ESD konštatuje: Nemeckí prokurátori sú závislí od politiky, nie zákona – škandál

Preklad článku pomocou prekladača - https://translate.google.sk/?hl=sk&tab=rT

NSR je jedinou krajinou v EÚ, ktorá nesmie vydávať európske zatykače. V skutočnosti ESD svojím rozsudkom tiež uviedol, že nemecký justičný systém nerešpektuje západné hodnoty demokracie a nezávislého trestného stíhania.

ESD (Európsky súdny dvor) rozhodol, že nemeckí štátni zástupcovia nesmú vydávať európske zatýkacie rozkazy. V odôvodnení rozsudku sa spomína nedostatok nezávislosti nemeckých štátnych zastupiteľstiev. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy na tento nedostatok upozornilo už v roku 2009 a požadovalo zlepšenie.

Môj výskum ukázal, že NSR je teraz jedinou krajinou v EÚ, ktorá nesmie vydávať európske zatýkacie rozkazy. Označiť to za trápne by bolo nemilosrdné podceňovanie. V skutočnosti ESD uviedol, že nemecký justičný systém nezodpovedá západným hodnotám demokracie a nezávislému trestnému stíhaniu. V odôvodnení rozhodnutia ESD sa uvádza, že európsky zatýkací rozkaz musí vydať justičný orgán.

Keďže nemeckí štátni zástupcovia sú podriadení príslušným ministrom spravodlivosti v spolkových krajinách, nie sú nezávislí od výkonnej moci. Nedá sa teda vylúčiť, že takýto zatýkací rozkaz môže byť v jednotlivých prípadoch vydaný na pokyn ministra. Napríklad v Nemecku vrchný štátny zástupca vedie štátne zastupiteľstvo, pričom zároveň je podriadený ministrovi spravodlivosti príslušnej spolkovej krajiny. Na rozdiel od sudcov sa štátni zástupcovia riadia pokynmi svojich nadriadených.

Štátne zastupiteľstvá konajú na základe pokynov príslušného ministra spravodlivosti

Ako k tomuto rozsudku ESD došlo?

Dvaja Litovčania a jeden Rumun podali v Írsku žalobu proti vykonaniu európskeho zatýkacieho rozkazu na nich. Zatýkacie rozkazy pochádzajú od Štátneho zastupiteľstva v Lübecku a Zwickau a od generálnej prokuratúry v Litve. Litovský zatýkací rozkaz bol potvrdený a zdokumentovaný tak, že tamojšie štátne zastupiteľstvo je na rozdiel od nemeckého nezávislé.

Otázka teraz môže znieť: Je to také zlé, pretože samotné súdy sú nezávislé?

Vec má dve strany a obe sú nezlučiteľné so zásadami právneho štátu a „západnými hodnotami“.

Existuje reálne nebezpečenstvo, že štátne zastupiteľstvá v Nemecku začnú konanie proti politicky alebo inak nežiaducim osobám bez konkrétnych podozrení len na pokyn príslušného ministra spravodlivosti. To môže viesť k vyšetrovacej väzbe, domovým prehliadkam a zhabaniu počítačov alebo iných dôležitých pracovných zariadení.

Nie je to až také zlé, ako by si možno niekto pomyslel, pretože v konečnom dôsledku o tom rozhoduje nezávislý súd. Ale je to tak, pretože otvorením takého procesu a jeho pokračovaním sa zvyčajne zničí „normálny“ život jednotlivca a zničí sa základ jeho života.

Druhou stránkou však je, že konania sa na pokyn ministrov ani neotvárajú. To som musel zažiť už v roku 2004, keď som na zodpovedných za predaj bytov BfA podal trestné oznámenie za spreneveru. Mníchovské štátne zastupiteľstvo bol nadšené, ale nebolo príslušné. Berlín to bez komentára odmietol. (https://www.anderweltonline.com/klartext/klartext-20191/wohnungsnot-und-mietwucher-danke-frau-merkel/)

Aktuálne zažívame, že od roku 2015 sme boli svedkami stoviek trestných oznámení na kancelárku a jej vládne prostredie, ktoré boli stroho zamietnuté, dokonca nespracované. Tu nepomôžu ani nezávislé súdy, pretože platí staré pravidlo: kde nie je žalobca, nie je ani sudca.

Samotná kancelárka je šéfkou spolkového ministra spravodlivosti, ktorý je zase oprávnený vydávať pokyny ministrom spravodlivosti jednotlivých spolkových krajín. Sama kancelárka tak môže určiť, či sa proti nej vôbec vyšetrovanie uskutoční. Možno len súhlasiť s Horstom Seehoferom, keď hovoril o „panstve nespravodlivosti“.

Žiadané reformy sa neuskutočňujú jednoducho

Alice Weidelová z AfD sa vyjadrila, že závislosť štátnych zastupiteľstiev od pokynov je neprijateľnou bránou k zneužívaniu politického vplyvu na justíciu.

Alice Weidelová pokračuje:

"Vo všetkých západných demokraciách je štandardom politicky nezávislý úrad obžaloby.
Aj centralizované Francúzsko už dávno zrušilo právo dávať pokyny štátnym zástupcom. Spolková vláda Nemecka by urobila lepšie, keby namiesto rozdeľovania Európy so zdvihnutým ukazovákom a poučovania ostatných susedných krajín, ako je napríklad Poľsko, nebránila potrebným reformám vo svojej vlastnej krajine."

zdôraznil Weidel a pripomenul, že ostatné parlamentné kluby minulý rok odmietli zodpovedajúci návrh zákona ich strany. Chcel by som tiež zdôrazniť, že Parlamentné zhromaždenie Rady Európy na tento nedostatok upozorňovalo už v roku 2009 a žiadalo jeho zlepšenie.

A pretože sa tu riešilo Poľsko, rád by som k tomu povedal pár slov. Poľské prokuratúry môžu vydávať európske zatýkacie rozkazy, pretože sú nezávislé. Ten istý ESD však konštatoval, že tieto nemožno vykonať v každom prípade, t. j. že osoby nemusia byť napriek zatýkaciemu rozkazu odovzdané poľskej justícii, pretože poľské súdy by nemuseli vždy rozhodovať nezávisle.

Takže tu máme druhý prípad, kde sú nemecká a poľská justícia diametrálne odlišné. V jednom prípade prokuratúry a súdy, ktoré nie sú recipročne nezávislé, a potom nemecký paragraf 130 „Poburovanie“. Zatiaľ čo v Nemecku sa prísne trestá čo i len pochybovať o rozsahu viny Nemecka za holokaust, v Poľsku je potrestaný každý, kto čo i len naznačí, že Poliaci mohli byť zapojení do vraždenia Židov. Pozri tu: https://www.anderweltonline.com/klartext/klartext-20181/polen-bekommen-jetzt-auch-einen-130-volksverhetzung-nur-anders-herum/

V skutočnosti z „nemeckého ústavného štátu“ nezostalo takmer nič

Práve Nemecko sa odvažuje nabádať najmä východné štáty k zásadám právneho štátu a „západným hodnotám“, uvaliť sankcie a napomínať politikov bez toho, aby predložilo konkrétne dôkazy o údajnom previnení.

Teraz ESD strčil nos tomuto samozvanému nadradenému učiteľovi do vlastnej kopy, čo nemôže urobiť s maďarským Orbánom ani s ruským Putinom. To isté platí o iných krajinách, ktoré stále uplatňujú trest smrti. Migranti, ktorí spáchajú trestné činy, nie sú vydávaní, ak im doma hrozí trest smrti.

A USA? Samozrejme, extradície sa robia s výhradou nepoužívania trestu smrti. Nezáleží na tom, či americké súdnictvo príde so šialenými rozsudkami, tisíckami rokov väzenia alebo politickými procesmi, ako napríklad proti Assangeovi alebo Snowdenovi.

Rozsudok ESD je výraznou fackou pre všetkých, ktorí po celom svete volajú po „západných hodnotách“ a zásadách právneho štátu, no vo svojej vlastnej krajine dôvodné požiadavky Parlamentného zhromaždenia Rady Európy od roku 2009 jednoducho ignorujú. V Nemeckej spolkovej republike je výkonná a súdna moc tak prepojená, že nespĺňa európske normy.

Ak si odmyslíme ešte stále platné „osobitné práva“ spojencov v Nemecku, z „nemeckého právneho štátu“ takmer nič neostalo. Ak si zoberieme aj „Lisabonskú zmluvu“, už nemožno povedať, že NSR je suverénnym právnym štátom.

Samozrejme, že systémové médiá tento rozsudok ESD neprezentujú o nič viac, ako ignorovali prípad troch Jemenčanov, ktorí prinútili NSR čeliť medzinárodnému právu, čo je však zlyhanie aj v systéme Merkelovej. Náš systém je zvnútra taký prehnitý, že na odhalenie arogantnej hniloby sú potrební jednotlivci z iných krajín a ESD.

Pokiaľ bude môcť Merkelovej systém pokračovať, nezmení sa to. Ach áno, momentálne nemáme ani ministra spravodlivosti, ktorý by sa tým mohol zaoberať. Pani Barley sa rozlúčila s Bruselom. Náhrada? Asi sa niet kam ponáhľať, veď kto by chcel takýto post, kde treba zmeniť základy a potom ešte musí postaviť kancelárku pred súd. Toto nie je pozícia, ktorá vám pomôže naplánovať si vlastnú kariéru.

Prvýkrát publikoval Anderweltonline.com