Prečo táto téma a prečo tu?!
Som presvedčený, že viacerí, ak nie väčšina členov tejto komunity máte šport vo všeobecnosti, i ten náš československý, radi. Tento príspevok je preto prvým z piatich, ktoré by sa mali postupne na tomto fóre objaviť. Ich ambíciou je otvoriť doteraz nediskutovanú tému šport i tu.
Tento prvý príspevok by mal byť výrazne subjektívnym úvodom objasňujúcim prečo práve táto téma a prečo práve na tomto fóre.
Druhý by mal pojednávať o kultúre športu u nás po roku 1989 i pomocou vybranej judikatúry.
Tretí sa zamýšľať nad tým, čo to vlastne to tzv. právo v športe je resp. by malo byť.
Štvrtý by mal priniesť stručný prehľad doteraz u nás urobených prác v tejto oblasti s cieľom zapojiť Vás do jeho aktualizácie a porovnať ich letmo zo zahraničím.
Záverečný piaty diel by sa mal zamyslieť nad mierou a spôsobmi intervencie práva do športu u nás vzhľadom na fenomén jeho tzv. špecifickosti a autonómie a načrtnúť okruh najpálčivejších otázok tzv. športového práva v súčasnosti.
Prečo téma šport a právo?!
Pre mňa sú hlavné dva argumenty.
Prvým je v súčasnosti častý názor, že „Kto nemá v hlave, (ne)má (ani) v nohách“. Priznám sa, že ma ako študenta športu a práva často mrzí, ak sa športu všeobecne, často však nie neprávom, upiera jeho i intelektuálny rozmer. Rovnako ma však desí i súčasný nedostatok pohybu ľudí - hypokinetická pandémia spojená s nárastom obezity a civilizačných chorôb, ktorá i nás všetkých za našimi čoraz modernejšími počítačmi nemusí minúť. Antický ideál kalokagathie ako harmonické spojenie ľudskej múdrosti, morálneho dobra a fyzickej krásy totiž považujem za nadčasový.
Druhým argumentom je úplná nevyhnutnosť tímovej práce v oblasti športu v súčasnosti, právo nevynímajúc. Športovci trpia egocentrizmom, „samožerstvom“ a seba prezentáciou ako nutnými chorobami z povolania. Ja nie som výnimkou, hoci sa z toho často veľmi nešikovne snažím „vyzuť“ (seba)lásk(av)ou iróniou. Nasledujúce chválenkárske riadky preto prosím berte s blahosklonným úsmevom..:) Počas troch letných sústredení najúspešnejšieho futbalového klubu 20. storočia, španielskeho Realu Madrid v rokoch 2006-2008, som mal šťastie byť v rakúskom Irdningu pri tom. Pozorovať, rozprávať sa hráčmi, konzultovať s realizačným tímom a členmi organizácie Realu. V roku 2006 na 31 hráčov pripadalo 27 pracovníkov organizácie Realu z rôznych oblastí - od vied o športe, cez telovýchovné lekárstvo, fyzioterapiu až po 8 členov mediálneho tímu! Moderný šport je totiž interdisciplinárny spoločenský fenomén. Logicky, i tzv. športové právo preto zasahuje v súčasnosti do všetkých odvetví práva, ide naprieč prierezom ich celého spektra. Navyše vplyvom všade a stále prítomného medzinárodného súťaženia v športe je stále ovplyvnené či skôr priamo podmienené európskym resp. medzinárodným právom rovnako, ak nie i viac neprávnymi, športovými normami vydanými MOV, FIFA či IIHF. Je preto nesporné, že na jedného človeka ako som napr. ja, ktorý navyše doteraz nebol dobrým študentom práva, je toho skutočne priveľa ...
Vo vedách o športe je problematika identifikácie talentu a ďalší rozvoj jeho potenciálu témou častou. Talent v podobe osobnostných predpokladov ja osobne nepovažujem iba za výhru v lotérii, o ktorú „šťastím zasiahnutý“ talentovaný jedinec nestál. Akýkoľvek talent je záväzok, bremeno, ťarcha.
