dostalo tej cti, aby som sa Vám prihovoril v mene občianskeho združenia Učená právnická spoločnosť, ktorá je jedným z hlavných organizátorov konferencie „Šport a právo“ už po 8. krát.
Vážim si tejto príležitosti o to viac, že UčPS má desať rokov. Ak dovolíte, nebudem preto v tejto svojej úvodnej reči hovoriť výlučne a výslovne o tejto konferencii, jej význame a pod., ale využijem priestor týchto niekoľko minút na to, aby som pouvažoval o princípoch UčPS, jej činnosti a zrejme aj prínose práve v agende športového práva, ktorá sa za ostatné roky stala jej neodmysliteľnou súčasťou. Keďže sa nepovažujem za odborníka pre oblasť športového práva, nebudem zachádzať do vecných stránok témy, ale budem hovoriť skôr cez prizmu jedného zo zakladajúcich členov UčPS a zástupcu akademickej obce.
Možno práve v týchto sférach modernej spoločnosti – občianske združenia a akademická sféra – by totiž pluralita názorov a ich vzájomná výmena mali byť ešte väčšou samozrejmosťou ako kdekoľvek inde. Aj z tohto dôvodu UčPS od svojho vzniku uznáva také hodnoty ako súdržnosť, rozmanitosť/pluralita, tolerancia, transparentnosť a vôľa pomôcť, byť prínosom.
Od svojho vzniku sa snažíme o dosiahnutie alebo upevnenie akejsi odbornej zomknutosti (súdržnosti) v rámci právnických profesií, ktoré síce každá osobitne sleduje iný zámer a cieľ – často dokonca protichodný – ale v konečnom dôsledku by všetky právnické profesie mali mať akúsi spoločnú zónu. Pri dosahovaní tejto súdržnosti sa súčasne snažíme zachovať a stavať na rozmanitosti, pluralite, ktoré právnické profesie a celkovo – rôzne dimenzie života – ponúkajú. Nepotláčame ich, nehľadáme jednu správnu odpoveď, jednu správnu cestu... netvrdíme, že jedine toto riešenie je to správne, alebo naopak – že iné riešenie je to nesprávne. Takto sa aj tolerancia stala a aj v súčasnosti je vlastným pilierom UčPS. Snažíme sa dosiahnuť súdržnosť pri zachovaní pestrosti, ktorú nám spoločnosť a odborné kruhy ponúkajú. Vyžaduje si to otvorenú myseľ a akceptáciu svojich vlastných hraníc. Dejiny nám totiž už dokázali, že v zásade sú dve cesty ako naložiť s rozmanitosťou - potláčať ju, neakceptovať a odmietať ju. Je to prístup, pri ktorom „iné názory“ sú neodôvodnene marginalizované alebo nie sú vôbec brané do úvahy... a rovnako odmietavo sa pritom staviame aj k tým, ktorí tieto iné názory, príp. iný prúd reprezentujú. Druhý spôsob nakladania s rôznorodosťou je situácia, kedy z nej ťažíme, kedy ju vnímame ako obohatenie spoločnosti a jej výstupov, ako výzvu.
UčPS si vybrala druhú cestu.
Pluralitu názorov nevníma ako problém, ale ako moment „spájania“. Spájanie sa totiž vôbec neznamená súhlasné stanovisko alebo absolútnu zhodu. Neznamená to, že by sme museli zrazu zmazať odlišnosti v našich názoroch alebo že by sme bez ďalšieho museli eliminovať rozdiely, ktoré medzi nami, resp. našimi postojmi existujú.
Znamená to, že vďaka spájaniu dávame priestor tomu, aby sme sa od seba navzájom učili a robili tak veci lepšie a lepšími ako generácie pred nami.
Na strane druhej to neznamená, že nezhody nás nemôžu posúvať vpred. Máločo sa totiž v živote mení k lepšiemu bez toho, aby v určitom bode, v určitom čase a medzi určitými ľuďmi nevznikla nezhoda. Život – nech hovoríme o akomkoľvek – spoločenskom, vedeckom, rodinnom a pod. sa k lepšiemu posúva bez nezhôd len málokedy.
Nesúlad v názoroch často vedie k rastu... a túto líniu razí aj UčPS.
Netvrdíme a nikdy sme netvrdili, že všetko, pod čím je podpísaná UčPS je tá jediná správna cesta, nikto z mojich kolegov nikdy netvrdil, že máme exkluzivitu na správne odpovede a nespochybniteľné riešenia. V ničom... a teda ani v športovej agende. Na strane druhej, vždy sme sa snažili o hľadanie spoločných bodov. Je to presne ako s križovatkami v menších aj väčších mestách... privádzacie cesty vedú zo severu na juh, z východu na západ... obe cesty majú vlastnú dynamiku, vlastný život, vlastné pravidlá, vlastné dopravné značenie, ale v jednom bode sa predsa pretínajú...
UčPS sa počas 10 rokov svojej existencie vždy snažila o hľadanie tohto spoločného prieniku - bodu križovatky, a to aj prostredníctvom konferencie Šport a právo.
Tolerovali sme názory iných, aj keď sme s nimi nie vždy súhlasili a snažili sme sa argumentovať... často sme natrafili na uši, ktoré počúvali. Boli však aj situácie, kedy to bolo o niečom inom – zistili sme, že sú aj takí, čo počúvajú len preto, aby potom odpovedali, nie preto aby sa nám pokúsili porozumieť. Sme však vďační aj za takéto situácie, keďže UčPS a ľudí za ňou, posilnili... zistili sme totiž, že to, že sme boli aj takto „skúšaní“, nebolo o tom, že sa odkryli naše slabosti, ale – naopak – ešte viac sa ukázali naše silné stránky a hodnoty, v ktoré veríme.
Nuž a toto všetko sme sa snažili počas tých 10 rokov robiť transparentne a pod kontrolou verejnosti – odbornej aj tej širšej. Aj keď slovo transparentnosť je dnes skloňované vo všetkých pádoch, možno aj viac ako je to potrebné, pre UčPS to bola samozrejmosť odo dňa jej vzniku.
Nehľadali sme spôsoby ako niečo anonymizovať, hľadali sme nástroje ako čo najviac komunikovať. Boli sme totiž motivovaní tým, aby sme veci posúvali.
Vôľa pomôcť a zmeniť veci k lepšiemu, aj keď možno nie vždy k dokonalosti, boli silnejšie ako únava po našich bežných pracovných dňoch, ako čas, ktorý sme mohli venovať našim blízkym namiesto toho, aby sme sa v rámci UčPS fakticky bezplatne venovali veciam verejného záujmu... vždy sme si uvedomovali, že jediným bezpečným spôsobom ako neprísť s niečím zlým je neprísť s ničím... pracovali sme a naše výstupy sme preto verejne zdieľali. Robili sme tak niekedy aj napriek kritike, ktorá sa nám ušla, lebo sme vychádzali z toho, že tak ako rastliny potrebujú k životu slnko aj dážď, tak aj UčPS potrebuje k svojmu rozvoju motivujúci pocit uznania a niekedy aj legitímnu kritiku.
V tejto činnosti budeme pokračovať aj naďalej, keďže veríme, že nie všetko hodnotné je možné spočítať a – naopak - že nie všetko, čo sa dá spočítať, je aj naozaj hodnotné. Konferencia Šport a právo, ktorú v spolupráci s našimi partnermi organizujeme už 8. krát je dôkazom toho, že aj táto „nespočítateľná hodnota“ má svoj význam.
Dámy a páni, úplne na záver, dovoľte mi „odľahčiť“ moju úvodnú reč vyslovením akéhosi osobného presvedčenia, že aj z tohtoročnej konferencie Šport a právo vzíde veľa dobrých nápadov. Pomôžem si pritom slovami spisovateľa Arthura Clarke-a:
"Dobré nápady prechádzajú tromi fázami:
1. Nedá sa to, je to úplne vylúčené.
2. Asi sa to dá, ale nestojí to za to.
3. Vždy som vravel, že to je dobrý nápad."
Peter Potásch
dekan Fakulty práva PEVŠ Bratislava
zakladajúci člen UčPS
