Sponzoring a šport

Sponzoring rovnako ako reklama nemá v slovenskom právnom poriadku vyhradený osobitný zmluvný typ, „sponzorskú zmluvu“. Rovnako ako v prípade reklamy sa preto využívajú nepomenované zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka alebo § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Možno aj kvôli nedostatočnej právnej úprave, ktorá nedosahuje ani len úroveň stručnej úpravy reklamy zákonom č. 147/2001 Z.z. o reklame, v praxi často splýva sponzoring s darovaním.

Z hľadiska právneho hodnotenia sponzorstva je potrebné upozorniť na stanovisko J. Čorbu, podľa ktorého:

samotné získavanie peňažných prostriedkov od sponzorov nie je podnikaním a sponzorovaný klub nemusí mať ani oprávnenie na reklamnú činnosť, ak aj poskytuje sponzorovi reklamné plochy a pod., pokiaľ to robí za účelom získania zdrojov na krytie svojich nákladov.^[1]

Sponzoring sa pritom chápe ako vzťah medzi sponzorom a sponzorovaným, pri ktorom sponzor poskytuje finančné prostriedky, vecné prostriedky a služby sponzorovanému, a ten na oplátku pomáha dosiahnuť marketingové ciele sponzora. Na rozdiel od reklamy nejde o prezentáciu produktu, ale o spojenie sponzora, prípadne produktu, s partnerom (z oblasti športu). Cieľom je teda vplyv na imidž sponzora. Cieľmi sponzora sú najmä publicita a rastúca známosť firmy alebo značky, až sekundárne rast predaja. Sponzorované odvetvie pritom nepredstavuje odvetvie, v ktorom sponzor vyvíja svoju hlavnú komerčnú aktivitu, inak by išlo o reklamu.^[2]

Sponzorstvo sa líši od darovania tým, že pri sponzoringu dochádza k istému protiplneniu – napr. spojeniu (a vylepšeniu) imidžu so športovým podujatím.^[3]

Aplikované na šport, sponzorskou zmluvou sa sponzorovaný účastník športovej súťaže zaväzuje najmä umiestniť viditeľne logo svojho sponzora na dresy a športovú výstroj svojich športovcov, na reklamné panely v okolí svojho športoviska, prípadne na vstupenky, či zabezpečiť prezentáciu sponzora v miestnych tlačových alebo audiovizuálnych médiách, zabezpečiť účasť svojich športovcov v reklamnej kampani sponzora, alebo dokonca pojať obchodné meno sponzora do svojho obchodného mena či názvu.^[4]

Sponzorovaným môže byť klub, alebo jednotlivý športovec. V druhom prípade možno hovoriť o osobnom sponzoringu, pri ktorom sponzor propaguje seba a svoje výrobky prostredníctvom spojenia s menom populárneho športovca. Formami sú reklama na drese športovca, začlenenie športovca do mediálnej kampane, či priamo integrácia športovca do podpory predaja – napr. autogramiádou, losovaním cien, a pod. Napokon možná je tiež integrácia športovca do osobnej komunikácie s klientmi.^[5] Vzhľadom na absenciu právnej úpravy sponzorstva, resp. osobitného zmluvného typu, majú športové organizácie úplnú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných vzťahov.

Návrh zákona o športe z roku 2005 obsahoval aj návrh úpravy sponzoringu, podľa ktorej v § 74 zákona o športe sa malo sponzorstvo definovať ako „akékoľvek plnenie poskytnuté právnickou osobou alebo fyzickou osobou na základe sponzorskej zmluvy, ktoré je určené na priame alebo nepriame financovanie športu za účelom propagácie mena, ochrannej známky, dobrej povesti alebo aktivít právnickej osoby alebo fyzickej osoby.“

Navrhovala sa pritom nezdaniteľnosť sponzorských príspevkov, a možnosť odpočtu percent zo základu dane podľa výšky poskytnutého sponzorského príspevku.

Zmluvný typ sponzorskej zmluvy mal byť tým istým zákonom zavedený ako § 630a Občianskeho zákonníka. Sponzorská zmluva mala byť definovaná ako „zmluva uzatvorená na priame alebo nepriame propagovanie mena, ochrannej známky, dobrej povesti alebo iných aktivít sponzora na strane jednej a priame alebo nepriame financovanie činnosti sponzorovaného na strane druhej.“ Mala sa uzatvárať v písomnej forme a obsahovať najmä:

Tento návrh však nikdy nebol predložený vláde, ani Národnej rade SR. Konkrétny obsah a forma sponzorského zmluvného vzťahu sú teda stále vecou dohody medzi stranami.