Športové talenty má nájsť jednotné testovanie detí

Ešte za éry Československa fungoval prepracovaný systém testovania, výberu a výchovy športových talentov z radov školákov, z ktorých vyrastali aj majstri sveta, či olympijskí medailisti. Ten pomáhal nielen nájsť tie najväčšie talenty a včas ich podchytiť, ale mal aj vplyv na celkovú popularitu športu u detí. Po rozpade spoločného štátu na Slovensku ostali zo zavrhnutého systému, ktorý inšpiroval celý svet, len trosky. Výsledok sa dostavil. Čoraz menej detí športuje, hľadanie talentov je často na báze náhody, individuálneho zanietenia, v lepšom prípade práce klubov, alebo športových federácií. Pomôcť systémovo riešiť tento problém má vládny projekt koncepcie hľadania talentov, na ktorom sa majú podieľať najmä vysoké školy športového zamerania. To, čo fungovalo, treba znovu pracne postaviť a dlhodobo nastavovať. Svoje o tom vedia aj na Fakulte športu Prešovskej univerzity (FŠ PU).

PREŠOV. Ešte v decembri 2012 schválila Vláda SR Koncepciu štátnej politiky v oblasti športu – Slovenský šport 2020. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR na základe nej vypracovala koncept práce so športovými talentmi na roky 2015 až 2020.

Doň sa zapojila aj FŠ PU, ktorá vypracovala projekt hľadania a testovania športových talentov.

Nájsť talenty, ktoré majú šancu byť úspešné

Hlavným problémom hľadania športových talentov u nás je chýbajúci systém jednotného testovania.

Nielen, že detí so záujmom o šport je neustále menej, ale často sa stáva, že ich predpoklady a schopnosti sa ukážu vtedy, keď je už neskoro. Prípadne, že si nevyberú šport, v ktorom majú predpoklady rastu a úspechu.

„Výber talentovaných detí pre konkrétny šport je neskoro robiť vo veku 9 - 11 rokov, ako sa to často deje dnes. Vtedy už deti často športujú, alebo sa venujú iným činnostiam. Je nutné zaviesť celoštátne testovanie detí v 1. ročníku základných škôl vo veku 6 – 7 rokov,“ hovorí o základe problému dekan FŠ PU Pavel Ružbarský.

„V tomto veku ešte deti nezačali s riadenou športovou prípravou, alebo sú v nej len krátko. Čiže už v takomto veku by sme pri plošnom testovaní mohli mať základnú predstavu, ktorá by sa potom overovala ešte aj ďalším testom v 3. ročníku školy,“ dodáva.

To, čo sa navonok javí ako realite vzdialená vec, ktorej laici a bežní športoví priaznivci nerozumejú, je v skutočnosti jedným z pilierov úspešnosti budúcich športovcov.

Aj preto, že podobný systém na Slovensku nie je, máme čoraz menej špičkových športovcov najmä v kľúčových, olympijských športoch.

A aj preto krajiny, ktoré podobný systém majú, sú podstatne úspešnejšie, hoci veľkosťou a počtom obyvateľstva sú porovnateľné so Slovenskom.

Práca, aj keď nepochybne záslužná, ktorú robia kluby a športové federácie cez útvary talentovanej mládeže, totiž nestačí. Chýba jej jasný, merateľný podklad, ktorý by mala zabezpečiť štátna koncepcia.

O čom by mali byť testy

Dekan FŠ PU P. Ružbarský hovorí aj bližšie o testovaní, ktoré by malo byť základným stupňom hľadania športových talentov.

„Spočíva v štyroch skupinách testov - somatických, motorických, manipulačných a rozhodovacích. Zisťuje sa okrem telesnej výšky a hmotnosti aj úroveň dynamickej a statickej sily, vytrvalosti, rýchlosti, pohyblivosti, koordinácie. Okrem týchto testov je diagnostika doplnená o špecifické testy na manipuláciu a rozhodovacie procesy.“

Na uvedenie projektu do praxe je nevyhnutne potrebná spolupráca so školami a dôsledná príprava.

„Celoplošné testovanie sa zrejme nebude dať urobiť bez pomoci učiteľov telesnej a športovej výchovy. Dôležité bude vyhnúť sa chybám v meraní, čo by mal zabezpečiť špeciálny softvér. Musíme vytvoriť metodický manuál per merania. AK totiž má byť výsledok testov použiteľný a splniť svoj cieľ, treba vopred prepracovať všetky detaily,“ vysvetľuje P. Ružbarský.

Aj širší spoločenský dopad

Nie každý môže byť vrcholovým športovcom. Dnes, keď sa do športových klubov často robia namiesto výberov nábory, sa tento problém často ukazuje aj v tom, že deti po istom čase, ak neprídu úspechy, strácajú záujem o šport ako taký.

Inak povedané, ak dieťa začne športovať a preukázateľne nemá danosti na to, aby bolo v budúcnosti úspešné, na športové aktivity časom celkovo zanevrie.

Stráca sa tak aj rozmer športu ako súčasti zdravého životného štýlu, hoci už nie na vrcholovej úrovni.

„Cieľom nášho projektu testovania nie je len stanovenie predpokladov pre talentované deti, ale na základe výsledkov aj návrh športov s najlepšími predpokladmi pre deti, ktoré nebudú nikdy zaradené do riadenej športovej prípravy,“ vysvetľuje širší rozmer P. Ružbarský.

„Lebo pozitívne emócie a zážitok počas pohybu je základný predpoklad, aby si deti vytvorili celoživotný kladný vzťah k športu a aby ho dostali do denného režimu.“