Christy Walsh sa zoznámil s Babe Ruthom v hoteli v New Yorku, keď Walsh predstieral, že je zamestancom hotelu, aby sa mohol k Ruthovi dostať a ponúknuť mu návrh na spoluprácu ohľadom "tieňového žurnalizmu" - PR s cieľom heroizovania Rutha a robenia pozitívneho marketingu. Jedným z príkladov je aj článok v časopise Popular Science Monthly z roku 1921 s názvom "Why Babe Ruth is Greatest Home-Run Hitter," kde vedci konštatujú, že je o 30% efektívnejší ako bežní ľudia.
Neskôr mal Walsh na starosti aj Ruthove športové zmluvy a financie.
Je možné konštatovať, že aj vďaka Walshovi bol Ruth jednou z prvých, ak nie prvá osobnosť športu, ktorá bola považovaná za spoločensky významnú celebritu a hrdinu pre fanúšikov športu.
Christy Walsh v strede, Babe Ruth vpravo.
Babe Ruth si svoje financie a status užíval do tej miery, že v roku 1925, keď mal 30 rokov, bolo je zdravie významne podlomené, čo sa prejavilo aj na jeho schopnostiach na štadióne. Aby sa dostal do formy, zamestnal osobného trénera Artieho McGoverna a tým sa stal prvým športovcom, ktorý tak urobil. Vďaka nemu sa Ruth dostal do lepšej formy, v akej bol pred zdravotným kolapsom.
Artie McGovern vľavo, Babe Ruth vpravo
Dňa 13. júna 1948, dna mesiace pred Ruthovou smrťou a pri príležitosti 25. výročia otvorenia Yankee Stadium v Bronxe, New Yorku, sa Babe Ruth posledný krát rozlúčil so svojou baseballovou kariérou a navyše vo svojom pôvodnom drese. Tento moment zachytil fotograf Nat Fein, ktorý v roku 1949 získal Pulitzerovu cenu za túto fotografiu (Babe Ruth Bows Out), ktorá bola prvou športovou fotografiou, ktorej sa toto ocenenie dostalo.
"Babe Ruth Bows Out" (1948)
Zdroje: Mark Ahrens: Christy Walsh — Baseball’s First Agent (August 2010)
GoodHealthUS.com
iconicphotos.wordpress.com